Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/275/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105209474 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105209474.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci navrhovateľa: C. O., L.. XX.XX.XXXX, J. Č. XXX, T., X.: JUDr. Eva Borovská, advokátka, Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, X/ Š. Š., L.. XX.X.XXXX, J. I. XXX, D., G. J. K. O. X, D. B. B. J., XX XXX V., zastúpený: JUDr. Pavel Tamaši, advokát, so sídlom Horný Val 31, Žilina, o priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní navrhovateľa a odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 12C 74/2005-334 zo dňa 11.3.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 79 018,62 Eur (titulom sťaženia spoločenského uplatnenia) sa p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol návrh vo zvyšku voči odporcovi 1/ sa p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol návrh voči odporcovi 2/ sa p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v časti 61 979,49 Eur (titulom bolestného), trov konania navrhovateľa a trov štátu sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 140 998,31 Eur (4 247 715,- Sk) a trovy konania 15 524,83 Eur k rukám I.. R. J., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh voči odporcovi 1/ zamietol. Návrh voči odporocvi 2/ zamietol. Odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 8 460,-Eur a trovy štátu 42,28 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 11.3.2005, domáhal voči odporcovi 1/ zaplatenia 7 575 000,- Sk s 10% úrokom z omeškania ročne od 4.dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.7.2002 pri dopravnej nehode v Montbrovnn, na ceste č. RD 823 vo Francúzsku, ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia ev.č. BY 568 AE, Š. Š., utrpel mnohopočetné zranenia celého tela s trvalými následkami. Jeho liečenie bolo ukončené v máji 2004 a navrhovateľovi bolo posudkom o bolestnom zo dňa 31.5.2005 ohodnotené bolestné na 1205 bodov s 50% zvýšením, t.j. na 1807,5 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 31.5.2005, ohodnotené na 1325 bodov. V zmysle § 6 ods. 2 vyhl.č. 32/1965 Zb., požiadal odporcu o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, na čo odporca nereagoval a uhradil navrhovateľovi sumu stanovenú v posudkoch ošetrujúceho lekára. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. priamo od poisťovne, z titulu zákonného poistenia motorového vozidla a podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. žiadal z dôvodov osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za bolesť aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50-násobku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 7 575 000,- Sk s 10% úrokom z omeškania od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa 7.11.2008 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh o odporcu v 2. rade a požiadal o jeho pripustenie do konania z dôvodu, že Š. Š. bol prevádzkovateľom a vodičom motorového vozidla, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda na zdraví. Zároveň zmenil žalobný návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 471 967,74 Eur (14 218 500,-Sk) spolu s 10% úrokom z omeškania ročne od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, 9% úrok z omeškania zo sumy 2 937,66 Eur (88 500,- Sk) od 28.7.2004 do zaplatenia a trovy konania. Súd uznesením č.k. 12C 74/2005-170, právoplatným dňa 11.9.2009, vstup odporcu 2/ do konania v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil a uznesením č.k. 12C 74/05-173, právoplatným dňa 30.9.2009, v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., pripustil zmenu návrhu. Tým sa zmenilo právne postavenie Štefana Šuvaru z vedľajšieho účastníka na odporcu 2/. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že škoda na zdraví navrhovateľa bola spôsobená aj jeho zavinením a preto jej následky musí znášať pomerne. Spoluzavinenie navrhovateľa súd videl v tom, že navrhovateľ nastúpil do motorového vozidla s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, t.j. mohol dopravnej nehode zabrániť tým, že by do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom alkoholu nenastúpil, alebo by tohto vodiča od šoférovania pod vplyvom alkoholu odhovoril. Navrhovateľ sa pre jazdu so šoférom pod vplyvom alkoholu rozhodol sám a preto musí znášať aj následky svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa na večierku, ktorý dopravnej nehode predchádzal, sám sa priviedol do stavu opitosti, v dôsledku čoho nebol schopný rozumne posúdiť stav vodiča motorového vozidla, rozpoznať možné následky jazdy pod vplyvom alkoholu a hroziace nebezpečenstvo. Navrhovateľ vlastnú opitosť vo svojej výpovedi pred súdom uznal. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že nevedel, že odporca 2/ bol pod vplyvom alkoholu súd s poukazom na hladinu alkoholu v krvi odporcu 2/ zistenú po dopravnej nehode 1,82 promile a navrhovateľovu vlastnú opitosť vyhodnotil ako účelovú, s cieľom získať vlastný prospech. Za účelové súd považoval aj tvrdenia odporcu 2/ o tom, že sa s navrhovateľom dohodli pred večierkom o tom, že po akcii zostanú spať v aute a že ho navrhovateľ na šoférovanie pod vplyvom alkoholu nahovoril, pretože to uviedol až na pojednávaní dňa 8.6.2007 a odporcovi 1/ až 18.7.2005, t.j. 3 roky po dopravnej nehode, keď od neho vymáhal regres vo výške 80 000,-Sk a on požiadal o jeho zníženie. Písomnými prehláseniami účastníkmi večierka zo dňa 19.7.2007 a 19.6.2007, Cyrila Bordageho, Anne- Sophie Peltier a Stephanie Johann, francúzskych štátnych občanov, mal za preukázané, že navrhovateľ aj odporca 2/, vodič motorového vozidla, ktorý pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu zavinil, požili veľké množstvo alkoholu. Súd uviedol, že výsluch účastníkov večierka nevykonal z dôvodu, že večierok sa konal pred 9 rokmi a ich výsluch považoval za právne irelevantný s poukazom na obsah písomných prehlásení, opitosť navrhovateľa, a ich výsluch nemohol odstrániť, rozpory vo výpovediach navrhovateľa a odporcu 2/ o vedomosti navrhovateľa o požití alkoholu odporcom 2/ s poukazom na ním priznanú opitosť, ani rozpory vo výpovediach navrhovateľa a odporcu 2/ o ich dohode po akcii prespať v aute, ani sa nemohli vyjadriť k okolnostiam samotnej jazdy, ktorá bola príčinou vzniku poškodenia zdravia navrhovateľa, pretože neboli jej účastníkmi. Súd pomer spoluzavinenia navrhovateľa ako spolujazdca, na vzniknutej škode na jeho zdraví, na základe uvedeného posúdil vlastnou úvahou na 50%. V časti bolestného sa navrhovateľ domáhal 50 násobku bodového ohodnotenia za bolestné vyčíslené znalcom C.. J. K., CSc., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, znaleckým posudkom č. 6/2005 zo dňa 25.11.2005, pričom nesprávne svoj nárok odvodil z dvojnásobného zvýšenia 2440 bodov. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšenie vychádza zo základného počtu bodov, t.j. pri bolestnom z 1220 bodov. Navrhovateľ dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie bolestného videl v trvajúcich, nesmiernych a opakovaných bolestiach, ktorými trpel a trpí a pre ktoré si chcel nechať amputovať nohu, ako aj v súbehu bolestivých zranení veľkého a ťažkého rozsahu. Súd sa zaoberal otázkou, kedy došlo k stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa a ustálil obdobie vytrpenej bolesti. Dospel k záveru, že k stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa došlo dňa 14.9.2005, kedy bola ukončená posledná hospitalizácia navrhovateľa a týmto dňom ustálil obdobie ním vytrpenej bolesti a preto pri rozhodovaní o výške nároku navrhovateľa na bolestné v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vychádzal zo znaleckého posudku C.. J. K., CSc., č. 6/2005 zo dňa 25.11.2005, ktorým bolo bolestné navrhovateľa ohodnotené na 1220 bodov, čo predstavuje 146 400,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania, likvidačnou správou odporcu 1/ zo dňa 13.9.2004, mal za preukázané, že odporca 1/ dňa 18.11.2004 poskytol navrhovateľovi plnenie za bolestné vo výške 72 000,- Sk, t.j. v maximálnej možnej výške podľa § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. bez zvýšenia v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., súd preto na rozdiel 74 400,- Sk zaviazal odporcu 1/. Pokiaľ sa týka dôvodov osobitného zreteľa pre zvýšenie bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov MUDr. I. T. S. C.. J. K., CSc. dospel k záveru, že sú dané. Obaja lekári sa vo svojich výpovediach zhodli na tom, že navrhovateľ vzhľadom na charakter zranení trpel intenzívnymi, úpornými bolesťami najťažšieho typu a ide o bolesť trvalú. MUDr. Juraj Kocian ako ošetrujúci lekár navrhovateľa uviedol, že bolesti navrhovateľa boli počas liečby tlmené ťažkými opiátmi (typ morfia), navrhovateľ sa počas svojej liečby podrobil 8-10 operačným výkonom, opakovaným transfúziám pre roztrhnutú aortu, do SR bol prevezený po ťažkom hemoratickom šoku, ťažkej strate krvi, prekonal zápal kostnej drene, ktorý spôsobil otravu krvi-sepsiu, ktorá spôsobuje ohrozenie života, trpí chronickým zápalom kostnej drene ľavého členka, ktorý mu na 95% zožral celú kosť a röntgenové snímky členka navrhovateľa sú dôkazom toho, že navrhovateľ sa bez liekov proti bolesti nezaobíde, bolesti tohto členka sú trvalé, pri oslabení organizmu existuje hrozba opakovaného vzplanutia zápalu a obnovenie predchádzajúceho stavu, kedy bola navrhnutá amputácia ľavej nohy v predkolení. S poukazom na navrhovateľom vytrpené bolesti, ktoré vyhodnotil ako mučivé stavy, dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na 50 násobok bodového ohodnotenia za bolestné vyčíslené znalcom C.. J. K., CSc., je primeraný a vyčíslil ho nasledovne: Podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšenie vychádza zo základného počtu bodov, t.j. (1220 bodov x 60,- Sk) x 50 násobné zvýšenie = 3 660 000,- Sk. K tomu pripočítal vyššie uvádzaných 74 400,- Sk, ako rozdiel medzi bodovým ohodnotením vyčísleným C.. J. K., CSc. znaleckým posudkom č. 6/2005 zo dňa 25.11.2005 a odporcom 1/ vyplateným plnením. Takto vyčíslené odškodnenie za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., súd z dôvodu vyššie uvedeného záveru o spoluzavinení navrhovateľa vo výške 50% znížil o túto čiastku a priznal navrhovateľovi z titulu bolestného 1 867 200,- Sk, t.j. 61 979,49 Eur. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ sa v konaní domáhal 50 násobku bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené znalcom C.. J. K., Q.., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, znaleckým posudkom č. 6/2005 zo dňa 25.11.2005 na 1450 bodov a znalcom Doc. MUDr. Ľ. E., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, č. 1/06 zo dňa 1.6.2006 na 900 bodov, t.j. 2350 bodov. Dôvody osobitného zreteľa videl navrhovateľ v tom, že úraz utrpel ako 24 ročný, stal sa invalidným dôchodcom, stratil možnosť uplatnenia v pracovnom, rodinnom, spoločenskom živote, nemôže športovať, finančne pomôcť 4 súrodencom, ktorí vyrastali ako siroty, mali ťažký život, pri chôdzi musí používať dve barly a je odkázaný na cudziu pomoc. Súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri rozhodovaní o výške zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu hodných osobitného zreteľa vychádzal z úvahy, že plnohodnotný život človeka predstavuje 100% a skladá sa z pracovného, rodinného a spoločensko-záujmového života, ktoré sú pre plnohodnotný život človeka rovnocenné, t.j. každý z nich tvorí 1/3 plnohodnotného života. Dospel k záveru, že navrhovateľ bol v dôsledku predmetného úrazu úplne vyradený z pracovného života vo veku 24 rokov, v čase keď si našiel výhodné zamestnanie vo Francúzsku a prišiel tak aj o možnosť finančne pomôcť aj svojim 4 súrodencom, ktorí vyrastali ako siroty, mali ťažký život, čím u neho došlo ku kvalitatívnej zmene života a zmareniu jeho životných snov a cieľov. Naopak vyradenie z rodinného života navrhovateľa v konaní preukázané nebolo, pretože navrhovateľ sa v priebehu konania dňa 24.4.2010 oženil a dňa 12.8.2010 sa mu narodila dcéra Patrícia. Uviedol, že nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pre vyradenie zo spoločenského a športového života, pretože navrhovateľ nebol ani pred úrazom aktívnym športovcom a nebol aktívnym ani v spoločenskom živote. Na základe uvedeného sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšil o 1/3, t.j. o 33,33 násobok, zodpovedajúci vyradeniu navrhovateľa z pracovného života. Súd pri rozhodovaní o výške nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vychádzal z dvoch znaleckých posudkov, znaleckého posudku C.. J. K., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, znaleckým posudkom č. 6/2005 zo dňa 25.11.2005, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil na 1450 bodov a znaleckého posudku K.. C.. Ľ.A. E., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, č. 1/06 zo dňa 1.6.2006, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil na 900 bodov, t.j. spolu na 2350 bodov. Odporca 1/ podaním doručeným súdu dňa 21.8.2007 uvedené znalecké posudky uznal v celom rozsahu. Základné odškodnenie predstavuje 2350 bodov x 60,- Sk/bod = 141 000,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania, a to likvidačnou správou odporcu 1/ zo dňa 13.9.2004, mal za preukázané, že odporca 1/ dňa 18.11.2004 poskytol navrhovateľovi plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 79 500,- Sk. Na rozdiel 61 500,- Sk zaviazal odporcu 1/ a z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. znalcami vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil o 33,33 násobok, za úplné vyradenie navrhovateľa z pracovného života, takto: 1250 bodov x 60,- Sk/bod x 33,33 násobok= 4 699 530,- Sk. Takto vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vo výške 61 500,- Sk + 4 699 530,- Sk = 4 761 030,- Sk , súd rovnako ako pri bolestnom z dôvodu vyššie uvedeného záveru o spoluzavinení navrhovateľa znížil o 50% a priznal navrhovateľovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 2 380 515,- Sk, t.j. 79 018,62 Eur. Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 10% úroku z omeškania ročne od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, ako predčasne podaný, nakoľko k takémuto omeškaniu ešte nedošlo. Súd zamietol tiež návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 9% úroku z omeškania zo sumy 88 500,- Sk od 28.7.2004 (rozdiel medzi 240 000,- Sk - maximálnym odškodnením upraveným v § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. a skutočným odškodnením 151 500,-Sk vyplateným odporcom 1/) ako nedôvodný. Odporca 1/ poskytol navrhovateľovi plnenie v súlade s § 6 ods. 1 a § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. na základe navrhovateľom predložených posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia C.. I. T., lekára úrazového oddelenia Nemocnice s poliklinikou Žilina, potvrdených primárom MUDr. T. M.. Odporcovi 1/ z § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. nevyplývala povinnosť, ale len možnosť primerane zvýšiť sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenému lekárom až na dvojnásobok a preto k omeškaniu odporcu 1/ s vyplatením tejto čiastky prísť nemohlo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal plnú náhradu trov konania, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré sú špecifikované v rozhodnutí, v celkovej sume 14 772,98 Eur. Taktiež priznal v zmysle § 137 O.s.p. hotové výdavky za preklad trestného spisu z francúzštiny vo výške preukázaných nákladov 20 250,- Sk (672,18 Eur) a trovy dôkazu - znalečného C.. J. K. vo výške 2 400,- Sk (79,67 Eur). Súdom priznané trovy konania navrhovateľa tak predstavujú celkom sumu 15 524,83 Eur. O trovách konania úspešného odporcu 2/ rozhodol podľa § 150 O.s.p. a úspešnému odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal, keď dôvody osobitného zreteľa videl v predmete sporu, keď predmetom konania bol nárok, o ktorom podľa zákona rozhoduje súd, preto navrhovateľ musel predmetný nárok uplatniť na súde, ako aj v dôvodoch hodných osobitného zreteľa na strane oboch účastníkov konania, navrhovateľa, ktorý utrpel ťažký úraz po dopravnej nehode zavinenej úspešným odporcom 2/ pod vplyvom alkoholu, je invalidný a priznaná škoda má kompenzovať náklady na jeho zhoršenú kvalitu života. O povinnosti odporcu 1/ zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Pretože navrhovateľ bol v konaní od zaplatenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona a súd jeho návrhu čiastočne vyhovel, prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok na neúspešného odporcu 1/. Súdny poplatok činí 8 460,- Eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení ku dňu podania žaloby. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. a na ich úhradu zaviazal neúspešného odporcu 1/. Trovy štátu predstavujú náklady na svedočné svedka Š. Š. vo výške 576,- Sk (19,12 Eur), vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov a svedočné svedka C.. I. T. vo výške 23,16 Eur, vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 26.04 2011, a to v časti, v ktorej súd vo zvyšku návrh voči odporcovi 1/ zamietol, ako aj v časti, v ktorej súd návrh voči odporcovi 2/ zamietol a v časti trov konania. Uviedol, že súd v prvom rade pochybil tým, že návrh voči odporcovi 2/ zamietol a toto svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že nárok navrhovateľa voči odporcovi 2/ je premlčaný, pretože podľa § 106 Občianskeho zákonníka (ďalej len“OZ“) je lehota na náhradu škody dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Táto dvojročná lehota na náhradu škody je lehotou subjektívnou, pričom je potrebné ju uplatniť v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorá pri škode na zdraví uplatnená nie je. Poukázal na to, že úpravou uvedenou v § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je umožnené poškodeným osobám uplatniť nároky priamo voči poisťovateľovi škodcu. Zámerom zákonodarcu je urýchlenie konania a vysporiadanie nárokov poškodených osôb. Rozhodne však nebolo zámerom zákonodarcu zmariť vymoženie ich nárokov. Poukázal na zákon č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ vysporiadava nároky za škodcov len do limitu stanoveného v § 7 (v čase nehody 19 000 000,- Sk /630 684,46 Eur). Pokiaľ by bolo stanovisko súdu správne, potom po vyčerpaní limitu by poškodený nemohol vymáhať nároky pre premlčanie voči zodpovednému subjektu, ak v predchádzajúcom konaní uplatnil nároky voči škodcovi, sú zachované nároky voči poisťovateľovi a naopak, ak poškodený nároky uplatní voči poisťovateľovi, sú včas uplatnené nároky aj voči škodcovi. Bol toho názoru, že súd pochybil keď priznal 50-násobné zvýšenie bolestného z počtu bodov 1220 s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje výlučne na odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie však bolestného. Pri bolestnom je základným počtom bodov pre odškodnenie počet bodov stanovený lekárom, v ktorom je už premietnuté zvýšenie bolestného podľa prílohy k vyhláške, čo bolo v tomto prípade 2440 bodov. Hodnotenie lekára pri bolestnom je totiž výlučne medicínskou otázkou a nie právnou, ako je to pri zvyšovaní podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Prvostupňový súd preto pochybil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď bolesť v zmysle § 7 ods. 3, a nevychádzal z počtu bodov 2440. Pri takomto postupe by totiž musel súd dospieť k záveru, že bolestné po zvýšení na 50- násobok predstavuje sumu 242 979,46 Eur. Mal za to, že aj pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia súd postupoval nesprávne, keď dospel k záveru, že navrhovateľ môže viesť plnohodnotný život, pričom k tomuto záveru dospel preto, lebo navrhovateľ uzavrel manželstvo a narodilo sa mu dieťa. Súd vôbec nezobral do úvahy zdravotný stav navrhovateľa, výpovede svedkov, lekárov, manželky, sestry a podobne. Rovnako pochybil, keď uviedol, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nebol aktívnym športovcom a nebol aktívny ani v spoločenskom živote. Toto tvrdenie súdu je nesprávne, pretože pri zohľadňovaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia je potrebné vychádzať z celkovej situácie navrhovateľa pred úrazom a stavom v súčasnosti. Ďalšie pochybenie súdu spočíva v tom, že navrhovateľovi nepriznal úrok z omeškania, minimálne v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal 9% úroku z omeškania zo sumy 88 500,- Sk od 28.07.2004 ako rozdielu medzi sumou 240 000,- Sk a skutočne vyplatenou sumou 151 500,- Sk. Bol toho názoru, že k výraznému pochybeniu súdu došlo tým, že uplatnený nárok titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSÚ krátil pre údajnú spoluvinu navrhovateľa 50 %. Uviedol, že rozhodujúcim kritériom pre stanovenie spoluviny navrhovateľa je iba to, či navrhovateľ vedel a mal vedomosť o tom, že odporca 2/ počas večierka pil alkohol, poťažne, že počas večera pili spolu a navrhovateľ tak musel vedieť o tom, že sa dopúšťa protiprávneho konania, keď nastupuje do auta k vodičovi, o ktorom má vedomosť, že požil neprimerané množstvo alkoholických nápojov. Uviedol, že súd pochybil, keď navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené v písomnom podaní po vyhlásení rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca 1/ podaním zo dňa 27.4.2011 v časti týkajúcej sa výroku, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 140 998,31 Eur (4 247 715,- Sk a trovy konania vo výške 15 524,83 Eur, ako aj voči výroku, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 8 460,- Eur a trovy štátu 42,28 Eur. Odporca 1/ sa odvoláva proti priznanému odškodneniu zvýšenému na 50- násobok základného bodového ohodnotenia za bolestné, čo predstavuje sumu 61 979,49 Eur (1 867 200,- Sk) navrhovateľovi, ktoré bolo ohodnotené na 1 220 bodov, čo predstavuje sumu 2 429,80 Eur (73 200,- Sk), keď hodnota jedného bodu podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „Vyhláška“) bola 60,- Sk a po zvýšení na 50- násobok a pripočítaní sumy 2 469,62 Eur (74 400,- Sk) ako rozdielu medzi bodovým ohodnotením vyčísleným znaleckým posudkom C.. J. K., CSc., č. 6/2005, zo dňa 25.11.2005, odporcom 1/ vyplateným plnením a 50% znížením z dôvodu spoluzavinenia navrhovateľa predstavuje sumu 61 979,49 Eur. Poukázal na to, že už v žalobnom návrhu sú nedostatočne popísané relevantné skutočnosti, prečo by navrhovateľ považoval za primerané odškodnenie práve 50-násobok zvýšenia bolestného. Uviedol, že bolestné ako náhrada poškodenia zdravia sa poskytuje za určité presne stanovené obdobie vytrpených bolestí, pričom toto obdobie je ukončené vtedy, keď možno zdravotný stav navrhovateľa považovať za ustálený, resp. stabilizovaný. Pri hodnotení bolesti sa hodnotí vždy len akútna fáza bolesti. Z odborného hľadiska ustálený zdravotný stav neznamená vyliečený, bez následkov, bolesť je súčasťou následkov poškodenia zdravia. Súd vyhodnotil navrhovateľom vytrpené bolesti ako mučivé stavy a dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na 50 násobok bodového ohodnotenia za bolestné vyčíslený v uvedenom znaleckom posudku je primeraný, avšak ho znížil o 50% z dôvodu spoluzavinenia navrhovateľa a priznal mu z titulu bolestného náhradu vo výške 61 979,49 Eur, pričom však priznanie tohto nároku zvýšeného o 50 násobok v rozsudku adekvátne a právne relevantne neodôvodnil. Súd v rozsudku sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšil o 1/3, teda o 33,33 násobok, zodpovedajúci vyradeniu navrhovateľa z pracovného života, teda súd nevyhodnotil, že by bol navrhovateľ vyradený z ostatných dvoch oblastí. S uvedeným záverom súdu pri hodnotení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa odporca 1/ v plnom rozsahu súhlasí, pretože bol súdom náležite odôvodnený. Mal za to, že pokiaľ sa týka nároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného na 50 násobok, navrhovateľ dôvody hodné osobitného zreteľa v žalobnom návrhu neuviedol, nepreukázal, ani na ne nenavrhol žiadne dokazovanie, poukázal len na zdravotnú dokumentáciu, ktorú však súdu nepredložil a nenachádza sa ani v znaleckom posudku C.. J. K., Q.. Na základe uvedeného navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu predmetného nároku a výšku poskytnutého plnenia vo vzťahu k nemu zo strany odporcu 1/ považuje tento za primeranú. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobný návrh vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného v celom rozsahu ako nedôvodný a neopodstatnený zamietne, alebo zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa k podanému odvolaniu odporcu 1/ vyjadril písomne podaním zo dňa 08.12.2011 a žiadal, aby odvolací súd odvolanie odporcu 1/ zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a odvolanie odporcu 1/ je dôvodné. Odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je čiastočne vecne správny, a to v časti povinnosti odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 79 018,62 Eur (titulom sťaženia spoločenského uplatnenia), v časti , ktorou súd zamietol návrh vo zvyšku voči odporcovi 1/, a v časti, ktorou zamietol návrh voči odporcovi 2/. V uvedených častiach, prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, správne súd prvého stupňa postupoval, keď pri rozhodovaní o výške zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu hodných osobitného zreteľa vychádzal z úvahy, že plnohodnotný život človeka predstavuje 100%, a skladá sa z pracovného života, rodinného a spoločensko-záujmového života. Navrhovateľ v dôsledku úrazu bol úplne vyradený z pracovnej činnosti vo veku 24 rokov. V konaní však nebolo preukázané, že jeho vyradenie z rodinného života, navrhovateľ sa v priebehu konania oženil a dňa 12.8.2010 sa mu narodila dcéra. Taktiež neboli dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pre vyradenie zo spoločenského a športového života, nakoľko ani pred úrazom navrhovateľ nebol aktívnym športovcom a nebol aktívny ani v spoločenskom živote. Súd prvého stupňa sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšil o 1/3, teda o 33,33 násobok, zodpovedajúci vyradeniu navrhovateľa z pracovného života, v sume 4 699 530,- Sk (1250 bodov x 60,- Sk/bod x 33,33 násobok). Vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 61 500,- Sk + 4 699 530,- Sk = 4 761 030,- Sk z dôvodu spoluzavinenia navrhovateľa znížil o 50%, čiže priznal 2 380 515,- Sk, t.j. 79 018,62 Eur. S uvedeným záverom súdu pri hodnotení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, pomer spoluzavinenia navrhovateľa ako spolujazdca na vzniknutej škode na jeho zdraví je primeraný. K určeniu rozsahu spoluzavinenia navrhovateľa odvolací súd hodnotil jeho konanie aj z hľadiska ustanovenia § 415 OZ, ktoré zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Hodnotil spoluzavinenie aj z hľadiska § 441 OZ. Bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ a odporca 2) sa zúčastnili spoločne oslavy, kde obaja požívali alkoholické nápoje. Tvrdenia navrhovateľa, že odporca 2) nebude piť zostali iba v polohe tvrdenia. Nepreukázal takúto dohodu, ako aj nepreukázal, že si počas celého večera (celej noci) nevšimol, že by alkoholické nápoje odporca 2) požíval. Ak by aj tak bolo musel pri nastupovaní do auta v ranných hodinách si všimnúť, či alkoholické nápoje požíval, alebo nie. V takomto prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Odvolací súd považuje za vysokú nezodpovednosť samotného poškodeného (navrhovateľa), ak súhlasil s odvozom autom, ktoré riadil odporca 2) potom, ako tento požil alkoholické nápoje. Navrhovateľ je rovnako zodpovedný za následky spôsobenia škody, lebo svojim zavineným konaním prispel k vzniku škody. Odvolací súd sa stotožnil aj so zamietnutím návrhu v časti o zaplatenie 10% úroku z omeškania ročne od 4. dňa po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Správny je záver súdu prvého stupňa, že k omeškaniu ešte nedošlo. Taktiež sa stotožnil aj so zamietnutím návrhu v časti zaplatenia 9% úroku z omeškania zo sumy 88 500,- Sk od 28.7.2004. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa pochybil, keď návrh voči odporcovi 2/ zamietol z dôvodu, že nárok navrhovateľa voči odporcovi je premlčaný, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje na to, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na zdraví na súde voči odporcovi 2/ dňa 7.11.2008 (č.l. 161), urobil tak po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej lehoty (§ 106 OZ). O tom kto za škodu zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel dňa 26.11.2003, kedy bol odporca 2/ rozsudkom prvoinštančného súdu v Savare č. M 1238/03 uznaný vinným, že pri šoférovaní vozidla dňa 14.7.2002 zapríčinil navrhovateľovi zranenia na celom tele, pod vplyvom alkoholu, najneskôr dňa 6.12.2004, kedy podal svoj pôvodný návrh. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Odvolací súd napadnutý výrok rozsudku v časti 61 979,49 Eur (titulom bolestného) pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § l57 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé . Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva/ napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3 / a Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 O.s.p.. Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného na 50 násobok je nepreskúmateľné, nakoľko nie je zistiteľné akými úvahami sa súd riadil pri posudzovaní primeranosti zvýšenia bolestného na 50 násobok. Priznaný násobok nie je dostatočne odôvodnený. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje v prípade odškodnenia úrazu a je súčasťou škody na zdraví. Ide o finančné vyčíslenie vytrpených bolestí na základe bodového ohodnotenia lekárskym posudkom. Náhrada za bolesť je samostatná zložka náhrady škody na zdraví aj napriek tomu, že je upravená spoločne vo vyhláške s odškodňovaním sťaženia spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Bolestné ako náhrada poškodenia zdravia sa poskytuje za určité presne stanovené obdobie vytrpených bolestí, pričom toto obdobie je ukončené vtedy, keď možno zdravotný stav navrhovateľa považovať za ustálený, resp. stabilizovaný. Pri hodnotení bolesti sa hodnotí vždy len akútna fáza bolesti. Z odborného hľadiska ustálený zdravotný stav neznamená vyliečený, bez následkov, bolesť je súčasťou následkov poškodenia zdravia. V danom prípade súd prvého stupňa dospel k záveru, že k stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa došlo dňa 14.9.2005, kedy bola ukončená jeho posledná hospitalizácia, a týmto dňom ustálil obdobie vytrpenej bolesti. Obdobie vytrpenej bolesti navrhovateľa trvalo od 14.7.2002 do 14.9.2005. Navrhovateľom vytrpené bolesti vyhodnotil ako mučivé stavy a bol toho názoru, že navrhovateľom uplatnený nárok na 50 násobok bodového ohodnotenia za bolestné vyčíslený v znaleckom posudku je primeraný. Z dôvodu spoluzavinenia navrhovateľa ho znížil o 50% a priznal navrhovateľovi náhradu bolestného vo výške 61 979,49 Eur. Súd prvého stupňa však priznanie náhrady bolestného zvýšeného o 50 násobok dostatočne neodôvodnil. Nie je zrejmé na základe, akých skutočností súd prvého stupňa priznal 50 násobné zvýšenie za bolestné. Vytrpená bolesť predstavuje obdobie od 14.7.2002 do 14.9.2005, t.j. od dátumu úrazu do jej ustálenia súdom. Aj keď navrhovateľ pociťuje bolesti (ktoré už nie sú mučivé), tieto nie je možné zahrnúť do jeho uplatneného nároku na náhradu za bolesť, ale podľa názoru súdu sa premieta do jeho nároku za na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako trvalý následok poškodenia zdravia navrhovateľa. Súd prvého stupňa neodôvodnil, prečo 50 násobné zvýšenie náhrady za odškodnenie bolestného bolo primerané, dostatočne nešpecifikoval dôvody priznania výšky odškodnenia. Preto sú závery súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že nedostatočným odôvodnením rozsudku v časti zvýšenia bolestného na 50 násobok, bola účastníkom konania odňatá reálna možnosť konať pred súdom, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec prejedná, vykoná dokazovanie a v tejto časti opätovne vo veci rozhodne. Rozhodnutie vo veci samej súd presvedčivo a dostatočne odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 157 O.s.p. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti 61 979,49 Eur ( titulom bolestného), musel odvolací súd zrušiť i výrok o trovách konania a trovách štátu. V novom rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, ako aj o trovách štátu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.