zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti

Návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti bol vypracovaný na základe bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 235/2012, ktorým vláda SR schválila Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vymedzil podrobný harmonogram postupných krokov na prijatie účinných opatrení proti daňovým podvodom a únikom, stanovila zodpovednosť za ich plnenie s cieľom zabezpečiť vytvorenie nevyhnutných podmienok pre kreovanie stabilného, transparentného a spravodlivého ekonomického prostredia.
V rámci druhej etapy boja proti daňovým podvodom bolo ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa prijaté aj opatrenie pripraviť legislatívnu úpravu, na základe ktorej by sa zaviedla povinnosť bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit.
V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne „optimalizujú“ svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur (fikcia zaplatenia), pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
V praxi sa množia prípady zneužívania mechanizmu dane pri neexistencii zdaniteľného plnenia, pri službách ide najčastejšie o sprostredkovanie, poradenské a právne služby, marketingové služby, pri ktorých je problematické zisťovať ich skutočné poskytnutie, pričom často ide aj o fiktívny tovar. Okrem fiktívnych plnení veľakrát ide o prípady, kedy tovar fyzicky existuje, ale cena za tento tovar je vysoko nadhodnotená, resp. ten istý tovar sa fakturuje viackrát. Ako už bolo uvedené – nadväzne na fiktívne, resp. nadhodnotené plnenia sú vyhotovované daňové doklady a doklady o zaplatení dane v hotovosti a následkom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane zo štátneho rozpočtu. Prax ukazuje, že fiktívne faktúry za fiktívny alebo nadhodnotený tovar skrývajú aj platby za nelegálnu prácu najmä v stavebníctve, v reštauračných službách, ale aj úplatky a provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie. Pri vykazovaní úhrad v hotovosti právne predpisy neumožňujú spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí. Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi fyzickými osobami navzájom a medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa bude tento zákon vzťahovať zahŕňajú jednak podnikatelia (právnické osoby a fyzické osoby) a zároveň aj fyzické osoby nepodnikatelia. Dôvodom je napríklad stransparentnenie príjmov plynúcich z prenájmu medzi fyzickými osobami alebo pri uľahčení dokazovania napr. na súde pri problémoch s uznaním pôžičiek medzi fyzickými osobami. Ďalej možno uviesť prípad, kedy daňové subjekty nemajú dostatok finančných prostriedkov na účte v banke, ale neustále „dotujú“ v hotovosti pokladňu vysokými vkladmi. Aby mohli hotovostné platby zrealizovať; tieto vklady preukazujú v mnohých prípadoch zmluvami s tichými spoločníkmi, ktorými sú fyzické osoby z radov sociálne slabej vrstvy spoločnosti, u ktorých je vylúčené, aby disponovali sumami vo výške stoviek tisíc eur, ktorými sa ako tichí spoločníci majú podieľať na podnikaní daňového subjektu.
Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa týmto zákonom navrhuje
zakázať platbu v hotovosti nad 5000 eur, pričom tento limit je zvýšený až na 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom; platbu, ktorá prevyšuje príslušný limit bude povinnosť vykonať bezhotovostne, pričom sa tento zákaz vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby na území SR, bez ohľadu na právny dôvod takejto platby a limit sa vzťahuje na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu,
uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.
uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, kedy je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t.j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona a kedy je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, zmenárenská činnosť,
určiť sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie tohto zákona.
Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a hospodárenie obyvateľstva, nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Dôvodová správa

§ 1 §
V § 1 sa navrhuje predmet úpravy zákona.

§ 2 §
Ustanovenie vymedzuje platbu v hotovosti ako centrálny pojem nového zákona. Platba v hotovosti je vymedzená ako faktický tok hotovosti medzi dvomi osobami. Týmito osobami môžu byť akékoľvek právne subjekty, teda osoby fyzické i právnické, vrátane štátu. Zákon výslovne zdôrazňuje, že nezáleží na tom, na základe akého právneho dôvodu k tomuto toku hotovosti dochádza.

§ 3 §
Navrhnutá právna úprava platby hotovosti vychádza z faktického stavu a považuje za platbu v hotovosti akékoľvek odovzdanie hotovosti z faktickej dispozície jednej osoby do faktickej dispozície osoby druhej. Tým, že zákon berie za základ stav faktický, a nie právny, odpadá potreba skúmať právne vzťahy medzi zúčastnenými subjektmi, ktoré nebývajú navonok inak manifestované. Na skúmaní čisto faktického stavu sa však nedá trvať v prípade, že jedna osoba odovzdá hotovosť a pri tom koná ako zástupca inej osoby. Za platbu v hotovosti sa nepovažuje napr. situácia, kedy zamestnanec vyberá z pokladne svojho zamestnávateľa hotovosť a nesie ju do banky, hoci aj v tomto prípade sa jedná o faktický tok hotovosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zároveň však nemožno pripustiť, aby akýkoľvek faktický tok hotovosti bolo možné vyňať z aplikácie zákona s argumentom, že príjemca prijíma hotovosť ako zástupca platcu alebo naopak, pretože tým by sa otváral priestor pre veľmi jednoduché obchádzanie zákona. Navrhnuté ustanovenie preto výslovne vymenováva iba určité spôsoby jednania za iného, …

§ 4 §
Limit, nad ktorý je zakázané odovzdať alebo prijímať platby v hotovosti, sa navrhuje stanoviť na 5 000 eur. Podľa odseku 2 je tento limit zvýšený na 15 000 eur v prípadoch, keď sa platba vykonáva medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi.

§ 5 §
Navrhuje sa, že právne úkony, na základe ktorých sa porušil zákaz podľa tohto zákona, nie sú neplatné. To zodpovedá zásade, že v pochybnostiach je potrebné dať prednosť zachovaniu platnosti právneho konania.

§ 6 §
Navrhnuté ustanovenie stanovuje akým spôsobom sa na účely aplikácie limitu uvedeného v § 4 určuje hodnota platby. Pre platby v hotovosti denominované v inej mene ako je mena euro sa vychádza z prepočtu podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ak ide o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti. Pokiaľ ide o stanovenie rozhodného termínu pre platný výmenný kurz, použila sa analógia s § 4 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa určuje aj hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré podliehajú colnému dohľadu, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky z tretieho štátu alebo vystupujú z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu. Navrhnuté ustanovenie v odseku 2 má za cieľ určiť hodnotu platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko plnení, napriek tomu, že ide o …

§ 7 §
Navrhnuté ustanovenie upravuje, že pre osoby, ktoré vykonávajú platbu v hotovosti mimo územia Slovenskej republiky, ktorá ale súvisí s plnením v Slovenskej republike, platia povinnosti vyplývajúce zo zákona i v prípade, že odovzdávajú alebo prijímajú platbu v cudzine a zároveň majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania. Plnením sa chápe napr. poskytnutie služby, predaj tovaru, plnenie záväzku (napr. poskytnutie pôžičky), plnenie na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci.

§ 8 §
Navrhnuté ustanovenie upravuje výnimky z aplikácie zákona. K písm. a): Odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit sa nevzťahuje na prípady, keď jednou zo strán, medzi ktorými k faktickému toku hotovosti dochádza, je osoba oprávnená poskytovať platobné služby alebo poštové služby. Tieto osoby podliehajú dohľadu a je zaistená riadna evidencia o týchto tokoch hotovosti. V praxi sa môže jednať predovšetkým o vloženie hotovosti na účet, výber hotovosti z účtu, o zloženie hotovosti k hotovostnému prevode alebo vyplatenie hotovosti v dôsledku hotovostného prevodu. Aplikácia výnimky je obmedzená iba na prípady súvisiace s poskytovaním platobných, poštových služieb a poštového platobného styku. Preto napr. mobilní operátori, ktorí sú oprávnení poskytovať platobné služby ako tzv. poskytovatelia platobnej služby malého rozsahu, nemôžu uvedenú výnimku využiť všeobecne, ale práve len v súvislosti s poskytovaním platobných služieb. K písm. b): Z režimu odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit sa navrhuje vyňať aj osoby, vykonávajúce obchody s devízovými hodnotami podľa devízového zákona. Tieto …

§ 9 a 10 §
Ustanovenia § 9 a 10 obsahujú štandardné ustanovenie o priestupkoch a správnych deliktoch. Postihované je tak porušenie odovzdať platbu v hotovosti nad ustanovený limit na strane platcu i porušenie prijať platbu v hotovosti nad stanovený limit na strane príjemcu. Obe skutkové podstaty sú formulované jednak ako priestupok pre fyzické osoby a jednak ako správny delikt pre právnické osoby a pre podnikajúce fyzické osoby. Výšky sankcií sa navrhujú pri fyzických osobách v sume do 10 000 eur a pri fyzických osobách podnikateľoch a pri právnických osobách v sume do 150 000 eur. Pri určení výšky pokuty za správny delikt sa správnemu orgánu poskytuje priestor na správnu úvahu o tom, akú výšku pokuty uloží alebo či uloží pokutu, t.j. ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so …

§ 11 §
Ustanovenie § 11 ustanovuje, že miestna príslušnosť sa určuje podľa daňového poriadku. Nad rámec všeobecných pravidiel sa ďalej určuje, že daňový alebo colný úrad, ktorý je podľa týchto kritérií miestne príslušný na prejednanie priestupku alebo konanie správneho deliktu platcu, je príslušný aj na prerokovanie správneho deliktu príjemcu a naopak.

§ 12 §
Navrhuje sa, aby sa ma vymáhanie pokút primerane použili ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní.

§ 13 §
Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa umožňuje pri platbách v hotovosti dohodnutých pred účinnosťou tohto zákona prevyšujúci limit uskutočniť do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. január 2013. Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2012. Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter K a ž i m í r, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky