Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/418/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897640 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012897640.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O.. S. O., R. F. Q., C. U. Č.. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, Bratislava, Šoltésovej č. 14, proti odporcovi: OMV Slovensko, s. r. o., Bratislava, Moskovská č. 13, IČO : 00 604 381, zastúpený Mgr. Romanom Tomanom PhD., advokátom, Bratislava, AK Rudnayovo námestie č. 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO : 00 151 700, o návrhu na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 56 642,10 Eur (1 706 400,- Sk) a o návrhu na náhradu trov konania, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č. k. 8 C 157/2002 - 618 zo dňa 26.4.2012 rozhodol r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku 1. a 2. sa m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 2.832,11 Eur, trovy konania spočívajúce v zaplatených preddavkoch na trovy znaleckých dokazovaní vo výške 564,29 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11.709,42 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Romana Tomana PhD., advokáta. Vo výroku 3. a 4. sa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku 1. zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 2.832,11 Eur, trovy konania spočívajúce v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého dokazovania sumu vo výške 33,19 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 389,95 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právnej zástupkyne právneho predchodcu odporcu E.. I. U., advokátke. 2. zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v zaplatených preddavkoch na trovy znaleckých dokazovaní sumu vo výške 531,10 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3. 344,87 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právneho zástupcu odporcu E.. S. Q. H.., advokáta. 4. zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého dokazovania sumu vo výške 265,55 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 5. zaviazal navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania na účet konajúceho súdu vo výške 404,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania odporcovi rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., s prihliadnutím na § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Priznal odporcovi trovy konania, ktoré vznikli zaplatením súdnych poplatkov a preddavkov na trovy znaleckého dokazovania. Trovy právneho zastúpenia priznal za 16 úkonov právnej služby. Trovy rozdelil medzi právnych zástupcov odporcu tak, ako ho zastupovali v konaní a kedy boli vynaložené a to medzi advokátku D.. I. U. I. I. D.. S. Q. H... Nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby a to návrhy na vykonanie dôkazov zo dňa 26.3.2003, zo dňa 24.6.2003 a zo dňa 24.8.2008, ktoré úkony nepovažoval za úkon právnej služby. Pokiaľ ide o úkon zo dňa 25.6.2003, tento nepriznal z dôvodu, že išlo o uplatnený úkon právnej služby duplicitne. Priznanie trov právneho zastúpenia v zmysle § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. odôvodnil rozhodnutiami Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/2006, sp. zn. IV. ÚS 49/2006 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2008. O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O. s. p.. Nevyhovel návrhu navrhovateľa na aplikáciu § 150 O. s. p.. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa, ktorý odôvodňoval použitie tohto zákonného ustanovenia protichodnosťou prvostupňového rozhodnutia, dĺžkou súdneho konania ako aj konaním navrhovateľa v dobrej viere za účelom ochrany svojich práv. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom svojich právnych zástupcov včas podali odvolanie navrhovateľ a odporca. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáha sa aplikácie § 150 O. s. p. pri náhrade trov konania. Svoj nárok opiera o skutočnosti súvisiace s priebehom súdneho konania. Poukázal na to, že súd nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje zamietavé stanovisko. Je toho názoru, že na strane odporcu existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevenoval skúmaniu tohto návrhu v dostatočnom rozsahu, pričom sa ohradil iba na citovanie jednotlivých ustanovení z rozhodnutia Krajského súdu., odvolací súd však otázku aplikácie § 150 O. s. p. na predmetný prípad neposudzoval. Navrhovateľ počas celého súdneho konania podnikal všetky svoje kroky v dobrej viere. Znalecké posudky vypracované v čase podania žaloby odôvodňovali právny nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ sa snažil viackrát spor urovnať mimosúdne. Vecný základ žaloby dokonca uznala i spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa. V priebehu konania nebolo preukázané zavinenie navrhovateľa na vzniku úrazu. V čase podania žaloby existovali všetky predpoklady na úspešné uplatnenie nároku navrhovateľa. V tejto súvislosti opätovne poukázal na jednoznačne negatívny a právne nežiaduci stav, vyplývajúci z prvostupňového rozhodnutia okresného súdu zo dňa 18.4.2005. Rozsudkom zo dňa 18.4.2005 súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 56.642,10 Eur spolu s náhradou trov konania a zároveň žalobu voči Š. T. zamietol. Odporca voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, pričom mu v zmysle zákona vznikla poplatková povinnosť za podanie odvolania vo výške 2.832,11 Eur. Práve táto položka je najvyššou zo súdom priznanej náhrady v uznesení zo dňa 26.4.2012. Táto však vznikla práve z dôvodu, že odvolanie musel podávať subjekt, ktorý v konečnom dôsledku ani nebol na základe právoplatného rozhodnutia súdu pasívne legitimovaný. Názor na opodstatnenosť aplikovania § 150 O. s. p. na predmetné konanie okrem iného opiera aj o určité procesné skutočnosti, ktoré sú relevantným dôvodom na posúdenie náhrady trov konania. Poukázal na neprimeranú dĺžku súdneho konania a zbytočné prieťahy v konaní. Ide o neprijateľnú dĺžku súdneho konania v bratislavskom kraji, ktorý predstavuje niekoľkonásobne dlhší časový úsek než je priemer za roky 2003 až 2011. Priemerná dĺžka súdneho konania v bratislavskom kraji bola v horizonte rokov 2003 až 2011 - 21 mesiacov. Dĺžka predmetného súdneho konania bola v celkovej dĺžke cca 120 mesiacov. Keďže nemal navrhovateľ nemal žiaden úspech v spore a vynaložil počas celých desiatich rokov úsilie na uplatnenie svojich práv a právom chránených záujmov, považuje povinnosť nahradiť trovy konania najmä v súvislosti s povahou účastníkov konania (OMV - nadnárodná spoločnosť, ako aj vedľajší účastník poisťovňa) za príliš tvrdé a prísne vo vzťahu k navrhovateľovi ako fyzickej osobe. Predmetné konanie bolo neúmerne predlžované z dôvodu na strane prvostupňového súdu. Po zrušení veci boli v konaní vykonané tri znalecké posudky, Predmetné úkony mohli byť vykonané už pred prvým rozhodovaním Okresného súdu a mali podľa jeho názoru vplyv na predĺženie konania a zvyšovanie nákladov. Žiadal, aby súd prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa na odpustenie trov konania, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a štátu. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľ nie je povinný nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia. Odporca rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol vo výroku 1. a 2., ktoré výroky pokladal za právne a vecne nesprávne. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého z povahy nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. V danej veci nešlo o prípad predpokladaný ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p.. Navyše rozhodnutie o výške plnenia závisí na úvahe súdu vtedy, ak súd určil výšku nároku postupom podľa § 136 O. s. p.. V danej veci však posúdenie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia súdom je otázkou právnou. Záver, že pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v tomto prípade, nakoľko návrh na začatie konania bol zamietnutý, je potrebné vychádzať z § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. je v rozpore s právom žalovaného na spravodlivé súdne konanie a s princípom rovnosti strán. Zásada rovnosti účastníkov konania je zároveň významným interpretačným pravidlom pri výklade procesnoprávnych predpisov. Žiadne ustanovenie O. s. p. nie je možné vykladať a teda ani za konania aplikovať tak, aby bol niektorý z účastníkov zvýhodnený na úkor iného (jeho protistrany), alebo aby mal výhodnejšie postavenie, najmä pri prejednávaní veci, pri dokazovaní, pri hodnotení dôkazov alebo pri rozhodovaní veci. V prípade, že by žalobca v predmetnej veci bol plne úspešný, patrila by mu náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty 56.642,10 Eur, naproti tomu v prípade plného úspechu žalovaného mu podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa patrí náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., čo je v rozpore s princípom rovnosti strán a popretím zásad stanovených v § 142 - 148 O. s. p. o rozhodovaní o náhrade trov konania podľa úspechu vo veci. Takáto interpretácia navyše úplne popiera právo žalovaného na právnu pomoc a obranu proti žalobnému nároku za rovnakých podmienok ako žalobcovi. Argumentáciu uvedenú v uznesení nakoniec popiera aj obsah prílohy (Sadzobník súdnych poplatkov) k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, keď žalobca bol síce oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb., ale nakoľko ide o zákonné osobné oslobodenie žalobcu, žalovaný za podanie odvolania proti rozsudku zo dňa 18.4.2005 bol povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 5 % z výšky 1.706,400,- Sk, ktorú vo svojej žalobe zo dňa 13.9.2002 vymedzil žalobca ako náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda ak zákonodarca považuje pre účely platenia súdnych poplatkov za hodnotu veci uplatnenú výšku náhrady, niet žiadneho relevantného dôvodu, pre ktorý by sa táto otázka mala v prípade rozhodovania o náhrade trov právneho zastúpenia posudzovať inak. Za nesprávne považuje žalovaný aj určenie platobného miesta v 1. výroku uznesenia. Povinnosť náhrady trov konania „k rukám“ advokáta sa vzťahuje na celú prisúdenú náhradu (nielen na odmenu a náhrady advokáta). Ak zastupuje účastníka (vedľajšieho účastníka) v priebehu konania viac advokátov, je platobným miestom ten advokát, ktorý účastníka zastupoval ako posledný. Pokiaľ v dobe rozhodnutia súdu už účastník nebol zastúpený advokátom, platí sa náhrada priamo jemu. To že advokát je oprávnený prijať menom klienta náhradu trov konania neznamená, že si ju môže celú ponechať, zákon predpokladá, že ju zúčtuje klientovi, prípadne iným advokátom, ktorý účastníka v konaní skôr zastupovali. Taktiež namietal nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkony 26.3.2003, 24.6.2003 a 26.5.2003, ktorých nepriznanie bolo v rozpore s vyhl. č. 163/2002 Z. z.. V návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 26.3.2003 bolo nevyhnuté vykonať rešerš slovenských technických noriem, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov a následne tieto zaobstarať, z analyzovať, vyvodiť závery. V návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 24.6.2003 v podaní boli detailne zanalyzované vady posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predloženého žalobcom ako dôkaz. Bol urobený návrh na vykonanie znaleckého dokazovania tromi znalcami z rôznych odborov, pričom boli sformulované aj konkrétne otázky na znalcov. Zastupovanie na pojednávaní dňa 26.5.2003 trvalo od 13.00 hod. do 16.00 hod, čo presiahlo dve hodiny. V zmysle § 16 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 163/2002 Z. z. odmena patrí za konanie pred súdom a to za každé začaté dve hodiny. Žiadal, aby odvolací súd zmenil 1. A 2. Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa a zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 2.832,11 Eur, trovy konania spočívajúce v zaplatených preddavkoch na trovy znaleckých dokazovaní vo výške 564,29 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11.709,42 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Romana Tomana PhD., advokáta. Navrhovateľ, ani odporca sa k odvolaniam protistrany nevyjadrili. Navrhovateľ (jeho právny zástupca) prevzal odvolanie odporcu dňa 23.7.2012. Odporca (jeho právny zástupca) prevzal odvolanie navrhovateľa dňa 23.7.2012. K odvolaniam sa nevyjadril ani vedľajší účastník a ani predchádzajúca právna zástupkyňa odporcu D.. I. U.. Odvolací súd prejednal odvolania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie 56.642,10 Eur (1.706,400,- Sk,) z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Návrh vo veci samej bol zamietnutý. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O. s. p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Navrhovateľ ako dôvod pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. uviedol, že počas celého súdneho konania podnikal všetky svoje kroky v dobrej viere, v priebehu konania nebolo preukázané jeho zavinenie na vzniku úrazu a v čase podania žaloby existovali všetky predpoklady na úspešné uplatnenie jeho nároku. Ako je vyššie uvedené aplikácia § 150 O. s. p. je ustanovenie výnimočné a pri rozhodovaní či použiť aplikáciu tohto ustanovenia musí sa prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivého konkrétneho konania. Teda musí ísť o výnimočný prípad. Konanie o náhradu škody, teda aj predmetné konanie je konaním návrhovým. Je na navrhovateľovi, či podá žalobný návrh, voči komu ho smeruje a akú výšku nároku si uplatňuje. Je nesporné, že navrhovateľ podal žalobný návrh voči dvom odporcom a to voči spoločnosti ARAL SLOVAKIA s. r. o., právnemu predchodcovi odporcu OMV Slovensko s. r. o. a voči Š. T.. Uplatnil si nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Základ tohto nároku podľa bodového ohodnotenia bolestného v rozsahu 250 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 110 bodov predstavoval čiastku 21.6000,- Sk (60,- Sk/1 bod). Navrhovateľ požadoval 80 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia a to ako bolestného, tak aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18.4.2005 návrhu navrhovateľa voči odporcovi 1) vyhovel a zaviazal ho zaplatiť plnej výške uplatnený nárok. Voči odporcovi 2) návrh zamietol. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1). Navrhovateľ voči zamietajúcej časti rozsudku odvolanie nepodal. Žalobný návrh navrhovateľa bol následne zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu (v konečnom štádiu bol v konaní už iba jeden odporca). Pre posúdenia nároku navrhovateľa na aplikáciu § 150 O. s. p., však nemôže byť jeho tvrdenie, že svoj žalobný návrh podal v dobrej viere a počas celého konania konal v dobrej viere. Táto okolnosť nie je a ani nemôže byť dôvodom hodného osobitného zreteľa. Každý navrhovateľ podáva svoj žalobný návrh v dobrej viere, že v konaní bude úspešný (ale rovnako musí počítať s tým, že v konaní nemusí byť úspešný). Okolnosť hodná osobitného zreteľa nemôže spočívať v tom, že podá návrh voči subjektu, ktorý nemá v konaní pasívnu legitimáciu. Rovnako nemožno za takúto okolnosť považovať ani tú skutočnosť, že v priebehu konania nebolo preukázané jeho zavinenie na vzniku úrazu a v čase podania žaloby existovali všetky predpoklady na úspešné uplatnenie jeho nároku. Ak by aj tieto skutočnosti boli preukázané, nemôžu mať vplyv na to, že navrhovateľ svoj žalobný návrh podal voči nesprávnemu subjektu. Odporca navrhovateľovi škodu nespôsobil, nemôže preto pri posudzovaní trov konania niesť zodpovednosť za postup navrhovateľa v uplatnení nároku a preto sa nemôže táto skutočnosť ani odraziť na posudzovaní prípadnej zodpovednosti pri náhrade trov konania s prihliadnutím na aplikáciu § 150 O. s. p.. Taktiež za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné poukazovať na jednoznačne negatívny a právne nežiaduci stav, vyplývajúci z prvostupňového rozhodnutia okresného súdu zo dňa 18.4.2005 a z toho vyplávajúci postup odporcu, spočívajúci v tom, že odporca voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, pričom mu v zmysle zákona vznikla poplatková povinnosť za podanie odvolania vo výške 2.832,11 Eur a práve táto položka je najvyššou zo súdom priznanej náhrady v uznesení zo dňa 26.4.2012. Táto však vznikla práve z dôvodu, že odvolanie musel podávať subjekt, ktorý v konečnom dôsledku ani nebol na základe právoplatného rozhodnutia súdu pasívne legitimovaný. Postup súdu prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 18.4.2005 nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa týmto rozsudkom návrhu navrhovateľa voči odporcovi 1) vyhovel a zaviazal ho zaplatiť plnej výške uplatnený nárok, voči odporcovi 2) návrh zamietol. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1), navrhovateľ voči zamietajúcej časti rozsudku odvolanie nepodal. Ako je vyššie uvedené predmetné konanie je konanie návrhové. Preto je na účastníkoch konania, aby prípadne, ak s rozhodnutím súdu nie sú spokojní podali voči nemu odvolaniu. Odporca 1) tak urobil, čo je jeho zákonný nárok, ktorý mu nie je možné odňať. Ak navrhovateľ voči tomuto rozsudku odvolanie v zamietajúcej časti nepodal, tiež to bolo jeho zákonným nárokom (rovnako, ako keby odvolanie podal). Odporcovi podaním odvolania vznikla poplatková povinnosť a to zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. To že odporca podal odvolanie a bol povinný zaplatiť súdny poplatok, ako aj skutočnosť, že bol následne v konaní úspešný, tiež nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci vo výnimočnosti, prípadne zvláštnosti pre dané konanie. Odporca postupoval v medziach zákona a splnil si povinnosť určenú mu zákonom po podaní odvolania. Navrhovateľ sa preto nemôže dovolávať, že tento postup je zvláštnosťou, prípadne výnimočnosťou v tomto konaní a že tento postup je dôvodom hodným osobitného zreteľa, lebo navrhovateľovi z tohto postupu vzniká povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Odvolací súd podotýka, že výška súdneho poplatku, ktorý zaplatil odporca za odvolanie sa odvíjala od uplatneného nároku navrhovateľom. Tvrdenie, že opodstatnenosť aplikovania § 150 O. s. p. na predmetné konanie okrem iného sú aj o určité procesné skutočnosti, ktoré sú relevantným dôvodom na posúdenie náhrady trov konania s to neprimeraná dĺžka konania, tiež nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Odporca svojim konaním nespôsobil predĺženie konania. Je nesporné, že v konaní boli vypracované tri znalecké posudky, čo prispelo tiež k celkovej dĺžke konania. Vyhodnotiť v neprospech jedného z účastníkov pri náhrade trov konania celkovú dĺžku konania, ak neprimeranosť tejto dĺžky nespôsobil, nemôže byť v konaní dôvodom hodným osobitného zreteľa v prospech navrhovateľa. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné ani zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľ nemal žiaden úspech v spore a vynaložil počas celých desiatich rokov úsilie na uplatnenie svojich práv a právom chránených záujmov, považuje povinnosť nahradiť trovy konania najmä v súvislosti s povahou účastníkov konania (OMV - nadnárodná spoločnosť, ako aj vedľajší účastník poisťovňa) za príliš tvrdé a prísne vo vzťahu k navrhovateľovi ako fyzickej osobe. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Navrhovateľ vo svojich podaniach nepoukazoval na svoje majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery a ani ich v konaní nepreukazoval. Preto odvolávať sa na to, že odporca a aj vedľajší účastník sú nadnárodné spoločnosti a on fyzická osoba bez ďalšieho nepreukazujú, že by bol dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v tomto jeho postavení. Ak by aj boli preukázané majetkové sociálne a osobné pomery navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali prípadnú aplikáciu § 150 O. s. p., vždy musí ísť v konaní o celkom výnimočný prípad, ktorý však v tomto prípade nebol preukázaný. Odvolací súd preto dospel, rovnako ako súd prvého stupňa, že v danom prípade nie sú tu dané také výnimočné okolnosti a s tým aj spojené majetkové, sociálne a osobné pomery navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 O. s. p.. Odvolací súd preto následne posudzoval trovy konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Rozhodovanie podľa citovaného zákonného ustanovenia je založené na zásade, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prizná súd plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je z tarifnej hodnoty. Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Predmetom konania bol nárok navrhovateľa určený sumou 56.642,10 Eur (1.706,400,- Sk). Súd prvého stupňa nepostupoval správne ak za základ nároku pre výpočet hodnoty jedného právneho úkonu vychádzal z § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. V danej veci nie je možné nárok navrhovateľa považovať za nárok, kde nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Predmet sporu bol určený navrhovateľom jednoznačne. Či výška nároku navrhovateľa bola dôvodná alebo nie sa súd nezaoberal z dôvodu, že návrh bol zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. Preto je potrebné vychádzať zo základu v predmetnej veci, ktorá bola určená navrhovateľom v žalobnom návrhu - teda základ pre určenie výšky právnej služby je 56.642,10 Eur. Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 hodnota jedného úkony právnej služby je 16.070,- Sk (533,43 Eur). Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. do 31.12.2008 bola hodnota jedného úkonu právnej služby 16.250,- Sk (539,40 Eur). Podľa § 10 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z. z. od 1.1.2009 hodnota jedného úkonu právnej služby je 539,41 Eur. Súd následne zisťoval účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musia sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne sa splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že odporca úkony, tak ako si ich uplatnil a vyčíslil podaním pripojeným k odvolaniu sú úkony právnej služby, ktoré boli vykonané v príčinnej súvislosti k predmetu konania. Súd prvého stupňa za dôvodné a v príčinnej súvislosti považoval všetky uplatnené úkony okrem úkonov vykonaných dňa 26.3.2003, 24.6.2003, 24.8.2008 a 26.5.2003. Odvolací súd preskúmaním týchto úkonov dospel k záveru, že súd prvého stupňa nevyhodnotil správne účelnosť týchto úkonov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvody odvolania odporcu k týmto úkonom, s ktorými dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Je nesporné, že úkonmi, ktoré označil právny zástupca odporcu ako návrh na dokazovanie okrem samotného návrhu podania obsahovali rozbor k veci, pripojenie listinných dôkazov, ako aj návrhy na položenie otázok jednotlivým znalcom. Takéto podania sú úkonmi, ktorým odporca sledoval procesné presadzovanie uplatneného práva. Taktiež pokiaľ ide o pojednávanie konané dňa 26.5.2003 bolo v rozsahu dlhšom ako dve hodiny, preto odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil si tento úkon v súlade s § 16 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 163/2002 Z. z.. Za úkon vykonaný dňa 24.8.2008 si odporca v odvolacom konaní neuplatňoval náhradu trov konania, odvolací súd preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa neskúmal. Priznal preto odporcovi trovy právneho zastúpenia za všetky uplatnené úkony - 20 úkonov. Z toho bolo 7 úkonov vykonaných za účinnosti vyhl. č. 163/2002 Z. z., z toho jeden v rozsahu dlhšom ako 2 hodiny, t. j. 8 úkonov (od 30.12.2002 do 24.6.2003), 8 úkonov za účinnosti vyhl. č. 655/2004 Z. z., platnej do 31.12.2008, z toho dva úkony v rozsahu 1 (od 31.1.2005 do 9.10.2008) a 3 úkony po účinnosti vyhl. č. 655/2004 Z. z. po prechode na menu Euro (od 29.5.2009 do 3.7.2009). Trovy právneho zastúpenia teda spolu činia 4.267,44 Eur + 3.775,80 Eur + 1.618,23 Eur = 9.661,47 Eur. Podľa § 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z. z. a podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. si právny zástupca uplatnil aj náhradu režijného paušálu v celkovej výške 96,40 Eur. Režijný paušál pre rok 2002 bol určený sumou 100,- Sk (3,32 Eur), následne bol od 1.1.2003 režijný paušál určený 1/100 výpočtového základu (priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka) pre rok 2003 vo výške 128,- Sk (4,25 Eur), pre rok 2005 vo výške 150,- Eur (4,98 Eur), pre rok 208 vo výške 190,- Sk (6,31 Eur) a pre rok vo výške 6,95 Eur. Režijný paušál činí za jednotlivé úkony 3,32 Eur za rok 2002, 4,25 Eur x 7 = 29,75 Eur za úkony vykonané v roku 2003, 4,98 Eur x 6 = 29,88 Eur za úkony vykonané v roku 2005, 6,31 Eur x 2 = 12,62 Eur za úkony vykonané v roku 2008 a 6,95 Eur x 3 = 20,85 Eur za úkony vykonané v roku 2009, t. j. spolu 96,42 Eur. Právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, preto v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí právnemu zástupcovi aj hodnota tejto dane. DPH v rozsahu 20 % činí 1.951,58 Eur. Celkove trovy právneho zastúpenia sú vo výške 11.709,47 Eur. Odporca zaplatil v konaní preddavky na znalecké dokazovanie spolu vo výške dňa 11.6.2004 sumu 1.000,- Sk (33.19 Eur), dňa 26.9.2008 sumu 8.000,- Sk (265,55 Eur), dňa 26.9.2008 sumu 8.000,- Sk (265,55 Eur), t. j. spolu 564,29 Eur. Odporca zaplatil súdny poplatok za odvolanie (30.9.2005) vo výške 85.320,- Sk (2.832,11 Eur). Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyššie rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. vo výrokoch 1. a 2. zmenil tak, že odporcovi priznal trovy konania, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 2.831,11 Eur, trovy konania, ktoré mu vznikli zaplatením preddavkov na trovy znaleckého dokazovania vo výške 564,29 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11.709,42 Eur (tak ako si ich odporca uplatnil - v danej veci nemôže ísť súd nad návrh). Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním odporcu, pokiaľ ide o námietku určenia platobného miesta pre zaplatenie trov konania. Súd prvého nesprávne rozhodol, ak pri priznaní trov konania určil dve platobné miesta. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Ak je účastník zastúpený advokátom a bola mu prisúdená náhrada trov konania, účastník, ktorý bol zaviazaný, je povinný ju zaplatiť na účet advokáta, a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho uhradil advokát. Prípadné vzájomné nároky sú vnútorným vzťahom advokáta a klienta (účastníka). Povinnosť úhrady nákladov konania „k rukám“ advokáta sa vzťahuje na celú prisúdenú náhradu, nielen na odmenu a náhrady advokáta. Ak zastupovali účastníka v priebehu konania postupne viacerí advokáti, je platobným miestom ten advokát, ktorý účastníka zastupoval ako posledný. Miesto plnenia trov priznaných účastníkovi konania môže byť určené adresou advokáta alebo označením banky a čísla účtu advokáta, ktorý zastupoval účastníka ako posledný (ak zastupovalo účastníka viac advokátov po sebe), (viď Občiansky súdny poriadok, komentár Š. a kolektív T. edícia komentovaných zákonov 1. vydanie, str. 387). Odvolací súd s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššia rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku 3. a 4. podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal v odvolacom konaní úspech, trov odvolacieho konania sa však nedomáhal, preto odvolací súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.