Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/10/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200112 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: KZLM-TILIA, spol. s r.o., Garbiarska 2032, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 369 209, zastúpeného advokátom: JUDr. Tamara Maďarová so sídlom M.M.Hodžu č. 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, P.O.BOX 76, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/007969/02531 zo dňa 16.11.2009 ako aj súvisiace prvostupňové rozhodnutie č.: 3116/600/2009/R zo dňa 04.08.2009, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/007969/02531 zo dňa 16.11.2009, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu so sídlom v Bratislave č. 3116/600/2009/R zo dňa 04.08.2009, ktorým mu podľa § 36 ods. 1 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o metrológii) uložil pokutu 1500,- € za porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o metrológii. Žalobca citujúc § 47 ods. 2 Správneho poriadku namietal nedostatok výroku rozhodnutia v tom zmysle, že tento neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, ktorým by bola upravená povinnosť, ktorú by žalobca porušil. Citujúc § 34 ods. 4 zákona o metrológii mal za to, že žalovaný posudzoval také porušenie povinností, na ktoré nemá zákonnú kompetenciu, a že nemohol v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázať na iné ustanovenie právneho predpisu (na ochranu spotrebiteľa), než je zákon o metrológii. Podľa žalobcu správne orgány v danom prípade nezistili dostatočne skutkový stav veci, čím porušili ustanovenia § 3 ods. 3 a 4, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 až 5 ako aj § 46 Správneho poriadku. Vytýkal žalovanému, že okrem odberu a formálneho doručenia protokolu nevykonal aj ďalšie úkony, napr. obhliadku v prevádzke žalobcu, kontrolu meradiel, ktoré žalobca používal. Uviedol, že napriek tomu, že používa meradlá, ktoré spĺňajú všetky podmienky zákona o metrológii, zakúpil nové modernejšie meradlo. Podľa žalobcu si žalovaný mal overiť tvrdenia o nerovnakej váhe obalov, fungovaní prevádzky žalobcu a iné okolnosti, ktoré pri posudzovaní výšky pokuty mal zohľadniť. Vytýkal žalobcovi, že sa zaoberal iba počtom odobraných kusov výrobkov a percentom nevyhovujúcich, ale nezaoberal sa rozsahom nevyhovujúcich balení. Citujúc § 36 ods. 1 písm. m) a ods. 3 zákona o metrológii a § 59 a § 60 Správneho poriadku namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia a výšky pokuty, pretože neuviedol ako vyhodnotil dôkazy a akými úvahami sa riadil, čím založil nepredvídateľné a nepreskúmateľné rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 15.02.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že vychádzal zo zákonnej povinnosti žalobcu upravenej v § 36 ods. 1 písm. m) zákona o metrológii v zmysle ktorej nesmie uvádzať na trh spotrebiteľské balenie, ktorého skutočný obsah nezodpovedá menovitému množstvu. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona sa neukladá pokuta, ale objasňuje obsah pojmu “spotrebiteľsky balený výrobok” a vlastnosti, ktoré spotrebiteľsky balený výrobok musí spĺňať, čo žalobca v skúmanom prípade nedodržal. Prvostupňový správny orgán bol kompetentný uvedený delikt skúmať a podľa žalovaného svoje zistenie aj riadne zdôvodnil, keďže sa so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu riadne vysporiadal vrátane vyslovenia správnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Výrokovú časť rozhodnutia pokladá tiež za dostatočne a jasne vymedzenú tak, aby nebola zameniteľná za inú skutkovú podstatu. Žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/007969/02531 zo dňa 16.11.2009, ktorým potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie č. 3116/600/2009/R zo dňa 04.08.2009, ktorým podľa § 36 ods. 1 písm. m) zákona o metrológii žalobcovi uložil pokutu 1500,- € za porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o metrológii. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dňa 19.03.2009 pracovníci inšpektorátu, pracovisko Banská Bystrica odobrali spotrebiteľsky balené výrobky z expedičného skladu žalobcu za účelom kontroly hodnoty zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení o čom spísali Protokol SBV č. XXXX/XX. Pri kontrole merania výrobku gravimetrickou metódou náhodným výberom zistili, že pri výrobkoch: Krém na ruky s glycerínom a pantenolom (100 ml) s dátumom spotreby do 23.08.2010, séria č. X XXXXXXXX v počte 27 ks z celkového počtu 30 ks testovaných výrobkov, Vlasový šampón s pantenolom, (250 ml) s dátumom spotreby do 29.01.2011, séria č. XX/XX v počte 30 ks z celkového počtu 30 testovaných výrobkov, Pleťový krém s mandľovým olejom, Shea maslom, vitamínom A a E, (50g) s dátumom spotreby do 07.11.2010, séria č. XXX/XX. v počte 12 ks z celkového počtu 30 testovaných výrobkov, Tekuté mydlo, (1L) s dátumom spotreby do 11.02.2011, séria č. XX/XX v počte 30 ks z celkového počtu 30 testovaných výrobkov skutočné obsahy nezodpovedali menovitému množstvu. Dňa 07.05.2009 inšpektori vyhotovili Protokol č. XXXX/ XX, s ktorým bol zamestnanec kontrolovanej osoby (N.. Q. I.) oboznámený a tento do vyjadrenia uviedol, že o výsledku oboznámi majiteľa a vedúceho výroby a nedostatky odstránia. Dňa 11.05.2009 správny organ oznámil listom č. 3116/09/ZK kontrolovanej osobe začatie správneho konania o uložení pokuty a vyzval ho na vyjadrenie k veci. Z vyjadrenia žalobcu k veci ( 13.05.2009) vyplýva, že po kontrole vykonal nápravné opatrenia a to: kontrolované výrobky vyčlenil s označením “Zákaz expedície” a uvedie ich na trh s priložením písomného upozornenia pre spotrebiteľa o možnej odchýlke množstva výrobku v obale od deklarovaného objemu, či hmotnosti, resp. na reklamné a propagačné účely. Informoval tiež správny orgán, že priebežne vykonáva kontrolu plnených menovitých množstiev deklarovaných na obaloch výrobkov na pravidelne metrologicky overených meradlách, ktorých platnosť vyprší v novembri roku 2009. Po kontrole pristúpili jednak ku kontrole svojich meradiel autorizovanou osobou, resp. zakúpili modernejšie meradlá. Zároveň vyjadrili presvedčenie, že po vykonaní nápravy nedostatkov nebudú sankcionovaní. Slovenský metrologický inšpektorát Bratislava dňa 7. augusta 2009 vydal rozhodnutie č. 3116/600/2009/ R podľa § 36 ods. 1 písm. m) zákona o metrológii a uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500,-€ za porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o metrológii tým, že množstvo v spotrebiteľsky balených výrobkoch obsiahnutých v obale, ktoré má určenú a na obale vyznačenú menovitú hodnotu, nezodpovedalo vopred zvolenej menovitej hodnote výrobkov u vyššie menovaných výrobkov. Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2009/300/007969/02531 zo dňa 16.11.2009 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 30 zákona o metrológii Orgány štátnej správy pre oblasť metrológie sú: a) Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, b) Slovenský metrologický ústav, c) Slovenský metrologický inšpektorát (ďalej len „metrologický inšpektorát“).Podľa § 31 ods. 1, písm. i) zákona o metrológii Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť metrológie, je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ústavu a metrologického inšpektorátu. Podľa § 33 zákona o metrológii Slovenský metrologický inšpektorát podľa odseku 1) je právnická osoba so sídlom v Bratislave, podľa odseku 2) Metrologický inšpektorát je orgánom metrologického dozoru, podľa odseku 3) Metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len „kontrolované osoby“) plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie a) používania jednotiek a ich symbolov, b) povinností používateľmi určených meradiel, c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh, d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami, e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie, f) parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom, g) povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení. Podľa ods. 4 metrologický inšpektorát skúša protokolárne odobraté spotrebiteľské balenie. Podľa odseku 6) Ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, upozorní na to kontrolovanú osobu a uloží jej, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila. Štvrtá časť zákona o metrológii upravuje režim spotrebiteľsky balených výrobkov, podľa § 21 ods. 1 čo do pojmu, keď uvádza, že “spotrebiteľsky balený výrobok je výrobok určený na predaj, vložený do obalu bez prítomnosti konečného spotrebiteľa, pričom množstvo výrobku obsiahnuté v obale má určenú a na obale vyznačenú hodnotu, ktorá zodpovedá vopred zvolenej menovitej hodnote (ďalej len „menovité množstvo“), a nemôže byť zmenené bez otvorenia obalu alebo jeho viditeľného porušenia. Podľa odseku 2) Spotrebiteľské balenie je celok pozostávajúci z výrobku a zo samostatného obalu, do ktorého je výrobok zabalený”. A tiež vlastnosti, ktoré musí spĺňať podľa odseku 7) ”Menovitá hmotnosť alebo menovitý objem označeného spotrebiteľského balenia musí zodpovedať ustanoveným hodnotám.” Kompetencie príslušných správnych orgánov vo veci konať je upravené aj v odseku 8) “Označené spotrebiteľské balenie podlieha štátnemu metrologickému dozoru podľa § 33 a 34 (ďalej len „metrologický dozor“).” Z ustanovení § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona o metrológii jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za množstvo výrobku v obale nesie prevádzkovateľ baliarne alebo dovozca. Ide jednoznačne o objektívnu zodpovednosť. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že z citovaných ustanovení vyplýva legitímna právomoc správnych orgánov konajúcich v predmetnej veci, preto súd námietku žalobcu, že žalovaný posudzoval také porušenie povinností, na ktoré nemal zákonnú kompetenciu hodnotil ako bez právneho opodstatnenia a tiež ako účelovo vznesenú až v žalobnom návrhu. Rovnako nemá zákonné opodstatnenie tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol povinný skúmať aj iné okolnosti v rámci daného správneho konania (obhliadku v prevádzke žalobcu, kontrolu meradiel, ktoré žalobca používal). Žalobca bol riadne oboznámený v “Oznámení o začatí správneho konania”, že v ktorej veci sa vedie konanie a je iba na úvahe správneho orgánu, ktorú povinnosť mieni u kontrolovanej osoby v zmysle svojich kompetencií dohliadať. Porušenia zákona sa podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia dopustil žalobca tým, že množstvo v spotrebiteľsky balených výrobkoch obsiahnutých v obale, ktoré má určenú a na obale vyznačenú menovitú hodnotu, nezodpovedalo vopred zvolenej menovitej hodnote výrobkov u vyššie menovaných. Túto skutočnosť žalobca v priebehu správneho konania nepopieral, práve naopak, výsledky kontroly vzal na vedomie bez ďalších pripomienok, či návrhov na doplnenie zisteného skutkového stavu veci (vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania) a žalovanému oznámil, že nedostatky odstránil v súlade so zákonom. Preto súd námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci nemohol akceptovať. Argumentácia žalobcu ohľadom vykonaných pravidelných kontrol, resp. o zakúpení nového moderného meradla po vykonanej kontrole v súvislosti so zisteným porušením zákona súd považuje za irelevantné. Je treba prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ metrologický inšpektorát zistí porušenie zákona tým, že porušiteľ “uvedie na trh spotrebiteľské balenie, ktorého skutočný obsah nezodpovedá menovitému množstvu”, potom je tejto osobe povinný uložiť pokutu do výšky 200 000,- Sk. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa vyššie uvedeného deliktu dopustil a žalovaný mu určil pokutu v dolnej sadzbe možného rozpätia. Vo svojom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, ktorými sa riadil aj keď treba poznamenať, že výrokovú časť zakomponoval priamo do úvodnej časti rozhodnutia. Avšak táto formálna chyba nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zo samotného rozhodnutia oboch správnych orgánov je riadne identifikovateľný predmet pochybenia žalobcu, pričom výška pokuty je tiež zdôvodnená logicky a v medziach zákona o správnom konaní. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Rozsudok bol členmi senátu odhlasovaný v pomere hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.