zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní

Návrh zákona o územnom plánovaní sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024.
Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj, to znamená, aby územie bolo využívané efektívne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné a kultúrne dedičstvo a kvalitu životného prostredia a života obyvateľov.
Územné plánovanie musí reflektovať ciele územného plánovania. Ostatná aktivita v tejto oblasti je z roku 2013, kedy Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zadalo výskumnú úlohu „Vytvorenie podmienok pre stanovenie zásad a pravidiel územného plánovania“ na základe ktorej bol spracovaný Návrh zásad a pravidiel územného plánovania, ktorý mal vytvárať základný rámec pre stanovenie urbanistických a územnoplánovacích princípov, všeobecne akceptovaných zásad a pravidiel pre jednotlivé úrovne územnoplánovacích dokumentácií ako základnej metodickej platformy pre územnoplánovaciu prax. Efekt uplatňovania týchto zásad v praxi je však otázny a výsledkom absencie všeobecne záväzného nástroja je prílišná nejednotnosť a neprehľadnosť súčasnej územnoplánovacej dokumentácie.
Nový zákon o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ významne posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, ktoré budú vydané ako všeobecne záväzné pri obstarávaní a spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie. Okrem toho si nová právna úprav dáva v oblasti územného plánovania za cieľ i profesionalizáciu štátnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, a na to nadväzujúce integráciu územného rozhodnutia do konania o stavebnom zámere.
Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Nakoľko kompetencia územného plánovania je originálnou právomocou orgánov samosprávy, úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania, prostredníctvom metodických usmernení. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostávajú zachované, predkladaným návrhom zákona sa dopĺňa nový typ územnoplánovacej dokumentácie a to územný plán mikroregiónu.
Základom novej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby, v ktorom budú ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacích dokumentácií a vybraných rozhodnutí stavebných úradov a overených projektových dokumentácií stavieb.
Zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát bude zabezpečovať informačný systém, ktorý bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.
Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší – prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov (zrušenie konceptu, neprerokovávanie zadania, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie), na druhej strane aj už spomenutá výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území, a nových územnoplánovacích dokumentácii v jednotnej forme.
Procesný postup sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému odborne spôsobilými osobami. Jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov bude závisieť od druhu územnoplánovacej dokumentácie a na ňu kladených náležitostí, ktoré upraví vykonávací predpis.
Návrh zákona reaguje aj na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Túto negatívnu prax sa predkladateľ v návrhu zákona snaží odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv. „uzamknutím“ na určité zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.
Návrh zákona má pozitívny i negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny i negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, ani sociálne vplyvy, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Zákon o územnom plánovaní
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad vlády SR
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
19.4.2021
3.5.2021
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Jún 2021
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
September 2021
Definovanie problému
Odstránenie nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nedostupnosť údajov o území.
Ciele a výsledný stav
Cieľom právnej úpravy na úseku územného plánovania je zjednodušenie, zrýchlenie, skvalitnenie a transparentnosť procesov na úseku územného plánovania.
Právnou úpravou sa:
zavádza jednotný proces pre získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie, sprístupňovanie, poskytovanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov, umožnenie poskytovania súvisiacich elektronických služieb používateľom s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby; predpokladom je podpora informačným systémom,
zavádza informačný model stavby ako digitálnu reprezentáciu fyzickej a/alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme.
Očakávaným výsledkom je:
zavedenie informačného modelu stavby ako digitálnej reprezentáciu fyzickej a/alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme.
zjednotenie a predvídateľnosť postupov pri výkone verejnej moci na úrovni štátnej správy a samosprávy, zvýšenie disciplíny a vymáhateľnosti, skrátenie trvania konaní,
zlepšenie kvality rozhodovania a kontroly.
Ad prístup k dátam: Jedným z princípov architektúry IS sú “Kvalitné a otvorené dáta”. Všetky vstupné dáta budú štandardizované a bude ich možné následne strojovo spracovať. Údaje budú pokrývať domény priestorových informácií územného plánovania a výstavby ako aj transakčných údajov súvisiacich so zabezpečením výkonu agiend na týchto úsekoch správy. Na výstupe budú referenčné a spracované údaje dostupné ako open data. Zároveň budú vytvorené open api, ktoré umožnia vstupy dát z iných systémov. Data sety budú rovnako aj pre analytické nástroje dostupné aj v samotnom IS. Údaje budú dostupné na základe rolí a príslušných oprávnení pre registrovaných, neregistrovaných a autentifikovaných používateľov systému. Všetky údaje budú evidované, spracovávané, publikované ako aj archivované v zmysle Zákon č. 95/2019 Z. z. (Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky – v návrhu kompetenčného zákona - je nasledované návrhmi zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe. Táto trojica návrhov zákonov je navzájom prepojená – je vecne, časovo, prevádzkovo aj finančne podporujúca a tak tvorí jeden ucelený programový rámec zmeny v oblasti stavebníctva SR.
Dotknuté subjekty
Dotknuté subjekty sú:
- fyzické a právnické osoby
- novo navrhovaný Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý má byť ústredným orgánom štátnej správy,
- okresný úrad v sídle kraja, ako orgán štátnej správy,
- orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce a samosprávne kraje
Alternatívne riešenia
Pri príprave nového konceptu boli zvažované alternatívne návrhy.
Alternatíva
krátky popis
popis
A1
AsIs
Žiadna zmena legislatívy. Žiadny IS. (tj ponechanie procesov územného plánovania a procesov výstavby úpravou doterajšieho zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
A2
MDV2019 bez IS
Zmena legislatívy bez následnej elektronizácie procesov prostredníctvom IS.
A3
ISVS - VS
Zmena legislatívy s podporou elektronizácie procesov prostredníctvom IS. Nový IS financovaný prostredníctvom št. rozpočtu - Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR
A4
ISVS - PPP
Zmena legislatívy s podporou elektronizácie procesov prostredníctvom IS. Nový IS financovaný prostredníctvom PPP. Funkčný SaaS dostupný skôr ako pri A3.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o požiadavkách na obsah a formu dosiahnutia kvalifikačných predpokladov zamestnancov v orgánoch územného plánovania a o odbornej príprave, o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti,
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii,
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o všeobecných požiadavkách na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a územnotechnických požiadavkách na výstavbu.
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory formulárov používaných informačným systémom ÚPaV.
Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Návrhom nedochádza k transpozícii práva EÚ.
Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
31.12.2023
Kritériom bude čas (v dňoch) o ktorý sa skráti stavebné konanie.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☒
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne“
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne“
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
V zmysle pripomienok z MPK
analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je opätovne doplnená o vyznačenie pozitívno- negatívnych vplyvov na PP.
Nova právna úprava vyvolá úpravu aj iných súvisiacich predpisov, ktoré sa budú novelizovať v prvej polovici 2022.
Zmeny v kompetenciách na vertikálnej aj horizontálnej úrovni, ktoré budú predmetom dohody v druhej fáze pri príprave osobitných zákonov, bude predmetom doložiek súvisiacich s týmito zákonmi (týka sa to oblasti postavenia a kompetencií samosprávnych krajov)
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
[email protected]
[email protected]
Zdroje
Pri spracúvaní návrhu zákona ako aj doložky a jednotlivých analýz vplyvov boli za účelom získania relevantných údajov a informácií podľa možností použité všetky zdroje – predchádzajúce návrhy dokumentácie z roku 2019, dostupné štatistiky, výstupy z procesnej analýzy a z návrhov efektivizácie štátnej správy, relevantné smernice EÚ, výsledky prieskumov, konzultácie s dotknutými subjektmi, spolupráca s odborníkmi ako aj metódy odhadu. Všetky použité zdroje sú bližšie popísané v častiach, kde sa s príslušnými informáciami pracuje, uvažuje a pod.
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania
I. Úvod: Úrad vlády SR predložil dňa 09. septembra 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon o územnom plánovaní“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča doplniť bod 8. Preskúmanie účelnosti Doložky vybraných vplyvov o termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané. Cieľom prieskumu je overiť, či riešenie problému, ktoré bolo prijaté, plní svoj účel. DOPLNENÉ
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie novej Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválenej Uznesením Vlády SR č. 234/2021, s účinnosťou odo dňa 1.6.2021), a tiež o vyčíslenie úspor a nákladov regulácie, v nadväznosti na avizovaný a v Doložke vybraných vplyvov vyznačený pozitívny a negatívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP. Vzhľadom na pokročilé štádium nie je možné tejto pripomienke vyhovieť. Predkladateľ má za to, že súčasná verzia doložky je postačujúca a plní účel v rozsahu, ktorý žiada komisia.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov sú uvedené pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet sú vyčíslené príjmy v roku 2023 v sume 19,962 mil. eur a v roku 2024 v sume 16,895 mil. eur. Výdavky sú vyčíslené v roku 2021 v sume 3,20 mil. eur - kapitálové výdavky kryté v rámci kapitoly ÚV SR, v roku 2022 v sume 1 mil. eur, v roku 2023 v sume 3,3 mil. eur a v roku 2024 v sume 3 mil. eur – kapitálové výdavky pre nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (CSÚ), pričom sa uvádza, že výdavky v sume 610 tis. eur budú od roku 2022 presunuté z kapitoly MDV SR do kapitoly nového úradu CSÚ.
V bode 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že výdavky v roku 2021 pre ÚV SR sú finančne zabezpečené v kapitole ÚV SR. V roku 2022 je financovanie zabezpečené čiastočne zo štátneho rozpočtu – výdavkami v sume 610 tis. eur v kapitole MDV SR a od roku 2023 príjmami nového úradu CSÚ. Keďže k zmene systému dochádza postupne, v rokoch 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené výdavky z dôvodu súbežného vykonávania činností obcami a novozriaďovanou štátnou správou. Predkladateľ tiež uvádza, že kvantifikácia vplyvov na rozpočet uvedená v predloženom návrhu sa týka všetkých troch návrhov zákonov (z. o výstavbe, z. o územnom plánovaní a novely kompetenčného zákona)
Pokiaľ ide o výdavky na roky 2022 až 2024 tieto sú už súčasťou analýzy vplyvov vládou schváleného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pre novo zriaďovaný úrad CSÚ. Vzhľadom na uvedené je potrebné do doložky vybraných vplyvov v bode 10. ako aj do analýzy vplyvov na rozpočet uviesť, že vyčíslené výdavky sú už súčasťou výdavkov vyčíslených v analýze vplyvov na rozpočet k vládou schválenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
V tab. č. 4 v názve „Úrad pre územné plánovanie (ďalej len CSÚ) – vznik nového úradu a konverzia“ je potrebné vypustiť text „vznik nového úradu a“, keďže výdavky z titulu vzniku nového úradu už boli kvantifikované v rámci analýzy vplyvov na rozpočet v novele kompetenčného zákona.
V rámci dopadov navrhovaného zákona z titulu postupnej zmeny kompetencií obcí, keď v rokoch 2022 a 2023 ešte budú obce vykonávať činnosť v rámci preneseného výkonu štátnej správy, sa v tab. č. 3 v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie uvádzajú nedaňové príjmy obcí v sume 19,962 mil. eur na rok 2023 a 16,9 mil. eur na rok 2024, pričom v poznámke pod tabuľkou je uvedené, že „Dôjde k zníženiu príjmov zo správnych poplatkov vyberaných obcami vo vzťahu k agende a procesom výstavby. V roku 2023 je pokles príjmov zo správnych poplatkov odhadovaný na polovicu, nakoľko počas roku 2023 konania budú
1. dobiehať podľa starého (súčasného) zákona – tieto budú spravované do konca roku 2023 obcami a
2. začínať podľa nového zákona v novom elektronizovanom prostredí IS ÚPaV - tieto budú spravované novým Úradom - CSÚ.
*Dopad na kapitolu obcí v rozpočte: zrušenie správnych poplatkov: 1,8 mil. eur v r. 2023 a 3,6 mil. v r. 2024.“.
Zároveň sú v tabuľke uvedené aj príjmy CSÚ za poplatky za úkony v rovnakých sumách. Uvedená tabuľka č. 3 je mätúca, Komisia ju žiada upraviť.
Zároveň tabuľka č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet neobsahuje negatívne vplyvy na príjmy obcí, ktoré boli vyčíslené na rok 2023 vo výške 1,8 mil. eur a na rok 2024 vo výške 3,6 mil. eur.
Uvedené tabuľky žiada Komisia v nadväznosti na §33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zosúladiť a dopracovať v rámci Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy o kvantifikáciu dopadov na rozpočet verejnej správy s uvedením dopadov na rozpočty obcí vzhľadom na to, že tieto dopady nie sú kvantifikované a to tak, aby bolo zrejmé, k akým zmenám v tejto oblasti príde. V rámci MPK k predloženému návrhu bolo uvedené, že z dôvodu ukončenia realizovania pôvodného (papierového) procesu na obciach už od roku 2024 nebude potrebná dotácia na obce na úseku stavebného poriadku a teda ani poskytovaná dotácia zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy, ktorá je rozpočtovaná na rok 2021 vo výške 8 240 171 eur.
Súčasne Komisia upozorňuje, že výdavky v sume 610 tis. eur uvedené v 2. časti tabuľky č. 4 – MinDop/Obce – prenesený výkon, nie sú prostriedkami na prenesený výkon štátnej správy a sú plánované v rozpočte na samosprávne pôsobnosti obcí na úseku územného plánovania, ktoré i naďalej ostávajú v kompetencií obcí.
Komisia naďalej trvá na vypracovaní a zverejnení štúdie uskutočniteľnosti k zámeru vytvorenia spoločnosti, ktorá bude prevádzkovať IT systém. Bez zverejnenia štúdie uskutočniteľnosti, v ktorej budú pomenované alternatívne riešenia a vyhodnotený ich ekonomický prínos, nie je možné v súčasnosti kvalifikovane zhodnotiť predložené doložky vplyvov. MF SR upozorňuje na skutočnosť, že zo strany predkladateľa bolo uvedené, že doložka vplyvov verejnej správy bude ešte upravená.
Doložka vplyvov na rozpočet verejnej správy bola po dohode s UHP prepracovaná a to tak, že všetky vplyvy vyplývajúce z troch predkladaných materiálov (zákon o výstavbe, zákon o územnom plánovaní a kompetenčný zákon) budú zosumarizované v jednej doložke, ktorá bude rovnaká pre všetky materiály.
Zároveň je podľa dohody s UHP pripravovaná Štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bude zohľadňovať aj pripomienky komisie.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.
IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2021
2022
2023
2024
Príjmy verejnej správy celkom
0,00
0,00
29 300 000,00
35 500 000,00
CSÚ
0,00
0,00
29 300 000,00
35 500 000,00
z toho:
- vplyv na ŠR
0,00
0,00
29 300 000,00
35 500 000,00
Rozpočtové prostriedky
0,00
0,00
29 300 000,00
35 500 000,00
EÚ zdroje
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na obce
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na vyššie územné celky
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0,00
0,00
0,00
0,00
Výdavky verejnej správy celkom
3 200 000,00
10 300 000,00
52 600 000,00
36 200 000,00
Úrad vlády SR
3 200 000,00
0,00
0,00
0,00
CSÚ
0,00
3 800 000,00
21 000 000,00
19 600 000,00
CSÚ - koncesia
0,00
6 500 000,00
31 600 000,00
16 600 000,00
z toho:
- vplyv na ŠR
3 200 000,00
10 300 000,00
52 600 000,00
36 200 000,00
Rozpočtové prostriedky
3 200 000,00
10 300 000,00
52 600 000,00
36 200 000,00
EÚ zdroje
0,00
0,00
0,00
0,00
Spolufinancovanie
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na obce
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na vyššie územné celky
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0,00
0,00
0,00
0,00
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
120
510
510
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
2 700 000,00
15 100 000,00
16 100 000,00
- vplyv na ŠR
0,00
2 700 000,00
15 100 000 ,00
16 100 000,00
- vplyv na obce
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na vyššie územné celky
0,00
0,00
0,00
0,00
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0,00
0,00
0,00
0,00
Financovanie zabezpečené v rozpočte
3 200 000,00
0,00
0,00
0,00
Úrad vlády SR
3 200 000,00
0,00
0,00
0,00
Iné ako rozpočtové zdroje*
0,00
0,00
0,00
0,00
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0,00
-10 300 000,00
- 23 300 000,00
-700 000,00
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie návrhu bude zabezpečené
- v r. 2021 je zdrojom kapitola Úrad vlády SR v rámci Štátneho rozpočtu na rok 2021,
- v r. 2022 financovaním čiastočne zo štátneho rozpočtu kapitola Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „CSÚ“), čiastočne z prostriedkov za prenesený výkon štátnej správy na obce a kapitoly MDV na fond územného plánovania
- od roku 2023 je zdrojom kapitola CSÚ.
V súčasnosti sú výdavky štátneho rozpočtu na stavebnú agendu (vrátane územných plánov obcí) vo výške cca 16 000 000 € (prenesený výkon štátnej správy, fond územného plánovania a rozpočtové výdavky rezortov dopravy a vnútra). Zároveň samospráva realizuje dofinancovanie činností súvisiacich so stavebnou agendou vo výške cca 17 500 000 € ročne, ktoré po navrhovanej reforme zostanú v ich rozpočtoch.
Plánované výdavky štátneho rozpočtu na roky 2022 a nasledujúce predstavujú výdavky na
- organizačno-materiálne zabezpečenie CSÚ
- fond na tvorbu územných plánov,
- fond na odstraňovanie čiernych stavieb a
- informatizáciu.
V nasledujúcich rokoch (2025 až 2032) sa predpokladá neutrálny dopad na štátny rozpočet
Rok Vplyv na SR
2025 - 2 130 000,00 €
2026 - 790 000,00 €
2027 + 4 100 000,00 €
2028 + 5 100 000,00 €
2029 + 5 600 000,00 €
2030 + 6 900 000,00 €
2031 + 7 700 000,00 €
2032 + 8 300 000,00 €
Navrhovaná reforma v oblastiach územného plánovania a výstavby si vyžaduje komplexnú zmenu organizácie, optimalizáciu procesov a výraznú informatizáciu.
Návrhom dochádza k zmene kompetencií tak, aby bol výkon stavebnej správy efektívnejší a transparentnejší. Návrh si ale vyžaduje vybudovanie nového prostredia, či už inštitucionálneho alebo personálneho. K zmene systému môže dôjsť len postupne, nie jednorazovo. Postupná zmena bude znamenať, že v roku 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené náklady z dôvodu, že ešte budú vykonávať činnosť aj obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy ale aj novozriaďovaná štátna správa. Tieto dvojité náklady ale budú len dočasné a v ďalších rokoch sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.
Poplatky za úkony budú upravené novelou zákona o správnych poplatkoch, ktorý stanoví ich typ a výšku. Tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu.
* Kvantifikácia vplyvov na rozpočet VS, tak ako je uvedená v tomto dokumente, sa týka všetkých troch návrhov zákonov (o výstavbe, o územnom plánovaní a kompetenčnom).
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši?
Optimalizáciu procesov územného plánovania a ich realizáciu podľa jednotnej metodiky pomocou informačného systému.
Zavedenie nových typov poplatkov (novelou zákona o správnych poplatkoch).
Kto bude návrh implementovať?
Ad Elektronizácia - spočiatku Úrad vlády SR, po zriadení nového CSÚ zodpovednosť za implementáciu prevezme CSÚ v súčinnosti s MŽP SR, stavebnými úradmi v obciach a mestách, s okresnými úradmi a VUC a s novým prevádzkovateľom IS UPV.
Kde sa budú služby poskytovať?
Cieľovým stavom je automatizácia všetkých procesov, ktoré sú realizované na predmetnom úseku správy, a to pomocou najvyspelejších SW riešení.
Metodické a procesné riadenie bude centrálne, výkon bude realizovaný regionálne (8 krajských miest vrátane Bratislavy a Košíc).
V prechodnom období bude potrebné služby poskytovať paralelne oboma spôsobmi: 1. v pôvodnom formáte v mestách a obciach na príslušných stavebných úradoch, 2. postupne budú nabiehať služby po lokalitách a druhoch stavieb v novom systéme elektronicky.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
x zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 3
CSÚ / Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
0,00
29 300 000,00
35 500 000,00
0
29 300 000,00
35 500 000,00
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0,00
29 300 000,00
35 500 000,00
Obce / Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Obce
*výpadok z presmerovania správnych poplatkov
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0,00
0,00
0,00
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Nedaňový príjem:
CSÚ - poplatky za úkony
Obce - Dôjde k zníženiu príjmov zo správnych poplatkov vyberaných obcami vo vzťahu k agende a procesom výstavby. V roku 2023 je odhadovaný pokles príjmov zo správnych poplatkov odhadovaný na polovicu, nakoľko počas roku 2023 konania budú
1. dobiehať podľa starého (súčasného) zákona – tieto budú spravované do konca roku 2023 obcami a
2. začínať podľa nového zákona v novom elektronizovanom prostredí IS ÚPaV - tieto budú spravované novým Úradom - CSÚ.
*Dopad na kapitolu obcí v rozpočte: zrušenie správnych poplatkov: 1,8 mil v r. 2023 a 3,6 mil v r. 2024.
Zároveň, ale dôjde na strane obcí k úspore nákladov, ktoré musia vynakladať zo svojich rozpočtov na výkony súvisiace s činnosťami stavebných úradov vo výške cca 17 000 000 €.
Doložka vplyvov t.č. neobsahuje pozitívne vplyvy zrýchlenia povoľovacích procesov na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Skrátenie povoľovacieho procesu umožní skoršiu realizáciu verejných investícií a tým aj úsporu vyplývajúcu z medziročného rastu cien stavebnej produkcie.
Zmena procesu zároveň prinesie úsporu z digitalizácie, ktorá bola vyčíslená len pre verejný sektor. Zrýchlenie povoľovania novej výstavby bude znamenať aj tieto pozitívne vplyvy:
- skôr realizované stavby budú skôr predmetom daní (daň z príjmu, DPH, dane z nehnuteľností), čo má priamy pozitívny vplyv na verejné financie,
- zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích konaní bude mať vysoko pravdepodobne vplyv na rast celkového objemu výstavby, ktorý bude priamo úmerne zvyšovať príjmy z daní vrátane multiplikačných efektov.
Pre exaktný výpočet t.č. predkladateľ nemá presná dáta.
Môžeme ale predpokladať, že ak zjednodušenie a skrátenie konaní povedie k rastu stavebnej produkcie len o 5%, bude to znamenať nárast z 5 067 180 000 € na 5 320 539 000 €. Nárast predstavuje 253 359 000 €. Z uvedeného nárastu získa štát viac ako 50 mil. € na dani z pridanej hodnoty.
Samosprávy získajú ďalej dlhodobý príjem z dane z nehnuteľností. Skrátením povoľovacích konaní získa štát príjem z DPH v celom objeme výrazne skôr ako pri súčasných lehotách.
Tabuľka č. 4
1. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej aj CSÚ) – vznik nového úradu a konverzia
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
0,00
4 565 300,00
25 781 000, 0
25 944 000,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
2 994 300,00
16 384 000,00
17 113 000,00
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
775 000,00
4 243 000,00
4 432 000,00
Tovary a služby (630)2
0
796 000,00
5 154 000,00
4 399 000,00
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
1 000 000,00
3 300 000,00
3 000 000,00
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 000 000,00
3 300 000,00
3 000 000,00
konverzia dokumentácie (digitaliz.) 300 tis, územné plány
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
5 565 300,00
29 081 000,00
28 944 000,00
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
2. MinDop/ Obce – prenesený výkon
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
0,00
-610 000,00
-610 000,00
-610 000,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
-610 000,00
-610 000,00
-610 000,00
fond na územné plánovanie (ročne)
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-610 000,00
-610 000,00
-610 000,00
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
3. Úrad vlády – Proof of Concept a vložné
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2021
2022
2023
2024
Bežné výdavky (600)
0,00
0,00
0,00
0,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
3 200 000,00
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
3 200 000,00
0
0
0
Proof of Concept
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
3 200 000,00
0,00
0,00
0,00
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ad 1. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
Výdavky v hodnote 300 tis Eur sú plánované na konverziu stávajúcej neukončenej papierovej dokumentácie – pri preberaní (takeover) agendy vyše 2000 stavebných úradov od obcí - do elektronického formátu.
Od roku 2022 návrh uvažuje kapitálové výdavky v hodnote 1 mil Eur a od 2023 v hodnote 3 mil Eur na financovanie vypracovania územnoplánovacej dokumentácie a ich zmien obcami a samosprávnymi krajmi.
Ad 2. MinDop/ Obce
Prostriedky plánované v rozpočte na územné plánovanie vo výške 610 tis. Eur budú presunuté z kapitoly MDVSR do kapitoly nového CSÚ od roku 2022.
Ad 3. Úrad vlády
Pri stanovení hodnoty - výšky kapitálovej investície - sa vychádzalo z expertného odhadu možnej účasti štátu pri budovaní takéhoto informačného systému podporenom zároveň konzultáciami so zástupcami Centier excelentnosti zahraničných univerzít, ktoré sa problematikou zaoberajú, ako napr. Standford University.).
Kapitálová investícia je limitovaná maximálnou výškou 3,2 mil. Eur, čo bude predstavovať najmä výstupy aktivít, ktoré úrad vykonáva v rámci prípravy nového stavebného zákona (napr. proof of concept).
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Ovplyvnené budú podnikateľské subjekty, ktoré budú potrebovať vydanie záväzného stanoviska k stavebnému zámeru alebo iného zámeru činnosti podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je povinnou súčasťou v procese povoľovania stavebného zámeru. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby občan / podnikateľ mohol predkladať / nahrať dokumentáciu v elektronickej forme a tým ju sprístupniť na konanie. Návrhom zákona sa dáva možnosť občanom a podnikateľom zapojiť sa do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže po súhlase obce a s jej súčinnosťou zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
Tabuľka č.1
Právna forma
Počet
Akciové spoločnosti
8 526
Spoločnosti s ručením obmedzeným
322 612
Ostatné obchodné spoločnosti
1 733
Družstvá
2 313
Štátne podniky
24
Príspevkové organizácie
1 318
Rozpočtové organizácie
12 705
Živnostníci
480 449
Ostatné právne formy
48 749
Spolu subjekty podľa právnej formy
517 431
Zdroj: Štatistický úrad za rok 2018
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie prebiehajú od 19. decembra 2020 ako aj počas PPK, prvého kola MPK do 28.6.2021.
V zmysle záverov z rozporových konaní je materiál opätovne predložený do MPK.
Návrh bol konzultovaný s Klubom 500, ktorý mal pripomienky týkajúce sa nezaradenia inštitútu licencovaného projektanta – pripomienky boli po konzultáciách akceptované v plnej miere a inštitút licencovaného projektanta bol vyňatý z návrhu zákona úplne.
Návrh bol konzultovaný ďalej s mnohými organizáciami a združeniami - ZSPS Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, SAMO Slovenská aliancia moderného obchodu, APZ Asociácia priemyselných zväzov, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, SOPK Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský živnostenský zväz, SBA Slovenská banková asociácia, AZZZ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, RUZ Republiková únia zamestnávateľov, AmCHam, AussenwirtschaftsCenter Bratislava, WKO (Oficiálna Rakúska obchodná komora), SNOPK Slovensko - nemecká obchodná a priemyselná komora, FOSK - Francúzsko - slovenská obchodné komora, BCCSR - Britská obchodná komora v SR, Slovenská advokátska komora, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov;
s predstaviteľmi sieťových odvetví zo spoločností Orange, O2, Telecom, ZSE ako aj
so zástupcami rezortov a iných zainteresovaných strán - Generálna prokuratúra, Via Iuris, STU, Slovenská pošta, SK8, SIH, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo obrany, Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo školstva, Protimonopolný úrad, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Úrad pre verejné obstarávanie, ZMOS, mesto Bratislava, Volkswagen, Kooperatíva, Strabag, Middle Cap -
ich koncepčné návrhy sme sa snažili zohľadňovať pri tvorbe koncepcie. Konkrétne súladné pripomienky a návrhy boli zapracované čiastočne, nejasné a protichodné návrhy a pripomienky boli predmetom MPK.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom zákona sa dáva možnosť občanom a podnikateľom zapojiť sa do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže oznámiť obci svoj zámer zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a požiadať obec o súčinnosť alebo uskutočniť jednotlivé úkony samostatne prostredníctvom odborne spôsobilej osoby...
touto možnosťou nedochádza k zavedeniu nových povinností občanom a podnikateľom.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Podporuje vyššiu efektivitu využívania údajov a dokumentácie v procese výstavby.
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
Novelizáciou Zákona sa zavádza jednotný proces a poskytovanie súvisiacich elektronických služieb používateľom pre používateľov s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby.
Právnou úpravou gestor zavedie nové koncové elektronické služby na úrovni 4 a 5 v oblastiach:
Územného plánovania:
A
as_61394
Služby územného plánovania
N/A
A
ks_340687
Evidencia územnoplánovacej dokumentácie
4
A
ks_340688
Poskytnutie územnoplánovacej dokumentácie
4
A
ks_340689
Preskúmanie stanoviska dotknutých orgánov k územnoplánovacej dokumentácii
4
A
ks_340690
Spracovanie územnoplánovacej dokumentácie
4
A
ks_340691
Vydanie stanoviska k územnoplánovacej dokumentácii
5
A
as_61397
Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie
N/A
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
A
isvs_10799
Informačný systém územného plánovania a výstavby (IS UPV)
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
x
Vplyv na rozpočet je uvedený v časti doložky finančných vplyvov
B
Pilier I: Obsah – informácie a služby
Pod obsahom a službami informačnej spoločnosti chápeme dostupný elektronický obsah a aplikácie, ktoré používateľ služieb môže využívať pre svoje potreby. V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh materiálu má vplyv na informatizáciu spoločnosti z hľadiska rozširovania a inovácie existujúcich služieb, t.j. ich zmeny ako aj vytvárania a zavádzania nových elektronických služieb verejnej správy.
Rozširovanie, inovácia, vytváranie a zavádzanie nových elektronických služieb verejnej správy
Informačný systém územného plánovania a výstavby je od počiatku plánovaný ako integrálna súčasť procesov územného plánovania a stavebného konania. Bez podpory informačného systému nie je možné navrhnuté procesy realizovať. Nie je to len zavedenie nových elektronických služieb ale radikálna zmena paradigmy týchto procesov. Základný cieľ je vytvorenie elektronických nástrojov, ktoré podporia a transformáciu plánovania aj výstavby do rámca Industry 4.0.
Navrhnuté služby sú úrovne 4 a 5, kde celý proces prebieha on line ( s možnými výnimkami pre obhliadky na mieste) a tam kde je to procesne možné je proces doplnený o proaktívne služby.
Na najvyššej úrovni systém podporuje územne plánovanie a procesy stavebného poriadku .
Územné plánovanie : Publikované služby umožnia vkladanie a poskytovanie aktuálnej plánovacej územnej dokumentácie (územne plány, návrhy zmien, územnoplánovacie podklady a územnotechnické podklady). Súčasťou tejto dokumentácie sú regulatívy územia v podobe, ktorá je jednoznačná a jej aplikácia je možná technickými prostriedkami a nie je potrebné subjektívne rozhodovanie. Zároveň ostáva možnosť vykonávať územne plánovanie mimo, ale s povinnosťou ukladať potrebné informácie v požadovaných formátoch do IS UPV.
Procesy stavebného poriadku: Navrhnuté procesy sú realizované plne elektronicky, dôležité je dodať že sa to týka aj stavebnej dokumentácie, predpokladá sa určenie formátov v ktorých bude potrebne vkladať stavebnú dokumentáciu s rozsiahlejšími pravidlami pre verejné budovy.
Pilier II: Infraštruktúra
Údaje, ktoré budú vznikať alebo sa budú ukladať do IS UPV sú citlivé a tak je vhodné ich ukladať v priestore vládneho cloudu. Zároveň je potrebné zdôrazniť že časť údajov je zo svojej povahy verejná a ich sprístupnenie stimuluje budovanie občianskej spoločnosti a poskytuje aj stimuly pre rozvoj iných služieb. Digitálna podoba územia v spojení s inými dátami umožní riešiť simulácie politík, krízových scenárov, pomôže zlepšiť adaptáciu na klimatické zmeny. Budovanie služieb v tejto oblasti nie je predmetom IS UPV, ale IS UPV je zásadný „enabler“, ktorý umožní ich vznik. Bezpečnosť privátnych údajov a súčasne maximálna dostupnosť verejných údajov je chápaná ako jedna zo základných požiadaviek na IS UPV
Predpokladaný dopad na informačné systémy verejnej správy
Koncepcia IS UPV nepredpokladá nutnosť zmeny iných systémov verejnej správy, zmeny procesov sú budú diať na strane IS UPV. Zároveň však IS UPV umožní zmeny s cieľom podporiť elektronizáciu procesov. Ako príklad slúži kataster, IS UPV predpokladá vytváranie potrebnej dokumentácie v tvare ako ju dnes požaduje kataster, zároveň však bude schopný poskytnúť jej plne elektronickú formu ak sa bude meniť IS na strane katastra. IS UPV tak koncepčne vytvára príležitosti ale nie požiadavky. Prevádzka IS UPV môže vyvolať potrebu upgrade IKT techniky napríklad požiadavku na väčšie monitory pre pracovníkov ktorí budú pracovať s elektronickou dokumentáciou. Vzhľadom na postupný nábeh systému predpokladáme že tieto zmeny budú súčasťou stabilnej obmeny techniky na úradoch a nie sú tak zahrnuté ako vyvolaný vplyv.
Predpokladaný dopad na informačné systémy mimo verejnej správy
Vzhľadom na požiadavky smerom k projektantovi na digitalizáciu výstupov je možné u niektorých predpokladať požiadavku aj na zmenu SW. V prípade projektantov verejných stavieb očakávame prechod na SW, ktorý umožňuje pracovať s BIM ( Building Information Model), ktorý poskytuje IFC ( Industry Foundation Class) ako akceptovaný a platformovo nezávislý formát zdieľania údajov. Požiadavky IS UPV tak urýchlia dnešnú zmenu v projektovaní a výstavbe na strane podnikateľov.
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Návrh predpokladá zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie dokumentácie v listinnej forme na právne účely.
Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby
občan / podnikateľ mohol predkladať nahrať dokumentáciu v elektronickej forme a tým ju sprístupniť na konanie,
zamestnanci orgánov verejnej moci a zainteresované osoby v procesoch územného plánovania a výstavby – boli oprávnení/é na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje (a aj vkladať) z elektronicky dostupnej dokumentácie na právne účely, aby tieto údaje boli považované za úplné a správne.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Zo ZoUP:
Územné rozhodnutie. Predmetná pôvodná služba nie je obsiahnutá v návrhu zákona.
Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Stavebný úrad. Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Nepriamy vplyv (popíšte)
Návrhom zákona dávame možnosť občanom a podnikateľom sa zapojiť do
obstarávania územnoplánovacej dokumentácie
môže vzísť z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území, takéto fyzická osoba alebo právnická osoba
môže činnosti (podľa odseku 1 vyššie) zabezpečiť v súčinnosti s obcou alebo samostatne, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a predložiť ich výsledok orgánu územného plánovania na schválenie.
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže oznámiť obci svoj zámer zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a požiadať obec o súčinnosť.
Ak obec neposkytne súčinnosť osobe (podľa odseku 1 vyššie) pri zabezpečení obstarávania a spracovania návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie alebo je úplne nečinná je osoba podľa odseku 1 oprávnená uskutočniť jednotlivé úkony samostatne prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, pričom všetky oznámenia a informácie zverejňuje na svojom webovom sídle a iným v mieste obvyklým spôsobom.
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Všetci občania SR.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Žiadateľ o územnoplánovaciu informáciu v žiadosti uvedie základné údaje identifikujúce plochu alebo pozemok, pre ktoré vyžaduje územnoplánovaciu informáciu. Prílohou žiadosti o územné stanovisko - v prípade elektronického podania – sú údaje o umiestnení a parametroch stavby a jej súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, ktoré nahrá do príslušného systému.
Výpočet ak aj dopad / negatívny a pozitívny je predmetom (spoločne vyčíslený) v analýze vplyvov na občana pri návrhu Zákona o výstavbe.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Územné konanie a územné rozhodnutie podľa § 32 až § 42 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Občanovi, ktorý využije možnosť a podmienky elektronického podanie/ konania, zanikne povinnosť predkladať dokumentáciu v papierovej forme na právne účely.
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Spravovať procesy v novom elektronickom systéme.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Zaniká povinnosť územného konania pre Územné rozhodnutie. Predmetná pôvodná služba nie je obsiahnutá v návrhu zákona.
DÔVODOVÁ SPRÁVA

§ 1 §
Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona o územnom plánovaní, v ktorom sa upravuje územné plánovanie pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém územného plánovania a výstavby.

§ 2, § 3 a § 4 §
Zákon v uvedených ustanoveniach vymedzuje pojem územného plánovania ako súbor činností, prostredníctvom ktorého sa za dodržania zásad územného plánovania sleduje cieľ územného plánovania, ktorým je dosiahnutie udržateľného územného rozvoja, efektívnej urbánnej štruktúry sídel a krajiny, zachovania prírodného, kultúrneho, historického dedičstva a ochrany životného prostredia. Územné plánovanie má významnú úlohu aj pri umiestňovaní stavieb a určovaní urbanistických a architektonických požiadaviek na ich umiestnenie a riešenie. To predstavuje úloha vydávať záväzné stanovisko orgánmi územného plánovania o súlade s územným plánom. Úlohou územného plánovania je taktiež utvárať podmienky v území s cieľom znižovať negatívne dopady na ekonomický a hospodársky rozvoj v území, znižovať sociálne nerovnosti a diskrimináciu zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva, znižovať dôsledky možných ekologických a prírodných katastrof uplatňovaním preventívneho princípu a podobne. Osobitné úlohy sú zamerané na zisťovanie stavu a hodnôt územia.

§ 5 §
Na účely tohto zákona sa vymedzujú pojmy, ktoré sa často používajú v územnom plánovaní, v územnoplánovacích dokumentáciách a zatiaľ neboli zákonne upravené a preto je potrebný pre územnoplánovaciu činnosť ich jednotný výklad. Zákon definuje pojmy na účel územného plánovania od druhov vymedzených území, cez nástroje územného plánovania, ako požiadavky, podmienky, regulatívy, až po jednotlivé druhy štruktúry a pod. Zákon taktiež napríklad ustanovuje pojem verejný záujem z pohľadu potrieb územného plánovania vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou. To znamená, že riešenia v záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, sú vo verejnom záujme. Týka sa to napr. ustanovenia rozvojových území s určenou reguláciou, trasovania koridorov dopravnej a technickej infraštruktúry, zabezpečenia odkanalizovania, ochrany životného prostredia, sociálnych aspektov v území s prihliadnutím na medzinárodné dohovory s dôrazom nielen na záujmy detí, ochranu detí a ich rodín prostredníctvom budovania infraštruktúry v podobe detských ihrísk, parkov, odborných poradní až po centrá pre deti a rodiny, ale aj s prihliadnutím na ostatné zraniteľné alebo znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Ak zákon používa pojem, …

§ 6 §
Ide o základné ustanovenie okruhu orgánov verejnej správy, ktoré zabezpečujú jednotlivé činnosti v oblasti územného plánovania. Predovšetkým ide o obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, jej vyhodnocovanie, aktualizáciu formou zmien a doplnkov a schvaľovanie jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií. V odseku 2 písmene a) je uvedený nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej len „úrad“), ktorý je ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku a v písmene b) sú uvedené orgány územnej samosprávy, pre ktoré sú tieto úlohy originálnou kompetenciou v zmysle Ústavy SR. Ide o pôsobnosť orgánov územnej samosprávy samosprávnych krajov a obcí v oblasti územného plánovania. Odsek 3 ustanovuje, pôsobnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov - Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

§ 7 §
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR plní z hľadiska predmetu navrhovaného zákona úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku územného plánovania, na výkon tejto činnosti zriaďuje svoje stále pracoviská a ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán zriaďuje Radu územného plánovania.

§ 8 §
Predmetné ustanovenie upravuje spôsob voľby a odvolania predsedu a dvoch podpredsedov spolu s kvalifikačnými a osobnostnými predpokladmi na výkon predmetných funkcií.

§ 9 §
V navrhovanom paragrafe sa upravujú kompetencie a úlohy úradu ako ostatného ústredného orgánu štátnej správy voči, orgánom samosprávy a právnickým osobám a fyzickým osobám. Uvedené úlohy sú zoznamom kompetencií upravených podrobne v ostatných ustanoveniach navrhovaného zákona. Tieto úlohy vo veľkej miere doteraz plnilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Rozdielom oproti doterajšej úprave, kedy okresný úrad v sídle kraja, oddelenie územného plánovania na odbore výstavby a bytovej politiky ako orgán územného plánovania, plnil úlohy pre oblasť územného plánovania, podľa predkladaného návrhu zákona budú tieto činnosti vykonávať regionálne pracoviská úradu zriadené naprieč SR, ktorých sídla a územné obvody špecifikuje príloha č.1.

§ 10 §
V ustanovení sú sústredené úlohy vyššieho územného celku resp. samosprávneho kraja, ktorý má zákonnú povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu pre tvorbu Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu ak bol určený v Koncepcii územného rozvoja regiónu. Ide o sumár úloh, ktoré sú podrobnejšie uvedené v ustanoveniach navrhovaného zákona. Ide o úlohy, ktoré v podstate plní aj v súčasnosti. V tomto ustanovení sú sústredené jeho povinnosti ako orgánu územného plánovania a zároveň aj dotknutého orgánu, ktorý sa vyjadruje k návrhu územnoplánovacej dokumentácie orgánu územného plánovania, s ktorého hranicou územia susedí a k návrhu územnoplánovacej dokumentácie obcí na území samosprávneho kraja z pohľadu súladu s Koncepciou územného rozvoja regiónu alebo územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný. Zmenou oproti doterajšej platnej úpravy je možnosť na žiadosť viacerých obcí v územnom obvode samosprávneho kraja obstarať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu mikroregiónu. Ďalšou podstatnou zmenou je na úseku územného plánovania zavedenie možnosti vydania záväzného stanoviska samosprávnym krajom za obec v územnom obvode …

§ 11 §
Obec je orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce – územného plánu obce, územného plánu zóny. Územnoplánovacia dokumentácia na úrovni obce je podkladom na činnosti a rozhodovanie v území a vydávanie záväzného stanoviska.

§ 12 §
Predmetné ustanovenie § 12 zavádza povinnosť orgánov územného plánovania, aby osoby zabezpečujúce obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácií, ktoré nemusia byť výhradne zamestnancami orgánov územného plánovania, spĺňali ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon odborných činností orgánov územného plánovania. Zároveň uvádza, že obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácií musí i osoba so záujmom v území a s vzťahom k pozemkom na území, vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. V odseku 4 sa taxatívne uvádzajú oprávnenia odborne spôsobilej osoby na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a v odseku 5 povinnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá musí zabezpečovať celý proces obstarávania. Odborne spôsobilá osoba, ktorá nemôže byť súčasne spracovateľom a musí byť zapísaná v registri odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie úrad.

§ 13 §
Ustanovenie § 13 upravuje register odborne spôsobilých osôb. Ustanovenie odseku 1 upravuje podmienky, za ktorých môže byť fyzická osoba zapísaná do registra odborne spôsobilých osôb. Ustanovuje sa jej spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vzdelanie v príslušnom odbore, predpísaná prax a absolvovanie skúšky. Predpokladom pre získanie osobitného kvalifikačného predpokladu je najmä príslušné vzdelanie prípadne odborná prax pri obstarávaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie alebo pri jej spracovaní. Tak, ako doteraz (§ 2a stavebného zákona), sa požaduje, aby orgány územného plánovania obstarávali územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá má na túto činnosť odbornú spôsobilosť. Túto osobu si budú môcť vybrať z registra odborne spôsobilých osôb, ktorý teraz vedie Ministerstvo dopravy a výstavby SR, následne po prechode kompetencií bude tento register prostredníctvom informačného systému viesť úrad a bude verejne prístupný na webovom sídle úradu. Požiadavky na zapísanie do registra sa v porovnaní s terajším stavom nemenia (odsek 1) a doteraz vydané osvedčenia zostávajú v platnosti, aby mohol byť zabezpečovaný kontinuálny …

§ 14 §
Predmetné ustanovenie upravuje skutočnosť, že vyhradené činnosti v územnom plánovaní, ktorými okrem obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vykonávanými odborne spôsobilými osobami je i vlastné spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, ktoré môžu vykonávať len fyzické osoby spracovatelia, ktoré majú požadovanú kvalifikáciu podľa § 4 zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie je oprávnený autorizovaný architekt, ktorý je zapísaný v zozname autorizovaných architektov. Práva a povinnosti spracovateľa vyplývajú aj zo zákona č. 138/1992 Zb. Podľa § 14 tohto zákona spracovateľ používa na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok svojej pečiatky. Ak územnoplánovacia dokumentácia nie je spracovaná autorizovaným architektom, a teda nie je osvedčená odtlačkom okrúhlej pečiatky podľa § 14 ods. 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb., nie je ju možné považovať za územnoplánovaciu dokumentáciu obstaranú v súlade so zákonom. Odseky 2 a 3 ustanovujú oprávnenia a povinnosti spracovateľa. Spracovateľ je povinný spolupracovať aj s …

§ 15 §
Veľmi dôležitým pre činnosť pri prerokovávaní územnoplánovacej dokumentácie je jej prerokovanie s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami. Vymedzenie dotknutého orgánu štátnej správy a jeho stanoviska pri prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov v princípoch vychádza z doteraz platnej úpravy zavedenej novelou stavebného zákona v roku 2005. Okruh dotknutých orgánov štátnej správy , ktorých kompetencie vyplývajú z osobitných predpisov, v územnom plánovaní je pri prerokovaní vždy určený individuálne podľa predmetu prerokovania a podľa toho, akých verejných záujmov upravených inými zákonmi sa bude týkať. Do úvahy prichádzajú dotknuté orgány podľa zákona napr.: č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na …

§ 16 §
Územnotechnické podklady existujú už teraz, ako trvalo udržiavaný a aktualizovaný zdroj informácií o území. Nový zákon posilňuje ich funkciu a budú slúžiť miesto doterajších prieskumov a rozborov územia. Ich úlohou je obsahovať relevantné dáta o území, ktoré budú nevyhnutným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Rozdiel od doterajších prieskumov a rozborov územia je v tom, že pokiaľ prieskumy a rozbory sa robili ad hoc, keď vznikla ich potreba, tak územnotechnické podklady sa budú získavať priebežne a udržiavať v aktuálnom stave bez ohľadu na to, či sa práve pripravuje územný plán alebo jeho zmeny a doplnky, alebo nie. Tým sa zabezpečí, že bude zaručená aktuálnosť ich obsahu, pohotovosť pre prípadné použitie i časová a finančná úspora v porovnaní s terajším stavom. Súčasná právna úprava nezabezpečuje sústavné a aktuálne poznatky o stave územia, o obmedzeniach a podmienkach zmien jeho využitia. Tieto poznatky sú dostupné len pre tie územné celky, pre ktoré boli obstarané územné plány a tie sa stali časom neaktuálnymi. Poznatky o …

§ 17 §
Zadanie je východiskovým dokumentom pre obstarávanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie. V ňom obstarávateľ určí hlavné požiadavky, ktoré chce územnoplánovacou dokumentáciou riešiť. Pri spracovaní zadania pre Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu obce alebo zóny je vhodné aj zapojenie poslancov regionálneho/ mestského/ miestneho zastupiteľstva, ktorí by mali zvoliť také detailné zadanie, ktoré by obsahovalo všetko, čo je pre riešené územie nevyhnutné a zásadné, a súčasne by ponechávalo priestor pre vlastnú invenciu spracovateľa spolu s možnosťou návrhu variantných riešení. Orgán územného plánovania tu má najdôležitejšiu úlohu, lebo určuje základnú stratégiu svojho rozvoja. Obstarávateľ je akýmsi manažérom – presadzuje určenie hlavných cieľov a požiadaviek na stratégiu rozvoja regiónu/ obce a vyberá najvhodnejší variant riešenia pre dané územie, ktorý sa premietne do samotného návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Je žiaduce, aby obstarávateľ podrobne poznal problémy svojho územia a vedel ich opísať. V porovnaní s dnešným zákonom sa však obsah a údaje zadania stáva súčasťou oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie z dôvodu zrýchlenia procesov.

§ 18 §
Ustanovenie v odseku 1 je základnou definíciou územnoplánovacej dokumentácie, ktorou sa vo všeobecnosti vyjadruje jej základný význam a miesto v sústave iných významných dokumentov s právnymi účinkami a uvádza sa jej základný obsah vo vzťahu k územiu. V zásade sa územnoplánovacia dokumentácia zaoberá všetkými činnosťami, ktoré majú územný priemet, koordinuje ich v území, navrhuje ich rozvoj a ochranu. V odseku 2 sa jednoznačne ustanovuje, že územnoplánovacia dokumentácia je záväzným podkladom pre povoľovanie stavieb a ostatných činností v území. V odsekoch 3 a 4 sa určuje vertikálna štruktúra územnoplánovacej dokumentácie. Koncepcia územného rozvoja Slovenska a Koncepcia územného rozvoja regiónov, územný plán mikroregiónu, územný plán obce a zóny (pričom na úrovni obce ide o dva dokumenty s rôznou mierou podrobnosti) tvoria hierarchické stupne územnoplánovacej dokumentácie. Termín „územnoplánovacia dokumentácia“ je tak súhrnným vyjadrením existencie obsahovo hierarchicky previazaných územnoplánovacích dokumentácií. Dôvodom tohto riešenia je, že všetky územnoplánovacie dokumentácie sa vo svojom súhrne týkajú toho istého územia, resp. jeho časti, ale v rôznej miere podrobnosti. …

§ 19 §
Koncepcia územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacou dokumentáciou najväčšieho územného celku – Slovenskej republiky. Tak ako doteraz bude aj v budúcnosti riešiť územný rozvoj celého Slovenska. Odsek 2 upravuje základný obsah Koncepcie územného rozvoja Slovenska, pričom sa preberá súčasná právna úprava. Obsahová štruktúra Koncepcie územného rozvoja Slovenska bude riešiť len celoštátne koncepčné územné potreby a plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z medzinárodných vzťahov, ktoré majú vplyv na územie. Východiskami pri tvorbe koncepcie sú celoštátne programy a rozvojové koncepcie spravidla dlhodobého významu, ktoré majú vplyv na osídlenie, na základnú dopravnú infraštruktúru (napríklad smerovanie diaľnic a rýchlostných ciest, hlavných železničných tratí a vodných ciest medzinárodného alebo celoštátneho významu), na významné technické infraštruktúry (napríklad ropovody, plynovody) a podobne. Obsahové podrobnosti upraví vykonávací predpis.

§ 20 §
Koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho územného celku, doteraz známa ako územný plán regiónu a má riešiť územný rozvoj samosprávneho kraja v novej miere podrobnosti a obsahu, ktorý bude rovnako tak spodrobnený vo vykonávacom predpise. Samosprávny kraj je príslušným orgánom územného plánovania na obstaranie a schválenie Koncepcie územného rozvoja regiónu. V odseku 2 sa ustanovuje základný obsah Koncepcie územného rozvoja regiónu, ktorý prevažne preberá obsah súčasných územných plánov regiónov s tým, že je výhradne zameraný na riešenie problémov nadobecného – regionálneho významu.

§ 21 §
Novým typom územnoplánovacej dokumentácie je územný plán mikroregiónu, ktorý vychádza z potrieb územného rozvoja špecifického regiónu, území viacerých obcí alebo funkčného mestského regiónu najmä z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu, kultúrneho dedičstva, dopravnej infraštruktúry, a premieta Koncepciu územného rozvoj regiónu na úroveň podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia obce. Mikroregiónom môže byť aj inak formulovaná časť územia samosprávneho kraja, v ktorej je potrebné riešiť nejaký dôležitý rozvojový aspekt (napríklad územie Vysokých Tatier a ich zázemia alebo územie Žitného ostrova). Navrhovaný zákon utvára právne predpoklady na možnosť takéhoto osobitného riešenia. Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe určenia v Koncepcii územného rozvoja regiónu alebo na žiadosť viacerých obcí v územnom obvode samosprávneho kraja. Odseky 4 a 5 upravujú podmienky, ktoré musia byť pri obstarávaní a spracovávaní územného plánu mikroregiónu dodržané.

§ 22 §
Územný plán obce je základným dokumentom územného rozvoja obce pre celé jej územia, v ktorom sa premietajú základné koordinačné zámery a rozvojové impulzy z Koncepcie územného rozvoja regiónu spolu s vlastnými potrebami obce. To znamená, že napríklad predpokladané koridory nových diaľnic a železničných tratí a veľké stavby technickej infraštruktúry sa umiestňujú už na pomery konkrétnych plôch v obci a sú vyjadrené mierkou a podrobnosťou obecnej úrovne. Rozširuje sa povinnosť mať územný plán obce na všetky obce. Hlavné mesto Bratislava a mesto Košice z povahy ich charakteru spracovávajú územný plán obce ako metropolitný územný plán, ktorého osobitosti a prípadné prípustné odchýlky od všeobecných podmienok a regulatívov s ohľadom na špecifickosť územia si v spolupráci s úradom môžu upraviť všeobecne záväzným nariadením mesta. V odseku 3 je uvedený obsah územného plánu obce ako prienik vyjadrený celkovou urbanistickou koncepciou s nadväznosťami na Koncepcie územných rozvojov regiónov a na okolité obce a určením konkrétnych regulatívov funkčného využitia územia a priestorového usporiadania podľa tejto koncepcie. …

§ 23 §
Územný plán zóny sa obstaráva najmä vo väčšej obci (meste) na podrobné územné riešenie niektorej časti obce, pre ktorú podrobnosť územného plánu obce nie je dostatočná. Zónou môže byť časť súvisle zastavaného územia obce (napríklad obytná štvrť), pričlenená bývalá obec alebo len niekoľko ulíc alebo pozemkov, ktorých väzby treba urbanisticky riešiť spoločne a komplexne. V odseku 2 sa konštatuje, že pre územný plán zóny platia rovnako ako pre každú územnoplánovaciu dokumentáciu všeobecné ustanovenia, ktoré ustanovujú ciele územnoplánovacej dokumentácie a úlohy orgánov územného plánovania, hoci je nepovinným územným plánom. Vzhľadom na podrobnosť riešenia územia musí zohľadňovať aj územnotechnické požiadavky na využívanie územia ustanovené vo vykonávacom predpise a ochranné a bezpečnostné pásma ustanovené osobitnými predpismi. Obsah územného plánu zóny uvedený v odseku 4 vychádza z obsahu územného plánu obce a pre potreby rozvoja zóny ho rieši demonštratívnym spôsobom podrobnejšie, aby bolo možné zohľadniť aj zámery a špecifiká časti obce. Územný plán zóny umožňuje, aby riešenie územného plánu mohlo riešiť regulatívy funkčného využitia …

§ 24 §
V odseku 1 je ustanovenie nástroja územného plánovania, ktorým je záväzné stanovisko súladu s územným plánom. Ide o činnosť obce prípadne samosprávneho kraja ako orgánov územného plánovania. Záväzné stanovisko nie je územným rozhodnutím podľa súčasného stavebného zákona, ale ide o obdobu záväzného stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu. Je to stanovisko orgánu územného plánovania z pohľadu súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a celkového územného rozvoja k vydaniu rozhodnutiu o stavebnom zámere alebo inej činnosti podľa osobitných predpisov. V odseku 2 sa upravuje spôsob predkladania žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Odsek 3 ustanovuje na základe akých dokumentov v akej postupnosti sa vydáva záväzné stanovisko. V odsekoch 4 a 5 je popísaný spôsob a rozsah posudzovania súladu stavebného zámeru podľa územného plánu obce a spôsob posudzovania v prípade keď orgán územného plánovania nemá územný plán spolu s uvedením osobitnej úpravy pre Bratislavu a Košice, kde vydávanie záväzného stanoviska vydáva vždy magistrát. Odsek 6 upravuje spôsob vydávania záväzného stanoviska v prípade líniových …

§ 25 §
Základom novej právnej úpravy je plná elektronizácia a následná digitalizácia procesov v novom jednotnom informačnom systéme. Predmetným ustanovením sa zriaďuje nový nadrezortný informačný systém územného plánovania a výstavby, ktorého správcom a prevádzkovateľom bude úrad. Informačný systém bude zabezpečovať zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát, bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a procesov výstavby a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb. V časti územného plánovania bude informačný systém pre všetkých účastníkov procesu obstarávania územnoplánovacích dokumentácií bezodplatný a v procese povoľovania stavieb a ich prevádzky bude spoplatnený v podobe sadzobníka podľa zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Informačný systém bude budovaný postupne v 2 etapách, tak aby bol plne funkčný k účinnosti návrhu zákona. V prvej etape bude obsahovať dátovú a v druhej etape aj procesno-formulárovú vrstvu. Procesno-formulárová vrstva bude zabezpečovať výkon úradnej moci na …

§ 26 §
Predmetné ustanovenie je úvodným všeobecným ustanovením do časti procesov obstarávania, spracúvania a schvaľovania územnotechnických podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, ktoré sa podľa predmetného návrhu zákona uskutočňujú elektronicky prostredníctvom nového informačného systému čím sa významne racionalizujú procesy a skracujú lehoty jednotlivých fáz vďaka plne automatizovaným elektronickým procesom.

§ 27 §
Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie je osobitný postup, na ktorý sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, nakoľko sa v ňom nerozhoduje o právnom postavení konkrétnych osôb. V odseku 1 je vyjadrená základná povinnosť orgánov územného plánovania obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu a sledovať jej aktuálnosť, a najmenej raz za štyri roky vypracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie. Táto povinnosť sa týka všetkých obstarávateľov od Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, cez vyššie územné celky až po všetky obce, vrátane tých najmenších. Týmto sa sleduje charakteristický znak procesu územného plánovania, ktorým je okrem komplexnosti aj jeho permanentnosť. Rozdiel v porovnaní s terajším stavom je v tom, že územný plán budú musieť povinne obstarávať všetky obce a nie len obce s počtom obyvateľov presahujúcim 2 000. Cieľom je, aby sa celé územie Slovenska rozvíjalo plánovite pri zohľadnení daností územia a potrieb územného rozvoja, nie len veľké obce. Malým obciam však nič nebráni, aby sa pre potreby územného plánovania združovali a obstarávali spoločný územný plán. …

§28 §
V odseku 1 sa ustanovuje, že základným podkladom pre obstaranie územnoplánovacej dokumentácie sú územnoplánovacie podklady. Ďalej tak ako už je uvedené v § 16 sa pri obstarávaní, tak ako v terajšej právnej úprave, využívajú všetky podklady relevantné pre riešené územie. Ide napríklad o programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, zásady ochrany pamiatkového územia, plány manažmentu lokalít svetového kultúrneho dedičstva, dokumenty ochrany kultúrneho a historického dedičstva, projekty pozemkových úprav, plán manažmentu povodňového rizika, Vodný plán Slovenska, plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, dokumenty územného systému ekologickej stability, dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny, dokumenty starostlivosti o dreviny, dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny, krajinnoekologický plán, stratégie adaptácie na zmenu klímy, programy odpadového hospodárstva, a iné schválené odvetvové stratégie, projekty, programy, iné koncepčné dokumenty a s nimi súvisiace priestorové údaje ako aj štúdie spracované fyzickými a právnickými osobami. Odsek 3 a 4 rieši, akým spôsobom orgán územného plánovania obstaráva územnotechnické podklady. Ide v prvom rade o získavanie už …

§ 29 §
Ustanovenie upravuje prvú fázu procesu obstarávania, a to prípravné práce. Postup pri prípravných prácach podľa odsekov 1 až 3 s úpravami preberá overenú súčasnú právnu úpravu. Odsek 1 upravuje obsah prípravných prác, ktorý súčasnú úpravu po výbere a zazmluvnení spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, dopĺňa o zabezpečenie spracovania analýzy a syntézy údajov o území a vypracovania tzv. problémového výkresu, ktorý je priemetom stretov záujmov v riešenom území, vyjadrujúci limity využívania územia, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, správnych rozhodnutí, z rozvojových zámerov a z najdôležitejších problémov, ktoré treba na území riešiť, do zodpovedajúceho mapového diela. Následne po sústredení všetkých podkladov, výbere spracovateľa a spracovaní analýzy a syntézy údajov sa spracuje zadanie a zverejní oznámenie o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie. V odseku 2 sú ustanovené základné náležitosti oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Obsah zadania ustanoví vykonávací predpis pre všetky stupne územnoplánovacej dokumentácie. Úlohou zadania ako už uvádza § 17 je vymedzenie hlavných problémov, požiadavky na spracovanie, podrobnosti na …

§ 30 §
Predmetné ustanovenie umožňuje orgánu územného plánovania, v tomto prípade obci, aby s cieľom zabezpečiť rozvoj svojho územia podľa pripravovaného územného plánu obce alebo zóny, vyhlásila stavebnú uzáveru na riešenom území vydaním rozhodnutia. Platnosť stavebnej uzávery je časovo obmedzená, trvá maximálne 2 roky alebo do schválenia územnoplánovacej dokumentácie. Stavebnú uzáveru možno vyhlásiť najskôr po začatí obstarávania zadania príslušnej územnoplánovacej dokumentácie a najneskôr pred začatím prerokovávania príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. Vyhlásenú stavebnú uzáveru možno predĺžiť len raz a to o 12 mesiacov. Za obmedzenie vlastníckych práv stavebnou uzáverou možno priznať náhradu, ktorej výšku a spôsob výpočtu ustanoví vykonávacím predpisom úrad.

§ 31 §
Podľa odseku 1 návrh územnoplánovacej dokumentácie rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia na základe zadania a rozsahu hodnotenia. Odseky 2 až 4 upravujú vzájomné previazanie a naplnenie požiadavky zákona č. 24/2006 Z. z., teda postup spracovania správy o hodnotení strategického dokumentu v procese SEA a jeho prerokovania a zverejňovania z dôvodu naplnenia požiadaviek smernice a informovanosti verejnosti. Odseky 5 až 11 riešia samotné prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Prerokovanie návrhu sa podľa odseku 5 začína zverejnením oznámenia o prerokovaní. Návrh sa podľa odseku 6 povinne prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej správy, s ktorými je potrebné návrh aj dohodnúť, s dotknutými orgánmi územnej samosprávy, s dotknutými právnickými osobami. V odsekoch 7 a 8 sa upravuje spôsob a rozsah akým sa k návrhu vyjadrujú dotknuté orgány štátnej správy na základe osobitných predpisov upravujúcich ich pole pôsobnosti. Odsek 9 obdobne upravuje spôsob vyjadrenia dotknutého orgánu územnej samosprávy s pohľadu súladu k nadradenej územnoplánovacej dokumentácii a odsek 10 upravuje spôsob vyjadrenia dotknutej právnickej osoby …

§ 32 §
Odsekom 1 sa ustanovuje povinnosť orgánu územného plánovania neustále sledovať a vyhodnocovať vývoj v území a reagovať na zistené zmeny obstaraním aktualizácie schválenej územnoplánovacej dokumentácie formou zmien a doplnkov alebo obstaraním novej územnoplánovacej dokumentácie. Ak sa zistia významnejšie disproporcie, orgán územného plánovania musí rozhodnúť, či je potrebné aktualizovať územný plán alebo obstarať nový územný plán. Aktualizáciou územného plánu sa rozumie obstaranie konkrétnych zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie pri zachovaní jej vecného základu alebo obstaranie novej územnoplánovacej dokumentácie. Účelom tejto povinnosti je, aby územnoplánovacia dokumentácia bola udržiavaná v aktuálnom stave a včas reagovala na zmeny v území vyvolané potrebami územného rozvoja (napríklad, potrebou novej výstavby alebo umiestnenia stavby dopravnej infraštruktúry), alebo vyvolané zmenenými prírodnými pomermi. Podľa odseku 2, ak orgán územného plánovania je povinný každý podnet vyhodnotiť a opodstatnený podnet zaradiť do obstarávaných zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, to neplatí ak ide o zjavne neopodstatnený podnet. O zaradení alebo nezaradení podnetu orgán územného plánovania informuje osobu, ktorá takýto podnet podala do …

§ 33 §
Odsek 1 sa ustanovuje, že zmeny a doplnky sa môžu obstarať v pravidelných cykloch tak aby každý opodstatnený podnet doručený orgánu územného plánovania mohol byť zaradený do obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie najmenej však raz za 4 roky kedy sa povinne spracováva správa o stave územnoplánovacej dokumentácie. Ustanovenie reaguje na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Prax totiž naznačuje, že najmä veľkí investori donucujú obce meniť územnoplánovaciu dokumentáciu podľa ich predstáv, kedykoľvek sa im to hodí a sú ochotní požadované zmeny aj financovať. Zákon umožňuje obstaranie zmien a doplnkov aj viackrát len pre prípady, ak je potrebné obstarať zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, železnice, významnej investície, stavieb na ochranu …

§ 34 §
Predmetné ustanovenie upravuje možnosť zabezpečenia návrhu zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny vrátanie jeho zmien a doplnkov osobou so záujmom v území, jeho spôsob a formu. Takouto osobou môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a zároveň má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom na riešenom území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov a získala súhlas na obstaranie a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie od obce. V odseku 2 sa ustanovuje spôsob a náležitosti oznámenia zámeru fyzickej alebo právnickej osoby so záujmom v území obci a žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Odseky 3 až 5 upravujú postup orgánu územného plánovania po doručení oznámenia a lehotu na vyslovenie súhlasu so zámerom fyzickej alebo právnickej osoby a úpravu vzájomných vzťahov prostredníctvom zmluvy. V odseku 6 je vymedzený spôsob poskytnutia minimálnej súčinnosti zo strany obce voči osobe so záujmom v území, a to najmä čo sa týka …

§ 35 §
Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie je finálnou etapou obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Územnoplánovaciu dokumentáciu schvaľuje schvaľujúci orgán, ktorým je pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska vláda, pre Koncepciu územného rozvoja regiónu zastupiteľstvo samosprávneho kraja a pre územný plán obce a územný plán zóny je to obecné zastupiteľstvo. Podľa odseku 1 a 2 sa umožňuje schvaľujúcemu orgánu rozhodovať len s dvomi možnosťami. Buď návrh schváliť bez možnosti zasahovať do vecných riešení návrhu, alebo sa návrh územnoplánovacej dokumentácie neschváli. V prípade neschválenia rozhodne či vráti návrhu s pokynmi a pripomienkami na dopracovanie schvaľujúceho orgánu do štádia prerokovania alebo proces obstarávania ukončí. Odsek 3 osobitne upravuje schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie zabezpečenej osobou so záujmom v území, ktorá na obstaranie a spracovanie získala súhlas obce ako orgánu územného plánovania a napriek tomu zastupiteľstvo orgánu územného plánovania nielen neschváli návrh takejto územnoplánovacej dokumentácie ale ani nedôjde k jej predloženiu na schválenie. V takomto prípade sa osoba so záujmom v území môže obrátiť priamo na úrad z dôvodu nečinnosti orgánu územného …

§ 36 §
Podľa predmetného ustanovenia je pri nečinnosti obce z dôvodu nevydania záväzného stanoviska príslušný na vydanie záväzného stanoviska orgán územného plánovania zodpovedný za nadradený stupeň územnoplánovacej dokumentácie, teda samosprávny kraj. Ak ide o nečinnosť orgánu územného plánovania z dôvodu neprerokovania alebo nepredloženia návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečenej osobou so záujmom v území, ktorej bol vopred udelený súhlas, na rokovanie zastupiteľstva, takému orgánu územného plánovania je úrad oprávnený uložiť pokutu, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 37 §
V rámci predmetného spoločného ustanovenia sa upravuje spôsob doručovania v procesoch územného plánovania elektronicky prostredníctvom informačného systému cez príslušného moduly za splnenia podmienok osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente ako všeobecný predpis pre elektronický výkon verejnej moci. V odseku 2 predkladateľ pamätá aj na doposiaľ neúplnú elektronizáciu resp. prístup k elektronickým prostriedkom zo strany všetkých občanov SR a v prípade nemožnosti splnenia povinnosti doručenia elektronickým spôsobom do elektronickej schránky ustanovuje náhradnú možnosť doručenia. V odseku 3 sa upravujú osobitné spôsoby doručenia formou verejnej vyhlášky v konkrétnych prípadoch, ktoré upravuje návrh zákona.

§ 38 §
V rámci spoločného ustanovenia sa konštatuje, že na činnosť orgánov územného plánovania v procese obstarania, spracovania a prerokovania sa tak ako aj v súčasnosti, okrem rozhodovania o stavebnej uzávere, ukladaní pokút a doručovaní verejnou vyhláškou nevzťahuje správny poriadok.

§ 39 §
Predmetným spoločným ustanovením sa do právneho poriadku zavádza povinnosť dotknutých právnických osôb, ktorými sú vlastník alebo správca alebo prevádzkovateľ stavieb dopravnej infraštruktúry a vlastník alebo správca alebo prevádzkovateľ stavieb technickej infraštruktúry viesť a pravidelne aktualizovať najmenej raz za 4 roky v informačnom systéme ako jedinom jednotnom mieste resp. kontaktom bode a registrovom uložisku, dokumentáciu o umiestnení, technických parametroch a kapacitách stavieb dopravnej infraštruktúry, o ich súčastiach a o ochranných pásmach a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej dopravnej stavby, dokumentáciu, ktorá obsahuje priestorovú polohu umiestnenia technickej infraštruktúry a vymedzenia jej ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej technickej stavby.

§ 40 §
V odseku 1 sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia, ktoré sa týkajú najmä úpravy podrobností formou vykonávacích vyhlášok Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorými sa nahradia vykonávacie predpisy uvedené v zrušovacom ustanovení. Odsek 2 je ustanovením, ktoré splnomocňuje Hlavné mesto SR Bratislavu a mesto Košice na vydanie všeobecne záväzných nariadení týchto miest, ktoré obsiahnu osobitné požiadavky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu na území Hlavného mesta SR Bratislavy a na území mesta Košice, ktoré však nesmú byť v rozpore so všeobecnými požiadavkami a podmienkami stanovenými vykonávacími predpismi podľa odseku 1. Vyhláška, ktorá určí všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a o územnotechnické požiadavky na výstavbu zároveň pri jednotlivých požiadavkách určí, či a v akom rozsahu sa od všeobecnej úpravy môžu odchýliť mesto Bratislava a mesto Košice vo svojích VZN v nadväznosti na špecifiká metropol a metropolitného plánu.

§ 41 §
Nová úprava musí v prechodných ustanoveniach vyriešiť prechod niektorých práv a povinností založených v doterajších predpisoch. V odseku 1 sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov založených pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona. Odsek 2 ustanovuje podmienku ohľadom vydávania záväzného stanoviska, ak obec nemá územný plán obce, ale podľa určeného termínu má obec povinnosť mať územný plán obce. Zároveň je ustanovené, že uvedená podmienka sa nevzťahuje na stavby dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, stavby na obranu štátu alebo zámery podľa územného plánu regiónu, pretože nemôže byť bránené výstavbe stavbám vo verejnom záujme, ktoré majú celospoločenský význam. Ak obec má povinnosť mať územný plán obce a túto povinnosť si nesplnila je možnosť vydať súhlasné územné stanovisko s výstavbou len v hraniciach zastaveného územia, ktorého hranica je určená podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy alebo na existujúcich stavebných pozemkoch. V odseku 3 sa platnosť územnoplánovacej dokumentácie schválenej pred účinnosťou tohto zákona predlžuje, avšak zavádza sa povinnosť upraviť túto dokumentáciu …

§ 42 §
Zrušuje sa doterajšia právna úprava v územnom plánovaní a vo výstavbe – stavebný zákon a všetky jeho vykonávacie predpisy. Odo dňa účinnosti navrhovaného zákona už budú platiť len nové predpisy. Doterajšie predpisy sa použijú len v rozsahu prechodných ustanovení.

§ 43 §
Týmto zákonom sa čiastočne preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 197, 21. 7. 2001).

§ 44 §
Navrhovaná účinnosť časovo zodpovedá predpokladanému času prerokúvania a schvaľovania zákona a potrebnému času na prípravu súvisiacich právnych predpisov, ktoré budú ustanovené samostatným zákonom, samostatným legislatívnym procesom vykonávacích predpisov, spracovaniu novej metodiky územného plánovania a plnej elektronizácii procesov územného plánovania. Bratislava 12. januára 2022 Eduard Heger v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Holý v. r. podpredseda vlády Slovenskej republiky Andrej Doležal v. r. minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky

čl. V (Zákon č. 200/2022 Z. z.)
Vzhľadom na charakter drobných stavieb, tieto nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie, nemá opodstatnenie skúmať ich súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Výnimkou sú drobné stavby, ktoré sú budovami so zastavanou plochou nad 25 m2, stavby nadzemných a podzemných vedení elektronických komunikačných sietí a informačné konštrukcie, ktoré sú drobnými stavbami, u ktorých sa navrhuje ponechať posudzovanie súladu s územným plánom, ako je to v súčasnosti. Uvedené predstavuje zjednodušenie procesu ohlasovania niektorých drobných stavieb. K č. VI (Zákon č. 25/2025 Z. z.)

čl. V bod 1 a 2
V záujme jednoznačnosti zatriedenia stavebných prác sa upravuje vymedzenie stavebných úprav v súvislosti s terénnymi úpravami a vonkajšími úpravami tak, aby boli jasne stanovené deliace línie týchto kategórií a v rámci povoľovania sa zabezpečilo jednoznačné kategorizovanie týchto stavebných prác. Terénne úpravy a vonkajšie úpravy sú často súčasťou povoľovaných súborov stavieb, môžu však byť ohlasované a povoľované aj samostatne.

čl. V bod 3
Ustanovuje sa, aby sa obce, ktoré budú združené v spoločnom obecnom úrade nachádzali v územnom obvode toho istého regionálneho úradu. Upravuje sa formulácia tvorby stavebného obvodu z dôvodu jednoznačnosti výkladu ustanovenia.

čl. V bod 4
Obdobne ako je to pri dotknutých orgánov je potrebné upraviť plynutie lehoty pre vydanie záväzného vyjadrenia pri dotknutej právnickej osobe a opatrenie proti jej nečinnosti. Ide o opatrenie na urýchlenie prípravy a povoľovania investičných projektov.

čl. V bod 5
Ide o vypustenie duplicitnej úpravy s § 18 ods. 3 zákona. Fikcia ohlásenia sa bude vzťahovať na všetky ohlasované stavby. Ide o opatrenie na zjednodušenie a urýchlenie procesu ohlásenia stavieb, pričom stále ostáva možnosť stavebného úradu oznámiť, že stavbu je možné uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere v správnom konaní, ak je to potrebné.