Zákon č. 54/2017 Z. z. Zákon o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016.
Zámerom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59 – 92) (ďalej len „nariadenie“).
Do právneho poriadku sa zavádza úprava nevyhnutná pre riadnu aplikáciu nariadenia. Keďže nariadenie Európskej únie je, podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, všeobecne záväzný právny akt, ktorý je záväzný vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľný vo všetkých členských štátoch, nevyžaduje transpozíciu do vnútroštátnej právnej normy, dokonca ju takmer vôbec nepripúšťa. Princíp neprípustnosti prenesenia obsahu nariadenia do vnútroštátnej normy je potrebné odlišovať od prípadov, kedy samotné nariadenie vyžaduje od členských štátov prijatie implementačných alebo doplňujúcich opatrení na vnútroštátnej úrovni. V takýchto prípadoch nejde o prenášanie obsahu nariadenia, ale o implementáciu, to znamená konkretizáciu opatrení alebo prijatie požadovaných donucovacích či sankčných opatrení na zabezpečenie riadneho vykonávania obsahu nariadenia.
V členských štátoch Európskej únie v súčasnosti existujú vnútroštátne konania o vydanie ochranných, predbežných alebo zabezpečovacích opatrení (napr. aj príkazy na zablokovanie účtov), ale podmienky na vydanie takýchto opatrení a efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie vnútroštátnych ochranných opatrení zároveň nie je úplne vhodné v prípadoch s cezhraničným prvkom, najmä ak sa veriteľ snaží ochrániť svoj záujem vo viacerých členských štátoch (napr. zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch). Nariadením sa preto zavádza nové konanie umožňujúce v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch v rôznych členských štátoch.
Konanie upravené nariadením poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie ochranného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte by malo zabrániť nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým dlžník povolil vykonávať platby prostredníctvom tohto účtu, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty, používať tieto finančné prostriedky.
Takéto konanie zavedené nariadením predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku.
Konanie možno využiť pred začatím konania vo veci samej, počas neho alebo aj po jeho skončení. Od fázy, resp. existencie konania vo veci samej sa zároveň odvíjajú aj podmienky pre vydanie príkazu na zablokovanie účtu.
S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia v prípade príkazu na zablokovanie a s cieľom zabezpečiť, že tento príkaz bude pre veriteľa, ktorý sa usiluje o vymoženie dlhov od dlžníka v cezhraničných prípadoch, užitočným nástrojom, dlžník nie je informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu, nie je vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Príkaz, ako i všetky súvisiace písomnosti sa doručujú dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Dlžník má možnosť využiť opravný prostriedok bezprostredne po vykonaní príkazu.
Procesné pravidlá neupravené nariadením sa spravujú právom členského štátu, v ktorom prebieha konanie, resp. v ktorom dochádza k výkonu príkazu.
Návrh zákona upravuje len tie oblasti, kde nariadenie, ktoré je priamo aplikovateľné prenecháva priestor a odkazuje na vnútroštátnu úpravu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 2. novembra 2016.

čl. I
(zákon o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov)

čl. I § 1
Nariadenie EÚ ako aj navrhovaný zákon sa bude aplikovať len v prípadoch pri uspokojovaní peňažných pohľadávok v občianskych a obchodných veciach, ktoré nepatria do výnimiek upravených nariadením a len v prípadoch s cezhraničným prvkom, ktorý upravuje nariadenie. Vzhľadom na tento zúžený rozsah aplikácie sa úprava konania o európskom príkaze na zablokovanie účtov upravuje v samostatnom zákone. Výnimkami, na ktoré sa nariadenie nebude aplikovať, sú veci daňové, colné, správne, zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva pre takýto vzťah porovnateľné účinky ako manželstvo, závety a dedenie vrátane vyživovacích povinností v dôsledku smrti, pohľadávky voči dlžníkovi, v súvislosti s ktorým sa začalo konkurzné konanie, konanie o likvidácii obchodných spoločností alebo iných právnických osôb v úpadku, súdne vyrovnania alebo podobné konanie, veci sociálneho zabezpečenia a rozhodcovské konanie. Za cezhraničný prípad pre účely nariadenia sa považuje situácia, kedy sa nachádza a) veriteľ a dlžník v členskom štáte …

čl. I § 2
Upravuje sa príslušnosť pre všetky prípady, ktoré môžu nastať pri aplikácii nariadenia. Sledovaným kritériom pre určenie právomoci orgánov v členskom štáte je bydlisko dlžníka, resp. osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje. V prípade, ak bude založená právomoc slovenských súdov, a nebude možné určiť všeobecnú miestnu príslušnosť, nepoužije sa § 38 CSP, ale miestna príslušnosť sa bude riadiť týmto zákonom, t.j. podľa odseku 3 písm. a). Nariadenie predpokladá v konaní existenciu a súčinnosť týchto orgánov: - súd pôvodu – súd, ktorý rozhoduje o vydaní príkazu (súd, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej) - informačný orgán – orgán, ktorý na dopyt súdu pôvodu, resp. i banky, ktorá realizuje výkon príkazu poskytuje informácie o účtoch dlžníka - orgán výkonu – orgán, ktorý je zodpovedný za vykonanie príkazu na zablokovanie alebo ho zabezpečuje. V podmienkach Slovenskej republiky sa navrhuje, aby súdom pôvodu, teda súdom, ktorý je príslušný na vydanie príkazu, bol všeobecný súd odporcu. Informačným orgánom bude jeden určený …

čl. I § 3
Upravuje sa spôsob určenia zábezpeky súdom, resp. spôsob, akým príslušný súd určí výšku a formu zábezpeky. V súlade s požiadavkou nariadenia, ktorá predpokladá voľnú úvahu súdu pri stanovovaní formy a výšky zábezpeky sa neupravujú konkrétne sumy, základy ani iné podmienky, ktoré by obmedzovali súd pri stanovovaní výšky zábezpeky. Súd tak bude mať možnosť flexibilnejšie reagovať na požiadavky konkrétneho prípadu, resp. primeranú ochranu dlžníka pred zneužitím príkazu, ako i primerané zaťaženie navrhovateľa. Predkladateľ však ako vhodné minimum pre výšku zábezpeky považuje 1/3 sumy, ktorej blokáciu navrhovateľ požaduje. V prípade absencie konkrétnych dôkazov v súvislosti s výškou potenciálnej škody za smerodajnú pri určení výšky zábezpeky možno považovať sumu, na ktorú sa má príkaz vydať. Pri vymedzení formy zábezpeky sa predkladateľ inšpiroval nástrojmi, ktoré sa využívajú v praxi v súčasnosti bez zavádzania ďalších foriem, ktorých použitie by mohlo pôsobiť kontraproduktívne. V prípade, kedy veriteľ ešte nedosiahol rozhodnutie vo veci samej sa zábezpeka v zásade požaduje až na jednu výnimku. V odôvodnenom prípade môže …

čl. I § 4
Upravuje sa postup pri získavaní a poskytovaní informácií o účtoch dlžníka. Primárnym spôsobom by mal byť postup, v ktorom po dožiadaní doručenom informačnému orgánu (OS BB) tento zašle dopyt prostredníctvom systému, ktorý prevádzkuje záujmové združenie bánk, a prostredníctvom tohto systému mu bude sprístupnená informácia o tom, či niektorá z bánk vedie účet v prospech dlžníka a príslušné údaje. Zároveň sa ako vhodné javí poskytnúť súdu alternatívu v podobe možnosti získať od banky predmetné informácie osobitne bežnou korešpondenciou v listinnej podobe, ako i v podobe uloženia povinnosti poskytnúť požadované informácie súdu samotnému dlžníkovi. Uvedené dva spôsoby však nemožno považovať za úplne efektívne a preto by sa mali využívať len vo výnimočných prípadoch, napr. v prípade nefunkčnosti informačného systému. Upravujú sa tiež požiadavky na súčinnosť dotknutých subjektov, ktoré sú totožné s požiadavkami aplikovanými pri súčinnosti týchto subjektov pri exekúcii. Súčinnosť prevádzkovateľa a banky v prípade používania informačného systému bude bezplatná, náhrada hotových výdavkov prevádzkovateľa informačného systému pri poskytovaní súčinnosti sa určí na …

čl. I § 5
Upravuje sa postup pri rozhodnutí o návrhu na vydanie príkazu a podmienky pre doručovanie príslušných písomností (príslušných tlačív pre konkrétne úkony v konaní), ktoré sú potrebné pre iniciovanie výkonu príkazu na zablokovanie v inom členskom štáte Európskej únie. Návrh predpokladá, že v prípade príkazu na zablokovanie, ktorého výkon sa bude realizovať v Slovenskej republike súd, ktorý takýto príkaz vydal, zabezpečí bez zbytočného odkladu jeho vykonanie (pozri § 6). Pre tento účel teda nie je potrebné doručovanie písomností potrebných na výkon príkazu na zablokovanie navrhovateľovi. Jednotlivé úkony v konaní sa vykonávajú využitím tlačív. Tlačivo, na ktorom sa vydáva príkaz na zablokovanie pozostáva z - časti A – určená veriteľovi, dlžníkovi a banke - časti B – určená veriteľovi a dlžníkovi; obsahuje opis predmetu konania a dôvodov pre vydanie príkazu, teda informácie, ktoré nie sú určené banke. V prípade, že ide o blokovanie účtov vo viacerých bankách, tlačivo A sa pri vydávaní príkazu vypracúva pre každú banku osobitne. V závislosti od toho, …

čl. I § 6
Upravuje sa postup pri výkone príkazu na zablokovanie v oboch prípadoch, tzn. ak bol príkaz vydaný v Slovenskej republike, ale i v prípade jeho vydania v inom členskom štáte Európskej únie. Zároveň sa pre lepšiu orientáciu upravuje požiadavka nariadenia na náležitosti návrhu na vykonanie príkazu na zablokovanie v prípade, kedy sa má vykonať príkaz len v jedinom členskom štáte Európskej únie, v ktorom ma zároveň dlžník bydlisko.

čl. I § 7
Upravuje sa obsah výkonu príkazu na zablokovanie. Predkladateľ výslovne upravil obsah pokynu určenému banke, a teda spôsob, akým má banka konať. Návrh zákona neumožňuje uvoľnenie sumy určenej v príkaze na zablokovanie a jej prevod na účet navrhovateľa podľa čl. 24 ods. 3 písm. b) nariadenia EÚ. Upravuje sa rozsah prostriedkov na účtoch, ktoré nemožno blokáciou postihnúť. Keďže požiadavkou nariadenia je použitie rovnakých podmienok pre uplatnenie príkazu na zablokovanie, ako je tomu pri uplatňovaní ekvivalentného vnútroštátneho nástroja, predkladateľ odkazuje na pravidlá používané v exekúcii, resp. pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Aby nevznikli výkladové problémy, zákon jednoznačne ustanovuje, že sa v prípade blokácie účtu upúšťa od súhlasu exekútora (§ 104 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov). Za výslovné vyhlásenie, resp. rozsah prostriedkov a výšku sumy, ktorej uvoľnenie sa požaduje, nesie povinný plnú zodpovednosť. Zároveň má …

čl. I § 8
Upravuje sa príslušnosť pre prejednanie návrhu na uvoľnenie sumy presahujúcej sumu uvedenú v príkaze na zablokovanie. Zároveň sa upravuje možnosť súdu nariadiť uvoľnenie takejto presahujúcej sumy aj bez návrhu.

čl. I § 9
Upravuje sa príslušnosť pre doručovanie písomností dlžníkovi v rôznych prípadoch, ktoré predpokladá nariadenie.

čl. I § 10
Nariadenie EÚ poskytuje dlžníkovi v čl. 33 a 34 možnosť opravných prostriedkov a v čl. 35 opravných prostriedkov pre dlžníka a veriteľa, voči ktorým je možné sa podľa čl. 37 nariadenia odvolať. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby o opravných prostriedkoch špecifikovaných v týchto článkoch rozhodoval prvostupňový súd.

čl. I § 11
Upravuje sa spôsob, akým možno určiť výšku a formu dlžníkovi v prípade, že požiada o zrušenie blokácie a navrhne poskytnutie iného zabezpečenia pohľadávky veriteľa. V takomto prípade bude súd postupovať rovnako ako pri určovaní zábezpeky navrhovateľa pri podaní návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie (§ 3). Zároveň sa odkazuje na ustanovenia upravujúce náhradu škody a inej ujmy spôsobenú pri využití neodkladného opatrenia (§ 340 Civilného sporového poriadku). Čl. II Upravujú sa nové položky v sadzobníku súdnych poplatkov v súvislosti s uplatňovaním nariadenia. Nariadenie zavádza viacero návrhových úkonov. Z dôvodov dodržania pravidiel legislatívnej techniky sa ako vhodné javí doplnenie položky 1 o nové, osobitne upravené úkony ktoré podliehajú spoplatneniu. V zmysle filozofie nariadenia a tiež jeho čl. 42, podľa ktorého súdne poplatky v konaniach o vydanie príkazu na zablokovanie alebo o opravnom prostriedku voči príkazu nesmú byť vyššie ako poplatky za vydanie rovnocenného vnútroštátneho príkazu alebo pri konaní o opravnom prostriedku voči takémuto vnútroštátnemu príkazu, sa úkony v konaní o vydanie, …