zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

I
Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.
Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.
V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.
Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.
Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to
určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,
určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,
určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,
zavedením povinnej energetickej certifikácie,
zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.
II
Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.
Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.
Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.
III
Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje
určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,
určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,
určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.
Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.
V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:
Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah
autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,
skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.
Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.
Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.
Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.
V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).
Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).
IV
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.
V
(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)
Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky
Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.
Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.
Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.
Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.
Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.
Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

§ 1 §
Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy. Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2. Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie). Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

§ 2 §
Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah. Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy. V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice). Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú …

§ 3 §
V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia. Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G). Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod. Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 …

§ 4 §
Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode. Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú). Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších …

§ 5 §
Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom. Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali. Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla …

§ 6 §
Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona. Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové. Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu. Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

§ 7 §
Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška. Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES). V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať …

§ 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povi §
Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

§ 9 §
V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem. V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom. V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

§ 10 §
V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov. Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

§ 11 §
Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

§ 12 §
Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

§ 13 §
Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách. Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

§ 14 §
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu. Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie. Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

§ 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz. §

čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.
Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný. Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali. Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo …

čl. III
Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia. V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5. V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu. V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

čl. IV
Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005. Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky László Gyurovszky minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1: Úprava textu zjednodušuje vyjadrenie predmetu zákona vypustením dek §

čl. I bod 2 §
Nové znenie odseku 2 je zvolené preto, lebo transponovanie textu smernice by vyžadovalo niekoľko novelizačných bodov v jednotlivých písmenách. Obsahovo ide len o spresnenie postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zavedených už predchádzajúcou smernicou. Nemení sa ani okruh budov, na ktoré sa vzťahujú. Písmeno c) je motivované zmenou používanej terminológie, keď smernica dôsledne používa termín „energetická certifikácia budov“, a ďalej rozšírením obsahu smernice na systém kontroly energetických certifikátov [v písmene d)], ktorý doteraz chýbal. V novom písmene d) je nové povinné opatrenie vyplývajúce z článku 1 ods. 2 písm. d) smernice, a to zavedenie národných plánov. Obsahom národného plánu má byť sústava úkonov a opatrení štátu a harmonogram ich plnenia s cieľom dosiahnuť požadovaný cieľ, aby po roku 2020 boli všetky nové budovy budovami s takmer nulovou potrebou energie (článok 9 smernice). Nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, majú túto požiadavku spĺňať po roku 2018.

čl. I bod 3 §
Navrhovaným ustanovením sa preberá z článku 4 ods. 2 písm. d) smernice možnosť oslobodiť od minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov aj budovy, ktoré sú užívané len časť roka (napríklad v letnej sezóne, počas víkendov a sviatkov), pričom kritériom je množstvo spotrebovanej energie.

čl. I bod 4 §
Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Zavedenie legislatívnej skratky pre časť budovy, ktorá je projektovaná alebo zmenená na samostatne užívanie, dôjde k úspore textu. Na časť budovy sa vzťahujú ustanovenia o budove. Rovnako je vyriešená aj úprava v stavebnom zákone, keď podľa § 139b ods. 1 sa za stavbu považuje aj časť stavby.

čl. I bod 5 §
Návrh reaguje na možnosť danú doplnenou definíciou významnej obnovy podľa článku 2 ods. 10 smernice vybrať si kritérium posudzovania významnej obnovy budovy. Možnosť daná článkom 2 ods. 10 písm. b) smernice je pre prax prehľadnejšia a ľahšie merateľná a nevyžaduje nákladné a zdĺhavé oceňovanie pozemkov a budov.

čl. I bod 6 §
Nová definícia preberá článok 2 ods. 2 smernice. Ide o nový pojem, ktorý stará smernica nepoznala. Význam tohto pojmu vyplýva z cieľa smernice, aby do konca roka 2020 boli všetky nové budovy s takmer nulovou potrebou energie. Zmyslom je dosiahnuť, aby sa rozšírilo aj využívanie energie získanej v budove v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi, napríklad, inštaláciou slnečných kolektorov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, spaľovaním biomasy a podobne tak, aby do roku 2020 podiel takto získanej energie bol najmenej 50 % z primárnej energie. Definícia pojmu energia z obnoviteľných zdrojov je uvedená v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 81,21.3.2012).

čl. I bod 7 §
Nové znenie odseku 2 je spresnením definície energetickej hospodárnosti budov podľa spôsobu získavania výsledkov hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy obsiahnutého v smernici a v súvisiacich v harmonizovaných slovenských technických normách.

čl. I bod 8: Vypustenie slov je motivované novou smernicou, ktorá už nie je prim §

čl. I bod 9 §
Navrhnutým vypustením slova „nových“ z nadpisu sa sprehľadní zameranie upravených požiadaviek a opatrení nielen na nové budovy, ale aj na významne obnovované budovy.

čl. I bod 10 §
Návrh upravuje jednotlivé odseky s cieľom prevziať ťažiskové požiadavky smernice. Jednou z najdôležitejších je článok 4 ods. 1 smernice, ktorý v porovnaní s predchádzajúcou smernicou ustanovuje aj cieľ určenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť jednotlivých kategórií budov. Týmto cieľom je, aby tieto minimálne požiadavky boli v každej kategórii budov na tzv. nákladovo optimálnej úrovni, čiže nie za každú cenu. Vypustením slova „veľkých“ sa reaguje na zmenu zamerania smernice z veľkých budov na všetky nové budovy. Zmeny ostatného textu sú motivované zmenou zamerania smernice z energetického posudku na energetické hodnotenie (odsek 3), ktoré má byť súčasťou projektovej dokumentácie stavby. Uvádzané príklady posudzovania sa stali nepotrebnými. Zmenenými odsekmi sa preberajú článok 2 ods. 14 (definícia v § 4 ods. 5), článok 4 ods. 2, článok 6 ods. 3 a článok 7 smernice ako všeobecná povinnosť projektanta (§ 4 ods. 4) a článok 5 ods. 2 smernice ako porovnávacia metodika. Rámec porovnávacej metodiky podľa článku 5 a prílohy III smernice (odsek 7) je …

čl. I bod 11 §
Novým § 4a sa zavádza vymedzenie druhov energetického hodnotenia budov. Ide o ustanovenia, ktoré sú teraz vo vykonávacej vyhláške. Preberajú sa, lebo teraz nemajú dostatočný základ v zákone. Prevzatím definícií druhov energetického hodnotenia sa dostane obsah vyhlášky, ktorá má upraviť len podrobnosti, do súladu s ústavou. Energetické hodnotenie má určiť potrebu energie pre budovy. To je dôležité na porovnanie určenej potreby energie podľa energetického hodnotenia a následnej skutočnej spotreby energie z jej užívania. Zistený rozdiel je dôležitý pre zatriedenie budovy do energetickej triedy obdobne, ako sa to používa pri elektrospotrebičoch pre domácnosti. Novým § 4b sa preberá článok 9 smernice, ktorý sleduje, aby národný plán bol zameraný na zvyšovanie celkového počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, vrátane povinnosti dosiahnuť stav podľa článku 9 ods. 1 písm. a) aj b) smernice (odsek 1). Opatrenia uvedené v odseku 2 sú prebraté z článku 9 ods. 3 smernice a z článku 10 ods. 1 o finančných stimuloch na dosiahnutie zámerov národného plánu. …

čl. I bod 13: Energetická certifikácia rodinných domov je s použitím prípustnej §
Preto terajšia smernica umožňuje energetickú certifikáciu rodinných domov uskutočniť aj porovnávaním s inými porovnateľnými rodinnými domami obdobne, ako je doteraz možná energetická certifikácia jednotlivých bytov (§ 5 ods. 3 posledná veta). Navrhovaným odsekom 4 sa preberá článok 11 ods. 7 smernice.

čl. I bod 14 §
Novým ustanovením sa umožňuje, aby budovy slúžiace na obranu s osobitným režimom mohli certifikovať odborne spôsobilí zamestnanci Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Dôvodom je, že v praxi nie je dosiahnuteľné, aby živnostníci dosiahli zákonnú možnosť vstupovať do takýchto budov. Aj zamestnanci ministerstva však budú musieť preukázať rovnakú odbornú spôsobilosť a absolvovať rovnakú skúšku odbornej spôsobilosti v Slovenskej komore stavebných inžinierov, ako ostatné oprávnené osoby.

čl. I bod 15: Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku zavedenia legislatív §
K bod 16: Dopĺňa sa požiadavka na použitie pečiatky popri podpise oprávnenej osoby. Doteraz je takáto požiadavka len vo vykonávacej vyhláške.

čl. I bod 17: Doplnenie § 7 ods. 1 o nové písmená vyplýva zo smernice a vzťahuje §

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa § 7 doplniť o nové odseky, ktorými sa preberajú ustanovenia o obsahu odporúčania zahrnutého do energetického certifikátu. Tým sa preberá článok 11 ods. 2 až 4 smernice. Cieľom odporúčaní (odseky 3 až 5) je dosiahnuť, aby povinná energetická certifikácia nebola len plnením nejakej prevažne administratívnej alebo formálnej úlohy, ale aby pre vlastníka budovy bola prínosná v tom, že mu radí, ako reálne a ekonomicky efektívne zlepšiť energetickú hospodárnosť jeho budovy.

čl. I bod 19 §
Nový odsek 6 rieši postup a spôsob evidencie energetických certifikátov. Zhotoviteľ energetického certifikátu samostatne nevyhotovuje pre ministerstvo jeho duplikát, ale návrh energetického certifikátu elektronicky pošle ministerstvu, ktoré mu pridelí evidenčné číslo a zároveň ho vedie v evidencii. Týmto spôsobom sa zaručuje, že bez evidencie na ministerstve nemôže existovať nijaký energetický certifikát. Odsek 7 je v podstate prevzatím doterajšieho odseku 3 zákona.

čl. I bod 20: Novým znením § 8 sa preberajú viaceré články (článok 12 ods. 3 a 4 §
Odsek 1 rozširuje povinnosť vlastníka budovy obstarať energetický certifikát o lehoty. Bez časového limitovania povinnosti totiž nie je možný postih. Navrhnuté lehoty sú primerané možnostiam vlastníkov. Odsekom 2 sa v podstate preberá terajší odsek 2 zákona s drobnými textovými spresneniami. Formulačnou úpravou odseku 3 sa preberá povinnosť vlastníkov (nájomcov, správcov) budov vo vlastníctve štátu a orgánov územnej samosprávy a vlastníkov iných budov [(v písmene b)], ktoré verejnosť často navštevuje (napríklad, budovy pošty, školy, zdravotnej poisťovne, obchodné domy, kultúrne zariadenia, a podobne) vystaviť na verejne prístupnom mieste v budove aktuálne platný energetický certifikát. Taká požiadavka bola aj v doterajšej smernici (a v odseku 2 písm. c) zákona), ale nanovo sa spresňuje a dopĺňa o lehotu. Lehota piatich pracovných dní sa zdá dostatočná na vystavenie energetického štítku na viditeľnom mieste v budove. Povinnosť stavebníka v odseku 4 sleduje, aby s rozostavanou budovou alebo s ešte len pripravovanou budovou na výstavbu dostal nový stavebník (spravidla nový vlastník), ktorý bude uskutočňovať ďalšiu výstavbu, predstavu …

čl. I bod 21: Legislatívnotechnická zmena je dôsledkom zmeny názvu ministerstva. §

čl. I bod 22 §
Kompetencia ministerstva sa dopĺňa o povinné zhotovenie národného plánu, ktorý zaviedla nová smernica. Národný plán bude schvaľovať Vláda Slovenskej republiky.

čl. I bod 23 §
Kompetencia ministerstva sa dopĺňa o novú kompetenciu na základe článku 10 ods. 2 smernice, a to o povinnosť vypracovať zoznam opatrení na vykonanie smernice. Zoznam sa bude aktualizovať každé tri roky a je predmetom notifikácie Komisii buď priamo ministerstvom, alebo v rámci akčných plánov energetickej efektívnosti podľa zákona o energetickej efektívnosti (zák. č. 476/2008 Z. z.), ktoré notifikuje Ministerstvo hospodárstva SR. Spôsob notifikácie bude predmetom dohody ministerstiev. Ďalej sa pripájajú písmená o notifikačnej povinnosti ministerstva voči Európskej komisii, ako vyplývajú zo smernice.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa v upravenom odseku 2 doplniť doterajšie splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacej vyhlášky o podrobnosti dokumentov, ktoré vyplynú z novej možnosti poskytovať dotácie na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov (§ 9a) a o potrebu harmonogramu realizácie úloh zo smernice, pri zabezpečení prechodu k budovám s takmer nulovou potrebou energie. Nové znenie odseku 3 komplexne ustanovuje kompetencie ministerstva, ktoré bude plniť samo, alebo prostredníctvom určenej právnickej osoby. Nejde o rozhodovacie kompetencie, ktoré by ministerstvo nemohlo preniesť na iného. Uvedené úlohy sčasti plní aj teraz a sčasti ide o nové úlohy vyplývajúce z novej smernice. Nové písmeno, ktorým sa dopĺňajú ustanovenia o štátnom odbornom dozore, upravuje spôsob kontroly vydaných energetických certifikátov. Ide o novú úlohu ministerstva vyplývajúcu zo smernice. Podľa starej smernice sa takéto kontroly nepožadovali. Štatisticky významné percento je každoročne premenlivé množstvo, ktoré je závislé najmä od celkového počtu energetických certifikátov, ako aj od kategórií certifikovaných budov.

čl. I bod 25 §
Zákon sa dopĺňa o potrebnú zákonnú úpravu poskytovania dotácií na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov, pretože takýto druh dotácií zatiaľ neexistuje. Účel dotácie je vymedzený cieľmi vyplývajúcimi z národného plánu (§ 4a), najmä budú orientované na finančnú podporu výskumu a vývoja progresívnych stavebných výrobkov a konštrukčných systémov vhodných pre obalové konštrukcie budov a otvorové výplne (okná a dvere), technických systémov budov vrátane vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v budove a jej blízkosti, inteligentných meracích systémov a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov zamerané na úsporu energie.

čl. I bod 26 §
Ide o zmenu vyvolanú zmenou meny a zaokrúhlením poriadkovej pokuty, ktorú môže uložiť inšpektor Slovenskej energetickej inšpekcie pri výkone štátneho dozoru za sťažovanie výkonu štátneho dozoru. Keďže z právneho hľadiska ide o poriadkovú pokutu, možno ju uložiť aj opakovane a možno ju aj sčasti alebo úplne odpustiť, ak sa jej hrozbou alebo uložením dosiahla požadovaná súčinnosť zo strany kontrolovaného.

čl. I bod 27 §
Zmena je vyvolaná zmenou meny. Výsledná suma sa zaokrúhľuje s prihliadnutím na praktické potreby a na splnenie požiadavky smernice, aby sankcie boli účinné a odstrašujúce.

čl. I bod 28 §
Nové znenie odseku 2 je vyvolané nepoužiteľnosťou a nezrozumiteľnosťou terajšieho textu skutkovej podstaty správneho deliktu, keď sa zmiešavala objektívna zodpovednosť právnických osôb so subjektívnou zodpovednosťou fyzických osôb. V písmene g) je nová skutková podstata vyplývajúca z novej povinnosti vlastníka budovy odovzdať nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie rozostavanej budovy a v písmene h) nová skutková podstata sankcionujúca nesplnenie povinnosti na obsah reklamy na predaj a prenájom budovy.

čl. I bod 29 §
Nové skutkové podstaty priestupkov sú vyvolané doplnením zákona o povinnosť vlastníka rozostavanej alebo len navrhnutej budovy odovzdať projektové energetické hodnotenie nadobúdateľovi o povinnosť vlastníka uviesť v reklame na predaj alebo prenájom budovy údaje z energetického certifikátu, ktorý musí obstarať na účely predaja alebo prenájmu.

čl. I bod 30: Ide o úpravu vyvolanú zmenou meny zo slovenskej koruny na euro. §

čl. I bod 31: Ide o doplnenie postupov, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťa §

čl. I bod 32 §
Nový § 14a obsahuje prechodné ustanovenia súvisiace s vykonanými zmenami. Dôležitým opatrením je ponechať v platnosti už existujúce energetické certifikáty (článok 12 ods. 1 smernice). Ostatné prechodné ustanovenia vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. b) smernice (odsek 1) a z článku 28 ods. 1 smernice (odseky 2 a 3). Nový § 14b je zrušovacím ustanovením, ktorým sa ku dňu účinnosti zákona zruší vykonávacia vyhláška a prijme sa nová.

čl. I bod 33: Ide o legislatívnotechnickú úpravu označovania aktov Európskej úni §

čl. I bod 34: Nová príloha je vyvolaná tým, že stará smernica bola zrušená a nah

Čl. I

bod 1 §
Obnova bytového fondu je významným nástrojom, ktorým je možné dosiahnuť znižovanie energetickej náročnosti budov. Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 je na Slovensku cca 800 tisíc obývaných rodinných domov, z ktorých podľa Stratégie obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike, schválenej vládou SR v roku 2014 bolo obnovených cca 35 %. Obnova rodinných domov v porovnaní s obnovou bytových domov výrazne zaostáva, a to z dôvodu vyššej finančnej náročnosti pre domácnosť bývajúcu v rodinnom dome, čo súvisí s objemom realizovaných energeticky úsporných opatrení. S účinnosťou od 1. januára 2016 je podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov možné vlastníkom rodinných domov poskytnúť príspevok na zateplenie rodinného domu za účelom zlepšenia energetickej náročnosti rodinného domu. Vlastníci rodinných domov prejavili záujem o poskytnutie príspevku. Súčasné nastavenie poskytovania príspevku však umožňuje jeho poskytnutie až po zrealizovaní zateplenia rodinného domu. Cieľom tohto nastavenia je zabezpečenie …

bod 2 §
Navrhuje sa doplniť do oprávnených nákladov za zhotovenie zateplenia rodinného domu možnosť započítať aj náklady za výmenu zdroja tepla, nakoľko pri starších rodinných domoch je zdroj tepla často neefektívny a neekologický. Realizáciou väčšieho objemu energeticky úsporných opatrení, a to uskutočnením stavebných úprav vrátane efektívneho využívania zdrojov energie rodinného domu, sa zlepšia tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií, zníži sa energetická náročnosť, znížia sa výdavky domácností na energie a taktiež sa predĺži životnosť rodinného domu. Nákladmi za výmenu zdroja tepla sa rozumejú náklady na obstaranie samotného zariadenia vrátane nákladov za demontáž pôvodného zariadenia a montáž nového zariadenia ako aj súvisiace náklady, ktoré sú nevyhnutné pre samotné fungovanie zdroja tepla, napr. úprava pripojenia, odvodu splodín a pod. Inštalovanie zdroja tepla s primeranými technickými parametrami má pozitívny vplyv na energetickú hospodárnosť rodinného domu.

bod 3 §
Inštalácia malých zdrojov tepla v rodinných domoch, ktoré využívajú na výrobu tepla obnoviteľné zdroje energie je už v súčasnosti podporovaná prostredníctvom národného projektu „Zelená domácnostiam“, a to z prostriedkov Operačného programu Kvalita životného prostredia. Z dôvodu zamedzenia duplicitného financovania toho istého zdroja tepla z verejných prostriedkov a prostriedkov Európskej únie sa navrhuje doplniť ustanovenie podľa ktorého náklady za výmenu zdroja tepla nebude možné započítať do oprávnených nákladov zateplenia rodinného domu, ak boli uplatnené v rámci iných podporných programov.

bod 4 §
Na konanie o poskytnutí príspevku na zateplenie rodinného domu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom účastníkom konania je vlastník rodinného domu a ostatní spoluvlastníci. Z dôvodu administratívneho zjednodušenia písomnej komunikácie s účastníkmi konania sa v prípade rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhuje konať len s jedným z manželov, pričom ten musí byť druhým manželom splnomocnený na zastupovanie v konaní o poskytnutí príspevku a prijímanie doručovaných písomností týkajúcich sa konania. Podpis druhého manžela na písomnom plnomocenstve musí byť úradne osvedčený.

bod 5 §
Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť podmienku, ktoré stavebné konštrukcie rodinného domu majú spĺňať požiadavky tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií preukázaním hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií podľa slovenskej technickej normy. Z hľadiska posudzovania splnenia tejto podmienky je podstatná kontrola obnovených stavebných konštrukcií alebo vymenených stavebných konštrukcií, a to z toho dôvodu, že príspevok možno poskytnúť na zateplenie obvodového plášťa, strechy, podlahy a stropu medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a na výmenu vonkajších otvorových konštrukcií.

bod 6 §
Navrhovaným doplnením ustanovenia sa spresňuje podmienka uvedená v bode 5, ktoré stavebné konštrukcie majú spĺňať minimálne požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií. Z uvedeného dôvodu sa pri neobnovených stavebných konštrukciách alebo nevymenených stavebných konštrukciách požaduje splnenie aspoň maximálnej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií podľa slovenskej technickej normy.

bod 7 §
Navrhuje sa zvýšiť celkovú podlahovú plochu pri viacpodlažnom rodinnom dome na 300 m2. Potreba tejto úpravy vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko predmetom podpory sú rodinné domy, ktoré boli dané do užívania aspoň 10 rokov pred realizáciou opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinného domu, teda skolaudované pred rokom 2005.

bod 8 §
Štátny fond rozvoja bývania poskytuje podporu vo forme zvýhodneného úveru na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu od roku 1996, a preto predmetom podpory môžu byť aj rodinné domy, ktorých obstaranie bolo zabezpečené zo zdrojov Štátneho fondu rozvoja bývania avšak z hľadiska tepelnotechnických požiadaviek už nespĺňajú prísnejšie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

bod 9 §
Navrhuje sa predĺžiť lehotu na predloženie alebo odoslanie listinnej podoby žiadosti o príspevok vytlačenej z elektronickej podoby vrátane príloh ministerstvu z 5 pracovných dní na 10 pracovných dní. Cieľom úpravy je vytvoriť dostatočný časový priestor pre žiadateľa na skompletizovanie všetkých požadovaných dokladov k žiadosti o príspevok, ktoré je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou predložiť alebo doručiť ministerstvu.

bod 10 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 11 §
V súvislosti s možnosťou poskytovateľa príspevku na zateplenie rodinného domu vyhlásiť otvorenú výzvu na predkladanie žiadostí o príspevok, resp. výzvu v ktorej lehota na predkladanie žiadostí o príspevok je dlhšia ako 30 kalendárnych dní, je zámerom navrhovanej úpravy umožniť poskytovateľovi ako správnemu orgánu zastaviť konanie o poskytnutí príspevku, ak žiadateľ nedoručí ministerstvu listinnú podobu žiadosti o príspevok vrátane príloh v lehote do 30 pracovných dní od zaevidovania elektronickej podoby žiadosti o príspevok. V prípade nedoručenia listinnej podoby žiadosti o príspevok vrátane príloh nie je možné posúdiť splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie príspevku a pokračovať v konaní.

bod 12 §
Úpravou sa predĺži maximálna lehota pre žiadateľa na doplnenie chýbajúcich príloh vyznačených v doručenej žiadosti o príspevok z 5 pracovných dní na 10 pracovných odo dňa doručenia výzvy ministerstva. Dôvodom úpravy je vytvoriť dostatočný časový priestor pre žiadateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov pre posúdenie splnenia všetkých zákonných podmienok pre poskytnutie príspevku. Po márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve alebo ak nebudú doplnené všetky chýbajúce prílohy žiadosti o príspevok, ministerstvo prebiehajúce konanie zastaví.

bod 13 §
Navrhuje sa doplniť ďalší dôvod pre zastavenie konania o poskytnutí príspevku. Žiadateľovi, ktorý podá žiadosť o príspevok pred realizáciou zateplenia rodinného domu, ministerstvo po posúdení splnenia zákonných podmienok vydá rozhodnutie o prerušení konania v rámci ktorého rezervuje na predmetný rodinný dom finančné prostriedky vo výške zodpovedajúcej maximálnej možnej výške príspevku. Ak by vlastník podal žiadosť o poskytnutie príspevku na ten istý rodinný dom v rámci ďalších výziev na predkladanie žiadostí, nebolo by možné pokračovať v konaní až do ukončenia konania o prvej podanej žiadosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že v prípade ak žiadateľ podá žiadosť o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu, pričom na zateplenie toho istého rodinného domu už ministerstvo rezervovalo finančné prostriedky, ministerstvo konanie o poskytnutí príspevku zastaví.

bod 14 §
Navrhuje sa, aby ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí stanovilo technické parametre zdroja tepla, ktoré musí zdroj tepla spĺňať aby mohli byť náklady na jeho výmenu zahrnuté medzi oprávnené náklady pre poskytnutie príspevku. Nastavením technických parametrov zdroja tepla je možné motivovať vlastníkov rodinných domov k inštalácii zariadenia s vyššou účinnosťou ako aj pozitívnejším vplyvom na životné prostredie.

bod 15 §
Navrhovaným ustanovením sa pre ministerstvo zavádza povinnosť zverejniť zoznam s uvedením identifikačných údajov rodinného domu, na ktorého zateplenie bol poskytnutý príspevok. Verejnosť ako aj iný poskytovatelia podpory na národnej úrovni tak budú mať možnosť získať informácie o podporených rodinných domoch.

bod 16 až 19 §
Navrhuje sa odobrať inšpektorovi poverenému výkonom štátneho dozoru oprávnenie udeľovať poriadkové pokuty a toto oprávnenie udeliť priamo Štátnej energetickej inšpekcii. Štátna energetická inšpekcia tak okrem pokút za správne delikty bude môcť ukladať aj poriadkové pokuty.

bod 20 §
Doplnenie uvedeného ustanovenia spresňuje účinnosť ustanovení zákona v konaní o poskytnutí príspevku. Taktiež upravuje spresnenie účinnosti ustanovenia týkajúceho sa splnenia podmienky výmeny otvorových konštrukcií uskutočnenej zhotoviteľom, ktorý má vydanú licenciu na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavby. Čl. II Ustanovenie upravuje účinnosť zákona. Bratislava 1. február 2017 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Arpád Érsek, v. r. minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky

čl. LXXXVI
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

Čl. I

bod 1 §
Z Národného plánu zameraného na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie vyplýva, že po 31. decembri 2020 všetky nové budovy majú dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Pre zintenzívnenie výstavby rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie sa navrhuje zaviesť nový účel poskytovania príspevku pre rodinné domy, a to príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie, ktorý má motivovať vlastníkov rodinných domov k výstavbe takýchto rodinných domov.

bod 2 až 4 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 5 §
V nadväznosti na rozsah legislatívno-technických úprav sa v § 9c odsek 3 uvádza v plnom znení.

bod 6 §
Pri navrhovaní zateplenia rodinného domu môže nastať prípad, keď je tepelnoizolačný systém realizovaný aj na stavebných konštrukciách, ktoré sa zhotovujú ako nové, a to ako prístavba (vstupu, zádveria, schodiska a pod.) alebo nadstavba rodinného domu (v súvislosti s realizáciou novej strešnej konštrukcie a pod.), pričom sa do týchto konštrukcií osádzajú aj nové otvorové konštrukcie. Tepelnoizolačný systém na týchto novozhotovovaných konštrukciách je z funkčného hľadiska realizovaný v rámci jednej etapy a technicky nadväzuje na zateplenie pôvodnej časti rodinného domu. Navrhuje sa preto do oprávnených nákladov započítať aj náklady súvisiace s realizáciou tepelnoizolačného systému na týchto novozhotovovaných stavebných konštrukciách a výplňami otvorov v týchto konštrukciách. Pre určenie výšky príspevku sú nastavené dva parametre, a to podiel z oprávnených nákladov a veľkosť teplovýmenných plôch stavebných konštrukcií pôvodného rodinného domu, ktoré sú predmetom zateplenia. Aj keď sa zvýšia oprávnené náklady, druhý z parametrov (t.j. veľkosť teplovýmennej plochy stavebnej konštrukcie) pre výpočet výšky príspevku vychádza len z pôvodných stavebných konštrukcií rodinného domu pred realizáciou zateplenia, …

bod 7 §
V súvislosti s bodom 1 sa navrhuje doplniť nový účel poskytovania príspevku na rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie. Podpora smeruje na nové rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie, realizácia ktorých si vyžaduje vyššiu finančnú záťaž pre vlastníkov. Podpora sa navrhuje poskytnúť v jednotnej výške na už zrealizovaný a skolaudovaný rodinný dom, ktorého vlastník preukáže dosiahnutie požadovaných parametrov nastavených pre rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie.

bod 8 §
Doplnenie uvedeného ustanovenia spresňuje, že v prípade podania žiadosti o príspevok žiadateľ predkladá úradne overený písomný súhlas všetkých spoluvlastníkov s podaním žiadosti o príspevok.

bod 9 a 10 §
Legislatívno-technická úprava.

bod 11 §
V súvislosti s bodom 6 sa navrhovanou úpravou ustanovenia pri poskytovaní príspevku na zateplenie rodinného domu spresňujú požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti novozhotovovaných stavebných konštrukcií rodinného domu preukázaním hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií podľa slovenskej technickej normy.

bod 12 §
Projektová dokumentácia zateplenia rodinného domu má byť z hľadiska energetickej hospodárnosti spracovaná v súlade s tepelnotechnickými požiadavkami na stavebné konštrukcie, ktoré tvoria obálku budovy s dodržaním platných technickým noriem. Splnenie hygienického kritéria je jednou z týchto požiadaviek, ktorú má projektant povinnosť splniť pri projektovaní každej obnovy rodinného domu. Nakoľko pri neobnovovaných a nevymieňaných konštrukciách je jednou z podmienok pre poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu splnenie aspoň maximálnej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií podľa slovenskej technickej normy (t. j. minimálne požadovaná hodnota pre stavebné konštrukcie, ktoré sa neobnovujú; všetky ostatné stavebné konštrukcie majú automaticky lepšie tepelnotechnické vlastnosti), tak splnenie tejto podmienky zabezpečuje zároveň splnenie hygienického kritéria na týchto stavebných konštrukciách. Tým, že sa požaduje splnenie týchto maximálnych hodnôt súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií je preukázanie splnenia hygienického kritéria a samostatné uvedenie tejto podmienky duplicitné. Požadovaním spracovania projektovej dokumentácie vrátane projektového energetického hodnotenia a dokladu, že zateplenie rodinného domu bolo uskutočnené systémom na vonkajšiu tepelnú ochranu stien, na ktorý vydal …

bod 13 §
Ustanovenie spresňuje podmienku poskytnutia príspevku, že v prípade, ak sa obvodový plášť rodinného domu zatepľuje uceleným tepelnoizolačným systémom, tak na tento systém musel vydať výrobca systému vyhlásenie o parametroch.

bod 14 §
Ustanovenie spresňuje, že do oprávnených nákladov môžu byť zahrnuté súvisiace práce a materiál (napr. osadenie kotla, bleskozvodov), ak ich realizácia bola začatá po 31. decembri 2014. V prípade poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu, príspevku na rodinný dom alebo podpory na zateplenie rodinného domu zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa vylučuje opätovné poskytnutie podpory. Z dôvodu zavedenia nového príspevku dotknuté ustanovenie špecifikuje typ príspevku, ktorý možno poskytnúť, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti.

bod 15 §
Navrhované ustanovenie upravuje, že v súvislosti s overovaním podmienok poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu si ministerstvo niektoré podmienky overuje z verejne dostupných registrov alebo z centrálnej evidencie energetických certifikátov vedenej ministerstvom (napr. splnenie tepelnotechnických požiadaviek stavebných konštrukcií, limit celkovej podlahovej plochy rodinného domu).

bod 16 §
Z dôvodu zvýšenia počtu rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie sa navrhuje zaviesť nový účel poskytovania príspevku, a to príspevok na nový rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Cieľom je motivovať vlastníkov rodinných domov k výstavbe takýchto domov aj napriek vysokým obstarávacím nákladom hradených buď z vlastných zdrojov alebo formou úveru. Príspevok možno poskytnúť, ak rodinný dom nepresahuje maximálnu určenú plochu a má vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie po 31. decembri 2014 a jeho obalové stavebné konštrukcie spĺňajú požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie.

bod 17 a 18 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedené legislatívne skratky „žiadosť“ a „žiadosť o príspevok“.

bod 19 až 21 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zavedenia nového typu príspevku. V nadväznosti na rozsah týchto zmien sa v § 9f odsek 6 a odsek 9 uvádzajú v plnom znení.

bod 22 §
Podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES s účinnosťou od 25. mája 2018 rodné číslo už viac nespadá do osobitnej kategórie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje výnimka zo zákazu spracovania. Vzhľadom na uvedené a potrebu rýchlejšieho kontaktu so žiadateľom sa namiesto rodného čísla alebo iného identifikačného údaju bude uvádzať v žiadosti o príspevok na zateplenie rodinného domu e-mailová adresa a telefonický kontakt.

bod 23 a 24 §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedené legislatívne skratky „žiadosť“ a „žiadosť o príspevok“..

bod 25 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zavedenia nového typu príspevku.

bod 26 §
Legislatívno-technická úprava. Čl. II Ustanovenie upravuje účinnosť zákona. Bratislava 9. januára 2019 Peter Pellegrini v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Árpád Érsek v. r. minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o transpozíciu bodu 1a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156/75, 19. 06. 2018) (ďalej len „smernica 2018/844/EÚ“) obsahujúcu definíciu, ktorou sa nahrádza definícia zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153/13, 18. 6. 2010). Obsahovo nová definícia zahŕňa do technických systémov budovy aj systém automatizácie a riadenia budovy, zdroj výroby elektriny na mieste a systém využívajúci energiu z obnoviteľných zdrojov. Dôvodom je, že smernica 2018/844/EÚ tieto systémy už považuje za štandardné vybavenie nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove v horizonte najbližších rokov (už do roku 2030).

čl. I bod 2 §
Ustanovením sa rozširujú opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vypracovaním dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a vkladá sa do zákona nová definícia, ktorá je transpozíciou bodu 1b smernice 2018/844/EÚ. Systém automatizácie a riadenia prevádzky budovy má byť štandardom pre nové budovy a existujúce budovy po ich významnej obnove. Cieľom je dosiahnuť celoplošne vyššiu energetickú hospodárnosť budov a celkovo nižšie emisie skleníkových plynov.

čl. I bod 3 §
V tomto bode sa preberajú definície, ktoré sa týkajú spôsobov obnovy existujúcich budov a ich technických systémov. Definície nadväzujú na obsah dlhodobej stratégie obnovy budov (bod 10), ktorá patrí medzi úlohy Ministerstva dopravy a výstavby SR (ďalej len „ministerstvo“).

čl. I bod 4 §
Technické predpisy a technické normy používajú jednotný pojem „teplá voda“, preto sa navrhuje so zákona vypustiť nepoužívaný prívlastok.

čl. I bod 5 §
Doplnením ustanovenia ide o spresnenie predmetu výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov vzhľadom na základnú požiadavku smernice 2018/844/EÚ zavádzať do budov vysokoúčinné alternatívne systémy (bod 7).

čl. I bod 6 §
Ide o formulačné spresnenie. Technické normy nie sú právnym aktom s konštitutívnymi účinkami, a preto nemôžu určovať požiadavky, ako je to uvedené v terajšom ustanovení zákona. Technické normy však obsahujú požiadavky, podstatné vlastnosti a parametre potrebné na výpočet a posúdenie energetickej hospodárnosti budovy.

čl. I bod 7 §
Navrhované doplnenie § 4 o nový odsek 3 zákona je prevzatím bodu 4 smernice 2018/844/EÚ. Cieľom je, aby sa v budove neriešila iba technická a konštrukčná stránka vedúca k úspore energie, ale aj prínos ovplyvňujúci vnútorné prostredie budovy, bezpečnosť v prípade požiaru a seizmické riziká, ak v mieste budovy prichádzajú do úvahy.

čl. I bod 8 §
Spresňuje sa povinnosť projektanta v nadväznosti na požiadavky smernice 2018/844/EÚ uvedené v novo navrhovanom odseku 3.

čl. I bod 9 §
Vypúšťa sa text, ktorý sa novými požiadavkami a cieľmi podľa smernice 2018/844/EÚ stal nepoužívaným. Dôvodom je, že na znížení primárnej energie sa podieľajú všetky navrhované opatrenia týkajúce sa stavebných konštrukcií a technických systémov spolu s využitím obnoviteľných zdrojov. Zníženie primárnej energie rieši stratégia obnovy (bod 10).

čl. I bod 10 §
Ustanovením nového § 4c sa do zákona preberá bod 2 smernice 2018/844/EÚ (nový článok 2a), ktorým sa zavádza povinnosť členských štátov určiť dlhodobú stratégiu obnovy fondu všetkých budov, bytových i nebytových, ako aj verejných a súkromných. Stratégia sa bude plniť až do roku 2050.

čl. I bod 11 §
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že v súčasnosti už existuje samostatná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti samostatnej časti budovy, ktorá v čase prijímania zákona neexistovala. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné použiť náhradné riešenie (porovnaním).

čl. I bod 12 §
Úprava je výsledkom praxe štátneho dozorného orgánu (Slovenskej obchodnej inšpekcie). Teraz platné ustanovenie nepožaduje od vlastníka budovy, aby povinnosť vystaviť energetický štítok trvala po celý čas jeho platnosti. Stávalo sa, že vlastník budovy vystavil energetický štítok len na pár dní, čím formálne splnil zákonnú požiadavku, ale jej splnenie sa minulo požadovanej trvalej informovanosti obyvateľov a návštevníkov budovy.

čl. I bod 13 §
Úprava je výsledkom praxe štátneho dozorného orgánu. Povinnosť „zverejňovať“ je v súčasnosti sústredená len na reklamu v komerčnom médiu. To sa dá ľahko obísť, a preto sa navrhuje obmedzenie na reklamu v komerčnom médiu vypustiť. Úpravou sa dosiahne, aby sa povinnosť vzťahovala na každé zverejnenie ponuky predaja alebo prenájmu budovy vlastníkom budovy, vrátane zverejnenia cez realitnú kanceláriu.

čl. I bod 14 §
Ide o formulačnú úpravu súvisiacu s novou požiadavkou smernice 2018/844/EÚ na systém automatizácie a riadenia budovy (definícia v bode 2).

čl. I bod 15 §
Nové odseky 7 až 9 sú transpozíciou bodu 5 smernice 2018/844/EÚ (článok 8 bod 1). Požiadavky smernice na technické systémy budov a na elektromobilitu sa vzťahujú na štát (ministerstvo), ako aj na vlastníkov budov. V tomto bode sa zákon dopĺňa o nové povinnosti vlastníkov budov.

čl. I bod 16 §
V tomto bode ide o doplnenie zákona o nový § 8a, ktorým sa preberajú požiadavky bodu 5 smernice 2018/844/EÚ (článok 8 body 2 až 7). Povinnosť za naplnenie obsahu požiadaviek patrí ministerstvu v riadiacej, metodickej a normatívnej činnosti (§ 9), ako aj stavebníkom a projektantom nových budov a vlastníkom existujúcich budov (nabíjacie stanice). Úlohy sú aktuálne už v súčasnosti vzhľadom na stúpajúcu tendenciu používania vozidiel na elektrický alebo hybridný pohon.

čl. I bod 17 §
Doplnenie slov je vyjadrením novej povinnosti ministerstva vypracovať a predložiť vláde SR aj dlhodobú stratégiu obnovy (bod 10, nový § 4c).

čl. I bod 18 §
Nová notifikačná úloha ministerstva vyplýva z bodu 2 smernice 2018/844/EÚ (nový článok 2a bod 5). Verejnú konzultáciu k dlhodobej stratégii obnovy uskutoční ministerstvo so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasti občianskej spoločnosti a širokej verejnosti štandardizovaným spôsobom. V zmysle pravidiel pre prípravu materiálov na rokovanie vlády SR bude súčasťou prípravy aj prerokovanie so všetkými rezortmi a dotknutými subjektami, ako aj s verejnosťou. Okrem uvedeného ministerstvo plánuje vytvoriť medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude spolupodieľať na tvorbe dlhodobej stratégii obnovy. Informácia o procese prípravy bude zverejnená aj na webovom sídle ministerstva.

čl. I bod 19 §
Nové odseky 5 až 7 upravujú nové úlohy ministerstva, ktoré sú transpozíciou bodu 5 smernice 2018/844/EÚ (článok 8 bod 1 ods. 1 a 2 a bod 7).

čl. I bod 20 §
Ide o formulačné úpravy, ktorými sa text zosúlaďuje so zákonom Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podpisy a listiny sa osvedčujú a nie overujú. Rovnako sa prihliada aj na zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 21 §
Ide o gramatickú úpravu. Výzva nemá konštitutívne účinky, a preto je vhodné použiť výraz „uvedený“.

čl. I bod 22 §
Upravuje sa ustanovenie o sankcii za neplnenie povinnosti vlastníka budovy vzhľadom na jej úpravu v bode 13 (§ 8 ods. 5). Ide len o textové zjednodušenie bez zmeny obsahu.

čl. I bod 23 §
V nadväznosti na úpravu povinnosti vlastníka budovy zverejňovať v rámci ponuky predaja alebo prenájmu budovy aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti sa takáto povinnosť rozširuje aj na zverejňovanie prostredníctvom realitnej spoločnosti alebo iným spôsobom zverejnenej ponuky. Cieľom je predchádzať zamlčovaniu podstatných údajov o budove pri ich predaji novým nadobúdateľom alebo pri nájme novým nájomcom.

čl. I bod 24 §
Ustanovením sa spresňuje procesné ustanovenie týkajúce sa lehoty na postih za správne delikty. Lehota postihu je teraz ustanovená len na postih toho, kto vypracoval energetický certifikát (odsek 1). Na postih ostatných osôb (odseky 2 a 3) lehota v zákone chýba.

čl. I bod 25 §
Vlastník budovy je povinný s prenájmom budovy odovzdať nájomcovi kópiu energetického certifikátu (§ 8 ods. 2), ale za priestupok sa považuje, ak kópia nie je osvedčená. Vypustením slova sa odstraňuje nesúlad dvoch ustanovení zákona.

čl. I bod 26 §
Ide o úpravu textu v nadväznosti na úpravu v bode 13 (nové znenie § 8 ods. 5). Ustanovenie o sankciách musí zodpovedať ustanoveniu o povinnosti.

čl. I bod 27 §
V súvislosti so zmenou definície v bode 1 je potrebné zmenu legislatívnej skratky vyjadriť vo všetkých ustanoveniach zákona.

čl. I bod 28 §
Príloha sa dopĺňa o transponovanú smernicu.