Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/117/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205226053 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205226053.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: G. L., bytom A. XX, proti odporcovi: E. A. v zastúpení U. R. E., so sídlom B. L. X, R., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. septembra 2009 č.k. 26C 268/2006-158, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa po doplnení písomným podaním z 19.12.2007 na výzvu súdu, domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy XX.XXX,XX Sk, t.j. X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť nezákonným úradným postupom S. D. W. F. spočívajúcim v tom, že dovolil spoločnosti B. I. s.r.o.obchodovať s cennými papiermi a uzatvárať záväzné zmluvy s verejnosťou, a to aj bez povolenia, a s ktorou navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX uzatvorila zmluvu ako s obchodníkom s cennými papiermi, keď táto spoločnosť na základe verejnej ponuky cenných papierov emitenta E. Z. Q., a.s. obchodovala s jeho cennými papiermi, ďalej vykonávala hlavné investičné služby pre verejnosť a uzatvárala záväzné zmluvy s občanmi, v ktorých sa zaväzovala, že v zmluvnom čase predmetné cenné papiere za určitú hodnotu odkúpi, avšak svoje záväzky nesplnila a skrachovala, pričom za nezákonný úradný postup S. D. W.K. F. považovala aj to, že povolením zo dňa XX.XX.XXXX č. S. schválil aj nezákonný prospekt. Rozhodol tak podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 45 ods. 1 a 5 zák. č. 747/2004 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003, § 54, § 135 ods. 1, § 120 a § 124 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, keď dospel k záveru, že navrhovateľka, ktorá svoj návrh podala proti S. D. W. F., ktorý však bol zrušený k XX.XX.XXXX, podaním zo dňa XX.XX.XXXX označila ako odporcu E. - v zastúpení U. R. E., na ktorú prešla po zrušení S. D. W. F. zodpovednosť nad finančným trhom, nesprávne označila subjekt, ktorý má za štát konať, pretože uvedená zodpovednosť v zmysle § 45 ods. 5 zák. č. 747/2004 Z.z. prešla na ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy a nie na U. R. E., ktorá je síce orgánom konajúcim za štát v rámci zodpovednosti za nesprávny úradný postup, avšak uvedeným v § 4 ods. 1 písm. g) zák. č. 514/2003 Z.z., na ktoré však predmetné ustanovenie zák. č. 747/2004 Z.z. neodkazuje. Ďalej dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, ktorými sú nesprávny úradný postup orgánu štátu alebo nezákonné rozhodnutie, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Konštatoval, že zo strany S. D. W. F. nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože nad spoločnosťou B. I. s.r.o., ktorá nemohla byť obchodníkom s cennými papiermi, čo muselo byť zrejmé aj laickým osobám z ustanovenia § 54 zák. č. 566/2001, keď nespĺňala minimálne podmienku právnej formy obchodníka s cennými papiermi, mohol S. D. W. F. vykonávať len dozor ako nad vyhlasovateľom verejnej ponuky, čo aj urobil. Poukázal na to, že navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou, a teda na základe slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie, pričom pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. S poukazom na ust. § 415 Obč. zák. dospel k záveru, že to bola sama navrhovateľka, ktorá svojou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí sama znášať následky s tým spojené, keď mala možnosť pred uzavretím zmluvy presvedčiť sa napr. už z označenia účastníkov uzatvorenej zmluvy, že obchodná spoločnosť, s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu nemôže byť obchodníkom s cennými papiermi, keďže nemala formu akciovej spoločnosti a taktiež si všetky podmienky mohla zistiť napr. výpisom z Obchodného registra. Mala teda postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na vykonanie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že aplikácia zákona č. 58/1969 Zb. v danom prípade neprichádza do úvahy, keď návrh mohla podať až, keď sa dozvedela o škode z listu od spoločnosti B. I. dňa XX.XX.XXXX, a preto svoj nárok uplatnila podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Súd prvého stupňa však túto skutočnosť prehliadol. Namietala, že ona si splnila svoju povinnosť písomne prerokovať svoj nárok na náhradu škody s kompetentným orgánom verejnej moci, o čom ako dôkaz predložila odpovede S. D. W. F., avšak súd prvého stupňa na tieto dôkazy neprihliadol. Ak žiadosť bola podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný ju bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a z toho vyplýva, že za správne určenie orgánu verejnej moci nenesie zodpovednosť ona, ale orgán verejnej moci, ktorý vo veci nie je kompetentný a napriek tomu si žiadosť ponechá. Toto sa vzťahuje aj na U. R. E., ktorú žalovala pre nesprávny úradný postup, lebo v rozpore so zákonom č. 514/2003 si jej žiadosť o náhradu škody ponechala, hoci jej povinnosťou bolo XX.XX.XXXX túto žiadosť o náhradu škody so všetkými dokladmi postúpiť kompetentnému orgánu verejnej moci. Týmto nesprávnym úradným postupom ju U. R. E. uviedla do omylu, čo sa týka správnosti určenia príslušného orgánu verejnej moci. Namietala, že nesprávne súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že bola vyzvaná na presné označenie odporcu, keď vyzvaná bola len všeobecne na doplnenie podania, ale nešlo o správne označenie odporcu, pretože toto ani nemôže byť závadou podania. Zmenu účastníka na strane odporcu urobila sama z vlastnej vôle bez vyzvania súdu a navrhla U. R. E., pretože S. D. W. F. bol zrušený. U. R. E. podľa jej názoru konala v rozpore s Ústavou (čl. 2), podľa ktorého orgány verejnej moci môžu konať iba v súlade s ústavou a zákonmi. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že nebolo v právomoci S. D. W. F. zakázať spoločnosti B. I. s.r.o. neoprávnené podnikanie v investičných službách, ktoré môže vykonávať voči verejnosti iba obchodník s cennými papiermi. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že spoločnosť B. I. s.r.o. nemohla byť obchodníkom s cennými papiermi, z dôvodu, že nespĺňala minimálne podmienku právnej formy a uviedla, že neoprávnené podnikanie spočíva v činnosti, nezáleží na tom akú právnu formu má subjekt a aký má názov, keď neoprávnené podnikanie spočíva v tom, že subjekt vykonáva neoprávnenú činnosť. Takže spoločnosť B. I. s.r.o. vlastne bola neoprávneným obchodníkom s cennými papiermi a zodpovednosť za to niesol S. D. W. F., lebo tejto spoločnosti neoprávnené podnikanie toleroval. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvého stupňa, že za zmluvný vzťah s predmetnou spoločnosťou zodpovedá ona a nie štát, keď predmetné cenné papiere, ktoré boli predmetom zmluvy, boli ponúknuté verejnosti, takže ona je v právnom vzťahu ako verejnosť a verejnosť nemá žiadnu zodpovednosť. Za takéto všeobecno-právne vzťahy voči verejnosti podľa jej názoru nesú zodpovednosť orgány verejnej moci, ale nie spotrebiteľská verejnosť, ktorú ochraňuje zákon o ochrane spotrebiteľa a dozor nad jeho dodržiavaním majú orgány verejnej moci. Ďalej uviedla, že spotrebiteľa nikto nesmie zneužívať pre jeho dôverčivosť, nedostatok vedomostí a informácií a keďže B. I. s.r.o. bola pod dozorom S. D. W. F., bolo jeho povinnosťou zakázať jej neoprávnené podnikanie v investičných službách, pretože S. D. W. F. podľa zák. č. 566/2001 Z.z. zodpovedal nad dodržiavaním podmienok ustanovených povoleniami podľa tohto zákona, aj za dodržiavanie tohto zákona a osobitných zákonov. V ďalšom konaní by U. R. E. mala jej žiadosť postúpiť kompetentnému orgánu verejnej moci a ju o tom upovedomiť a následne by kompetentný orgán mohla pribrať za účastníka konania na strane odporcu. Ak U. R. E. jej žiadosť o náhradu škody kompetentnému orgánu verejnej moci nepostúpi, bude ju musieť odškodniť ona. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na nesprávne označenie U. R. E. ako štátneho orgánu, pretože z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 566/1992 Zb. vyplýva, že U. R. E. bola zriadená zákonom ako nezávislá centrálna banka a má samostatnú právnu subjektivitu a nie je teda orgánom štátu a ani nemôže konať za E. A. ako štátny orgán. Ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 1 a 5 zák. č. 747/2004 Z.z., podľa ktorých pôsobnosť a právomoci S. D. W. F. prešli od XX.XX.XXXX na U. R. E. okrem zodpovednosti štátu za prípadné škody spôsobené S. D. W. F. pred XX.XX.XXXX pri výkone verejnej moci v rámci dohľadu nad finančným trhom. Z uvedeného je zrejmé, že U. R. E. nezodpovedá za prípadné škody spôsobené S. D. W. F. pri výkone verejnej moci. Ďalej uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení písomných aj ústnych pred súdom prvého stupňa, tvrdenia navrhovateľky v jej odvolaní považuje za subjektívne tvrdenia, ktoré nie sú ničím podložené a neodôvodňujú zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa riadne zistil skutkový a právny stav veci, riadne vykonal dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že navrhovateľka sa nedôvodne domáha náhrady škody proti nemu. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvého stupňa, že S. D. W. F. pri výkone svojej pôsobnosti a právomocí postupoval správne a v súlade so zákonom a nedošlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu. Odvolací súd prejednal veci podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom S. D. W. F.. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a vec posúdil správne po právnej stránke. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 566/1992 Zb. zriaďuje sa U. R. E. ako nezávislá centrálna banka E. A.. U. R. E. je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk; U. R. E. je aj súčasťou Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva Eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. U. R. E. je právnickou osobou so sídlom v R.; nezapisuje sa do obchodného registra. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zrušuje sa S. D. W. F. a pôsobnosť tohto úradu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na U. R. E.. Podľa § 45 ods. 5 vety prvej cit. zák., dňom 01. januára 2006 prechádza do vlastníctva U. R. E. majetok, ktorý bol do 01. januára 2006 vo vlastníctve S. D. W. F.; to platí aj o pohľadávkach a záväzkoch S. D. W. F., ak tieto pohľadávky a záväzky trvajú aj po 01. januári 2006; na zodpovednosť za škody spôsobené S. D. W. F. pred 01. januárom 2006 pri výkone verejnej moci v rámci dohľadu nad finančným trhom sa vzťahuje osobitný zákon. 54/ Pod bodom 54/ je uvedený odkaz na ustanovenia §§ 2,3 a § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2011, teda v čase označenia odporcu navrhovateľkou v podaní z 19.12.2007, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za škody spôsobené S. D. W. F. pred 01. januárom 2006 pri výkone verejnej moci v rámci dohľadu nad finančným trhom neprešla na U. R. E. a vo veciach náhrady takejto škody spôsobenej S. D. W. F. nie je U. R. E. orgánom konajúcim za štát. Správne preto aj súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd sa ďalej stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a to najmä nesprávny úradný postup S. D. W. F., keď navrhovateľka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, akého konkrétneho zanedbania povinností uložených platnými právnymi predpismi a tým nesprávneho úradného postupu, ktoré bolo priamou príčinou vzniku škody na jej majetku, sa mal S. D. W. F. dopustiť. Nesporné je, že spoločnosť B. I. s.r.o. nemohla byť obchodníkom s cennými papiermi podľa § 54 zák. č. 566/2001 Z.z., a teda S. D. W. F. mohol vykonávať dozor nad touto spoločnosťou len ako nad vyhlasovateľom verejnej ponuky, nebolo však v právomoci S. D. W. F. zakázať tejto spoločnosti uzatváranie obchodno-právnych zmlúv s inými osoba, a preto nemohla táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup. Vzhľadom na zákonom vymedzené právomoci S. D. W. F. nemal možnosť a ani právo zasiahnuť do právneho vzťahu a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, a tým ani do vlastníckeho práva občanov, pretože by to bolo nad rámec ochrany zaručenej Ústavou SR, keďže pre štátne orgány platí, že môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľka v danom prípade slobodne, z vlastnej vôle a v rámci zmluvnej autonómie vstúpila do záväzkového vzťahu so spoločnosťou B. I. s.r.o., s ktorou navrhovateľka uzavrela zmluvu č. XXXXXXXXXX o odkúpení akcií E. Z. Q., a.s., dňa XX.XX.XXXX a musela si byť preto vedomá tak práv, ako aj povinností vyplývajúcich jej z tohto záväzkového vzťahu, vrátane posúdenia schopností druhej zmluvnej strany splniť včas a riadne jej záväzky a správne súd prvého stupňa poukázal na to, že samotná navrhovateľka svojou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 415 Obč. zák.. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, keď dospel k záveru, že na základe dostatočne vykonaného dokazovania nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. S. D. W. F., ako jedna zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, spočívajúci v tom, že včas nezasiahol voči činnosti spoločnosti B. I. s.r.o.. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že cenné papiere, ktoré boli predmetom zmluvy, ktorú uzavrela s touto spoločnosťou, boli ponúknuté verejnosti a verejnosť podľa jej názoru nemá zodpovednosť, pretože ju ochraňuje zákon o ochrane spotrebiteľa, ale zodpovednosť majú len orgány verejnej moci; odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 8 Obč. zák., ktoré fyzickej osobe priznáva spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, z čoho vyplýva, že fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony na základe vlastnej vôle robí právne úkony, ktorými podľa vlastného uváženia nadobúda práva a preberá povinnosti a znáša aj následky spojené s jej právnymi úkonmi, a teda má postupovať najmä pri uzatváraní zmlúv s primeranou dávkou opatrnosti a zvážiť aj možné riziká tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa. Zároveň ust. § 415 Obč. zák. ustanovuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, účelom ktorej je zabrániť spoločensky nežiaducim javom, akými sú vznik škody na zdraví alebo na majetku, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právny vzťahov, bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo osoby právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Pojem všeobecná prevenčná povinnosť zahŕňa požiadavku dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ale aj požiadavku takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku a pod.. Ďalej navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že U. R. E. ako odporcu uviedla z vlastnej vôle a podľa jej názoru nesprávne označenie odporcu nemôže byť vadou podania a za toto nezodpovedá ona, ale nekompetentný orgán, ktorý nepostúpil žiadosť kompetentnému orgánu. Tento názor navrhovateľky nie je správny, pretože konanie začína na návrh (§ 79 ods. 1 veta prvá O.s.p.), čo vyplýva z dispozičnej zásady, ktorou sa spravuje občianske súdne konania, pričom návrh na začatie konania musí mať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú okrem iného aj presné označenie účastníkov konania a z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Navrhovateľka teda má povinnosť v návrhu na začatie konania uviesť príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať a táto procesná povinnosť sa na ňu vzťahuje bez ohľadu na to, či jej žiadosť na prerokovanie náhrady škody bola postúpená príslušnému orgánu. Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). Navrhovateľom je ten, kto sa rozhodne vystupovať ako žalujúca strana v spore a odporcom je ten, koho navrhovateľ v návrhu na začatie konania označí. Na účastníkov konania sa vzťahujú procesné práva a povinnosti vyplývajúce im z Občianskeho súdneho poriadku, pričom povinnosťou navrhovateľky, ktorá sa rozhodla vystupovať ako žalujúca strana v spore, je aj povinnosť v návrhu na začatie konania uviesť všetky zákonom stanovené náležitosti, a teda aj presné označenie odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné, keď dospel k záveru, že obsah jej odvolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke X. v zákonom určenej lehote 5-tich v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.