Zákon č. 240/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.
Doteraz platná právna úprava zavedená v zákone o štátnych hmotných rezervách z pohľadu vývoja spoločnosti a riešenia krízových situácií v súlade s novými požiadavkami kladenými na štátne hmotné rezervy sa stala nepostačujúca a nezodpovedá objektívnym požiadavkám uplatňovaným v zmenenom bezpečnostnom prostredí po vstupe Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Vyžaduje si zosúladenie s novoprijatými právnymi predpismi pre oblasť obrany a bezpečnosti a úpravu z hľadiska zohľadnenia finančných nárokov kladených na oblasť logistického zabezpečenia.
Návrh zákona podrobnejšie upravuje tvorbu a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami pričom rozširuje povinnosti skladovateľov a ochraňovateľov s využitím vlastných skladovov Správy rezerv.
Tvorba a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami sú prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky pre ochranu ekonomiky ako aj reakciu na krízové situácie nevojenského charakteru.
Návrh zákona sa dopĺňa o novú osobitnú kategóriu štátnych hmotných rezerv pohotovostné zásoby, ktoré sa vytvárajú na použitie v krízovej situácií nevojenského charakteru, poskytnutie humanitárnej pomoci pri záchrane životov a majetku obyvateľstva postihnutého mimoriadnou situáciou a použitie na humanitárne účely do zahraničia.
V súvislosti s novými požiadavkami, ktoré sú kladené na Správu rezerv ako aj na ostatné ústredné orgány štátnej správy Európskou úniou a Medzinárodnou energetickou agentúrou pri OECD sa zohľadnili nové potreby z pohľadu budovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a potravinovej bezpečnosti štátu.
Cieľom predkladanej novely zákona o štátnych hmotných rezervách podrobnejšie vymedziť spôsob vytvárania, spravovania, ochraňovania a kontroly štátnych hmotných rezerv. Takisto sa upresňuje spôsob financovania štátnych hmotných rezerv, vzhľadom na špecifický spôsob hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami.
V článku II. sa deklaruje medzinárodná spolupráca pri prijímaní účinných opatrení na predchádzanie a riešenie stavu ropnej núdze členských štátov Dohody o medzinárodnom energetickom programe. Prijatie článku II. je jedna z podmienok prijatia Slovenskej republiky do Medzinárodnej energetickej agentúry pri OECD so sídlom v Paríži, kde jednou z prioritných úloh plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v kapitole Energetika je vybudovať 90-dňové núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov do konca roku 2008.
Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona nie je priamo upravená v legislatíve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a. Pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti nevyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii žiadne záväzky.
b. Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.
c. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.
4. Problematika návrhu právneho predpisu:
Je upravená v sekundárnom práve ES v Smernici Rady 68/414/EHS zo dňa 20. decembra 1968, ktorou sa členským štátom EHS ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov v znení smernice Rady 98/93/ES (Ú.v.ES 23.12.1968)
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: úplný
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Nezúčastnili sa.

bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 2
Navrhovanou zmenou sa špecifikuje pojem „tvorba“, ktorý zahŕňa vytváranie nových položiek štátnych hmotných rezerv, najmä kúpou, ďalej zahŕňa dopĺňanie už vytvorených položiek štátnych hmotných rezerv a vzájomné súvislosti medzi vytváraním a dopĺňaním zásob, vyplývajúcich najmä zo záväzkov Slovenskej republiky z členstva v Európskej únii.

bod 3
Pretože značná časť zásob mobilizačných rezerv sa skladuje vo vlastných skladoch Správy rezerv pre určených ochraňovateľov s cieľom znížiť náklady nielen na financovanie, ale aj na určitú centralizáciu zásob, táto zmena si vyžaduje definovať postavenie Správy rezerv vo vzťahu k ochraňovateľovi, ako ďalšieho subjektu, ktorý vstupuje do systému hospodárenia a nakladania so zásobami mobilizačných rezerv. Vzhľadom na charakter právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tohto návrhu zákona nahrádza sa pojem „fyzická osoba“ pojmom „fyzická osoba – podnikateľ“.

bod 4
Navrhovaná zmena zosúlaďuje neaktuálnu terminológiu s terminológiou používanou v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Pojem „ochrana ekonomiky“ je ponímaná v širšom a užšom slova zmysle, aby bolo možné so štátnymi hmotnými rezervami nakladať v mieri, to znamená v odôvodnených prípadoch realizovať pôžičku alebo výpožičku. V širšom slova zmysle sa umožňuje vláde v prípade potreby použiť štátne hmotné rezervy v zreteľa hodných prípadoch. V odseku 2 sa zavádza nová samostatná kategória štátnych hmotných rezerv. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia vlády SR č.1233/2004, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh tvorby pohotovostných zásob štátu ako reakciu na živelné pohromy a priemyselné havárie. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva v prípade mimoriadnych a krízových situácií a ich poskytnutie na humanitárnu pomoc do zahraničia na základe schválenia vládou. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú ako súčasť civilného núdzového plánovania. V odseku 3 sa upravujú osobitosti nakladania s nehnuteľnosťami podľa …

bod 5
Ide o zosúladenie pojmov v nadväznosti na § 2 písm. b) a § 9a z hľadiska jeho vecného obsahu.

bod 6 až 10
Ide o legislatívno-technické úpravy.

bod 11
Navrhované znenie precizuje predmetné ustanovenie.

bod 12
Navrhovaná zmena vhodne upravuje znenie ustanovenia a doplňuje ho o ďalšie aspekty, ktoré sa používajú v rámci spravovania hmotných rezerv. Vzhľadom na skutočnosť, že podrobnosti o tvorbe a hospodárení s hmotnými rezervami sú zapracované v tejto novele nie je potrebné vydať vykonávací predpis. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie odseku 3 zo zákona vypúšťa.

bod 13
Navrhované znenie precizuje predaj zásob o pojem uvoľňovanie.

bod 14
Navrhované ustanovenie podrobnejšie upravuje spôsob zabezpečenia obmien zásob hmotných rezerv. Súbežnú obmenu zásob hmotných rezerv obvykle vykonáva na základe zmluvného vzťahu skladovateľ, pričom zabezpečí naskladnenie a vyskladnenie v priebehu 1 mesiaca a to tak, že nedôjde k navýšeniu ani k poklesu zásob. Týmto sa nevylučuje možnosť zabezpečenia súbežnej obmeny Správou rezerv aj s iným obchodným partnerom ako je skladovateľ. Nesúbežnú obmenu spravidla vykonáva na základe zmluvných vzťahov obchodný partner Správy rezerv a to tak, že Správa rezerv zásoby najskôr kúpi a potom ich predá aj za dlhší časový úsek presahujúci 1 mesiac a to najmä z dôvodu cenových rozdielov na trhu, ktoré sú vytvárané ponukou a dopytom na trhu a z možností umiestnenia značného množstva zásob na trhu v danom časovom období. Nesúbežná obmena môže byť vykonaná aj z dôvodu technických možností skladovania zásob u skladovateľa, najmä v zásobníkov pohonných hmôt, kde na ich udržanie v prevádzkyschopnom stave pred naskladnením zásob je nevyhnutné vykonávať pravidelné čistenie, revízie technického stavu a …

bod 15
Ustanovenie zosúlaďuje a spresňuje vytváranie a použitie mobilizačných rezerv s ustanovením § 3 ods. 1. Vzhľadom na skutočnosť, že podrobnosti o tvorbe a hospodárení s mobilizačnými rezervami sú zapracované v tejto novele, nie je potrebné vydať vykonávací predpis. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie zo zákona vypúšťa. Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s odsekom 1. V uvedenom ustanovení ide o zmenu právomoci z hľadiska rozhodovania o použití mobilizačných rezerv, ktorá sa presúva z pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na Správu rezerv, pretože Správa rezerv spravuje tento majetok a o zosúladenie terminológie s ústavným zákonom č. 227/ 2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

bod 16
Uvedené ustanovenie sa dopĺňa o pôžičku zásob s možnosťou použiť mobilizačné rezervy aj pri krízovej situácii. Navrhovaná zmena vyplýva aj z legislatívnej úpravy ods. 6. V súvislosti s novou kompetenciou z hľadiska použitia mobilizačných rezerv na humanitárnu pomoc pri mimoriadnych situáciách sa týmto ustanovením umožňuje požičať mobilizačné rezervy v spolupráci s vecne príslušným ústredným orgánom štátnej správy na pomoc postihnutej oblasti.

bod 17
Uvedené ustanovenie rieši možnosť preskúšať kúpené, alebo obmenené stroje alebo strojné zariadenia, alebo technologické celky z dôvodu ich funkčnosti.

bod 18
Navrhované ustanovenie bližšie špecifikuje okolnosti, za akých je možné predchádzať vzniku škody.

bod 19
Ak sú mobilizačné rezervy uskladnené v skladoch Správy rezerv, vykonávajú tieto činnosti Správa rezerv a ochraňovateľ spoločne, na základe povinností, ktoré dohodne Správa rezerv v zmluve o ochraňovaní.

bod 20
Uvedené ustanovenia upravujú podrobnosti o obmene a zámene zásob mobilizačných rezerv s finančnou zábezpekou alebo bez finančnej zábezpeky z dôvodu trvania dĺžky obmeny alebo zámeny zásob. Ustanovenia upravujú prípadné finančné rozdiely riešiť Správou rezerv. Plán zámen predkladá ochraňovateľ do 31. mája kalendárneho roka, pričom zámena môže byť realizovaná až do 31. decembra nasledujúceho roka. Ide o pomerne dlhý časový úsek, kedy môže dôjsť u ochraňovateľa k zmenám (napr. zmena výrobnej technológie, zmena dodávateľa, ktorý dodáva produkt s inými kvalitatívnymi parametrami a iné ) alebo vzniknú nové požiadavky na plnenie krízového plánu, najmä pri riešení krízovej situácie s ktorou sa pôvodne nepredpokladalo a orientácia ochraňovateľa na riešenie iných druhov krízových situácií, na ktoré je potrebné urýchlene reagovať kúpou nových zásob. Predmetné ustanovenie podrobnejšie upravuje nakladanie s majetkom štátu správe Správy rezerv pri realizovaní pôžičky.

bod 21
Predmetné ustanovenie podrobnejšie upravuje nakladanie s majetkom štátu správe Správy rezerv pri realizovaní výpožičky.

bod 22
Predmetné ustanovenia určujú postup a schvaľovací proces nájmu, alebo nájomného vzťahu podľa Občianskeho zákonníka, spôsob určenia výšky nájomného za stroje alebo zariadenia mobilizačných rezerv, spôsob určenia výšky nájomného za nehnuteľný majetok a osobitný spôsob nakladania s majetkom mobilizačných rezerv.

bod 23
Ustanovenie určuje povinnosť ochraňovateľovi predložiť osvedčenie o evidencii na vykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel Správe rezerv. Ustanovenia odseku 7 a 8 ďalej ukladajú povinnosť ochraňovateľovi ochraňovať nehnuteľnosti Správy rezerv až do skončenia ich prevodu na iné osoby alebo likvidáciu. Nakoľko štátne hmotné rezervy sa nachádzajú najmä v areáloch ochraňovateľov alebo skladovateľov, ktorí sa popri svojom vlastnom majetku starajú aj o majetok štátu v správe Správy rezerv pričom vznikajú situácie, keď na ich majetok je vyhlásený konkurz. Týmto ustanovením sa ustanovuje povinnosť pre ochraňovateľa (a v prípade vyhlásenia konkurzu tento záväzok prechádza na správcu konkurznej podstaty), ochraňovať osobitne majetok štátu Správy rezerv.

bod 24 a 25
Predmetné ustanovenie ustanovuje taxatívne ochraňovateľom alebo skladovateľom skladovanie zásob mobilizačných rezerv oddelene od vlastných prevádzkových zásob. Ustanovenie sa dopĺňa o znenie, ktoré reaguje na nový systém skladovania zásob mobilizačných rezerv tak, že zásoby mobilizačných rezerv nie sú uskladnené len u ochraňovateľa, ale aj v skladoch ministerstva vnútra, ministerstva obrany a skladoch Správy rezerv, pričom skladovanie ministerstvom vnútra a ministerstvom obrany je bezodplatné.

bod 26
Uvedené ustanovenie určuje podmienky na zámenu nehnuteľnosti na základe ocenenia znaleckým posudkom za inú nehnuteľnosť, alebo vec inej majetkovej hodnoty. Toto ustanovenie aktivuje zdroje na tvorbu a dopĺňanie hmotných rezerv, mobilizačných rezerv, pohotovostných zásob štátu a núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré sú vo všeobecnom hospodárskom záujme z hľadiska prípravy na riešenie nevojenských a vojenských krízových k situácií.

bod 27 a 28
Uvedené ustanovenie sa mení a upravuje z hľadiska odstránenia možnosti ochraňovateľa svojvoľne rozhodovať o presune zásob mobilizačných rezerv. Svojvoľné konanie sa bude považovať za porušenie povinnosti a je kvalifikované ako neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv podľa § 10 ods. 1. Z dôvodu nového znenia odseku 2 sa odseky 4 a 5 vypúšťajú.

bod 29
Uvedené ustanovenie v nadväznosti na § 9 ods. 1 upravuje podmienky pravidelného preskúšania zásob mobilizačných rezerv najmä vozidiel, strojov a zariadení.

bod 30
V § 7a v odseku 1 sa definuje pojem „pohotovostné zásoby“ ako osobitný druh štátnych hmotných rezerv. V odseku 2 sa členia pohotovostné zásoby podľa ich použitia na návratné a nenávratné. Za návratné pohotovostné zásoby sa považujú položky sa považujú položky a technické zabezpečenie akcieschopnosti záchranných jednotiek a pre ostatné záchranné jednotky, ktoré sú bezodplatne zapožičané osobám poskytujúcim pomoc alebo vykonávajúcim záchrannú činnosť na postihnutom území. Po skončení krízovej (mimoriadnej situácie) sa predmetné položky vracajú Správe rezerv. Za nenávratné pohotovostné zásoby sa považujú položky pre zabezpečenie prežitia osôb na postihnutom území, ktoré sa poskytujú bezodplatne. Vzhľadom na to, že ide o položky spotrebného charakteru, tieto nie je možné vrátiť späť. Ide napr. o potravinový balíček, pracovné oblečenie, obuv a iné. Ustanovenie písm. c) zahŕňa súbor informácii o materiálnych zdrojoch pohotovostných zásob na riešenie krízových stavov, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve právnických osôb a fyzických osôb. Navrhovaným ustanovením odseku 3 sa určuje zodpovednosť Správy rezerv za tvorbu, financovanie a hospodárenie s …

bod 31
Predmetné ustanovenie dopĺňa príjem bežných účtov o prepadnuté zábezpeky z pôžičiek.

bod 32
Ide o zosúladenie pojmov v nadväznosti na § 2 písm. b) a § 6f z hľadiska jeho vecného obsahu.

bod 33
Ustanovenia v odsekoch 8 až 10 vyplývajú z prioritných úloh plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únii v kapitole Energetika, kde Európska únia poskytla Slovenskej republike prechodné obdobie vybudovať 90-dňové núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov do roku 2008. Vybudovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov pozostáva z nákladov spojených s vybudovaním zásobníkov na skladovanie a samotným nákupom zásob ropy a ropných výrobkov ako aj zabezpečenie ďalších skladovacích kapacít na uskladnenie zásob z dôvodu ich nedostatku, prípadne tvorbu hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob štátu v rámci ich reštrukturalizácie. Vzhľadom na finančnú náročnosť tohto procesu a nárastu cien ropy a ropných výrobkov na svetových trhoch, Správa rezerv po dohode s Ministerstvom financií SR z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov okrem pridelených kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, navrhla využiť na plnenie tejto prioritnej úlohy výdavky z bežného účtu Správy rezerv a príjmy z predaja vyčlenených nehnuteľností. V odseku 9 sa umožňuje Správe rezerv príjmy z predaja nehnuteľností …

bod 34
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 35
Ustanovenie sa terminologicky a vecne zosúlaďuje s ustanoveniami § 10.

bod 36 a 37
Navrhované právne úpravy ods. 1 písm. a) a b) upresňujú porušenie povinnosti ochraňovateľom z dôvodu uloženia pokuty.

bod 38
Týmto ustanovením sa navrhuje nahradiť pojem „fyzická osoba“ pojmom „fyzická osoba – podnikateľ“ a to vo všetkých ustanoveniach zákona, vrátane jeho novelizácie.

čl. II
Jedna z podmienok na prijatie Slovenska za člena medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je splnenie podmienok vyplývajúcich z "Dohody o medzinárodnom energetickom programe". Z tohto hľadiska je potrebná novelizácia ropného zákona z hľadiska rešpektovania princípu solidarity pri prijímaní spoločných účinných opatrení a medzinárodnej spolupráce pri riešení núdzových stavov vybudovaním vlastných dostatočných zásob, možnosť zavedenia obmedzenia dopytu a prideľovania disponibilných zásob ropy medzi krajinami na spravodlivom základe. Nakoľko k predmetnej dohode Slovenská republika doposiaľ nepristúpila, bude v budúcnosti nevyhnutné k nej pristúpiť aj z dôvodu prijatia Slovenskej republiky za člena IEA. Predmetná dohoda chráni ekonomiky členských krajín pred výkyvmi alebo ťažkosťami pri zásobovaní ropou alebo ropnými výrobkami. Vzhľadom na smernicu č. 68/414/EHS sa predpokladá, že minimálne zásoby ropných výrobkov budú do 31. decembra 2006 na úrovni 73 dní priemernej dennej spotreby a do 31. decembra 2007 na úrovni 82 dní priemernej dennej spotreby.

čl. III
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z. a zákona č. 428/2003 Z. z., ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2006. V Bratislave dňa 11. januára 2006. Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Jirko M a l c h á r e k, v. r. podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky