Zákon č. 455/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.

Hlavným cieľom a ústrednou témou predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (ďalej len “novela”) je vytvorenie legislatívnych predpokladov na podporu riešenia aktuálnych problémov kvality vysokých škôl a realizácia výsledku komplexnej akreditácie činností Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v súčasnosti pripravuje novú koncepciu pre oblasť vysokoškolského vzdelania, ktorej výsledkom má byť počas tohto volebného obdobia nový zákon o vysokých školách.
Zmeny, ktoré novela prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Ide v prvom rade o vnútorný systém na zabezpečovanie kvality vzdelávania, problematiku externého štúdia, zvýšenie kvality vysokoškolských učiteľov a posilnenie motivácie vysokých škôl spolupracovať s kvalitnými vysokými školami v zahraničí.
Základným pravidlom pri zabezpečovaní kvality vzdelávania je primárna zodpovednosť vysokej školy za túto oblasť. Návrhom zákona sa v súlade s programovým vyhlásením vlády SR vytvárajú podmienky, aby Akreditačná komisia výraznejšie zohľadňovala kvalitu sledovanú prostredníctvom vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania založené na medzinárodných štandardoch, ktoré budú poskytovať dostatok objektívnych informácií o študijných programoch a ich absolventoch.
Popri štandardnej akreditácii spoločných študijných programov sa zavádza aj zjednodušená akreditácia spoločných študijných programov založená na existujúcom akreditovanom študijnom programe, pričom vysoká škola doloží "tabuľku zhody" pre všetky predmety študijného programu zabezpečované jednotlivými školami. V prípade splnenia zákonných podmienok ministerstvo vydá rozhodnutie aj bez vyjadrovania Akreditačnej komisie.
Úpravou prechádza tiež systém habilitačných konaní a vymenúvania profesorov, v ktorých sa zavádzajú následná kontrola Akreditačnou komisiou, pričom v prípade, ak vysoká škola v konkrétnom prípade nedodržala svoje kritériá, na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie ministerstvo vysokej škole odníme príslušné právo.
Zásadne sa mení prístup k rozlišovaniu denného a externého štúdia. Od doterajšieho chápania externého štúdia zdôrazňujúceho jeho založenie na samoštúdiu a konzultáciách sa prechádza na chápanie externého štúdia ako „part time“ vo vzťahu k dennému „full time“ štúdiu. Inými slovami, rozdiel medzi denným a externým štúdiom nemá byť v použitých metódach ich uskutočňovania, ale len rozsahu štúdia za akademický rok. Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania bez ohľadu na to, či študent študuje dennou alebo externou formou. Prirodzeným dôsledkom nového prístupu je, že štandardná dĺžka externého štúdia je väčšia ako u porovnateľného denného štúdia.
S otázkou kvality súvisí aj posilnenie medzinárodného rozmeru pôsobenia vysokých škôl. Okrem úprav ustanovení o spoločných študijných programoch sa prejavuje aj v zavedení možnosti verejných vysokých škôl požadovať školné za poskytovanie programov v inom ako štátnom jazyku. Očakáva sa, že vysoké školy v tomto smere využijú príležitosť a vykonajú potrebné kroky na svoju propagácia smerom do zahraničia a na získanie tak vysokoškolských učiteľov zo zahraničia, ako aj študentov – cudzincov.
Okrem problémov kvality novela tiež upravuje v súlade s programovým vyhlásením vlády ďalší rozvoj informatizácie spoločnosti zavádzaním nových registrov, ktorých informácie majú napomáhať uchádzačom o štúdium, študentom a ostatným zainteresovaným osobám, aby si mohli urobiť reálny obraz o jednotlivých vysokých školách, a na jeho základe sa kvalifikovane rozhodovať.
Do skupiny ďalších úprav, ktoré novela prináša, patrí aj zjednodušovanie niektorých postupov. Napríklad v prípade poverovania výkonom funkcie rektora, keď vysoká škola z rôznych dôvodov nemá túto funkciu obsadenú, táto právomoc prejde na predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy. Stabilizuje sa tiež členstvo v akademickom senáte, keď sa zachováva členstvo študentov, ktorí pokračujú v štúdiu vo vyššom stupni vysokoškolského vzdelávania na tej istej vysokej škole. Vysokej škole sa tiež umožňuje riešiť problémy, ktoré nastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať pôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy.
Ruší sa tiež registrácia vnútorných predpisov vysokých škôl okrem štatútu, čím sa znižuje byrokracia.
Jednotlivé návrhy sú podrobne odôvodnené v osobitnej časti dôvodovej správy návrhu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie a má pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na informatizáciu.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Čl. I

bod 1
Legislatívno-technická úprava.

bod 2
Úprava súvisiaca so skutočnosťou, že právnická osoba, ktorá získa štátny súhlas na pôsobenie ako vysoká škola nemusí mať sídlo len na území Slovenskej republiky. Nakoľko súkromnou vysokou školou sa po udelení štátneho súhlasu stáva táto právnická osoba, tým môže mať súkromná vysoká škola sídlo mimo územia Slovenskej republiky.

bod 3
Legislatívno-technická úprava. Tituly docent a profesor sú vedecko-pedagogické alebo umelecko-pedagogické, doterajšie znenie sa preto dopĺňa tak, aby bolo zrejmé, že ide aj o umelecko-pedagogické tituly.

bod 4
Zdôrazňuje sa úloha univerzít vysokých škôl pri aplikovanom výskume, v rámci prepojenia na potreby rozvoja hospodárstva.

bod 5
V prípade odborných vysokých škôl nie je dôvod na ich obmedzovanie v rozsahu ponúkaných študijných programov okrem študijných programov tretieho stupňa, ktorých uskutočňovanie je spojené s vedeckou činnosťou. Tým, že odborná vysoká škola je zameraná na poskytovanie bakalárskych študijných programov, či už akademicky orientovaných alebo profesijne orientovaných, nevylučuje to, že s kvalitným personálnym a materiálno-technickým vybavením by mohla dosahovať kvalitné výstupy aj v študijných programoch druhého stupňa. Zároveň obmedzovanie odborných vysokých škôl na poskytovanie len študijných programov prvého stupňa v súčasnosti možno považovať za prekážku ich rozvoja. Zdôrazňuje sa úloha „nezačlenených“ vysokých škôl pri aplikovanom výskume, v rámci prepojenia na potreby rozvoja hospodárstva. Zároveň sa upúšťa od povinnosti „nezačlenených“ vysokých škôl mať v názve označenie „vysoká škola“. Takáto vysoká škola však naďalej nebude môcť mať v názve slovo „univerzita“. V tomto prípade ide najmä o vojenské, policajné ale aj umelecké vysoké školy, ktoré majú tradične označenie „akadémia“.

bod 6
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu názvu ministerstva a označeniu ministra.

bod 7
Legislatívno-technická úprava. Tituly docent a profesor sú vedecko-pedagogické alebo umelecko-pedagogické, doterajšie znenie sa preto dopĺňa tak, aby bolo zrejmé, že ide aj o umelecko-pedagogické tituly.

bod 8 až 11
Upravujú sa podmienky skončenia členstva v akademickom senáte. Doterajšia právna úprava spôsobovala nejednoznačnosť a z nej vyplývajúce problémy v prípade zamestnancov vysokých škôl, ktorých pracovný pomer je uzatváraný na dobu určitú a obvykle nový pracovný pomer začína nasledujúci deň po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru. V tejto súvislosti tak dochádza k úprave § 74, ktorý ustanovuje, že v tomto prípade na účely zákona o vysokých školách ide o jeden pracovný pomer, teda nedochádza k skončeniu pracovného pomeru, čim nie je zákonný dôvod na skončenie členstva v akademickom senáte. V tejto súvislosti ale nastáva možný problém, ak nový pracovný pomer je uzavretý na pracovné miesto, ktoré je zaradené na inej fakulte. Keďže z pohľadu zákona je zamestnávateľom stále vysoká škola, nedošlo by podľa doterajšieho znenia k skončeniu členstva v akademickom senáte, hoci zamestnanec, už nie je členom akademickej obce fakulty, ktorú pôvodne zastupoval v akademickom senáte. Tým by sa narušila rovnováha v zastúpení fakúlt v akademickom senáte vysokej školy, ktorá sa vyžaduje …

bod 12
Legislatívno-technická úprava. Z hľadiska systematiky procesné podrobnosti presunuté na vhodnejšie miesto do § 10.

bod 13
Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Sloveso vyvesiť sa nahradzuje vhodnejším slovesom zverejniť. Zároveň sa vzhľadom na požiadavky praxe navrhuje zverejňovanie len prostredníctvom webu, avšak na minimálne zákonom stanovenú lehotu.

bod 14
Vytvára sa možnosť riešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt vysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch bude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie akademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a spôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa navrhuje priamo v zákone. Doterajšia právna úprava umožňuje obmedziť pôsobnosť samosprávnych orgánov fakulty len rozhodnutím ministerstva po súhlase reprezentácii vysokých škôl, a to len v štyroch prípadoch uvedených v § 104. Takýto postup je časovo a administratívne náročný, a neumožňuje dostatočne rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu. Z uvedených dôvodov sa umožňuje vysokej škole vyriešiť väčšinu problémov v rámci jej súčasti interne, bez externého zasahovania.

bod 15
Vytvára sa možnosť, aby akademický senát plnil aj ďalšie úlohy, ktoré mu nie sú uložené zákonom, ak ho k tomu splnomocní vnútorný predpis vysokej školy. Toto ustanovenie sa zavádza najmä v nadväznosti na pravidlá vnútorného systému zabezpečovania kvality, kde môže akademický senát a vedecká rada na rôznych vysokých školách zohrávať rôznu úlohu.

bod 16
Upravuje sa povinnosť akademického senátu požiadať o odvolanie rektora v prípadoch, keď tento abdikuje na svoju funkciu. Podľa súčasnej právnej úpravy nebolo jednoznačné komu vlastne oznamuje rektor svoj zámer odstúpiť z funkcie a ani ďalší postup. Z navrhovaného znenia vyplýva, že žiadosťou o abdikáciu sa zaoberá akademický senát, ktorý navrhne odvolanie rektora z funkcie. Tento návrh predloží prezidentovi SR minister. Zároveň sa z hľadiska systematiky presúva časť ustanovení o menovaní rektora z ustanovení o akademickom senáte.

bod 17
Predsedovi akademického senátu vysokej školy, ako aj predsedovi akademického senátu fakulty sa umožňuje kandidovať na funkciu rektora, resp. dekana bezprostredne po skončení funkcie predsedu príslušného senátu. Návrh súvisí so skutočnosťou, že v niektorých prípadoch môže byť vhodným kandidátom práve predseda senátu, pričom z rôznych dôvodov nemôže s kandidatúrou uvažovať v časovom predstihu troch mesiacov.

bod 18
Ako nadbytočné sa vypúšťa ustanovenie o postupe v prípade, že vysoká škola nemá rektora. Tento postup je riešený systematicky na inom mieste.

bod 19
Upravuje sa postup v situácii, keď verejná vysoká škola nemá z rôznych dôvodov rektora, teda štatutárny orgán. Podnetom na úpravu je niekoľko prípadov, ktoré sa aj v poslednom čase v praxi vyskytli a nastali problémy s ich vyriešením, ktoré by malo jednoznačnú oporu v zákone. Podľa doterajšieho znenia, po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení jeho funkcie z iných dôvodov akademický senát navrhuje osobu na poverenie výkonom funkcie rektora ministrovi, ktorý poverí navrhnutú osobu výkonom funkcie. Súčasná úprava nerieši prípad, keď vysoká škola nemá rektora z dôvodu, že sa jej ho ešte nepodarilo zvoliť, alebo že nebol ešte vymenovaný. S cieľom zabezpečiť zákonné riešenia všetkých prípadov, keď vysoká škola nemá rektora, ako i s cieľom zjednodušenia postupu v takýchto prípadoch, sa navrhuje, aby predseda akademického senátu mal právo poveriť so súhlasom akademického senátu nejakú osobu výkonom funkcie rektora do doby zvolenia nového rektora, avšak najviac na šesť mesiacov, aby sa zabránilo zneužitiu, keď by zastupujúci rektor bol poverený v kritických …

bod 20
Legislatívno-technická úprava. Podmienky na udeľovanie čestného titulu profesor emeritus sú upravené v § 78. Ide tak o vypustenie duplicitnej úpravy toho istého a ponechanie podrobnejšieho vymedzenia len v § 78.

bod 21
Doterajšia právna úprava taxatívne vymenúvala pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy. Aj v nadväznosti na zvýšenie dôrazu a dôsledné zavedenie vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality vzdelávania sa navrhuje, aby vedecká rada mohla plniť aj ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi vysokej školy.

bod 22
V súlade so zmenou navrhovanou v § 9 je potrebné, aby štatút upravil aj podmienky prenesenia kompetencií zo samosprávneho orgánu fakulty na samosprávny orgán vysokej školy. Základný okruh podmienok sa navrhuje ustanoviť priamo v zákone v rámci dvoch okruhov situácií. Prvý okruh predstavuje postup senátu fakulty v rozpore s pravidlami, druhý predstavuje patové situácie, keď napr. nemá kto vyhlásiť voľby podľa existujúcich pravidiel, prípadne ak senát fakulty príde v krátkom období o viac členov z rôznych dôvodov a ostane v zložení, ktoré podľa existujúcich pravidiel nemôže konať.

bod 23
V záujme znižovania administratívnej záťaže a byrokracie sa upúšťa od registrácie študijného poriadku vysokej školy a zásad výberového konania ministerstvom. Doterajšia prax často pre formálne nedostatky týchto predpisov bránila ich registrácií na základe prvej žiadosti vysokej školy. Ministerstvo sa tak muselo opakovane zaoberať tým istým predpisom a rovnako aj akademický senát vysokej školy, čím bol celý proces časovo náročný. Za účelom urýchlenia týchto procesov sa navrhuje upustiť od ich registrácie a ponechať len registráciu štatútu vysokej školy ako základného vnútorného predpisu.

bod 24 až 27
Legislatívno-technické úpravy – aktualizácia vnútorných odkazov a poznámky pod čiarou.

bod 28
Doterajší zoznam študijných programov nahradí verejne prístupný register študijných programov ako informačný systém verejnej správy. Súčasne pre potreby rezortu a verejnosti vzniká aj register vysokých škôl, naďalej budú v prevádzke register zamestnancov a centrálny register študentov. Z týchto dôvodov sa doterajšia povinnosť na vedenie zoznamu študijných programov rozširuje na poskytovanie a aktualizovanie údajov v jednotlivých registroch uvedených v zákone. Podrobnosti upravujú jednotlivé ustanovenia o registroch alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá ministerstvo.

bod 29 a 30
Legislatívno-technická úprava.

bod 31
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy sú dôležité z hľadiska jej fungovania, organizačnej kultúry, oprávnení jednotlivých súčastí vysokej školy a pod. Na to, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie vlastných pravidiel a postupov vysokej školy, je potrebné, aby tieto boli známe. Ich dostupnosť je potrebné zabezpečiť aj z pohľadu študentov a zamestnancov vysokej školy, ktorých práva a povinnosti podrobnejšie upravujú, či kontrolnej činnosti ministerstva.

bod 32 až 35
Obdobne ako v prípade akademického senátu verejnej vysokej školy (§ 8), aj v prípade akademických senátov fakúlt sa navrhuje zmena, ktorá má zabezpečiť vyššiu stabilitu akademického senátu fakulty.

bod 36
Dopĺňa sa postup v prípadoch, keď fakulta nemá dekana, napr. ak nebol zvolený pred uplynutím funkčného obdobia predchádzajúceho dekana. Zároveň sa poverenie obmedzuje rovnako ako v prípade zastupujúceho rektora na najviac šesť mesiacov.

bod 37
Legislatívno-technická úprava. Vedecká rada fakulty podľa § 30 ods. 1) písm. c) schvaľuje návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta. Naproti tomu vedecká rada verejnej vysokej školy podľa § 12 ods. 1 písm. c) schvaľuje návrh študijných programov, ak ich prerokovanie nepatrí do pôsobnosti vedeckej rady fakulty.

bod 38
Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom (webové sídlo) vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Sloveso vyvesiť sa nahradzuje vhodnejším slovesom zverejniť. Zároveň sa vzhľadom na požiadavky praxe navrhuje zverejňovanie len prostredníctvom webu, avšak na minimálne zákonom stanovenú lehotu.

bod 39
Doterajšia právna úprava taxatívne vymenúva pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy. Aj v nadväznosti na zvýšenie dôrazu a dôsledné zavedenie vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality vzdelávania sa navrhuje, aby akademický senát fakulty verejnej vysokej školy mohol plniť aj ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi vysokej školy alebo fakulty.

bod 40
Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je jasne upravené postavenie dekana z pohľadu pracovno-právnych vzťahov, výslovne sa upravuje, že dekan musí byť v pracovnom pomere s vysokou školou (čím sa zároveň vylučuje „zamestnávanie“ dekana na základe príkaznej zmluvy, či dohody o vykonaní práce). Okrem toho sa odstraňujú nejasnosti pri ukončovaní pracovného pomeru dekana. Nakoľko osobu dekana navrhuje rektorovi voľbou akademický senát fakulty, skončenie pracovného pomeru dekana sa navrhuje viazať na predchádzajúce skončenie výkonu jeho funkcie (napr. odvolanie). Rektor v takom prípade nebude môcť ukončiť s dekanom pracovný pomer (viažuci sa na výkon jeho funkcie) ak nebude predtým riadne odvolaný – teda na návrh akademického senátu fakulty, so súhlasom akademického senátu fakulty alebo so súhlasom akademického senátu vysokej školy.

bod 41
Upravuje sa povinnosť akademického senátu požiadať o odvolanie dekana v prípadoch, keď tento abdikuje na svoju funkciu. Podľa súčasnej právnej úpravy nebolo jednoznačné komu vlastne oznamuje dekan svoj zámer odstúpiť z funkcie a ani ďalší postup. Z navrhovaného znenia vyplýva, že žiadosťou o abdikáciu sa zaoberá akademický senát, ktorý navrhne odvolanie dekana z funkcie.

bod 42
Vzhľadom na to, že dôvodom na odvolanie dekana je porušovanie vnútorných predpisov, ako ďalší dôvod sa dopĺňa aj porušovanie predpisov vyššej sily, teda zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

bod 43
Na zabránenie obštrukcií, ktoré znemožňujú rektorovi vyvodiť dôsledky voči dekanovi fakulty pokiaľ si neplní svoje povinnosti (odsek 3), keď akademický senát fakulty sa nevyjadrí alebo nezasadne k žiadosti rektora o odvolanie dekana, sa ustanovuje, aby aj v takýchto prípadoch mohol rektor následne predložiť svoj návrh akademickému senátu verejnej vysokej školy, a to aj bez vyjadrenia akademického senátu fakulty. Osobitne sa upravuje postup v čase obvyklých letných prázdnin, keď neschopnosť vyjadrenia akademického senátu fakulty je daná objektívnymi skutočnosťami (neprítomnosť študentov, čerpanie dovoleniek a pod.).

bod 44
Najmä v kontexte zavedenia vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania sa predpokladá, že vedecká rada fakulty bude plniť aj ďalšie úlohy podľa vnútorných predpisov vysokej školy alebo fakulty.

bod 45 až 49
Legislatívno-technická úprava.

bod 50
Doterajšia právna úprava neurčuje jednoznačne postup zvolania správnej rady, ak správna rada nemá predsedu (napr. mu skončilo funkčné obdobie alebo bol odvolaný). Pri prísnom výklade zákona v takýchto prípadoch nemala byť ako správna rada zvolaná. Za účelom odstránenia tohto problému zákon ustanoví, že funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Ak správna rada nemá ani podpredsedu, ukladá sa ministrovi, ktorý menuje členov správnej rady verejnej vysokej školy, aby poveril niektorého z členov výkonom funkcie predsedu. Na ďalšom rokovaní si už členovia správnej rady majú možnosť zvoliť predsedu.

bod 51
Legislatívno-technická úprava súvisiaca zmenou spojenia internetová stránka na webové sídlo. Súčasne sa explicitne upravuje povinnosť správnej rady vypracovať správu o svojej činnosti a z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti sa upúšťa od povinnosti túto správu doručovať ministerstvu.

bod 52
S cieľom otvorenia vojenských vysokých škôl širšej verejnosti a zefektívnenia nákladov na ich činnosť sa umožňuje štúdium na vojenských vysokých školách aj civilným uchádzačom, a to vo všetkých stupňoch vysokoškolského vzdelávania.

bod 53
Legislatívno-technická úprava.

bod 54
Na základe požiadavky Ministerstva obrany SR sa zavádza povinnosť vojenských vysokých škôl v názve používať navrhované označenie tak, aby bolo jasné, že vojenskou vysokou školou bude iba tá, ktorá je príslušne a zrozumiteľne označená. Začlenenie vojenskej vysokej školy bude upravované iba v osobitnom zákone nie v jej názve, nakoľko názov Akadémie ozbrojených síl je bežným označením pre vojenské vysoké školy v zahraničí aj v rámci krajín V-4. V prípade „nezačlenených“ vysokých škôl sa na vojenské vysoké školy v tomto prípade vzťahuje nová úprava § 2 ods. 16, v prípade odborných vysokých škôl je táto skutočnosť vyjadrená osobitne v tomto bode.

bod 55 a 56
Legislatívno-technická úprava.

bod 57
Navrhovaná zmena v oblasti pôsobnosti Ministerstva obrany SR vo vzťahu k ustanovovaniu ďalších podmienok prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách približuje postavenie Ministerstva obrany SR k vojenským vysokým školám k postaveniu Ministerstva vnútra SR k policajným vysokým školám. Určovanie podmienok pre prijatie na štúdium na Akadémiu ozbrojených síl je časovo náročný a periodický proces, ktorý plne nezodpovedá potrebám operatívnosti ich vypracovania. Podmienky, ktoré sa vypracúvajú každoročne, by tak v duchu subsidiarity určovala samotná akadémia a Ministerstvo obrany SR by si k návrhom podmienok ako k návrhom rozpočtovej organizácií zriadenej v pôsobnosti ministerstva ponechalo schvaľovaciu právomoc.

bod 58
V nadväznosti na sprístupnenie štúdia na vojenských vysokých školách aj civilom sa upravuje pôsobnosť náčelníka generálneho štábu na určovanie počtu študujúcich len z radov profesionálnych vojakov.

bod 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.

bod 61
Kompetencia ministerstva obrany sa dopĺňa novou činnosťou, a to poskytovaním údajov do registra vysokých škôl, keďže ide o vysoké školy v pôsobnosti ministerstva obrany. Tak ako v prípade verejných vysokých škôl bude časť informácií zapisovať ministerstvo, v prípade vojenských vysokých škôl sa táto povinnosť ukladá ministerstvu obrany. Ide údaje, ktoré nie sú v samosprávnej pôsobnosti vysokej školy – jej založenie, sídlo, vymenovanie rektora a pod.

bod 62 až 64
Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z ostatných bodov. Zároveň sa pri vojenských vysokých školách na základe požiadavky Ministerstva obrany SR vypúšťa povinnosť mať v názve označenie vyjadrujúce začlenenie vojenskej vysokej školy (len v prípade jej začlenenia medzi odborné vysoké školy vzhľadom na úpravu § 2 ods. 16).

bod 65
Upúšťa sa od potreby viesť osobitný register študentov policajných vysokých škôl a policajné vysoké školy budú viesť rovnako ako verejné vysoké školy len jeden register, čím sa znižuje ich administratívne zaťaženie.

bod 66
Kompetencia ministerstva vnútra sa dopĺňa novou činnosťou, a to poskytovaním údajov do registra vysokých škôl s ohľadom na pôsobnosť ministerstva vnútra voči policajným vysokým školám.

bod 67 až 71
Legislatívno-technická úprava.

bod 72 a 73
Na základe požiadavky Ministerstva zdravotníctva SR sa zavádza „dvojkoľajnosť“ pri jeho pôsobnosti vo vzťahu k pracoviskám zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt. Prioritne sa navrhuje, aby ministerstvo pracoviská zriaďovalo a menilo ich názvy. Zároveň sa však ponecháva možnosť, aby zriadenie pracoviska alebo zmenu jeho názvu iniciovala samotná vysoká škola, pričom na realizáciu návrhu bude potrebovať vopred získať súhlas ministerstva. Zároveň sa na základe praktických skúseností do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva na jeho žiadosť zverujú zmeny súčastí zdravotníckych vysokých škôl.

bod 74
Kompetencia ministerstva zdravotníctva sa dopĺňa novou činnosťou, a to poskytovaním údajov do registra vysokých škôl o zdravotníckych vysokých školách a schvaľovanie počtov prijímaných uchádzačov. Návrh súvisí s tým, že doterajšie znenie § 45 ods. 4 zákona nevytvára dostatočný priestor a potrebné kompetencie na to, aby ministerstvo zdravotníctva mohlo efektívne a dostatočne operatívne ovplyvňovať počty prijímaných a vzdelávaných študentov, ktorí sa na zdravotníckych vysokých školách budú pripravovať (alebo sa pripravujú) pre jednotlivé zdravotnícke povolania v jednotlivých druhoch, formách a odboroch vysokoškolského štúdia. Rezort zdravotníctva je zodpovedný za politiku ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a vo väzbe na chýbajúce kapacity v jednotlivých zdravotníckych povolaniach alebo odboroch zdravotnej starostlivosti, ako aj na vekovú a kvalifikačnú štruktúru jednotlivých zdravotníckych povolaní.

bod 75
Legislatívno-technická úprava.

bod 76
Ide o zosúladenie prvej a druhej vety predmetného ustanovenia. Kým prvá veta predpokladala, že akademický senát predkladá viacerých kandidátov, druhá veta ustanovovala, že správna rada potvrdzuje kandidáta na rektora. Keďže rektor je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy, je opodstatnené, aby ho vyberala samotná akademická obec.

bod 77
Nepovažuje sa za účelné, aby akademický senát schvaľoval rozpočet. V prípade spoločností s ručením obmedzením, či akciových spoločností to môže byť zásah do vlastníckych práv spoločníkov/akcionárov, čo je neprípustné.

bod 78
Legislatívno-technická úprava.

bod 79
Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom (webové sídlo) vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Sloveso vyvesiť sa nahradzuje vhodnejším slovesom zverejniť. Zároveň sa vzhľadom na požiadavky praxe navrhuje zverejňovanie len prostredníctvom webu, avšak na minimálne zákonom stanovenú lehotu.

bod 80
Aj v prípade akademického senátu súkromnej vysokej školy sa umožňuje, aby vykonával aj ďalšie činnosti, ku ktorým ho splnomocnia vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy, či na nevyhnutnú dobu vykonával kompetencie akademického senátu fakulty.

bod 81
Aj v nadväznosti na zvýšenie dôrazu a dôsledné zavedenie vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality vzdelávania sa navrhuje, aby akademický senát súkromnej vysokej školy mohol plniť aj ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi vysokej školy.

bod 82
Legislatívno-technická úprava.

bod 83
Rovnako ako v prípade verejných vysokých škôl sa ponecháva ako predmet registrácie len štatútu súkromnej vysokej školy.

bod 84
Doterajší zoznam študijných programov nahradí register študijných programov ako informačný systém verejnej správy. Súčasne pre potreby rezortu a verejnosti vzniká aj register vysokých škôl, naďalej budú v prevádzke register zamestnancov a centrálny register študentov. Z týchto dôvodov sa doterajšia povinnosť na vedenie zoznamu študijných programov rozširuje na poskytovanie a aktualizovanie údajov v jednotlivých registroch uvedených v zákone. Podrobnosti upravujú jednotlivé ustanovenia o registroch alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá ministerstvo.

bod 85
Odstraňuje sa rozdiel, keď v prípade verejných vysokých škôl určuje formu výročnej správy ministerstvo a v prípade súkromných vysokých škôl minister, čo vyžaduje osobitné určovanie formy a termínu pre verejné vysoké školy a osobitne pre súkromné vysoké školy, čo je zbytočná administratívna komplikácia.

bod 86
Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy sú dôležité z hľadiska jej fungovania, organizačnej kultúry a oprávnení jednotlivých súčastí vysokej školy a pod. Na to, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie vlastných pravidiel a postupov vysokej školy, je potrebné, aby tieto boli známe. Ich dostupnosť je potrebné zabezpečiť aj z pohľadu študentov a zamestnancov vysokej školy, ktorých práva a povinnosti podrobnejšie upravujú.

bod 87
Legislatívno-technická úprava

bod 88
Zjednocuje sa používaný pojem s pojmom (webové sídlo) vymedzeným v zákone o informačných systémoch verejnej správy.

bod 89
Podobne ako v prípade ostatných vysokých škôl sa zverejňovanie zoznamu študijných programov nahradzuje ich zverejňovaním v registri študijných programov.

bod 90 a 91
Legislatívno-technická úprava.

bod 92 a 93
Zohľadňuje sa aplikačná prax, keď aj v zmysle vyhlášky o kreditovom systéme štúdia študijný program pozostáva z predmetov, za ktoré sa udeľujú kredity a až predmety sa členia na jednotlivé vzdelávacie činnosti. Na rozdiel od doterajšej praxe, sa aj štátna skúška považuje za predmet, a teda nebude mať nulovú kreditovú hodnotu. Zohľadňuje sa tým princíp kreditového systému štúdia, keď kredit vyjadruje časovú náročnosť štandardne potrebnú na dosiahnutie výsledku vzdelávania. Aj samotná štátna skúška si vyžaduje prípravu, teda má časové požiadavky, ktoré je potrebné vyjadriť adekvátnym počtom kreditov. Explicitne sa ustanovuje, že obhajoba záverečnej práce, ktorá je zo zákona štátnou skúškou, tvorí so záverečnou prácou jeden predmet.

bod 94 až 96
Legislatívno-technická úprava.

bod 97
Na zabezpečenie dostupnosti informácií o možnosti štúdia v Slovenskej republike v inom ako štátnom jazyku sa zavádza evidencia jazykov, v ktorých sa uskutočňuje študijný program, a to na základe vyučovacích jazykov jednotlivých predmetov. Zohľadňuje sa pritom skutočnosť, že jeden študijný program môže byť uskutočňovaný vo viacerých jazykoch ako aj skutočnosť, že aj každý z predmetov môže byť vyučovaný vo viacerých jazykoch. Ďalším dôvodom na evidovanie jazykov študijného programu, je zavedenie školného v prípade študijných programov, uskutočňovaných v cudzom jazyku.

bod 98
Legislatívno-technická úprava.

bod 99
Navrhované znenie viac ako doteraz zdôrazňuje skutočnosť, že existujú dva základné druhy bakalárskych programov: akademické bakalárske študijné programy, ktorých hlavným cieľom je príprava na pokračovanie v štúdiu na vyššom stupni vysokoškolského vzdelávania a profesijne orientované bakalárske študijné programy, ktorých hlavným cieľom je príprava na povolanie (aj keď sa nevylučuje možnosť pre absolventov týchto študijných programov pokračovať v štúdiu na vyššom stupni vysokoškolského vzdelávania). Rozlišovanie programov má zmysel aj z pohľadu osobitných kritérií akreditácie takýchto študijných programov, resp. požiadaviek, ktoré vysoká škola/fakulta musí pri poskytovaní profesijne orientovaných študijných programov zabezpečiť. S ohľadom na zámer skvalitnenia externej formy štúdia a vychádzajúc z princípu, že oboma formami štúdia sa získava rovnocenné vysokoškolské vzdelanie, sa podrobnejšie upravujú požiadavky na trvanie jednotlivých študijných programov a k tomu zodpovedajúca kreditová záťaž. V prípade externej formy štúdia sa môžu študenti venovať štúdiu v menšom časovom rozsahu počas roka, preto aj porovnateľný počet kreditov získajú za dlhší čas ako pri dennom štúdiu. Táto skutočnosť sa premieta do štandardnej …

bod 100 a 101
Rovnako ako v prípade bakalárskych študijných programov sa upravuje vzťah štandardnej dĺžky štúdia a požiadavka na počet kreditov potrebných na riadne skončenie štúdia, keďže v prípade externej formy štúdia má študent možnosť zaoberať sa štúdiom v menšom časovom rozsahu ako v prípade dennej formy štúdia, rovnaký počet kreditov môže získať len za dlhší čas štúdia.

bod 102
Legislatívno-technická úprava.

bod 103 a 104
Úprava rigorózneho konania reaguje na požiadavky niektorých osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v zahraničí v študijnom odbore, v ktorom sa na vysokých školách na Slovensku získava titul magister, ale v zahraničí takýto konkrétny titul nezískali. Súčasná právna úprava im neumožňuje absolvovať rigoróznu skúšku, pretože nemajú titul magister. Z vecného hľadiska je však pre umožnenie rigoróznej skúšky podstatné získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa absolvovaním študijného programu, ktorý má náležitosti magisterského študijného programu, za ktorý sa podľa zákona udeľuje akademický titul magister (teda nie napr. umelecký magisterský študijný program, inžiniersky študijný program založený na projektoch, alebo ekonomické študijné programy, a pod.). Zároveň sa upravuje doterajšia absencia výslovného určenia akademického titulu udeľovaného po absolvovaní rigorózneho konania v prípade štúdia v zdravotníckych študijných odborov. Doterajšia úprava totiž umožňuje absolventovi magisterského študijného programu v zdravotníckych študijných odboroch vykonať rigoróznu skúšku, neupravuje však akademický titul, ktorý je možné udeliť.

bod 105
Doterajšia právna úprava neupravovala minimálnu štandardnú dĺžku štúdia v externej forme, čo sa napravuje. Rovnako ako v prípade študijných program prvého a druhého stupňa sa upravuje požiadavka na počet kreditov na riadne skončenie štúdia a štandardnej dĺžky štúdia.

bod 106
Keďže licenciát teológie sa získava aj bez riadneho skončenia štúdia, ustanovuje sa doklad, ktorý jeho udelenie preukazuje.

bod 107
Legislatívno-technická úprava. Ide o rozlišovanie zahraničnej vysokej školy, a vysokej školy, ktorá má sídlo v zahraničí, ale nepôsobí v SR na základe oprávnenia podľa § 49a.

bod 108
Upravujú sa ustanovenia o registri študijných odborov a registri študijných programov. Register študijných odborov v podstate slúži na vedenie sústavy študijných odborov. Register študijných programov zabezpečuje informácie o poskytovaných študijných programoch a poskytuje širokej verejnosti, ministerstvu a Akreditačnej komisii potrebné informácie súvisiace s akreditáciou študijných programov. V prípade Akreditačnej komisie vytvára možnosť priebežného monitoringu poskytovaných študijných programov. Samotný register bude informačným systémom prevádzkovaným ministerstvom, resp. jeho organizáciou v rámci dátového centra a rezortného informačného systému. Súčasne sa zabezpečuje možnosť prepájania informačných systémov rezortu, čím sa vytvárajú podmienky na získavanie kvalitnejších informácií, a tým aj kvalifikovanejšie rozhodovanie. Za účelom centrálneho zberu a zverejňovania informácií o uskutočňovaných študijných programoch sa zavádza register študijných programov, ktorý bude komplexné informácie o študijných programoch poskytovať širokej verejnosti, ale aj Akreditačnej komisii. Zavedením registra študijných programov sa súčasne odstraňuje podstatný problém, ktorému v súčasnosti rezort školstva čelí, a to nejednotnosť číselníkov študijných programov v rôznych informačných systémoch a nadväzujúci problém efektívneho vyhodnocovania informácií. Tieto registre budú …

bod 109
Legislatívno-technická úprava.

bod 110
V súvislosti so zavedením registra študijných programov sa zoznam študijných programov jednotlivých vysokých škôl a fakúlt bude viesť v tomto registri. Povinnosť viesť samostatný zoznam takýchto programov vysokou školou zaniká.

bod 111
Legislatívno-technická úprava.

bod 112
Nakoľko archivačná lehota študijnej dokumentácie je v súčasnosti vecou registratúrnych plánov jednotlivých vysokých škôl, z dôvodu zabezpečenia možnosti preskúmateľnosti súladu štúdia so zákonom aj po relatívne dlhej dobe sa zavádza minimálna lehota na archiváciu niektorých dokumentov osôb, ktoré boli zapísané na štúdium, pričom sa pri určení tejto lehoty vychádza z registratúrnych plánov väčšiny vysokých škôl.

bod 113
Upravuje sa znenie základných podmienok prijatia na štúdium. Pri úprave sa používajú všeobecnejšie formulácie pre základné podmienky prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa, aby zahŕňali aj prípady, ktoré sú vecne bezproblémové, ale doteraz vyvolávali vzhľadom na aktuálne znenie zákona pochybnosti. Napríklad, je zrejmé, že základnú podmienku prijatia na štúdium na študijného programu druhého stupňa spĺňa nielen ten, kto absolvoval študijný program prvého stupňa, ale aj ten, kto absolvoval jeden študijný program, na základe ktorého získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (na Slovensku alebo v zahraničí). Súčasne v nadväznosti na vypustenie podmienky o minimálnej celkovej štandardnej dĺžke štúdia v § 53 sa upravuje, že spolu za štúdium prvého a druhého stupňa štúdia je potrebné získať aspoň 300 kreditov. Doterajšia úprava vyžadovala päťročné štúdium v bakalárskom študijnom programe a v nadväzujúcom študijnom programe druhého stupňa. Keďže však dochádza k predĺženiu štandardnej dĺžky štúdia v prípade externej formy štúdia, je potrebné použiť vyjadrenie s využitím počtu získaných kreditov. To znamená, že ak bolo …

bod 114 a 115
Legislatívno-technická úprava.

bod 116
Osobitné zákonné podmienky v prípade zdravotníckych študijných odborov v externej forme strácajú opodstatnenie a sú v rozpore s požiadavkou, aby nadobudnuté vzdelania v dennej a externej forme štúdia bolo rovnocenné, preto sa vypúšťajú.

bod 117
V súčasnosti niektoré vysoké školy, najmä v umeleckých študijných programoch, vykonávajú talentové skúšky, keď štandardní uchádzači ešte nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie. Rovnako v prípade prijímacieho konania na študijné programy druhého stupňa, s ohľadom na rôzne termíny záverečných skúšok, v čase prijímacieho konania, nemusia mať uchádzači ešte vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, a to aj s ohľadom na predchádzajúce štúdium v zahraničí. Z uvedených dôvodov sa umožňuje, aby ak uchádzač splní ostatné podmienky na prijatie, mohol byť podmienečne prijatý a mal možnosť do zápisu preukázať, že príslušnú podmienku splnil. Ak sa tak nestane, jeho možnosť zápisu na štúdium zanikne.

bod 118
Legislatívno-technická úprava. S ohľadom na to, že vysoké školy už nemajú obmedzenie na pomer prijímania uchádzačov v dennej a externej forme štúdia, ide o zrušenie zbytočnej povinnosti uchádzačov.

bod 119 až 122
Legislatívno-technická úprava.

bod 123
Upravuje sa zánik práva na zápis v prípade podmienečne prijatých uchádzačov o štúdium. Termín zápisu je posledným dňom, kedy je možné zdokladovať splnenie základných podmienok prijatia. Ak ani v tento deň nemá uchádzač potrebný stupeň vzdelania, nie je možné, aby študoval vo vyššom stupni štúdia.

bod 124
Doterajšia právna úprava vymedzovala externú formu štúdia ako prevažne samostatné štúdium podporené konzultáciami. S cieľom skvalitnenia externej formy vysokoškolského štúdia, ale aj lepšieho vymedzenia dennej formy štúdia, sa mení pohľad na dennú a externú formu tak, aby zodpovedala bežne používaným označeniam v zahraničí – „full-time a part-time study“. Určuje sa, že študent v dennej forme štúdia má štúdium ako hlavnú aktivitu, čo je obdobou práce na ustanovený týždenný pracovný čas, čo je vyjadrené rozsahom práce študenta, a to 1500 – 1800 hodinám práce ročne). Je možné, že týždenná záťaž študenta v priebehu roka bude odlišná s ohľadom na obdobie prázdnin, a pod., ale v priemere bude zodpovedať 80 – 100 % obvyklého „plného úväzku“. V prípade externej formy štúdia sa upravuje jej chápanie tak, že časová záťaž potrebná na zvládnutie celého štúdia je rovnaká ako pri dennom štúdiu, ale je rozložená na dlhšie obdobie. Predpokladá sa, že toto rozloženie je urobené tak, aby z hľadiska časovej náročnosti umožnilo študentovi externého …

bod 125
Zdôrazňuje sa, že prípadná rôznosť metód používaných v dennom a externom štúdiu by mala byť minimálna a nesmie mať negatívny vplyv na dosiahnuté výsledky vzdelávania.

bod 126
Legislatívno-technická úprava.

bod 127
Spresňuje sa chápanie kreditov z hľadiska časovej náročnosti. Podľa medzinárodných odporúčaní a štandardov ECTS, ktoré sú základom pre kreditový systém v SR, kredity musia zodpovedať množstvu práce v časovom vyjadrení, ktoré je potrebné na nadobudnutie príslušných výsledkov vzdelávania (vedomosti, kompetencie, zručnosti na požadovanej úrovni). Pri 52 týždňoch tak týždenná záťaž študenta predstavuje 28,8 až 34,6 hodín, resp. po zohľadnení najmenej 10 týždňov prázdnin 35,7 až 42,9 hodín práce týždenne. Časová záťaž zohľadňuje nielen priamu účasť na vzdelávaní, ale aj samotnú prípravu na vyučovanie, písanie seminárnych prác a pod. V prípade externej formy štúdia je táto záťaž nižšia. Najvyššia záťaž vyjadrená počtom 48 kreditov bude v prípade päťročných bakalárskych študijných programoch, kde týždenná záťaž študenta predstavuje najviac 27,7 hodín týždenne, čo je viac ako ďalší pracovný pomer na polovičný týždenný pracovný čas (po zohľadnení 10 týždňov prázdnin a maximálnej záťaže 1800 hodín ročne rozvrhnutej na viac rokov je týždenná záťaž v rozsahu 34,3 hodín). Predpokladá sa však, že vysoké školy vhodným …

bod 128 a 129
Legislatívno-technická úprava.

bod 130 a 131
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodujúci deň pre počítanie lehoty na zverejnenie záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej práce je nejednotný a zároveň v niektorých prípadoch umožňujúci jej zverejnenie ešte pred jej obhajobou, navrhuje sa začiatok počítania lehoty v prípadoch prác s odkladom jej zverejnenia, ako aj v prípade prác bez takého odkladu nastaviť na deň obhajoby, čím sa zároveň zamedzí prípadnému zverejneniu pred obhajobou.

bod 132 a 133
Legislatívno-technická úprava.

bod 134
Doterajšia právna úprava nejednoznačne upravovala vydávanie dokladov o vzdelaní v inom ako štátnom jazyku. Znenie sa precizuje tak, aby bolo zrejmé, že za štúdium sa vydáva len jeden vysokoškolský diplom. V prípade dodatku k diplomu s pripúšťajú aj samostatné vyhotovenia v jednotlivých jazykoch. Súčasne sa ustanovuje, aby v prípade požiadavky na vydanie dokladov o vzdelaní v inom ako štátnom jazyku, bol tento vydaný dvojjazyčne, čo zabezpečuje jeho zrozumiteľnosť na území Slovenskej republiky. Z organizačných dôvodov je potrebné, aby o vydanie dokladu aj v inom ako štátnom jazyku bolo požiadané ešte pred riadnym skončením štúdia.

bod 135
Ministerstvo v posledných dvoch rokoch zaznamenalo viacero podnetov súvisiacich s vydávaním dokladov o vzdelaní, neskorom organizovaní promócií a pod. Reagujúc na tieto podnety sa ustanovuje, aby doklady o vzdelaní boli vydané najviac do 45 dní od riadneho skončenia štúdia pokiaľ sa vysoká škola nedohodne s absolventom inak.

bod 136
Osobitne sa podrobnejšie upravuje postup pri vydávaní dokladov o ukončení štúdia v prípade spoločných študijných programov. Keďže za spoločné študijné programy je možné vydať spoločné diplomy alebo dvojité (viacnásobné) diplomy (každá vysoká škola samostatný diplom), požaduje sa, že ak ide o medziodborové štúdium, a obidve inštitúcie nie sú spôsobilé na poskytovanie vzdelania v oboch odboroch, aby sa vydával len spoločný diplom. Tým je zamedzené, aby vysoká škola uviedla na jej diplome dosiahnutie vzdelania v odbore, v ktorom nemá vysoká škola príslušné oprávnenie.

bod 137
Viaceré vysoké školy v súčasnosti organizujú zápisy v mesiaci júl. V tomto čase ešte nezačal akademický rok, v ktorom bude reálne prebiehať štúdium zapisujúcich sa prijatých uchádzačov. Preto sa v takomto prípade uchádzač stáva študentom nie dňom zápisu, ale prvým dňom akademického roka, v ktorom reálne začína jeho štúdium. V čase zápisu však nemusia uchádzači poznať ešte rozhodnutia o prijatí/neprijatí z ostatných vysokých škôl. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje, aby po zápise bolo možné, do 15. augusta zápis písomne zrušiť. Zrušenie zápisu je dôležité napr. z hľadiska započítavania rokov doby štúdia na účely školného. Obmedzenie možnosti zrušenia zápisu do 15. augusta zohľadňuje prípadnú potrebu vysokých škôl a fakúlt na organizačné zabezpečenie zápisov a poskytovania študijných programov v akademickom roku.

bod 138
Vzhľadom na to, že v praxi štandardne v čase prebiehajúceho konania premlčacie lehoty neplynú, dopĺňajú sa ustanovenia o spočívaní tejto lehoty. Súvisí to aj so skutočnosťou, že ak sa vysoká škola neskoro dozvie o previnení, môže síce konanie začať do jedného roka od spáchania, avšak v tejto lehote by nestihla udeliť sankciu.

bod 139 a 140
Navrhované znenie presnejšie vystihuje účely registra študentov a centrálneho registra študentov ako informačného systému verejnej správy. Súčasne sa vytvára zákonná možnosť uzatvárať dohodu s inými orgánmi verejnej správy o poskytovaní informácií o štúdiu študentov, čím sa vytvára možnosť na zníženie administratívnej záťaže obyvateľov, napr. odstránenie doručovania potvrdení o návšteve vysokej školy, a je v súlade s princípmi informačných systémov verejnej správy (ak má niektorý orgán príslušný údaj, nie je potrebné ho požadovať od občana). Z doterajších údajov sa vypúšťa spracúvanie občianskych preukazov a pasov ako údajov, nepotrebných na spracúvanie na účely zákona. Súčasne sa pridávajú údaje, ktoré lepšie informujú o priebehu a podmienkach štúdia, ako je napr. informácia o počte získaných kreditov. Tieto údaje umožnia rozšírenie štatistických zisťovaní. Rovnako sa zavádza zaznamenávanie údajov o ubytovaných študentoch z iných vysokých škôl, čo je potrebné na rozpočtové účely, či o jazyku štúdia na účely školného. Účinnosť týchto bodov sa odkladá o deväť mesiacov tak, aby od platnosti zákona do nadobudnutia účinnosti boli …

bod 141
Aby sa predišlo pochybnostiam o trvaní výkonu funkcií (napr. členstvo v akademickom senáte, prorektorov, prodekanov, a pod.) v súvislosti napr. so skončením pracovného pomeru na dobu určitú, ustanovuje sa, že ak na skončenie pracovného pomeru nadväzuje nový pracovný pomer, ide na účely tohto zákona o jeden pracovný pomer. Tým, že kontinuita je ustanovená výslovne na účely zákona o vysokých školách, nároky zamestnancov vyplývajúce z iných zákonov (napr. dlhšia dovolenka, či výpovedná lehota) týmto nie sú dotknuté. Vzhľadom na skutočnosť, že vysokoškolskí učitelia majú v niektorých prípadoch niekoľko pracovných pomerov na vysokých školách na ustanovený týždenný pracovný čas, čo môže ohrozovať dostatočné udržiavanie kvalitatívnej úrovne ich činností spojených s povolaním vysokoškolského učiteľa, výskumníka, či umeleckého pracovníka, navrhuje sa obmedzenie možnosti práce týchto zamestnancov na akademickej pôde na úroveň 69 hodín týždenne spolu na všetkých vysokých školách v SR na uvedených pracovných pozíciách. Táto hodnota je určená na základe odpočinkových časov upravených v Zákonníku práce (§ 91 ods. 1, § 92 ods. …

bod 142
Legislatívno-technická úprava.

bod 143 a 144
V prípade asistenta ide o legislatívno-technickú úprava, nakoľko v prípade umeleckých odboroch sa udeľuje iný akademický titul, preto sa zovšeobecňuje na vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

bod 145
Legislatívno-technická úprava.

bod 146
V prípade habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov sa zavádza možnosť opravného inštitútu, na základe ktorého môže ministerstvo iniciovať preskúmanie tohto konania Akreditačnou komisiou. Tá bude posudzovať dodržiavanie plnenia kritérií vysokej školy. Následky v prípade oboch konaní upravujú ustanovenia o akreditácii.

bod 147 a 148
S cieľom zabezpečenia účinnej verejnej kontroly sa navrhuje, aby vysoké školy zverejňovali informácie o habilitačných konaniach a konaniach o menovaní profesorov jednotným spôsobom. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V prvej fáze sa predpokladá využitie webových sídiel vysokých škôl. V prípade potreby je možné neskôr využiť aj centrálne portály, napr. portál vysokých škôl.

bod 149 a 150
Ide o zosúladenie pojmov so zákonom o informačných systémoch verejnej správy. Súčasne sa vytvára možnosť zníženia administratívnej záťaže tým, že informáciu o výberových konaniach bude zverejňovať priamo vysoká škola bez aktívnej činnosti ministerstva.

bod 151
Obdobne ako pri registri študentov aj pri registri zamestnancov sa navrhuje možnosť využívať jeho údaje aj Fondom na podporu vzdelávania (ako nástupcom Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov) na základe dohody na zníženie administratívnej náročnosti spracúvania žiadostí o pôžičku a na aktualizáciu údajov o dlžníkovi fondu.

bod 152
Úprava nadväzujúca, obdobne ako pri registri študentov, na skutočnosť, že aj cudzinec môže mať slovenské rodné číslo.

bod 153
Ide o zosúladenie činností so zákonom o informačných systémoch verejnej správy.

bod 154
S cieľom spresnenia právnej úpravy zverejňovania údajov z registra zamestnancov sa výslovne ustanovuje, že zverejňované sú aj informácie o garantovaní študijných programov.

bod 155 až 156
Ide o zosúladenie pojmov so zákonom o informačných systémoch verejnej správy. Upravuje sa príslušná lehota na uchovávanie údajov po skončení pracovnoprávneho vzťahu s vysokou školou v nadväznosti na šesťročný cyklus komplexných akreditácií vrátane časovej rezervy po jej skončení. Vytvára sa možnosť na prepojenie s inými informačnými systémami verejnej správy – registrom obyvateľstva, za účelom overovania správnosti evidovaných údajov. Súčasne sa vytvára možnosť na prepájanie informačných systémov verejnej správy s využitím jednoznačných identifikátorov.

bod 157
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

bod 158
Doplnenie kompetencie Akreditačnej komisie v súvislosti s preskúmavaním habilitačných konaní a konaní na vymenúvanie profesorov.

bod 159 a 160
Legislatívno-technická úprava.

bod 161
Navrhovanie kritérií, podľa ktorých postupuje Akreditačná komisia sa vracia do jej pôsobnosti. Tieto kritériá budú však naďalej podliehať schvaľovaniu ministerstvom a vyjadrovaniu reprezentácie vysokých škôl. Akreditačná komisia bude navrhovať jednotné/minimálne kritériá, ale zároveň sa navrhuje, aby mala možnosť navrhovať aj špecifické kritérií pre študijné odbory (prípadne viac študijných odborov – či už v rámci jednej podskupiny alebo aj prierezovo podskupinami), v ktorých je vhodné postupovať podľa osobitných kritérií. Okrem toho, vzhľadom na rozčlenenie bakalárskych študijných programov na akademicky orientované a profesijne orientované sa navrhuje, aby Akreditačná komisia v prípade potreby mohla navrhnúť osobitné kritériá pre tieto dva druhy bakalárskych študijných programov. Okrem doterajších kritérií sa v súvislosti s novými právomocami Akreditačnej komisie dopĺňajú kritériá na posudzovanie vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Vzhľadom na zavedenie vyjadrovania sa k plneniu kritérií habilitačného a inauguračného konania a k vnútornému systému kvality a najmä k ich dôsledkom sa upravuje doterajší opravný mechanizmus. Za základ rozhodnutia ministra bude považované dostatočne odôvodnené vyjadrenie Akreditačnej komisie. …

bod 162
V súvislosti s novoupravenou osobitnou akreditáciou učiteľských a prekladateľských študijných programov sa zavádza potrebná fikcia pre vyjadrovanie sa Akreditačnej komisie. S cieľom zabezpečenia účinnej verejnej kontroly sa navrhuje, aby Akreditačná komisia zverejňovala dokumenty celého priebehu akreditácie pri dostatočnej ochrane osobných údajov obsiahnutých v akreditačných spisoch.

bod 163 a 164
Zosúladenie používaných pojmov medzi ustanoveniami o akreditácii a ustanoveniami o kompetenciách ministra, nakoľko rozhodnutia vo veci akreditácií vydáva minister.

bod 165 a 166
Vzhľadom na preskúmavanie habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov Akreditačnou komisiou, sa ministerstvu dáva právomoc rozhodnúť o odňatí práva na uskutočňovanie týchto konaní bez predchádzajúceho pozastavenia. Okrem toho ministerstvo vysokej škole zakáže požiadať o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v lehote tri až šesť rokov. Navrhovanú dĺžku lehoty, vzhľadom na závažnosť pochybení, uvedie Akreditačná komisia vo svojom vyjadrení. Lehota šesť rokov zodpovedá periodicite komplexných akreditácií činností vysokej školy.

bod 167
Vzhľadom na zefektívnenie akreditačných činností sa presúva pri zdravotníckych študijných odboroch oznamovanie stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR prostredníctvom vysokej školy priamo Akreditačnej komisii. Zároveň sa v zákone upravuje na základe požiadavky Ministerstva zdravotníctva SR existencia kritérií vydávaných týmto ministerstvom na postup pri vydávaní uvedeného stanoviska.

bod 168
Na základe požiadaviek praxe sa upravuje akreditácia učiteľských a prekladateľských študijných programov. V súčasnosti majú vysoké školy možnosť žiadať o akreditáciu študijných programov na určitý predmet alebo jazyk v kombinácii s tým, že kombinácie si vytvárajú vysoké školy na základe priznaných práv. Zároveň sa však za akreditovaný študijný program v súčasnosti považuje ten, ku ktorému bolo priznané zodpovedajúce právo (teda nie konkrétna kombinácia), čiže tento stav možno v súčasnosti vnímať aj tak, že ide o dva samostatné študijné programy. Návrh vyjadruje žiaduci stav, keď za akreditovaný študijný program bude výslovne považovaná až konkrétna kombinácia predmetov alebo jazykov vytvorená vysokou školou. Preto je potrebné upraviť aj názov zodpovedajúceho práva a následky pre prípady pozastavenia čí odňatia zodpovedajúceho práva. S cieľom zjednodušenia administratívneho procesu pri opakovanom podávaní a späťvzatí žiadostí o akreditáciu sa zavádza pravidlo o zákaze späťvzatia žiadosti okrem prípadov, ak zmenu skutočností v žiadosti uvádzaných vysoká škola nemohla ovplyvniť. Akreditačná komisia sa tak v ostatných prípadoch bude k žiadosti vždy …

bod 169
S cieľom právnej istoty vysokých škôl vstupujúcich do procesu komplexnej akreditácie ich činností pri vypracovávaní materiálov pre Akreditačnú komisiu sa zabezpečuje, aby každá vysoká škola poznala rok pred začiatkom komplexnej akreditácie nielen dátum jej začatia, ale aj rozhodujúce kritériá, podľa ktorých bude Akreditačná komisia postupovať, a teda podľa ktorých má vysoká škola pripraviť podklady. Ak sa napríklad v druhom polroku 2012 zmenia akreditačné kritériá a vysoká škola mala vstúpiť do komplexnej akreditácie 1. 3. 2013, najmenej ročná lehota by tak nebola dodržaná a začiatok komplexnej akreditácie sa oneskorí. V tejto súvislosti sa Akreditačnej komisii ukladá povinnosť primerane upraviť plán komplexných akreditácii, aby táto lehota bola dodržaná. Začiatok komplexnej akreditácie sa tak môže posunúť pri uvedenej vysokej škole napríklad na 1. 1. 2014, aj napriek tomu, že nebude dodržaný šesťročný cyklus. Z uvedenej ročnej lehoty sú vyňaté kritériá pre akreditáciu študijných programov a pre akreditáciu habilitačného a inauguračného konania, nakoľko tieto akreditácie sa uskutočňujú kontinuálne aj medzi jednotlivými komplexnými akreditáciami činností …

bod 170
Vzhľadom na zavedenie vnútorného systému na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania ako kľúčového dokumentu vysokej školy sa zavádza jeho posudzovanie v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy, a teda vysoká škola bude predkladať Akreditačnej komisii dokumentáciu k tomuto systému a jeho implementácii.

bod 171
Zosúladenie používaných pojmov medzi ustanoveniami o akreditácii a ustanoveniami o kompetenciách ministra, nakoľko rozhodnutia vo veci akreditácií vydáva minister.

bod 172
Nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy môže Akreditačná komisia na základe schválených kritérií zistiť nedostatky vnútorného systému vysokej školy na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania alebo jeho implementácie, v rámci vyjadrovania bude uvádzať aj lehotu, ktorú považuje za dostatočnú na odstránenie týchto nedostatkov.

bod 173
Vzhľadom na to, že komplexná akreditácia prebieha štandardne na mnohých vysokých školách súbežne, na zabezpečenie kvality výstupov Akreditačnej komisie sa predlžuje činnosť komisie o dva mesiace.

bod 174
Upravujú sa požiadavky na vnútorný systém zabezpečovania kvality, ktorý je základom pre celý systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, zdrojom informácie a prijímania opatrení. Navrhované zmeny vychádzajú z Noriem a smerníc na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala Európska sieť na zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (ENQA) v spolupráci so svojimi členmi (agentúrami na vonkajšie zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania) a ďalšími organizáciami. Navrhované úpravy vychádzajú aj z doterajších skúseností s akreditačným procesom. Navrhovaná právna úprava zdôrazňuje úlohu samotnej vysokej školy pri zabezpečovaní kvality vzdelávanie, vyžaduje, aby kvalita vzdelávania bola zabezpečená v súlade s formalizovanými pravidlami a vopred určenými postupmi. Dôraz sa kladie na systematický prístup, ktorý umožní vysokej škole včas identifikovať prípadné problémy pri poskytovaní vysokoškolského vzdelávania a prijať potrebné opatrenia, aby sa im predišlo alebo na ich odstránenie. Dôveryhodnosť takýchto systémov je založená na transparentnosti používaných metód a postupov a zverejňovaní zistení, preto sa ustanovuje povinnosť zverejňovať výstupy. Vnútorné systémy na zabezpečovanie kvality …

bod 175 a 176
Legislatívno-technická úprava.

bod 177
Znižuje sa byrokracia spojená s poskytovaním dotácií. Tým, že sa dotácie poskytujú na zmluvnom základe, všetky zmluvy sa podľa aktuálnej právnej úpravy zverejňujú v centrálnom registri zmlúv. Zverejňovanie aj v publikačnom prostriedku ministerstva je tak nadbytočné.

bod 178
Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca skutočnosť, že dotácia na sociálnu podporu nepozostáva len z dotácie na sociálne štipendiá.

bod 179 až 183
V nadväznosti na predĺženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme štúdia sa upravuje maximálne školné v externej forme tak, aby možná cena za celé štúdium v štandardnej dĺžke nebola vyššia ako v súčasnosti pri kratšej štandardnej dĺžke štúdia. Umožňuje sa, aby verejné vysoké školy požadovali školné za uskutočňovanie študijných programov v cudzom jazyku. Takýto model existuje napr. v Českej republike. Podmienkou na možnosť požadovania školného bude, aby išlo o študijný program uskutočňovaný výlučne v inom ako štátnom jazyku, pričom sa vychádza z údajov uvádzaných v charakteristike študijného programu. Ak pôjde o študijný program, ktorý sa uskutočňuje vo viacerých jazykoch a medzi nimi bude aj štátny jazyk (môže ísť napr. o prekladateľské študijné programy, v rámci ktorých niektoré povinné predmety translatologického základu budú uskutočňované v slovenskom jazyku), podmienka na úhradu školného podľa tohto ustanovenia nebude splnená. Za účelom zabezpečenia dostupnosti vysokoškolského vzdelávania v štátnom jazyku sa požaduje, aby v príslušnom akademickom roku, keď študent začal študovať, mal možnosť uchádzať sa aj …

bod 184 až 186
Legislatívno-technická úprava.

bod 187
Zmena názvu súvisí s odčlenením právnej úpravy motivačných štipendií.

bod 188
Legislatívno-technická úprava.

bod 189 a 190
Z dôvodu prehľadnosti sa odčleňuje právna úprava motivačných štipendií. Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia o motivačnom štipendiu tak, že sa upravujú dva dôvody pre jeho priznanie. Novozavedeným je štipendium motivujúce k štúdiu v študijných odboroch žiadaných na trhu práce, avšak so zohľadňovaním výsledkov predchádzajúceho štúdia (ktoré sa ponecháva na jednotlivé štipendijné poriadky). Pre príslušný rok budú tieto študijné odbory každoročne určované v metodike rozpisu dotácií s ohľadom na analýzy a prognózy vývoja trhu práce vypracúvané Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny. Druhým dôvodom s určeným obmedzením počtu beneficientov sú vynikajúce výsledky. Pre oba druhy štipendia sa zavádza kvóta počtu beneficientov, pričom pri splnení podmienok určených v štipendijnom poriadku vysokej školy zákon nezakazuje možnosť získať v jednom akademickom roku motivačné štipendium z oboch dôvodov.

bod 191
Legislatívno-technická úprava.

bod 192
Úprava súvisiaca so skutočnosťou, že od 1. 1. 2013 má vstúpiť do účinnosti zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý nahrádza doterajšie zákony o Študentskom pôžičkovom fonde a Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov.

bod 193 až 202
Ide najmä o legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z vykonávaných zmien. Zavádza sa možnosť ministerstva obmedziť počet novoprijatých študentov, ktorých bude zohľadňovať pri určovaní dotácie na poskytovanie akreditovaných študijných programov prostredníctvom regulácie nárastu ich počtu. Pôjde o rozhodovanie s ohľadom na potreby trhu práce, pričom pred rozhodnutím bude vyžiadané vyjadrenie reprezentácie vysokých škôl. Obmedzenie sa bude vzťahovať na verejné vysoké školy, nakoľko ministerstvo uvedenú dotáciu neposkytuje štátnym a súkromným vysokým školám. Zároveň prípadné znevýhodňovanie konkrétnej vysokej školy je zamedzené tým, že obmedzenie sa bude vzťahovať na konkrétny študijný odbor, a teda na všetky vysoké školy, prijímajúce na štúdium študijných programov v danom študijnom odbore (ak ministerstvo rozhodne, že v študijnom odbore X možno v nasledujúcom akademickom roku zo štátneho rozpočtu financovať najviac o 5 % viac uchádzačov o štúdium ako v predchádzajúcom akademickom roku, tento strop sa nebude týkať všetkých vysokých škôl spolu, ale každej jednej vysokej školy samostatne). Nakoľko pre bakalárske študijné programy sa podmienky prijatia zverejňujú do 20. septembra rok …

bod 203
Zavádza sa register vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií, ktorý bude slúžiť na zhromažďovanie a sprístupňovanie údajov o vysokej škole a jej súčastiach, členoch samosprávnych orgánov vysokej školy, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, samosprávnych orgánoch fakúlt, prorektoroch, vedúcich zamestnancoch vysokej školy, prodekanoch, vedúcich zamestnancoch súčastí vysokej školy a štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy, na rozpočtové účely, na účely štatistického zisťovania a na potreby externých systémov zabezpečovania kvality. Úlohou tohto registra je vytvoriť podmienky na integráciu jednotlivých rezortných informačných systémov v oblasti vysokého školstva, v prepojení na ďalšie registre a informačné systémy elektronizáciu agendy, a tým znižovanie administratívnej záťaže vysokých škôl ako aj samotného ministerstva. Súčasne je cieľom zabezpečiť relevantné základné informácie o vysokých školách a ich orgánoch, ktoré sú potrebné primárne na administratívne a právne účely. Účinnosť tohto bodu sa odkladá o deväť mesiacov tak, aby od platnosti zákona do nadobudnutia účinnosti bol register pripravený a naplnený údajmi, a teda aby od 1. 9. 2013 bol plne funkčné.

bod 204
Umožňuje sa, že účinnosť štatútu môže byť aj neskôr ako odo dňa doručenia rozhodnutia o jeho registrácií, čím sa vytvára priestor na dlhšiu legisvakančnú lehotu. Navrhované znenie zohľadňuje skutočnosť, že registrácií bude podliehať len štatút vysokej školy. Vzhľadom na to, že Ministerstvo vnútra SR si vyžiadalo ponechanie právomoci registrovať vnútorné predpisy v doterajšom rozsahu, je potrebné zároveň upraviť primeranú aplikáciu týchto procesných ustanovení v danom prípade aj pre ostatné vnútorné predpisy policajných vysokých škôl.

bod 205
V súvislosti s odnímaním štátneho súhlasu v prípade neodstránenia nedostatkov vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania zistených v rámci komplexnej akreditácie vysokej školy sa upravujú právomoci ministerstva tak, aby návrh na odňatie štátneho súhlasu v takomto prípade nemohla zablokovať reprezentácia vysokých škôl. Vyjadrenie reprezentácie je postačujúce aj z toho dôvodu, že v prípade verejnej vysokej školy a štátnej vysokej školy ide o zrušenie zákonom, ku ktorému sa súhlas reprezentácie nevyžaduje. Vyžadovanie súhlasu v prípade súkromných vysokých škôl by bolo nesystematické.

bod 206 až 210
S ohľadom na požiadavky verejnosti na uznávanie dokladov o vzdelaní získaných v zahraničí za účelom napr. zápisu akademických titulov do dokladov totožnosti, sa upúšťa od vymedzenia účelu uznania dokladu o vzdelaní na akademické účely. Tým nie sú dotknuté ustanovenia právnych predpisov o uznávaní odbornej kvalifikácie, pričom táto skutočnosť bude uvádzaná aj v rozhodnutí o uznaní dokladu.

bod 211
Podľa zákona aj súkromné vysoké školy majú rektora, preto sa takáto možnosť vypúšťa.

bod 212
Vymedzuje sa v ktorých prípadoch sa postupuje podľa ustanovení správneho poriadku. S ohľadom na to, že súkromné vysoké školy môžu mať sídlo mimo územia SR, ustanovuje sa, v ktorých prípadoch sa ich sídlo považuje za sídlo na území SR, aby nebolo potrebné napr. uznávanie dokladov o vzdelaní vydávaných podľa tejto právnej úpravy. Dopĺňajú sa ustanovenie o tom, že dotáciu, ktorá je štátnou pomocou, možno poskytnúť len v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblasti štátnej pomoci. Udelením dotácie súkromnej vysokej škole by jej mohla byť poskytnutá ekonomická výhoda, ktorú by inak pri bežnom vykonávaní svojich hospodárskych činností nezískala, čím by mohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušnom trhu vzdelávania a ovplyvnenia vnútorného trhu EÚ.

bod 213
Evidovanie publikačnej činnosti a umeleckých aktivít v súčasnosti upravuje rezortná smernica č. 13/2008-R o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov. Smernica dostatočne nerieši postavenie prevádzkovateľa registra, opravné mechanizmy pri zaraďovaní publikácií a umeleckých výstupov, postavenie vysokých škôl, či ministerstva, vôbec sa nespomína centrálny register publikačnej a umeleckej činnosti. Náprava obsahu doterajšej smernice jej novelizáciou nie je reálna, nakoľko na základe požiadaviek praxe po vyše troch rokoch fungovania tejto evidencie je potrebné zadefinovať povinnosti zainteresovaných subjektov ako aj zodpovednosť vysokej školy za korektnosť údajov poskytovaných do registra, ktoré však nemôžu byť stanovené na úrovni rezortného predpisu. Preto sa pristupuje k navrhnutej právnej úprave.

bod 214
Keďže navrhované znenie považuje štátnu skúšku za predmet, za ktorého absolvovanie sa udeľujú kredity, určuje sa, že charakteristika predmetov/jednotiek študijného programu doterajších študijných programov sa zachováva. V nadväznosti na zmenu štandardnej dĺžky štúdia v externej forme sa zachováva aj táto a už študujúci dokončia štúdium podľa doterajších pravidiel. Zároveň je potrebné zabezpečiť existenciu doterajších študijných programov (okrem doktorandských, pri ktorých je štandardná dĺžka štúdia v externej forme už v súčasnosti dlhšia ako v dennej forme). Vzhľadom na skutočnosť, že do komplexnej akreditácie činností začínajúcej po 1. 1. 2013 vysoké školy už nebudú podávať žiadosti na súčasné študijné programy v externej forme štúdia (t.j. s doterajšou štandardnou dĺžkou štúdia) zabezpečuje sa ich plynulé ukončenie, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie by ministerstvo školstva malo zodpovedajúce práva týmto študijným programom odňať (vzhľadom na to, že žiadosť o akreditáciu „krátkeho“ študijného programu už nebude možné podať). Vysokým školám sa umožňuje na akreditované „krátke“ študijné programy prijímať študentov ešte po začatí komplexnej akreditácie činností do …

bod 215
Legislatívno-technická úprava.

bod 216
Vyhláška o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl počas štúdia v zahraničí je obsolentná a v nadväznosti na zrušenie splnomocnenia na jej vydanie sa zrušuje. Úlohu opatrenia nahrádza register vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcii.

bod 217
Legislatívno-technická úprava. Čl. II Zmena sa navrhuje podľa § 85 ods. 2 zákona z dôvodu, že podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie na základe komplexnej akreditácie činností ukončenej 10. 3. 2010 Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši nesplnila podmienky začlenenia medzi univerzitné vysoké školy a nedostatky podľa uvedeného ustanovenia v zákonnej lehote neodstránila. Názov vysokej školy sa nemení vzhľadom na úpravy ustanovení o názve vojenských vysokých škôl. Čl. III S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho konania sa navrhuje nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2013 okrem ustanovení o registri študijných odborov, registri študijných programov, registri študentov, centrálnom registri študentov a registri vysokých škôl. Pri týchto registroch sa predpokladá ich testovanie po nadobudnutí platnosti zákona a zaznamenanie všetkých potrebných údajov tak, aby od akademického roku 2013/2014 boli registre funkčné v požadovanom rozsahu. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 19. septembra 2012. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič, v. r. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej …