Zákon č. 218/2013 Z. z. Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predovšetkým z dôvodu návrhu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“).
V súčasnosti je problematika núdzových zásob Slovenskej republiky upravená zákonom č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom došlo k transpozícii Smernice Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len „Smernica Rady 2009/119/ES“).
Zákon zmenil požiadavky na objem udržiavaných núdzových zásob (na 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy a ropných výrobkov, podľa toho, ktorý objem je väčší). Zákon zároveň spresnil metodiku výpočtu objemu núdzových zásob. Zákon bol prijatý aj z dôvodu zosúladenia systému správy núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetického programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a s cieľom zblíženia núdzových postupov a mechanizmov Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry v oblasti núdzových zásob.
Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob je možné vnímať ako „zmrazené“, pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojových zámerov vlády Slovenskej republiky. Keďže z dôvodu očakávaného rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v relevantnom roku, dosiahnutie tohto cieľa pri súčasnom modeli ich správy by malo zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu.
Za vyššie uvedeným účelom bolo potrebné navrhnúť taký model správy, ktorý zabezpečí požadovaný cieľ. Týmto požiadavkám vyhovuje model, podľa ktorého správu núdzových zásob prevezme od Správy rezerv Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“). Agentúru založí ako jeden zo zakladateľov Správa rezerv, alebo právnická osoba, v ktorej má Správa rezerv majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, vo forme záujmového združenia právnických osôb. Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik Správy rezerv a spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít.
V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré sú definované v zákone ako vybraní podnikatelia, budú mať povinnosť zabezpečiť udržiavanie núdzové zásoby. Ide o podnikateľov, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky vymedzené v prílohe č.1 návrhu zákona.
Povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby ropy budú plniť prostredníctvom agentúry, a to na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob, ktorú uzatvoria s agentúrou. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udržanie, poistenie núdzových zásob, vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia.
Predpokladá sa, že členom agentúry sa podľa stanov agentúry môže stať podnikateľský subjekt, ktorý splní podmienky definované v zákone pre vybraného podnikateľa a že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Predpokladá sa, že Spoločný podnik bude mať väčšinu hlasovacích práv na členskej schôdzi. Zakladateľská zmluva a stanovy Agentúry budú podliehať súhlasu vlády. Prostredníctvom zakladateľskej zmluvy a stanov sa zabezpečí kontrola štátu potrebná z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľstva a základných funkcií štátu. Zároveň sa prostredníctvom zakladateľskej zmluvy a stanov zabezpečí, aby núdzové zásoby neboli ovládané vybranými podnikateľmi resp. vybraným podnikateľom.
Agentúra odkúpi núdzové zásoby od štátu – konkrétne od Správy rezerv - čím sa uvoľní súčasná „umŕtvená“ likvidita štátu v núdzových zásobách a zároveň sa zachová aj kontrola štátu. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od Správy rezerv. V rovnaký deň prestane Správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doterajších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob; pripravenosť sa preukáže dôkazom o zabezpečení skladovania núdzových zásob a dôkazom o financovaní kúpy núdzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
Správa rezerv bude zastupovať Slovenskú republiku v oblasti núdzových zásob vo vzťahu k Európskej komisii a Medzinárodnej energetickej agentúre a bude vykonávať štátnu správu na úseku núdzových zásob v nevyhnutnom rozsahu.
Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa Smernice Rady 2009/119/ES. Vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie ani majetkom podliehajúcim konkurzu.
Navrhovaná právna úprava, ktorou sa zabezpečí agentúrny spôsob správy núdzových zásob prináša z pohľadu záujmov štátu, jeho obyvateľov, podnikateľov a spravodlivej hospodárskej súťaže nasledovné hlavné prínosy: (i) nebude mať nároky na verejné finančné zdroje, (ii) je dlhodobo samofinancovateľná, (iii) je transparentná a trh nedeformujúca, lebo hospodárske subjekty a v konečnom dôsledku koneční spotrebitelia budú zaťažení rovnakou sumou za udržiavanie núdzových zásob, (iv) zachováva istotu pre krajinu, že vykazované núdzové zásoby sú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie, a (v) zachováva štátu rozhodovacie právomoci.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko predajom núdzových zásob vznikne príjem pre štátny rozpočet, resp. sa operácia zaúčtuje na príjmovom účte príslušnej kapitoly. Vplyv na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke vplyvov. Návrh zákona bude mať zároveň vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý je analyzovaný v doložke vplyvov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v priloženej doložke zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskej únie.
Príloha č. 1
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
Ad vplyv na rozpočet verejnej správy.
Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie (2013 až 2016) je pozitívna s predpokladaným dodatočným príjmom štátneho rozpočtu vo výške 480 mil. a z titulu úspory výdavkov na hospodárenie s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov 21,3 mil. eur ročne.
Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 už uvažuje z príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov v sume 320 mil. eur v roku 2014. Oproti Návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 dochádza k úspore výdavkov štátneho rozpočtu v sume 21,3 mil. eur ročne. Kvantitatívne vyjadrenie dopadov a komentár sú uvedené v prílohe „Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.
Ad vplyvy na podnikateľské prostredie.
Nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia. Dochádza však k zvýšeniu administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systéme svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedného konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvy (predpokladá sa štandardná zmluva) s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administratívnej náročnosti nevýznamné, nakoľko zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v súčasnosti približne 20 subjektov) a samotná povaha zvýšenia administratívnej náročnosti je riešiteľná. Informácie k vplyvu na podnikateľské prostredie uvádzame aj v samostatnej prílohe „Vplyvy na podnikateľské prostredie“.
A.4. Alternatívne riešenia
Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?
A.5. Stanovisko gestorov
Príloha č. 2
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2013
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
160 000
320 000
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR – kapitola 42 Správa štátnych hmotných rezerv SR
160 000
320 000
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
-21 300
-21 300
-21 300
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-21 300
-21 300
-21 300
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
-21 300
-21 300
-21 300
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
-21 300
-21 300
-21 300
Poznámka: Celkový vykázaný vplyv na rozpočet verejnej správy nezohľadňuje (i) úsporu kapitoly 42 (SŠHR) kód programu 0860102 z titulu prechodu správy núdzových zásob na agentúru, ani (ii) výpadok príjmu SŠHR z poplatku, pretože s týmito položkami sa v rokoch 2014 - 2016 neuvažuje.
Kúpna cena za predaj núdzových zásob sa určí podľa znaleckého posudku, alebo ako priemerná cena ropy určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace, podľa toho, ktorá hodnota bude vyššia.
Celkové zníženie nákladov Správy rezerv bude závisieť od toho, kedy Agentúra prevezme núdzové zásoby od Správy rezerv. Až do momentu prevzatia núdzových zásob bude mať Správa rezerv plánované výdavky spojené s ich správou.
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2013
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
-160 000
-341 300
-21 300
-21 300
z toho vplyv na ŠR
-160 000
-341 300
-21 300
-21 300
financovanie zabezpečené v rozpočte
-160 000
-320 000
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
-21 300
-21 300
-21 300
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh zákona mení koncepciu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Návrh počíta s tým, že vlastníctvo a udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov budú presunuté zo Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „SŠHR“) na novovytvorenú právnickú osobu, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“).
Predpokladá sa, že jednorazový nákup núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v sume približne 480 000 tis. EUR agentúrou bude financovaný úverom bankami a agentúra nebude nijakým spôsobom naviazaná na štátny rozpočet. Model agentúry tiež predpokladá, že agentúra bude samofinancovateľná, pričom hlavným zdrojom jej príjmov bude odplata za udržiavanie núdzových zásob aspoň v minimálnom objeme podľa príslušnej legislatívy EÚ pre podnikateľov špecifikovaných v zákone.
Poplatok vyberaný podľa súčasného zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude s účinnosťou navrhovaného zákona v priebehu roka 2013 zrušený a nahradený platbou vybraných podnikateľov za služby agentúre. Predpokladá sa preto, že rozpočtovaný príjem štátneho rozpočtu vo výške 60 000 tis. EUR ročne nebude štát od roku 2014 ďalej inkasovať. Výšku rozpočtovaných príjmov a výdavkov opierame o rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, a návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Agentúra prevezme od roku 2014 náklady na skladovanie a obmenu v súčasnosti rozpočtované v kapitole SŠHR vo výške 21,3 mil. EUR.
Návrh nepredstavuje významný nárast aktivít a nahradzuje platbu poplatku inak definovaným a vypočítaným spôsobom v zásade rovnakom rozsahu transakcií.
2.3.2. Výpočty vplyvov na verejné financie
Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie 2013 až 2016 je pozitívna.
Ďalej poznamenávame, že SŠHR by vyžadovala kapitálové výdavky na dopĺňanie zásob v súlade so zvyšovaním čistých dovozov a tiež na odkúpenie zásob v súčasnosti zapožičaných spoločnosťou TRANSPETROL a.s. na plnenie záväzkov agentúry. Navyše existuje riziko, že zásoby bude nutné v strednodobom horizonte navýšiť na 120 dní čistého dovozu. Navrhovaný model počíta s tým, že tieto kapitálové výdavky budú financované z dodatočných úverových zdrojov bez nárokov na štátny rozpočet. Agentúra bude musieť kryť okrem v súčasnosti existujúcich nákladov aj novo vzniknuté náklady na financovanie dlhu. Návrh predpokladá vyrovnané hospodárenie agentúry bez nárokov na štátny rozpočet, ale nepredpokladá sa ani nijaký príjem z agentúry.
Keďže kapitálové výdavky neboli rozpočtované v rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015 nie sú vykázané v tabuľke vplyvov na rozpočet verejnej správy ako pozitívny vplyv. Uvádzame však pre informáciu predpoklad potrieb SŠHR, ktoré by v prípade neprijatia zákona bolo potenciálne potrebné riešiť.
Navrhuje sa, že agentúra bude založená ako záujmové združenie právnických osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, a jej členmi budú podnikatelia, ktorým vzniká povinnosť platiť odplatu agentúre za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, na základe zo zákona povinne uzatvorenej zmluvy s agentúrou. Nesplnenie si povinnosti uzatvorenia zmluvy bude sankcionované s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu platobnú disciplínu príslušných podnikateľov a zaistiť dostatočný výber na splácanie bežných a kapitálových výdavkov agentúry.
Významnú úlohu podľa návrhu bude naďalej zohrávať štát, a to najmä prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv, Finančného riaditeľstva SR, prípadne podnikov s majetkovou účasťou štátu. Napriek tomu si však agentúra a jej činnosti zachováva znaky samostatného trhového subjektu a jej príjmy a výdavky nebudú súčasťou štátneho rozpočtu.
2.3.3. Charakteristika návrhu
zmena sadzby
zmena v nároku
● nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2013
2014
2015
2016
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
160 000
320 000
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
160 000
320 000
0
0
Tabuľka č. 4
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2013
2014
2015
2016
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
-21 300
-21 300
-21 300
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-21 300
-21 300
-21 300
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2013
2014
2015
2016
Počet zamestnancov celkom*
-
-
-
-
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Príloha č. 3
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Producenti a obchodníci s vybranými ropnými výrobkami. Približne 20 aktívnych obchodníkov v súčasnosti.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Komunikácia s agentúrou bude v približne rovnakom rozsahu ako v súčasnosti s colným úradom, ale bude to komunikácia s ďalšou právnickou osobou.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Minimálna.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Minimálne.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Žiadne.
Poznámky:
Súčasný systém platenia a výberu poplatku podľa zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa podľa návrhu čiastočne mení, avšak návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie vo forme zvýšenia regulačného zaťaženia.
Predpokladá sa však zvýšenie administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systéme svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedného konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvu s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administratívnej náročnosti jednorazové a nevýznamné, nakoľko (i) zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v súčasnosti približne 20 subjektov), (ii) samotná povaha zvýšenia administratívnej náročnosti je riešiteľná, a (iii) predpokladá sa štandardizovaná forma zmluvy.
Návrh nerozširuje okruh dotknutých podnikateľov v porovnaní so v súčasnosti platnou úpravou a vyššie uvedené vplyvy sa budú v zásade týkať iba podnikateľov podľa súčasného znenia § 9 ods. 2 zákona č. 373/2012 Z.z.
Podľa návrhu výška platby podnikateľov agentúre nebude pevne stanovená zákonom, ale môže sa meniť v závislosti od vývoja na trhu, tzn. môže sa v príslušnom období zvýšiť alebo znížiť.
Príloha č. 4
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Neočakáva sa markantná zmena príspevku oprosti súčasnej úrovni.
Kvantifikujte:
X
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
X
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
X
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
X
Príloha č. 5
Vplyvy na životné prostredie
Životné prostredie
5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?
Žiadne
5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?
Nie
5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?
Nie
Príloha č. 6
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zverejnením informácie o založení a vzniku agentúry na webovom sídle správy rezerv a zverejňovaním obchodných podmienok udržiavania núdzových zásob a ceny za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob agentúrou na svojom webovom sídle sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Vplyv zmeny je však nevýznamný.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení niektorých zákonov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- v primárnom práve:
Tretia časť, hlava VIII, kapitola 1 (Hospodárska politika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
nie je
- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1999/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (U. v EU L 304, 14.11.2008) v platnom znení
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:
bezpredmetné
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
bezpredmetné
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
nebolo začaté konanie
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
a) úplne zlučiteľný
6. Gestor:
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

čl. I

čl. I § 1 §
V ustanovení sa vymedzuje predmet navrhovanej úpravy - teda oblasti, ktoré sa v predloženom návrhu zákona navrhujú upraviť. Ide o oblasť spôsobu obstarania a nakladania s núdzovými zásobami, konkrétne zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré sa budú môcť použiť za určených podmienok v zákonom vymedzených prípadoch. Ustanovenie tiež upravuje povinnosti osôb, ktoré podnikajú v oblasti ťažby ropy, spracovania ropy a ropných výrobkov ako aj ich skladovania v prípade, ak nastane taká situácia, ktorá si vyžiada prijatie mimoriadnych opatrení. Osobitne právna úprava definuje povinnosti pre vybraných podnikateľov, ktorým zákon ukladá povinnosť zabezpečiť udržiavanie núdzových zásob (bližšie v § 3 a 4). Cieľom návrhu zákona je tiež definovať postavenie a právomoci právnickej osoby, ktorá bude vykonávať správu nad zásobami a tiež opatrenia zamerané na riešenie stavu ropnej núdze. Návrh zákona definuje aj rozsah výkonu štátnej správy na úseku núdzových zásob, ako aj kontrolu dodržiavania povinností ukladaných zákonom a sankcie za nedodržanie povinností. K§ 2 Ustanovenie definuje základné pojmy najčastejšie používané v návrhu …

čl. I § 3 §
Z dôvodu, aby Slovenská republika zabezpečila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na oblasť nakladania s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, je potrebné zákonom upraviť povinnosti vybraných podnikateľov pri zabezpečení týchto povinností. Podnikatelia zabezpečujú udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných produktov prostredníctvom agentúry. Pri úprave povinností podnikateľov sa vychádzalo z toho, že množstvo zásob, ktoré má podnikateľ udržiavať určí agentúra na základe výpočtu presne definovaného v zákone. Množstvo zásob je samozrejme odvodené od minimálneho limitu zásob pre Slovenskú republiku a konkrétneho množstva ropných výrobkov prislúchajúcich vybranému podnikateľovi za stanovené obdobie. Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných podnikateľov vo vzťahu k Správe rezerv.

čl. I § 4 §
Aby bol jasne formulovaný a zabezpečený právny záväzok medzi agentúrou a podnikateľom o tom, že podnikateľ bude udržiavať agentúrou určené množstvo ropy a ropných výrobkov, navrhuje sa uzatvorenie zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Pri koncipovaní tejto zmluvy sa navrhuje vychádzať z § 269 Obchodného zákonníka. Udržiavanie núdzových zásob ropy pre vybraného podnikateľa agentúrou je z pohľadu agentúry poskytovanie komerčnej služby za odplatu. Výška odplaty sa navrhuje na základe tzv. „cost-based“ formuly, t.j. tak, aby pokryla náklady na obstaranie núdzových zásob, udržiavanie núdzových zásob, ako aj ďalšie náklady špecifikované v návrhu zákona. Ak dôjde zo strany vybraných podnikateľov k porušeniu zmluvných povinností, navrhuje sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, aby agentúra uplatnila sankcie. Za nezaplatenie odplaty za agentúrou poskytnutú službu môže agentúra uzatvorenú zmluvu vypovedať. Výpoveď zmluvy má za následok pre vybraného podnikateľa stratu schopnosti plniť zákonnú povinnosť udržiavať núdzové zásoby prostredníctvom agentúry. Uvedená strata schopnosti vybraného podnikateľa plniť si svoje zákonné povinnosti môže byť následné sankcionovaná podľa …

čl. I § 5 §
Ustanovenie špecifikuje informačné povinnosti vybraného okruhu podnikateľov a štátnych orgánov voči Správe rezerv ako aj okruh informácií, ktoré sa týkajú núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Príslušnými orgánmi štátnej správy, ktoré sú Správe rezerv povinné poskytovať potrebné údaje, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

čl. I § 6 §
Ustanovenie jednoznačne špecifikuje povinnosti agentúry pri obstarávaní a udržiavaní núdzových zásob ropy z dôvodu, že pri obstaraní a udržiavaní núdzových zásob ropy musia byť dodržané kvalitatívne parametre podľa technických noriem, postupy kontroly množstva núdzových zásob, ako aj dostupnosť núdzových zásob, ich poistenie a plán obmeny a zámeny núdzových zásob. Z dôvodu, že núdzové zásoby musia byť udržiavané vo výške minimálneho limitu určeného Správou rezerv, agentúre je zákonom uložená táto povinnosť, vrátane povinnosti podrobne informovať Správu rezerv o stave, kvalitatívnych parametroch, mieste uskladnenia, množstve a štruktúre núdzových zásob. Vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Správa rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje ďalej spôsob refinancovania obstarania zásob a ich skladovania z vlastných prostriedkov agentúry. Za účelom zabezpečenia zásady hospodárnosti a účelnosti sa agentúre ukladá povinnosť použiť prostriedky z prípadného predaja núdzových zásob na obstaranie nových núdzových zásob alebo plnenie záväzkov z externého dlhu agentúry.

čl. I § 7 §
Toto ustanovenie definuje minimálny limit núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a spôsob jeho výpočtu z dôvodu zabezpečenia súladu návrhu zákona so Smernicou Rady 2009/119/ES. Podrobný popis výpočtu je uvedený v prílohe k zákonu. Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa minimálny limit určuje na základe 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia. Rovnako sa tiež definuje, aké zásoby je možné považovať za núdzové zásoby a kritéria na ich určenie. Medzi tieto kritériá patrí druh skladov, miesta uloženia, colný a daňový režim núdzových zásob. V súlade s vyššie citovanou smernicou sa do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby po splnení zákonných podmienok zahŕňajú aj biopalivá a aditíva a vymedzujú sa zásoby, ktoré núdzovými zásobami nemôžu byť, resp. ktoré do núdzových zásob nemožno zahrnúť. Z dôvodu, že biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových …

čl. I § 8 §
Z dôvodu založenia agentúry ako subjektu, ktorý zabezpečuje správu a údržbu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov pre vybraných podnikateľov, je potrebné upraviť v návrhu zákona vlastnícke vzťahy k týmto zásobám. Návrh zákona ustanovuje, že vlastníkom núdzových zásob je v zásade agentúra. Vo výnimočných prípadoch môžu byť núdzové zásoby aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania zásob za predpokladu, že uzatvorí s agentúrou zmluvu, ktorá bude obsahovať záväzok takého podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády v prípade, ak bude vyhlásený stav núdze. Okrem uvedeného, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, že núdzové zásoby nepodliehajú exekúcii, konkurzu a taktiež nemôžu byť predmetom záložného práva.

čl. I § 9 §
Z dôvodu, že ide o špecifické zásoby výrobkov určené na použitie v mimoriadnych situáciách, je potrebné definovať podrobné technické požiadavky, ktoré musia spĺňať zariadenia na ich skladovanie. Ďalej sa určujú podmienky ich skladovania tým, že sa dáva možnosť skladovať núdzové zásoby agentúrou vo vlastnom skladovacom zariadení alebo v skladovacích zariadeniach uznaného skladovateľa, ktorý je povinný ochraňovať uskladnené núdzové zásoby. Z dôvodu ochrany skladovaných zásob sa uskladnené núdzové zásoby nemôžu použiť na komerčné účely a musia byť dostupné. Podobne ako sa uvádza v § 9, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, že skladovacie zariadenia, produktovody a ropovodu určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob nepodliehajú exekúcii ani konkurzu.

čl. I § 10 §
V ustanovení sa určuje spôsob a postupy uvoľňovania núdzových zásob. Uvoľnenie núdzových zásob je výsledkom núdzových postupov predpokladaných v Smernici Rady 2009/119/ES. V súlade s touto smernicou v prípade uvoľnenia núdzových zásob sa predpokladá možnosť dočasného poklesu núdzových zásob pod minimálny limit. Pri určovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob sa prihliada na faktory objektívne zabezpečujúce efektívne riešenie vzniknutej situácie, a to konkrétne na situáciu na medzinárodných trhoch s ropou a na reálnu financovateľnosť agentúry v danom čase. Pri neprihliadnutí na uvedené kritéria pri stanovovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob by hrozila nevykonateľnosť uvedeného ustanovenia. Z dôvodu, že ide o výnimočnú situáciu navrhuje sa, aby núdzové zásoby boli uvoľnené na základe rozhodnutia vlády vtedy, ak by bol vyhlásený stav núdze, alebo ak o uvoľnení zásob rozhodne Medzinárodná energetická agentúra alebo Európska komisia. Kompetentným orgánom, ktorý predkladá návrh na uvoľnenie núdzových zásob vláde je Správa rezerv, nakoľko disponuje rozsahom informácii potrebným na zdôvodnenie situácie. Rovnako sa navrhuje, aby Správa rezerv určila tiež …

čl. I § 11 §
Ustanovenie rieši prípad, kedy a za akých podmienok je agentúra oprávnená voľne nakladať s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov. Dôvodom na vymedzenie podmienky voľne nakladať s núdzovými zásobami je vytvorenie primeranej rezervy v minimálnych zásobách ako aj zabránenie prípadného predaja za cenu, ktorá by nepokryla náklady spojené s obstaraním zásob.

čl. I § 12 §
Ustanovenie rieši možnosť, aby sa Správa rezerv mohla rozhodnúť, že agentúra bude udržiavať osobitné zásoby vo forme ropných výrobkov. Ide o vybrané výrobky, špecifikované v prílohe č. 2 zákona napr. etán, skvapalnený ropný plyn (LPG), automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín, lubrikanty (mazivá), bitúmen, parafínové vosky, ropný koks. Takýto postup umožňuje Smernica Rady 2009/119/ES. Zároveň návrh zákona ustanovuje, že v prípade, ak sa Slovenská republika rozhodne udržiavať osobitné zásoby, tieto osobitné zásoby sú vo vlastníctve agentúry a môžu sa skladovať iba na území Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodnutím o udržiavaní osobitných zásob sa upravuje aj spôsob ich výpočtu a podmienky udržiavania. V súlade s požiadavkou vyššie citovanej smernice sa určuje aj povinnosť voči Európskej komisii predkladať výročnú správu a obsah tejto výročnej správy.

čl. I § 13 §
Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje situácie, kedy je možné vyhlásiť a odvolať stav ropnej núdze a kto je oprávnený vyhlásiť a odvolať stav ropnej núdze. Vzhľadom na to, že ide o mimoriadne opatrenie návrh presne definuje, akým právnym aktom sa realizuje vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze. Navrhuje sa, aby stav ropnej núdze vyhlásila vláda všeobecne záväzným právnym predpisom - nariadením vtedy, ak priemerný mesačný čistý dovoz v danom roku sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku, že možno očakávať ťažkosti pri zásobovaní ropou a ropnými výrobkami.

čl. I § 14 §
Nadväzne na § 13 sa v tomto ustanovení špecifikujú opatrenia, ktoré sa môžu použiť pred samotným vyhlásením stavu núdze. Dôvodom na takéto riešenie je zmierniť situáciu - znížiť spotrebu ropy a ropných výrobkov a tým predísť vyhláseniu stavu núdze. V prípade, že vláda vyhlásila stav núdze, ustanovenie návrhu zákona taxatívne určuje opatrenia zamerané na obmedzenie spotreby ropy a ropných výrobkov. Aby sa tiež zabezpečila reálna vykonateľnosť opatrení v čase ropnej núdze, zákon ukladá podnikateľom – spracovateľom ropy povinnosť prednostne spracovať ropu z núdzových zásob na ropné výrobky. Zároveň tiež určuje, že dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy a ropných výrobkov ako jedno z opatrení nemôže byť prijaté v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona tiež vymedzuje rozsah právomocí Správy rezerv v prípade, ak iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky udržiavané svoje núdzové zásoby a Medzinárodná energetická agentúra rozhodne o uvoľnení takých zásob alebo ak Európska komisia rozhodne že ide o vážne narušenie dodávok …

čl. I § 15 §
Ustanovenie rieši zmenu súčasného modelu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý je založený na tom, že správu vykonáva orgán štátnej správy. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým z dôvodu uvoľniť finančné prostriedky štátu viazané v núdzových zásobách ako aj z dôvodu, aby pri zabezpečení požiadavky na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Navrhuje sa, aby správu vykonávala právnická osoba založená v zákone definovaným spôsobom a určenými kompetenciami. Právnická osoba, ktorá vznikne spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, teda založením Správou rezerv alebo osobou, ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, prevezme od Správy rezerv núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Ďalej sa navrhuje, aby táto právnická osoba – agentúra mála postavenie záujmového združenia právnických osôb a na právne pomery sa vzťahovali príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dôvodom voľby takejto právnej formy agentúry je skutočnosť, aby sa umožnil jednoduchý vstup vybraných podnikateľov do agentúry, aby ich vstup nepredstavoval pre nich ekonomické, daňové a …

čl. I § 16 §
Ustanovenie rieši spôsob nakladania s dosiahnutým výsledkom hospodárenia agentúry prípade, ak agentúra vykáže kladný hospodársky výsledok. Rovnako určuje kompetencie a právomoci orgánov agentúry, ktoré zabezpečia obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku.

čl. I § 17 §
Určuje podmienky prevodu členského podielu štátu. Takouto podmienkou je súhlas vlády. Navrhuje, aby výšku odplaty za prevod členského podielu určil znalecký posudok, čím sa zabezpečí transparentnosť pri rozhodovaní.

čl. I § 18 §
Ustanovenie rieši situáciu, kedy je Správa rezerv oprávnená predať agentúre núdzové zásoby. Návrh zákona nastavuje štandard pre realizáciu predaja núdzových zásob, kedy musia byť preukázateľne splnené podmienky pripravenosti agentúry prevziať núdzové zásoby a financovanie kúpy núdzových zásob. Ďalej ustanovuje podmienky pre určenie kúpnej ceny. Úprava je potrebná z dôvodu zabezpečenia transparentnosti. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Takýto postup zabezpečí aj generovanie primeraného výnosu pri predaji. Navrhuje sa, aby príjem z predaja núdzových zásob bol príjmom štátneho rozpočtu. Z dôvodu, že agentúra preberá zásoby od Správy rezerv, ustanovenie upravuje preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob. Navrhuje sa, aby požiadavkou na preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob boli dôkazy o zabezpečení skladovania núdzových zásob a o zabezpečení financovania kúpy núdzových zásob.

čl. I § 19 §
Definuje spôsob a postupy pri zrušení agentúry, ako aj postup a povinnosti likvidátora pri likvidácii agentúry. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačného postupu pri prevode núdzových zásob do vlastníctva štátu pokiaľ ide o určenie ceny núdzových zásob sa navrhuje, aby bola cena určená rovnako ako pri predaji núdzových zásob podľa § 18, s výnimkou prípadu, ak by bola cena obstarania takýchto zásob vyššia. V ostatne menovanom prípade sa použije skutočná cena obstarania núdzových zásob. Prostriedky, ktoré získa agentúra pri likvidácii sa navrhujú použiť na úhradu záväzkov agentúry, t.j. najmä na úhradu záväzkov plynúcich z externého financovania. Dôvodom takéhoto postupu je minimalizácia nákladov spojených s likvidáciou agentúry.

čl. I § 20 §
Návrh ustanovenia rieši možnosť založiť spoločný podnik Správou rezerv a spoločnosťou, ktorá je pod priamou kontrolou štátu (predpokladá sa spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania nakladanie s ropnými výrobkami), s cieľom agregovania skladovacích kapacít a ich využitia na skladovanie núdzových zásob ropy. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podľa §13a ods. 5 zákona 278/1993 Z. z. môže ústredný orgán štátnej správy (Správa rezerv) založiť inú právnickú osobu iba ako jediný zakladateľ. V zmysle informácie schválenej Vládou SR dňa 07.03.2013 sa predpokladá založenie spoločného podniku medzi spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. a Správou rezerv. Uplatnenie navrhovaného postupu, t.j. založenie spoločného podniku Správou rezerv je podmienené súhlasom vlády po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií.

čl. I § 21 §
Predmetným ustanovením sa upravuje výkon štátnej správy na úseku núdzových zásob. Výkon je zverený Správe rezerv ako ústrednému orgánu štátnej správy v zásade v rozsahu požiadaviek Smernice Rady 2009/119/ES primárne na plnenie úloh členských štátov voči Európskej komisii. Ustanovenie ďalej určuje rozsah informačných povinností, ktoré je povinná Správa rezerv plniť voči príslušným orgánom štátnej správy, ako aj voči Európskej únii a IEA. Príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Správa rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky. Informačná povinnosť je koncipovaná v súlade so sekundárnym právom Európskej únie a zakotvuje pravidlá pre vyhotovovanie, poskytovanie pravidelných výkazov a ich predkladanie Správou rezerv Európskej komisii. Zavádza sa tiež povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaných podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu štátnych štatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR. Z …

čl. I § 22 §
Týmto ustanovením sa stanovuje pôsobnosť Správy rezerv, útvarov Policajného zboru, Slovenskej obchodnej inšpekcie a colných úradov pri kontrole plnenia relevantných povinností vyplývajúcich z návrhu zákona, pričom kontrola plnenia povinnosti je rozdelená medzi jednotlivých účastníkov. Navrhuje sa, aby Správa rezerv kontrolovala iba kľúčové povinnosti vybraných podnikateľov na úseku zabezpečenia núdzových zásob a to konkrétne povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s agentúrou. Táto základná kontrolná právomoc je ponechaná Správe rezerv z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu a v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľstva a základných funkcií štátu. Z dôvodu, že overovanie dostupnosti a stavu núdzových zásob môžu vykonávať aj osoby poverené Európskou komisiou, ukladá sa Správe rezerv povinnosť súčinnosti. Ustanovenie tiež upravuje v súvislosti s kontrolou zo strany Európskej komisie povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

čl. I § 23 §
Toto ustanovenie definuje okruh prípadov, v ktorých sa konkrétne správanie subjektov považuje za správny delikt. Zároveň sa správne delikty rozdeľujú do skupín podľa subjektov, u ktorých je predpoklad, že sa ich môžu dopustiť. Ustanovenie tiež rieši, ktoré orgány štátnej správy v súlade s platnými zákonmi vykonávajú kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich z tohto návrhu zákona a ukladajú sankcie za ich porušenie. Z dôvodu zníženia rizika korupcie pri rozhodovaní o uložení sankcie sa navrhuje, aby výška sankcií bola určená pevnou sumou. Ustanovenie súčasne stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie sankcií.

čl. I § 24 §
Určuje vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

čl. I § 25 §
Týmto ustanovením sa stanovuje prechodné obdobie potrebné na zabezpečenie efektívneho prechodu na navrhovaný model správy núdzových zásob, na prevzatie núdzových zásob agentúrou ako aj na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy. Počas prechodného obdobia správu núdzových zásob ropy vykonáva Správa rezerv.

čl. I § 26 §
Predmetné ustanovenie je transpozičný odkaz.

čl. I § 27 §
Ustanovenie upravuje zrušenie doterajšej právnej úpravy núdzových zásob – čl. 1 zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II
Predmetným ustanovením sa v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov zavádza nový dôvod pre odňatie odberného preukazu užívateľskému podniku, pre vyradenie výrobcu biogénnych látok z evidencie výrobcov biogénnych látok, odňatie povolenia prevádzkovateľovi daňového skladu na jeho prevádzkovanie, ako aj odňatie povolenia oprávnenému príjemcovi prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane colným úradom.

čl. III
Správa rezerv zabezpečuje predovšetkým tvorbu a hospodárenie štátnych hmotných rezerv v členení hmotné rezervy, mobilizačné rezervy, pohotovostné zásoby v zmysle zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Minimálne limity týchto komodít sú pravidelne stanovované vládou Slovenskej republiky tak, aby tieto komodity zabezpečovali svoj účel vo vyššie uvedených zákonoch a to v každom okamihu ich potrieb. Jednotlivé komodity majú svoje technické parametre, v rámci ktorých je definovaná ich použiteľnosť a životnosť. A práve z hľadiska ich použiteľnosti je Správa rezerv povinná zabezpečovať …

čl. IV
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádzajú výnimky pre dodržiavanie referenčných hodnôt podielu konečnej energetickej spotreby biopalív v doprave.

čl. V
Navrhovaná právna úprava predpokladá zmenu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa stanovujú nové prípady nepovažujúce sa za porušenie daňového tajomstva, ktoré umožnia agentúre a Správe rezerv prístup k informáciám potrebným na výkon jej činnosti.

čl. VI
Predkladaný model správy zásob vyžaduje zmenu zákona č. 372/2012 o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. vo forme výslovného umožnenia Správe rezerv predať núdzové zásoby.

čl. VII
Navrhuje sa , aby právna úprava nadobudla účinnosť od 1. augusta 2013.

čl. VII prílohe č. 1
Navrhnutá právna úprava v zásade preberá všetky prílohy z predchádzajúcej právnej úpravy s výnimkou prílohy, ktorá obsahuje výpočet a ďalšie podrobnosti poplatku, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy boli povinní platiť vybraní podnikatelia. Podľa navrhovanej právnej úpravy tieto náležitosti určí v závislosti od vývoja trh agentúra a o tejto skutočnosti zverejní informáciu na svojom webovom sídle. Príloha 1 vymedzuje produkty, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za ropu a vybrané ropné výrobky. V súlade so spoločným colným sadzobníkom je každému z vymenovaných produktov pridelený aj kód kombinovanej nomenklatúry.

čl. VII prílohe č. 2
Taxatívnym výpočtom určuje, ktoré kategórie ropných výrobkov môžu tvoriť súčasť osobitných zásob.

čl. VII prílohe č. 3
V súlade so Smernicou Rady 2009/119/ES sa určuje metóda výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, ďalej výpočet deväťdesiatdňového priemerného čistého dovozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov a výpočet úrovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov.

čl. VII prílohe č. 4
Stanovuje sa metóda výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, na ktoré odkazuje § 6 zákona.

čl. VII prílohe č. 5
Transpozičná príloha. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 24. apríla 2013. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Kajetán Kičura, v. r. predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1
Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 3, ktorý odkazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008). Uvedené nariadenie bolo novelizované a príslušný zoznam predmetných ropných výrobkov, ktorý je predmetom odkazu 3 v zákone, bol presunutý z prílohy B do bodu 3.4 prílohy A tohto nariadenia. Táto zmena bola zároveň implementovaná aj vo Vykonávacej smernici Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018). Potreba transpozícia tejto smernice je hlavným dôvodom predkladania tohto návrhu zákona, preto aktualizácie predmetnej poznámky pod čiarou je predmetom samostatného novelizačného bodu, keďže je to súčasť transpozície uvedenej smernice.

čl. I bod 2 §
Upravujú sa definície pojmov „vývoz“ a „dovoz“ v písmenách i) a j) v § 2 z dôvodu zosúladenia terminológie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013), ktoré nahradilo dovtedy platné nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4). Z toho dôvodu je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 8. Zmena podľa tohto bodu bola zapracovaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

čl. I bod 3 §
V písmene n) sa mení vymedzenie pojmu núdzový plán, pričom núdzový plán je základným rámcovým plánom obsahujúcim základné postupy a organizačné opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze. V písmene o) sa mení vymedzenie pojmu pohotovostný plán, pričom pohotovostný plán je konkrétnym, podrobným dokumentom obsahujúcim konkrétne postupy a opatrenia na zmiernenie a prekonanie stavu ropnej núdze.

čl. I bod 4 §
Upravuje sa formulácia limitu množstva vybraných ropných výrobkov pre vznik povinnosti vybraných podnikateľov; význam sa nemení.

čl. I bod 5 §
K odseku 2: povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) vybraní podnikatelia v zmysle zákona postupujú na Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len “Agentúra“). Agentúra pre vybraných podnikateľov poskytuje službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob, za ktorú vybraní podnikatelia platia Agentúre cenu určenú stanovami Agentúry, ktoré schvaľuje vláda. Cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa určuje na základe množstva vybraných ropných výrobkov „dovezených alebo uvedených do voľného daňového obehu“ v zmysle § 2 písm. d) a nie na základe množstva „udržiavaných“ núdzových zásob. Preto nemá praktický význam rozpočítavať každému vybranému podnikateľovi množstvo núdzových zásob, ktoré mu prislúcha z celkového minimálneho limitu núdzových zásob. Navrhovaná zmena preto upriami pozornosť najmä na pomer, akým sa vybraný podnikateľ podieľa na množstvách vybraných ropných výrobkov v zmysle § 2 písm. d), keďže to je hlavný mechanizmus, akým sa určuje vybraným podnikateľom cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob. K odseku 3: upravuje sa …

čl. I bod 6 §
Mení sa pojem „cena za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob“ na pojem „odplata za zabezpečenie udržiavania núdzových zásob“, a to z dôvodu terminologického zjednotenia týchto pojmov v súlade s novelizačným bodom 5, ako aj s prihliadnutím na stanovy Agentúry schválené vládou a ostatné dokumenty Agentúry. Zároveň sa upresňuje ustanovenie o určovaní výšky odplaty za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob podľa zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a jej neoddeliteľnej prílohy obchodných podmienok v súlade so stanovami Agentúry.

čl. I bod 7 §
K odseku 2: postup pri nesplnení povinnosti vybraného podnikateľa uzatvoriť s Agentúrou zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob sa presúva z pôvodného odseku 4 do odseku 2. Upravuje sa tiež formulácia tohto ustanovenia s prihliadnutím na nové pravidlá o oznamovaní splnenia povinnosti vybraného podnikateľa uzatvoriť s Agentúrou zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob Správe rezerv. K odseku 3: dopĺňa sa ustanovenie o oprávnení Agentúry požadovať od vybraných podnikateľov primerané zabezpečenie ich záväzkov voči Agentúre vyplývajúcich zo zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a to vo forme zábezpeky alebo bankovej záruky. Takéto oprávnenie Agentúry bolo už predtým ustanovené v zmluve o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a na ňu nadväzujúcich obchodných podmienkach udržiavania núdzových zásob, ale aplikačná prax ukázala potrebu uvedenia tohto ustanovenia do zákona pre odstránenie akýchkoľvek pochybností zo strany vybraných podnikateľov.

čl. I bod 8 §
V nadväznosti na odstránenie oznamovacej povinnosti vybraných podnikateľov podľa novelizačného bodu 5 a úpravu podľa novelizačného bodu 7 sa odstraňuje tento odsek.

čl. I bod 9 §
Menia sa odkazy na ustanovenia § 14 tohto zákona, nakoľko dochádza k zmene značenia niektorých odsekov v § 14.

čl. I bod 10 §
Mení sa spôsob určovania plánu obmien a zámen núdzových zásob. Plán obmien, prípadne zámen určuje Agentúra ako vlastník núdzových zásob v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom. Správa rezerv bude dostávať od Agentúry iba informáciu o vypracovanom pláne obmien a zámen a o jeho plnení.

čl. I bod 11 §
V dôsledku komplikovanej geopolitickej situácie je dlhodobou ambíciou Agentúry zabezpečovať čo možno najvyššiu úroveň zachovania energetickej bezpečnosti v podmienkach SR, a to aj s poukazom na úroveň pripravenosti ostatných krajín EÚ. Agentúra by mala udržiavať núdzové zásoby na úrovni, ktoré budú reflektovať aktuálne a aj očakávané reálne vývojové tendencie v spotrebe ropných výrobkov prostredníctvom využitia možností, ktoré má Agentúra podľa zákona. Z uvedených dôvodov sa v ustanovení doplnilo, že Agentúra je povinná obstarávať a udržiavať núdzové zásoby najmenej v rozsahu minimálneho limitu. Agentúra teda môže obstarávať a udržiavať núdzové zásoby aj v rozsahu nad minimálnym limitom, aby bola Slovenská republika podľa možností čo najlepšie pripravená na potenciálne výpadky dodávok ropy alebo ropných výrobkov.

čl. I bod 12 §
K odseku 4: ustanovenie o minimálnom podiele ropy v núdzových zásobách sa presúva z pôvodného § 7 ods. 9 do § 6 ods. 4, aby ustanovenia o požiadavkách na štruktúru núdzových zásob pre ropu aj ropné výrobky boli spolu v jednom paragrafe zákona. K odseku 5: v nadväznosti na predchádzajúci odsek sa ustanovenie o minimálnom podiele ropných výrobkov v núdzových zásobách presúva z pôvodného § 12 ods. 4 do § 6 ods. 5. Táto požiadavka na minimálny podiel ropných výrobkov v núdzových zásobách bola v § 12 naviazaná na neudržiavanie predpísaného objemu tzv. osobitných zásob. Preto je vhodnejšie túto požiadavku formulovať všeobecnejšie v zmysle, že minimálne jedna tretina minimálneho limitu núdzových zásob musí byť vždy udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Požiadavka na štruktúru núdzových zásob ropných výrobkov je pritom ešte rozšírená o povinné udržiavanie 3 druhov ropných výrobkov, ktoré sú najdôležitejšie pre spotrebu v Slovenskej republike. V prípade potreby môže Agentúra udržiavať aj iné druhy ropných výrobkov, ale za každých …

čl. I bod 13 §
Úprava jedného z účelov použitia finančných prostriedkov získaných z predaja núdzových zásob podľa § 10 alebo § 11, a to v zmysle, že Agentúra ich môže použiť na obstaranie núdzových zásob na účely ich doplnenia. Z textu sa odstránilo slovné spojenie, že Agentúra tak môže urobiť iba do výšky minimálneho limitu núdzových zásob. V rámci zachovania energetickej bezpečnosti nemožno vylúčiť potrebu doplniť núdzové zásoby aj nad tento limit.

čl. I bod 14 §
V aktuálne platnom znení zákona mali vybraní podnikatelia podľa § 3 po uzatvorení zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou ešte dodatočnú povinnosť oznámiť túto skutočnosť Správe rezerv. Aplikačná prax ukázala, že vybraní podnikatelia to vnímali ako neprimeranú administratívnu záťaž a informácie o uzatváraných zmluvách s vybranými podnikateľmi Správa rezerv dostávala väčšinou od Agentúry. Preto je vhodnejšie do zákona doplniť ustanovenie o povinnosti Agentúry informovať Správu rezerv o každom uzatvorení a ukončení zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a to kumulatívne v mesačných intervaloch.

čl. I bod 15 §
Mení sa postup určovania plánu obmien a zámen núdzových zásob. V aktuálne platnom znení zákona určovala plány obmien a zámen núdzových zásob Správa rezerv a následne ich oznamovala Agentúre, ktorá bola povinná ich dodržiavať. Takýto postup bol značne nelogický a v praxi spôsoboval Správe rezerv aj Agentúre komplikácie. Za obmenu a zámenu núdzových zásob vo svojom vlastníctve totiž zodpovedá Agentúra a plány na obmenu a zámenu spravidla pre každý kalendárny rok pripravuje Agentúra v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom núdzových zásob. Nová právna úprava teda upravuje povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o príslušných plánoch obmien a zámen núdzových zásob, na základe čoho môže Správa rezerv kontrolovať plnenie týchto plánov zo strany Agentúry.

čl. I bod 16 §
Odstraňuje sa legislatívna skratka, ktorá bola zavedená už skôr v § 4 ods. 1.

čl. I bod 17 §
Agentúra je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Podľa aktuálne platného zákona Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka. Minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. V prípade potreby doplnenia núdzových zásob pre splnenie minimálneho limitu nebol takýto termín dostatočný na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob. Posunutím začiatku každoročnej účinnosti minimálneho limitu o tri mesiace na 1. júl by sa mal poskytnúť dostatočný čas na splnenie povinnosti udržiavať núdzové zásoby aspoň vo výške stanovenej minimálnym limitom. Zmena vyplýva z vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.

čl. I bod 18 §
V nadväznosti na úpravu podľa novelizačného bodu 16 sa tento odsek vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

čl. I bod 19 §
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 20
V nadväznosti na novelizačný bod 2 je potrebné upraviť poznámku pod čiarou aj k odkazu 11. Zmena podľa tohto bodu bola zapracovaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

čl. I bod 21 §
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 22 §
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 23 §
Ustanovenie bolo presunuté do § 6 odsek 4 v rámci novelizačného bodu 12.

čl. I bod 24 §
Ide o terminologické upresnenie a zároveň sa menia odkazy na ustanovenia § 14 tohto zákona, nakoľko dochádza k zmene značenia niektorých odsekov v § 14.

čl. I bod 25 §
Precizácia odseku 4 doplnením povinnosti uznaného skladovateľa, v zariadeniach ktorého Agentúra skladuje núdzové zásoby, zabezpečiť aj ochraňovanie týchto núdzových zásob.

čl. I bod 26 §

čl. I odseku 1: upravuje sa usporiadanie ustanovení o uvoľňovaní núdzových zásob
K odseku 2: z odseku 1 sa presúvajú ustanovenia o spôsobe uvoľnenia núdzových zásob. Odstraňuje sa obmedzenie predajnej ceny uvoľňovaných zásob v podobe predaja za „cenu, ktorá je vyššia ako bola cena ich obstarania“. Takéto obmedzenie by mohlo skomplikovať uvoľňovanie núdzových zásob a umelo zvyšovať ceny ropy a ropných výrobkov v stave ropnej núdze. Mení sa tiež formulácia účelu použitia núdzových zásob a to tak, že nová právna úprava odkazuje na ustanovenie § 2 písm. e), ktoré obsahuje definíciu núdzových zásob a účel ich použitia.

čl. I bod 27 §
Dopĺňa sa ustanovenie o spôsobe uvoľňovania núdzových zásob, ktoré nie sú vo vlastníctve Agentúry, ale ich vlastní podnikateľ podľa § 8 ods. 2. Takéto núdzové zásoby buď od predmetného podnikateľa odkúpi Agentúra za účelom ich ďalšieho použitia v súlade s rozhodnutím vlády, alebo ich tento podnikateľ priamo distribuuje na trh za účelom zmiernenia stavu ropnej núdze.

čl. I bod 28 §
Pri spätnom doplnení núdzových zásob nasledujúcom po ich uvoľnení oznamuje Agentúre príslušnú lehotu Správa rezerv, pričom pri určovaní lehoty Správa rezerv okrem iného prihliada aj na disponibilné finančné zdroje agentúry.

čl. I bod 29 §
V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný bod na účel stanovenia lehoty na doplnenie núdzových zásob sa dopĺňa aj povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o jej dostupných finančných zdrojoch.

čl. I bod 30 §
Zosúlaďuje sa obdobie udržiavania osobitných zásob s platnosťou minimálneho limitu núdzových zásob podľa § 7 ods. 1.

čl. I bod 31 §
Požiadavka na minimálny podiel ropných výrobkov v núdzových zásobách sa presúva do § 6 ods. 5.

čl. I bod 32 §
V odseku 1 sa zavádzajú a špecifikujú okrem kampane v masovokomunikačných prostriedkoch ďalšie opatrenia (písmená a – d), ktoré možno použiť pred samotným vyhlásením stavu ropnej núdze a tým zmierniť následky výpadkov dodávok. Za priaznivých okolností sa tým môže znížiť spotreba ropy a ropných výrobkov a tak predísť vyhláseniu stavu ropnej núdze.

čl. I bod 33 §
K odseku 3: opatrenia, ktoré nemôžu byť prijaté, ak by boli v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, sú rozšírené aj o opatrenia doplnené do odseku 1 podľa novelizačného bodu 31. K odseku 4: v súvislosti s predchádzajúcimi zmenami (novelizačný bod 4) sa upravuje povinnosť Správy rezerv vypracovať a predložiť vláde na schválenie núdzový plán.

čl. I bod 34 §
Pridáva sa nový odsek 5, v ktorom sa ustanovuje povinnosť Správy rezerv vypracovať a priebežne aktualizovať pohotovostný plán v súlade s núdzovým plánom.

čl. I bod 35 §
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 36 §
Legislatívno – technická úprava.

čl. I bod 37 §
Upresnenie realizácie uvoľnenia núdzových zásob.

čl. I bod 38 §
Pôvodná formulácia možných spôsobov použitia kladného hospodárskeho výsledku Agentúry sa rozširuje o plnenie záväzkov z iných zmlúv, ktorých obsahom je poskytnutie finančných prostriedkov Agentúre. Takáto formulácia obsahuje aj návratnú finančnú výpožičku od Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá bola poskytnutá Agentúre v súvislosti s obstaraním núdzových zásob. Pre zamedzenie pochybností platí, že Agentúra neposkytuje za žiadnym účelom finančné prostriedky iným subjektom.

čl. I bod 39 §
Upresnenie formulácie prevodu núdzových zásob z vlastníctva Agentúry do vlastníctva štátu, v mene ktorého koná Správa rezerv v prípade zrušenia Agentúry.

čl. I bod 40 §
Vypúšťa sa odsek 2, v ktorom je úloha pre Správu rezerv predložiť vláde na schválenie politiku strategickej energetickej bezpečnosti v oblasti dodávok ropy a ropných výrobkov. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti určovania strategickej energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré vláde na schválenie predkladá koncepčné strategické dokumenty v tejto oblasti. Pre zamedzenie prípadných rozporov a protichodných koncepcií v rôznych strategických dokumentoch v tejto oblasti navrhujeme odstrániť predmetný odsek a ponechať túto kompetenciu iba na Ministerstve hospodárstva SR. Vypúšťa sa odsek 3, v ktorom je stanovená úloha Správy rezerv určovať plán obmeny a zámeny núdzových zásob. Táto povinnosť sa presúva na Agentúru. § 6 odsek 8 písm. d) určuje povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o pláne obmien a zámen núdzových zásob a každej jeho aktualizácii a to bezodkladne. Nutnosť tejto zmeny vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe zákona o núdzových zásobách, ktorá ukázala, že proces zostavenia plánu a harmonogramu obmeny núdzových zásob na konkrétny rok Agentúrou v spolupráci s …

čl. I bod 41 §
Mení sa prijímateľ informácie o splnení úlohy uloženej v § 6 ods. 3 vypracovanej Správou rezerv, z príslušného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky. Mení sa aj každoročný termín predkladania tejto informácie na 30. november v súlade s doterajšou praxou Správy rezerv pri predkladaní informačných materiálov do Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.

čl. I bod 42 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 43 §
Zosúlaďuje sa obdobie udržiavania osobitných zásob a vykazovania príslušných údajov s obdobím platnosti minimálneho limitu núdzových zásob podľa § 7 ods. 1.

čl. I bod 44 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 45 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 46 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 5.

čl. I bod 47 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 48 §
Terminologické upresnenie a legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 49 §
Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.

čl. I bod 50 §
Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.

čl. I bod 51 §
Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.

čl. I bod 52 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 53 §
Mení sa formulácia prípadu, kedy sa vybraný podnikateľ dopúšťa správneho deliktu v zmysle navrhovanej legislatívnej úpravy o zrušení jeho povinnosti predkladať Správe rezerv uzatvorenú zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob v nadväznosti na jeho povinnosť uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou.

čl. I bod 54 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 55 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 56 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 57 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 58 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 59 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 60 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 61 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 62 §
Zmena z dôvodu úpravy oznamovacích povinností vybraných podnikateľov vo vzťahu k Agentúre a postupu pri neplnení povinností vybraných podnikateľov podľa § 3 ods. 1..

čl. I bod 63 §
Táto legislatívno-technická pripomienka vyplýva z bodu 8 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

čl. I bod 64 §
Úprava zoznamu vybraných ropných výrobkov v súlade s Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. V najnovšom znení spoločného colného sadzobníka sa 2 položky pre motorový benzín s obsahom olova presahujúcim 0,013 g/liter s číslami KN 2710 12 51 a 2710 12 59 spájajú pod jednu položku s číslom KN 2710 12 50 bez ohľadu na hodnotu oktánového čísla.

čl. I bod 65 §
Úprava v súlade s novelizačným bodom 63.

čl. I bod 66 §
Zmena výpočtu priemerných čistých dovozov, na základe ktorých sa určuje minimálny limit núdzových zásob. Od dovozov ropy sa bude odpočítavať už iba skutočné percento výťažku ťažkého benzínu (minimálne 4 %) alebo skutočné množstvo spotrebovaného ťažkého benzínu. V dôsledku toho sa bude dať vopred kvalifikovanejšie odhadnúť minimálny limit na nasledujúci rok, pričom sa nebudú vyskytovať také výrazné výkyvy v klesaní alebo náraste minimálneho limitu núdzových zásob, ako tomu bolo pri aplikovaní metodiky podľa doterajšej právnej úpravy. Zmena vyplýva z vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.

čl. I bod 67 §
Z dôvodu potreby riadnej transpozície vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, je v nadväznosti na úpravu podľa novelizačného bodu 65 potrebné upraviť aj kapitolu II prílohy č. 3 zákona. Postupy transponované do kapitoly I prílohy č. 3 zákona sa implementujú aj do písmen J (J1,J2,J3), S, V a Y kapitoly II prílohy č. 3 zákona. Okrem toho sa zjednocuje terminológia; namiesto označenia „primárny benzín“ sa používa označenie „ťažký benzín“.

čl. I bod 68
Zjednotenie terminológie s predchádzajúcimi novelizačnými bodmi a s transponovanou smernicou.

čl. I bod 69
Ustanovenie sa presúva z kapitoly II tejto prílohy zákona do kapitoly III, keďže sa tento bod tematicky týka výpočtu uvedeného v kapitole III, teda výpočtu úrovne núdzových zásob.

čl. I bod 70
Z dôvodu potreby riadnej transpozície vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, je potrebné upraviť prílohu č. 4 zákona v súlade s ustanoveniami transponovanej smernice. Pre výpočet povinnosti udržiavať núdzové zásob v Slovenskej republike je dôležitý najmä výpočet čistých dovozov podľa prílohy č. 3, keďže v súlade s § 7 ods. 1 bude 90 dní čistých dovozov vždy väčšie číslo ako 61 dní domácej spotreby. Avšak je potrebné mať v prílohe č. 4 zákona aj postup výpočtu ropného ekvivalentu domácej spotreby v súlade s transponovanou smernicou, a to na overenie uvedených 61 dní domácej spotreby alebo na prípadný výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 12.

čl. I bod 71
Do prílohy č. 5 zákona sa dopĺňa aj vykonávacia smernica komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorú do slovenského právneho poriadku transponuje tento návrh zákona.

čl. II

čl. II bod 1 §
Znenie predmetného ustanovenia sa zosúlaďuje s poznámkou pod čiarou. Zároveň sa aktualizuje znenie poznámky pod čiarou.

čl. II bod 2
V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku sa v predmetnej prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku je potrebné primerane upraviť kódy kombinovanej nomenklatúry a popis tovaru uvedený v predmetnej prílohe.

čl. I

čl. I bod 1 §
Druhou novelou zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 218/2013 Z. z.“) bola poslaneckým návrhom doplnená výnimka z povinnosti vybraných podnikateľov týkajúca sa dvoch druhov vykurovacieho oleja s kódmi kombinovanej nomenklatúry 2710 19 66 a 2710 19 67, pokiaľ sú tieto vykurovacie oleje vyrobené z odpadových olejov. Zaradenie tejto výnimky priamo do prílohy č. 1 zákona č. 218/2013 Z. z. však spôsobilo, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky od nadobudnutia účinnosti tejto novely odmietlo Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“) poskytovať údaje o vykurovacích olejoch v súlade s § 21 ods. 11 zákona č. 218/2013 Z. z., pretože Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nemá k dispozícii informácie, na základe ktorých by mohlo odlíšiť množstvá vykurovacích olejov vyrobené z odpadových olejov od vykurovacích olejov vyrobených štandardne. Poskytovaním údajov o všetkých vykurovacích olejoch …

čl. I bod 2 §
Upresňuje sa formulácia ustanovenia, aby bolo zrejmé, že vybraný podnikateľ plní svoju povinnosť zabezpečovať udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob (ďalej len „zmluva“) s agentúrou.

čl. I bod 3 §
V záujme zabránenia potenciálnym špekuláciám zo strany nepoctivých vybraných podnikateľov sa upravuje povinnosť agentúry uzatvoriť zmluvy iba s tým vybraným podnikateľom, ktorý voči nej nemá nesplatené pohľadávky. Agentúra pri uplatňovaní zákona č. 218/2013 Z. z. zaznamenala prípad, kedy vypovedala zmluvu s vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy, aby mu tak zabránila vo vykonávaní predmetnej podnikateľskej činnosti. Uvedený vybraný podnikateľ však ďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a obratom agentúru požiadal o uzatvorenie novej zmluvy. Podľa doterajšej právnej úpravy agentúra nemohla odoprieť vybranému podnikateľovi uzatvorenie novej zmluvy, pokiaľ o to požiadal, aj keď bolo zjavné, že nebude plniť povinnosti ani podľa tejto novej zmluvy. Takémuto podnikateľovi nebolo možné uložiť pokutu podľa zákona č. 218/2013 Z. z., pretože formálne neodmietal uzatvorenie zmluvy.

čl. I bod 4 §
Upresňuje sa postup pri vymáhaní povinnosti voči vybraným podnikateľom podľa tohto zákona. Ak vybraný podnikateľ neplní povinnosti podľa tohto zákona ani po výzve od agentúry, agentúra túto skutočnosť oznámi Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) za účelom ďalšieho postupu podľa § 23 zákona č. 218/2013 Z. z.

čl. I bod 5 §
Upravuje sa povinnosť vybraných podnikateľov zložiť primerané zabezpečenie ešte pred uzatvorením zmluvy.

čl. I bod 6 §
Spresňuje sa oprávnenie agentúry vypovedať zmluvu s tým vybraným podnikateľom, ktorý nezložil na zabezpečenie svojich záväzkov zo zmluvy primerané zabezpečenie.

čl. I bod 7 §
Dopĺňa sa povinnosť agentúry oznamovať príslušnému správcovi dane informácie o nedoplatkoch vybraných podnikateľov voči agentúre na účely konaní podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Neexistencia nedoplatkov vybraných podnikateľov voči agentúre je totiž jednou z podmienok pre udelenie niektorých povolení podľa uvedeného zákona.

čl. I bod 8 §
Upravuje sa termín na každoročné predloženie evidencie o núdzových zásobách Európskej komisii v súlade s platným znením smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 265, 9.10.2009).

čl. I bod 9 §
V nadväznosti na vysvetlenie k bodu 1 sa upresňuje postavenie agentúry ako subjektu oprávneného na sprístupnenie daňového tajomstva podľa § 11 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu plnenia jej úloh podľa zákona č. 218/2013 Z. z.

čl. I bod 10 §
Mení sa jeden z predmetov kontroly zo strany Správy rezerv. Doterajší predmet kontroly v § 22 ods. 1 písm. a) predstavoval kontrolu vybraných podnikateľov zo strany Správy rezerv. V praxi to znamenalo komplikácie v tom, že Správa rezerv nemá žiadny priamy vzťah s vybranými podnikateľmi, preto nemala dostatočné informácie na dôkladnú kontrolu plnenia povinností zo strany vybraných podnikateľov. Kontrolovať plnenie povinností vybraných podnikateľov by mala v prvom rade agentúra, ktorá ma s nimi uzatvorené zmluvné vzťahy a má o nich najlepšie informácie. Preto podľa navrhovanej zmeny je Správe rezerv namiesto toho zverená právomoc kontrolovať ustanovenie § 6 ods. 3, keďže to je tá najdôležitejšia povinnosť podľa tohto zákona a doteraz kontrola plnenia tejto povinnosti nebola osobitne upravená.

čl. I bod 11 §
Spresňuje sa postup vymáhania povinností vybraných podnikateľov v prípade ich neplnenia. Pokutu v prípade odmietnutia uzatvorenia zmluvy s agentúrou, alebo v prípade ukončenia zmluvy zo strany agentúry v dôsledku neplnenia zmluvných povinností vybraným podnikateľom, bude môcť Správa rezerv uložiť vtedy, ak vybraný podnikateľ pokračuje v predmetných činnostiach aj po tom, ako ho agentúra k uzatvoreniu zmluvy márne vyzvala, alebo ako s ním agentúra ukončila zmluvu z dôvodu neplnenia jeho povinností.

čl. I bod 12 §
V nadväznosti na vysvetlenie k bodu 1 je potrebné po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu zákona zabezpečiť, aby Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poslalo agentúre všetky údaje o vybraných podnikateľoch podľa § 21 ods. 11 zákona č. 218/2013 Z. z. za obdobie, počas ktorého Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky odmietalo plniť svoje povinnosti v súlade s § 21 ods. 11 zákona č. 218/2013 Z. z. z dôvodu obáv o porušenie daňového tajomstva podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 13
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 14
V nadväznosti na bod 1 sa výnimka týkajúca sa vykurovacích olejov presúva z prílohy č. 1 do § 2a.

čl. I bod 15
Do zoznamu vybraných ropných výrobkov sa dopĺňa ropný výrobok s kódom kombinovanej nomenklatúry 2710 20 90. Ide však iba o administratívnu úpravu z dôvodu umožnenia bezproblémového hlásenia údajov od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pre agentúru podľa § 21 ods. 11 zákona č. 218/2013 Z. z. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky totiž údaje, ktoré poskytuje agentúre podľa tohto ustanovenia, získava z daňových priznaní podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 98/2004 Z. z.“). Údaje za minerálne oleje nie sú v daňových priznaniach podnikateľmi nahlasované za každý minerálny olej samostatne, ale sú nahlasované za jednotlivé kategórie minerálnych olejov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. Vo väčšine prípadov sa rozsah vybraných ropných výrobkov prekrýva s rozsahom minerálnych olejov, za ktoré sa platí spotrebná daň podľa zákona č. 98/2004 Z. z. V prípade vykurovacích olejov podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 98/2004 Z. z. je …

čl. I bod 16
V roku 2020 bolo potrebné novelizovať zákon č. 218/2013 Z. z. v znení zákona č. 235/2019 Z. z. iba z toho dôvodu, že došlo k zmene označení niektorých ropných výrobkov v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 2) v platnom znení. V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť číselné kódy kombinovanej nomenklatúry niektorých ropných výrobkov v príslušných zákonoch, a to v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ako aj v prílohe č. 1 k zákonu č. 218/2013 Z. z. Rozsah vybraných ropných výrobkov v prílohe č. 1 k zákonu č. 218/2013 Z. z. sa tým nemenil, iba sa zmenili niektoré číselné kódy . Aby pri podobných potenciálnych budúcich novelách nariadenia (EHS) č. 2658/87 v platnom znení nebolo potrebné zakaždým novelizovať zákon č. 218/2013 Z. z., …

čl. I bod 17
Doplnila sa transpozičná príloha.