Zákon č. 239/2026 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a technickú spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Návrhom zákona sa odstraňujú nedostatky súčasného znenia zákona, ktorý nedostatočným spôsobom reflektuje potreby efektívneho, hospodárneho a systémovo udržateľného riešenia vybraných problémov súvisiacich s rozvojom, modernizáciou a funkčným usporiadaním verejných prístavov Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi sa ukazuje, že existujúca právna úprava v niektorých častiach neumožňuje primerane flexibilné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, o usporiadaní majetkových vzťahov a o príprave rozvojových a modernizačných projektov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti, prevádzkovej udržateľnosti a investičnej pripravenosti verejných prístavov do budúcnosti. Zároveň súčasný právny stav v potrebnom rozsahu nenadväzuje na plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 770 z 18. decembra 2024, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh opatrení s cieľom ďalšieho rozvoja obchodnej spoločnosti Verejné prístavy, a. s.
Na základe Rámcovej dohody a následných transakčných dokumentov došlo v auguste 2025 k prevodu pozemkov, infraštruktúry a superštruktúry vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno, obchodných podielov v dcérskej spoločnosti Lodná flotila, s. r. o. vlastniacej plavidlá, ako aj k postúpeniu práv a povinností voči vybraným tretím stranám a urovnaniu súdnych sporov medzi spoločnosťou Verejné prístavy, a. s. a spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy, a. s. Týmito krokmi bola odstránená dvojkoľajnosť vlastníctva kľúčových aktív, ktorá bola dlhoročnou prekážkou rozvoja verejných prístavov v Slovenskej republike. Tým sa splnila úloha z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 v časti Vnútrozemská plavba „Vláda má záujem pre rozvoj verejných prístavov v Slovenskej republike vysporiadať majetkovo právne vzťahy.“.
Zároveň, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 569 z 2. októbra 2024 bol investičný projekt ,,Modernizácia Prístavu Bratislava“ určený za strategickú investíciu podľa zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa vytvárajú predpoklady na ďalší rozvoj spoločnosti Verejné prístavy, a. s. prostredníctvom komerčného financovania, pri súčasnom využití finančných zdrojov súkromného kapitálu, a to vytvorením ekonomicko-právnych podmienok na to, aby spoločnosť Verejné prístavy, a. s. mohla fungovať ako „market unit“, t. j. financovať sa primárne z vlastných príjmov a komerčných zdrojov.
Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy, t. j. vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na limit verejných výdavkov, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Čl. I

bod 1
Umožnenie vnútorného funkčného členenia má za cieľ presnejšie a transparentnejšie zachytiť vnútorné usporiadanie prístavného územia podľa jeho reálnej funkcie a budúcich rozvojových potrieb. Takéto riešenie zároveň podporuje právnu istotu pri ďalšom rozhodovaní o využití, rozvoji a usporiadaní jednotlivých častí prístavu. Navrhované ustanovenie má zároveň vytvoriť primerane flexibilný regulačný rámec pre situácie, v ktorých je potrebné v rámci jedného verejného prístavu odlíšiť jadrové územia určené na kľúčové strategické prístavné činnosti od území, pri ktorých je opodstatnené uvažovať o odlišnom rozvojovom alebo komerčnom využití. Takéto odlíšenie má význam nielen z hľadiska prevádzkovej a investičnej racionality, ale aj z hľadiska systematického a vecného usporiadania prístavných území. Cieľom je umožniť, aby zákonné vymedzenie prístavného územia presnejšie zodpovedalo jeho skutočnej funkčnej štruktúre. Navrhovaná úprava zároveň prispeje k väčšej predvídateľnosti pri ďalších majetkových, investičných, plánovacích a rozvojových rozhodnutiach týkajúcich sa verejných prístavov. Výslovné zakotvenie možnosti vnútorného funkčného členenia umožní, aby sa už na úrovni vymedzenia alebo zmeny územia verejného prístavu transparentne identifikovali tie časti, ktoré majú …

bod 2 a 10 [§ 38 písm. p)]
Navrhovaná úprava § 5 ods. 14 v súvislosti s § 38 písm. p) smeruje k väčšej ekonomickej samostatnosti spoločnosti, kedy spoločnosť naďalej, tak ako doteraz, bude určovať výšku prístavných poplatkov.

bod 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 4.

bod 4, 7, 8 a 10 [§ 38 písm. q) a r)]
Rušia sa tie ustanovenia, ktoré neumožňujú v dostatočnej miere reagovať na zmenené hospodárske, investičné a prevádzkové podmienky, v ktorých sa verejné prístavy Slovenskej republiky nachádzajú. V aplikačnej praxi sa ukazuje, že existujúca právna úprava v niektorých častiach neumožňuje primerane flexibilné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, o usporiadaní majetkových vzťahov a o príprave rozvojových a modernizačných projektov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti, prevádzkovej udržateľnosti a investičnej pripravenosti verejných prístavov do budúcnosti. Vládny návrh zákona je postavený na tom, aby sa právne a ekonomické znaky verejných prístavov Slovenskej republiky posunuli smerom k trhovejšiemu a komerčne financovateľnému modelu. Účelom navrhovanej úpravy je snaha odstrániť taký právny režim, ktorý zo spoločnosti robí subjekt so silne netrhovým profilom, s výraznými obmedzeniami nakladania s majetkom, s obmedzenou schopnosťou komerčného financovania a s vyšším rizikom verejno-sektorovej klasifikácie. Podľa súčasnej právnej úpravy je majetok spoločnosti síce mimoriadne silno chránený, zároveň je ale pre bankové a projektové financovanie právne takmer nepoužiteľný. Pri subjekte, ktorý má byť …

bod 5
Precizuje sa doterajší predmet činnosti spoločnosti na účel eliminácie prípadných interpretačných nejasností v činnosti spoločnosti.

bod 6
Pre Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky sa ustanovuje časový rámec na vykonanie vládneho návrhu na zrušenie poznámky o obmedzení nakladania s majetkom spoločnosti do katastra nehnuteľností podľa § 39 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

bod 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 4.

bod 11 a 13
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 10.

bod 12
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s bodmi 4 a 10. Čl. II Ustanovuje sa účinnosť v súlade s lehotou potrebnou na prerokovanie vládneho návrhu zákona a legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený. Bratislava 06. mája 2026 Robert Fico v. r. Jozef Ráž v. r.