Zákon č. 179/2011 Z. z. Zákon o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

V právnom poriadku Slovenskej republiky je hospodárska mobilizácia a činnosti orgánov štátnej správy a právnických a fyzických osôb upravená zákonom č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 414/2002 Z. z.“), ktorý bol schválený 29. mája 2002. Následne bol od roku 2003 až do roku 2009 štyrikrát novelizovaný.
Uskutočnené novelizácie predmetného zákona reagovali na požiadavky subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkali nutnosti určenia vyšších územných celkov, Sociálnej poisťovne a Štátnej pokladnice ako nových subjektov hospodárskej mobilizácie a vymedzenia ich úloh v oblasti hospodárskej mobilizácie priamo v zákone. Taktiež sa upravovali úlohy pre obvodné úrady a obce v oblasti hospodárskej mobilizácie. Spresnili sa povinnosti a práva určeným subjektom, fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie. Niektoré úpravy súviseli s potrebou definovania alebo upravenia pojmov a opatrení hospodárskej mobilizácie, v súlade s požiadavkami subjektov hospodárskej mobilizácie. Zavedenie niektorých pojmov a opatrení hospodárskej mobilizácie bolo dôsledkom schválenia Zoznamu opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 161 z 12. marca 2008. Niektorým ústredným orgánom sa podrobnejšie rozpracovali kompetencie a úlohy v oblasti hospodárskej mobilizácie.
Potreba ďalšej novelizácie zákona č. 414/2002 Z. z. vyplynula zo zistenia niektorých nezrovnalostí, ktoré sa týkajú prepojenia činností práce obvodných úradov, obcí a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré sa spolupodieľajú na plnení opatrenia pracovná povinnosť a opatrenia vecné plnenie. Vzhľadom na úpravy úloh obvodným úradom a obciam je v neposlednom rade potrebné viac spresniť povinnosti a práva určených subjektov, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb, ktorí nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie ako aj fyzických osôb tak, aby bola zabezpečená kontinuita jednotlivých úloh. Okrem toho je potrebné upraviť ustanovenia zákona týkajúce sa jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie ako aj úlohy niektorým ústredným orgánom štátnej správy. Taktiež je potrebné odstrániť aj legislatívne chyby, ktoré sa v priebehu predchádzajúcich novelizácií zákona č. 414/2002 Z. z. neodstránili alebo prehliadli. Návrh zákona zohľadňuje ustanovenia zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Uvedenými zákonmi zodpovednosť za plnenie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie je uložená orgánom miestnej štátnej správy, ako aj obciam a vyšším územným celkom v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov na základe ktorých vyššie územné celky prevzali zriaďovateľské a riadiace pôsobnosti v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy a ďalších úsekov verejnej správy.
Zároveň sa navrhuje úprava zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, v ktorom sa upravujú otázky zosúladenia činnosti orgánu územnej samosprávy podľa zákona o hospodárskej mobilizácii s orgánmi krízového riadenia podľa zákona č. 387/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V návrhu zákona sa upravuje oprávnenie na ukladanie povinností orgánov krízového riadenia pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie podľa zákona o hospodárskej mobilizácii v krízových situáciách definovaných v zákone č. 387/2002 Z. z. Spôsob rozhodovania, príkaz a rozhodnutie, upravujú príslušné ustanovenia zákona o hospodárskej mobilizácii.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky súčasne upozorňuje na potrebu novelizácie ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu vo vzťahu k úpravám niektorých právnych predpisov súvisiacich s činnosťou bezpečnostných rád a obmedzovaním základných práv a slobôd a ukladaním povinností v období krízovej situácie, ktoré sa uplatňujú vo väzbe na ústavný zákon, okrem zákona o hospodárskej mobilizácii aj v iných právnych predpisoch, ktoré súvisia s problematikou riešenia krízových situácií. Niektoré ustanovenia ústavného zákona si žiadajú spresnenia alebo doplnenia, aby činnosť orgánov verejnej moci, ktoré sa podieľajú na riešení krízovej situácie, bola v rôznych právnych predpisoch, ktoré sa zaoberajú riešením krízovej situácie, vzájomne prepojená a pomáhala zvládnuť dôsledky krízovej situácie s využitím vlastných síl, prostriedkov a zdrojov Slovenskej republiky.
Okrem novelizácie ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky navrhuje, aby sa do Ústavy Slovenskej republiky priamo zadefinovali pojmy "verejná moc" a "orgány verejnej moci", ktoré nie sú explicitne a všeobecne zadefinované v žiadnej právnej norme. Tieto pojmy sa používajú napríklad aj v Ústave Slovenskej republiky alebo v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale nie sú jednoznačne pomenované, a preto dochádza k rozporom pri ich výklade a interpretácií.
Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Finančné prostriedky na plnenie úloh podľa navrhovaných ustanovení budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov realizáciou návrhu dotknutých kapitol, resp. subjektov verejnej správy a v rámci schválených limitov počtu zamestnancov na príslušný rozpočtový rok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I

čl. I § 1 §
Vymedzuje sa účel tak, aby sa vytvorili podmienky na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti najmä ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, informačných a spravodajských služieb a záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v období krízovej situácie opatreniami v oblasti ekonomiky a v neekonomickej spoločenskej nadstavbe. Za tým účelom sa ustanovujú úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie, pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a fyzických osôb, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, ako aj subjektov hospodárskej mobilizácie a ďalšie podmienky nie len v období krízovej situácie, ale aj v prípravnom období

čl. I § 2 §
Opatreniami hospodárskej mobilizácie sa zabezpečuje základné právo občana na prežitie v krízovej situácii, vyjadrené v článku 15 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne sa nimi zabezpečujú potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek integrovaného záchranného systému tak, aby mohli plniť svoje poslanie v oblasti zachovania mieru a bezpečnosti štátu. Záchranné zložky integrovaného záchranného systému budú činné pri odstraňovaní následkov krízovej situácie. Týmto zákonom je ustanovený rozsah pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie, pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, ustanovené povinnosti právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom, ktoré nie sú určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie a ustanovené práva a povinnosti fyzickým osobám.

čl. I § 3 §
Ustanovením sa vymedzujú základné pojmy, pričom sa vychádza z existujúcich poznatkov a zaužívaných slovných spojení tak, aby bol význam definícií čo najpresnejší a v zhode s ďalšími ustanoveniami zákona, prípadne sa preberajú a prispôsobujú pojmy upravené inými zákonmi.

čl. I § 4 §
Upravuje sa proces schvaľovania subjektov hospodárskej mobilizácie spomedzi ústredných orgánov štátnej správy, nakoľko z hľadiska súčasného poznania nebola preukázaná evidentná potreba zaradenia všetkých ústredných orgánov štátnej správy medzi subjekty hospodárskej mobilizácie. Na druhej strane praxou sa preukázalo, že obvodné úrady, obce a vyššie územné celky majú ako subjekty hospodárskej mobilizácie na miestnej úrovni nezastupiteľné miesto a zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení krízových situácií, a preto sú zaradené ako subjekty hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona. Na základe skutočnosti, že obcami sú chápané aj mestské časti mesta Bratislavy a Košíc, sa v rámci ustanovenia spresňuje zoznam subjektov hospodárskej mobilizácie. Významné miesto medzi subjektmi hospodárskej mobilizácie majú subjekty spomedzi právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale aj rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie, poskytujúce všeobecne prospešné služby a verejné vysoké školy. Uvedené subjekty sú určované rozhodnutím v správnom konaní. V zásade sa predpokladá, že uvedené subjekty sú určované rozhodnutím v správnom konaní v stave bezpečnosti alebo písomným príkazom v krízovej …

čl. I § 5 §
V ustanovení sú taxatívne vymenované opatrenia hospodárskej mobilizácie, s využitím ktorých sa počíta pri riešení následkov krízovej situácie. Brali sa do úvahy doterajšie skúsenosti v oblasti hospodárskej mobilizácie a porovnávali sa s obsahom riešenia obdobnej problematiky v niektorých členských štátoch NATO a EÚ.

čl. I § 6 §
Hospodárskou mobilizáciou sa majú zabezpečovať základné funkcie štátu, a preto aj jej financovanie zabezpečuje štát z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. V ustanovení sú popísané základné zodpovednosti za pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na realizáciu opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú v stave bezpečnosti alebo až v období krízovej situácie. Na účely pochopenia financovania výdavkov obciam a vyšším územným celkom, ktorým sa výdavky prideľujú prostredníctvom rozpočtu Ministerstva hospodárstva SR, je potrebné spresniť pri niektorých opatreniach hospodárskej mobilizácie spôsob ich financovania. V ustanovení sú u vybraných ústredných orgánov, vo väzbe na niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie, dané možnosti čerpania štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu. Ide o oparenia hospodárskej mobilizácie ako uchovanie výrobných schopností, organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi, použitie štátnych hmotných rezerv, riešenie stavu ropnej núdze, organizácia dopravného zabezpečenia, organizácia poštových služieb, organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, organizácia dodávok pohonných hmôt …

čl. I § 7 §
Cieľom tohto ustanovenia je vymedziť, v akom čase sa uplatňujú jednotlivé opatrenia hospodárskej mobilizácie tak, aby bol vytvorený časový priestor na ich prípravu a samotnú realizáciu. Dôvodom pre takéto rozdelenie je skutočnosť, že okrem opatrení, ktoré sa realizujú v stave bezpečnosti, sú aj opatrenia ktorých nariadenie je potrebné len v niektorom zo stavov akými sú vojna, vojnový stav, výnimočný stav alebo núdzový stav. Súčasne sa vymedzuje, že opatrenia môže vyhlásiť vláda na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky. Obvodnému úradu sa ustanovuje kompetencia na nariadenie tých opatrení, ktoré majú priamy vzťah k zabezpečeniu prežitia v jeho územnom obvode. Spresňuje sa vedenie osobných údajov o fyzických osobách v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Ďalšie ustanovenie ukladá subjektom hospodárskej mobilizácie, na zabezpečenie vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 zákona o hospodárskej mobilizácii, spracovávať údaje v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Zoznam sledovaných skupín údajov aj s uvedením prístupu konkrétnych skupín používateľov špecifického aplikačného …

čl. I § 8 §
V nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) sa ustanovuje vláde SR kompetencia na určovanie aj zrušenie ústredných orgánov ako subjektov hospodárskej mobilizácie. Okrem toho, že vláda SR určuje ústredné orgány za subjekty hospodárskej mobilizácie, zároveň im aj vymedzuje rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Vláda SR má zároveň právo určené ústredné orgány, ktoré určila za subjekty hospodárskej mobilizácie, zrušiť ako subjekty hospodárskej mobilizácie a v rámci zrušenia im aj zruší rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. V nadväznosti na odôvodnenie § 7 je potrebné, aby kompetencia na nariadenie opatrení v jednotlivých stavoch, ako aj nariadenia o financovaní plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie bola v zákone aj explicitne uvedená. Navrhuje sa, aby vláda vydávala súhlas na predaj alebo na likvidáciu majetku určeného na účely hospodárskej mobilizácie, ktorý prestal slúžiť týmto účelom z dôvodov nepotrebnosti, jeho nefunkčnosti alebo jeho nadmernej opotrebovanosti. Uvedenou kompetenciou sa zabezpečuje transparentnosť nakladania s majetkom, na obstaranie ktorého boli sčasti alebo úplne použité finančné …

čl. I § 9 §
Navrhovaným ustanovením sa upravujú pôsobnosti ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy v oblasti hospodárskej mobilizácie tak, aby bolo zabezpečené vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, ako aj spracovávanie a aktualizácia informácií sústreďovaných v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie a správy majetku určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Vzhľadom ku kompetenciám ministerstva hospodárstva sa tiež navrhuje, aby ústredné orgány štátnej správy pri uplatňovaní svojich pôsobností v oblasti hospodárskej mobilizácie, s ním spolupracovali. Ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy sa umožňuje v rámci svojej pôsobnosti rozhodnutím určovať alebo zrušovať subjekty hospodárskej mobilizácie alebo im meniť rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Vydávanie rozhodnutí sa vykonáva podľa zákona o správnom konaní. V rámci vydávania rozhodnutí ústredný orgán určuje novému subjektu hospodárskej mobilizácie rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Ústredný orgán má právo rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie meniť v rámci nového rozhodnutia, pokiaľ je subjekt určený za subjekt hospodárskej mobilizácie rozhodnutím, v ktorom mu určil iný rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. V prípade, …

čl. I § 10 §
V nadväznosti na pôsobnosť ministerstva hospodárstva vymedzenú v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, sa bližšie ustanovuje spôsob riadenia na úseku hospodárskej mobilizácie. Riadenie v zmysle uvedeného ustanovenia sa chápe ako riadenie činností ústredných orgánov štátnej správy vzájomne, vo vzťahu k vláde Slovenskej republike aj vo vzťahu k iným subjektom hospodárskej mobilizácie. Rozhoduje o odvolaní pri niektorých rozhodnutiach, ktoré vydali obvodné úrady alebo iné subjekty hospodárskej mobilizácie podľa niektorých ustanovení zákona o hospodárskej mobilizácie. Ministerstvo hospodárstva SR taktiež koordinuje a usmerňuje subjekty hospodárskej mobilizácie v rámci spracovania krízového plánu hospodárskej mobilizácie a určuje prístupové práva aj pre používateľov špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie z obcí.

čl. I § 11 §
Týmto ustanovením sa vyjadruje osobitné postavenie ministerstva obrany v oblasti hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k ozbrojeným silám. Vzhľadom na úlohy, ktoré ozbrojené sily plnia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu je potrebné aby ministerstvo obrany malo vytvorené podmienky na priame uplatňovanie vlastných požiadaviek na subjektoch hospodárskej mobilizácie. Okrem toho je tu vyšpecifikovaná aj spolupráca s ministerstvom zdravotníctva pri koordinácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie ministerstvom obrany.

čl. I § 12 §
Ustanovením § 12 sa vyjadruje osobitné postavenie ministerstva vnútra v oblasti hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k Policajnému zboru, Železničnej polícii, Hasičskému a záchrannému zboru a Horskej záchrannej službe. Vzhľadom na úlohy, ktoré tieto subjekty plnia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu je potrebné, aby ministerstvo vnútra malo vytvorené podmienky na priame uplatňovanie vlastných požiadaviek na subjektoch hospodárskej mobilizácie. V rámci hospodárskej mobilizácie ministerstvo vnútra koordinuje aj činnosť miestnych orgánov štátnej správy a prostredníctvom nich aj obcí. Pre obvodné úrady rieši aj prideľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a kontroluje, či obvodné úrady hospodárne čerpajú finančné prostriedky. Okrem toho je tu vyšpecifikovaná aj spolupráca ministerstva vnútra s ministerstvom zdravotníctva pri koordinácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie.

čl. I § 13 §
Ustanovením § 13 sa vyjadruje osobitné postavenie ministerstva zdravotníctva v oblasti hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na úlohy, ktoré subjekty v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva plnia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu je potrebné, aby ministerstvo zdravotníctva malo vytvorené špecifické pôsobnosti, ktoré nie sú špecifikované v rámci § 9. Okrem toho je tu vyšpecifikovaná aj koordinácia ministerstva zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom obrany, ministerstvom vnútra, vyššími územnými celkami a ministerstvom hospodárstva pri príprave štruktúry siete subjektov hospodárskej mobilizácie z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako aj rozsah výdavkov na hospodársku mobilizáciu poskytovaných zo štátneho rozpočtu v oblasti zdravotníckeho zabezpečenia.

čl. I § 14 §
Ustanovením § 14 sa upravuje pôsobnosť ministerstva financií v nadväznosti na pôsobnosť Národnej banky Slovenska a Štátnej pokladnice tak, aby bola zabezpečená vzájomná kontinuita pri plnení finančného zabezpečenia a bankových služieb spojených s finančným zabezpečením plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie.

čl. I § 15 §
Ustanovením § 15 sa upravuje špecifická pôsobnosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá nie je špecifikovaná v rámci § 9, v nadväznosti na činnosť Centra sústredeného sociálneho zabezpečenia, ktorého význam je definovaný v § 3 zákona o hospodárskej mobilizácii. Toto centrum bude vykonávať svoju činnosť v období krízovej situácie na podnet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

čl. I § 16 §
Ustanovením § 16 sa upravuje pôsobnosť obvodných úradov, ako orgánov miestnej štátnej správy, ktoré sú v rozsahu starostlivosti o obyvateľstvo nositeľmi plnenia niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie. V rámci tohto ustanovenia sú vyšpecifikované pôsobnosti aj obvodných úradov v sídle kraja, ktoré majú okrem pôsobnosti ako obvodný úrad ešte ďalšie pôsobnosti, ktoré sú nad rámec pôsobnosti obvodného úradu. Obvodný úrad v sídle kraja riadi, koordinuje a kontroluje obvodné úrady vo svojej pôsobnosti v rámci vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie. Obvodný úrad v sídle kraja má právo priamo uplatňovať požiadavky obvodných úradov, obcí a vyššieho územného celku na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie na vecne príslušných ústredných orgánoch štátnej správy a koordinuje s ministerstvom vnútra prípravu rozsahu a štruktúry výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Obvodné úrady môžu v rozsahu kompetencií rozhodovať v správnom konaní o povinnosti obcí, podieľať sa na plnení tých opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré bezprostredne súvisia so zásobovaním obyvateľstva ako základnej podmienky na prežitie obyvateľstva formou zriaďovania odberných miest …

čl. I § 17 §
Ustanovením § 17 sa upravuje pôsobnosť vyšších územných celkov, ktoré majú za úlohu na základe rozhodnutia alebo príkazu určovať subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré budú vykonávať opatrenia hospodárskej mobilizácie určené im v rozhodnutí alebo príkaze. Okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú v stave bezpečnosti im môže určiť vykonávať v období krízovej situácie aj opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkajú organizácie dopravného zabezpečenia na úrovni ciest II. a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, ktoré sú v ich vlastníctve, organizácie sociálneho zabezpečenia, redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu na stredných školách a ochrany pamiatkového fondu a ochrany predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. Pri plnení stanovených opatrení hospodárskej mobilizácie spolupracuje s príslušným obvodným úradom v sídle kraja. Vydávanie rozhodnutí sa vykonáva podľa zákona o správnom konaní. V rámci vydávania rozhodnutí vyšší územný celok určuje novému subjektu hospodárskej mobilizácie rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Vyšší územný celok má právo rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie meniť v rámci nového rozhodnutia, pokiaľ je subjekt určený …

čl. I § 18 §
Ustanovenie § 18 ukladá obci povinnosť primárnej starostlivosti o obyvateľstvo v súvislosti so zabezpečením potrieb na jeho prežitie. Svoje požiadavky uplatňuje na príslušnom obvodnom úrade, pričom dáva obvodnému úradu aj návrhy súvisiace s potrebou zavedenia mimoriadnych regulačných opatrení, najmä zriaďuje výdajne odberných oprávnení na základe rozhodnutia obvodného úradu a túto činnosť vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy. Okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú v stave bezpečnosti, vykonáva obec v období krízovej situácie aj opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkajú organizácie dopravného zabezpečenia na úrovni miestnych komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce, ako aj redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu na základných školách, a taktiež aj ochrany kultúrneho dedičstva. Činnosti v oblasti dopravného zabezpečenia a redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu vykonáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 7 zákona o hospodárskej mobilizácii. V období krízovej situácie poskytuje príslušnému obvodnému úradu na jeho vyžiadanie aj údaje o hospodárskych zvieratách a rastlinných komoditách v územnom obvode obce, ktoré získava od právnických osôb a fyzických …

čl. I § 19 §
V § 19 sa ustanovujú práva a povinnosti pre určené subjekty, ktoré majú rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podrobne špecifikovaný v rozhodnutí alebo v príkaze, ktorým sa stanovuje ich zaradenie medzi subjekty hospodárskej mobilizácie. Údaje poskytované subjektmi hospodárskej mobilizácie prostredníctvom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie slúžia pre rozhodovací proces ústredných orgánov alebo vyšších územných celkov v období krízovej situácie na riešenie následkov krízovej situácie. Určené subjekty okrem opatrení hospodárskej mobilizácie určených im rozhodnutím alebo príkazom sa v období krízovej situácie musia podriadiť určitým opatreniam, akými sú najmä vecné plnenie, pracovná povinnosť, regulačné opatrenia spotreby elektriny, tepla, spotreby plynu, vody a ropných výrobkov, ako aj mimoriadnym regulačným opatreniam. Určené subjekty v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR majú v období krízovej situácie okrem iného poskytovať informácie požadované obcami alebo ústrednými orgánmi (Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) za účelom riešenia opatrenia veterinárnej starostlivosti. Pokiaľ ide o ostatné opatrenia hospodárskej mobilizácie, podriadi sa im určený subjekt po ich …

čl. I § 20 §
V § 20 sa ustanovujú povinnosti pre podnikateľov a iné právnické osoby, ktoré nie sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie a musia sa v období krízovej situácie podriadiť určitým opatreniam, akými sú najmä vecné plnenie, pracovná povinnosť, regulačné opatrenia spotreby elektriny, tepla, spotreby plynu, vody a ropných výrobkov, ako aj mimoriadne regulačné opatrenia. V stave bezpečnosti sú povinné poskytnúť na základe vyžiadania príslušného obvodného úradu alebo obce informácie o vecných prostriedkoch, ktoré môžu byť v období krízovej situácie použité na riešenie následkov krízovej situácie. Pokiaľ sa podnikatelia a iné právnické osoby, ktoré nie sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie, v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberajú chovom hospodárskych zvierat alebo pestovaním rastlinných komodít, poskytujú v období krízovej situácie aj informácie o stave a inventarizácii svojich hospodárskych zvierat a rastlinných komodít na základe vyžiadania obce. Pokiaľ ide o ostatné opatrenia hospodárskej mobilizácie, podriadi sa im podnikateľ a iná právnická osoba, ktorá nie je subjektom hospodárskej mobilizácie po ich nariadení vládou SR alebo …

čl. I § 21 §
Ustanovením § 21 sa fyzickej osobe v období krízovej situácie vymedzujú aj určité práva. Prvoradé právo fyzickej osoby je zákonné právo na zabezpečenie prežitia a spôsob jeho uplatňovania voči obci.

čl. I § 22 §
Ustanovením § 22 sa určujú aké povinnosti majú fyzické osoby, nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky v období krízovej situácie. Prvoradou povinnosťou fyzickej osoby je využívanie svojho práva tak, aby jeho nesprávnym uplatňovaním neboli ohrozené prvoradé práva ostatných osôb, nachádzajúcich sa na území republiky, tzn. fyzická osoba je povinná podriadiť sa adekvátnej regulácii v oblasti využívania energií a výrobkov, ktoré sú podmienkou na prežitie, ďalej je povinná podriadiť sa pracovnej povinnosti, vecnému plneniu a svoje nároky na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť prispôsobiť momentálnym možnostiam poukazovateľov zdravotníckeho zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia. Poskytovanie zdravotníckeho zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia v období krízovej situácie nemusí dosahovať úroveň bežného štandardu, ale musí spĺňať požiadavku zabezpečenia prežitia. Toto ustanovenie upravuje aj podmienky, kedy sa na fyzickú osobu vzťahuje právo na udelenie výnimky z ustanovenia o pracovnej povinnosti a spôsob jeho preukazovania, resp. prihliadanie na neohrozenie chodu hospodárskeho zariadenia, ktoré je jediným zdrojom obživy fyzickej osoby a jeho rodiny. Pokiaľ sa fyzická osoba zaoberá aj chovom hospodárskych …

čl. I § 23 §
V § 23 sa ustanovujú úlohy Národnej banke Slovenska, ktorá pripravuje a vykonáva opatrenia a zabezpečuje činnosti v oblasti bankových služieb, ktoré sú spojené so zabezpečovaním financovania výdavkov hospodárskej mobilizácie, so zabezpečovaním financovania štátneho rozpočtu a s tým súvisiacim platobným stykom a vedením účtov v období krízovej situácie. Národná banka Slovenska spolupracuje s Ministerstvom financií SR pri koordinácii krízového plánovania a vykonávaní bankových služieb. Tieto pôsobnosti Národnej banky Slovenska sa upravujú v súlade s pôsobnosťami ministerstva financií a v súlade s jej poslaním v bankovom sektore tak, aby sa komplexne zabezpečilo vykonávanie finančného zabezpečenia a bankových služieb spojených s finančným zabezpečením ako opatrení hospodárskej mobilizácie. Národnej banke Slovenska sa spresňujú niektoré úlohy v oblasti spracovania krízového plánu hospodárskej mobilizácie a určovania prístupových práv v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.

čl. I § 24 §
V § 24 sa ustanovujú úlohy Rozhlasu a televízii Slovenska, ktorý je zriadený ako subjekt hospodárskej mobilizácie vzhľadom na to, že podľa doterajších skúseností má nazastupiteľné miesto najmä v otázkach prenosu informácií o hospodárskej mobilizácii ako celku a osobitne o vykonaní opatrení hospodárskej mobilizácie. Rozhlasu a televízii Slovenska sa spresňujú niektoré úlohy v oblasti spracovania krízového plánu hospodárskej mobilizácie a určovania prístupových práv v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.

čl. I § 25 §
V § 25 sa ustanovujú úlohy Sociálnej poisťovni, ktorá sa zriaďuje ako subjekt hospodárskej mobilizácie vzhľadom na to, že v rámci zabezpečenia plnenia opatrenia hospodárskej mobilizácie organizácia sociálneho zabezpečenia poskytuje informácie o svojich poistencoch ministerstvu vnútra a ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo iným subjektom hospodárskej mobilizácie v súvislosti s uložením pracovnej povinnosti. Sociálnej poisťovni sa spresňujú niektoré úlohy v oblasti spracovania krízového plánu hospodárskej mobilizácie a určovania prístupových práv v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Taktiež sa jej určuje určiť svojich zamestnancov pobočiek do Centra sústredeného sociálneho zabezpečenia.

čl. I § 26 §
V § 26 sa ustanovujú úlohy Štátnej pokladnici, ktorá sa zriaďuje ako subjekt hospodárskej mobilizácie vzhľadom na to, že v rámci zabezpečenia plnenia opatrenia hospodárskej mobilizácie finančné zabezpečenie spolupracuje s ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska. Vykonáva platobný styk a vedenie účtov pre potreby klientov Štátnej pokladnice v období krízovej situácie. Štátnej pokladnici sa spresňujú niektoré úlohy v oblasti spracovania krízového plánu hospodárskej mobilizácie a určovania prístupových práv v rámci špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.

čl. I § 27 §
V § 27 sa ustanovuje pre fyzickú osobu odmena za pracovnú povinnosť, ktorej táto povinnosť bola uložená, a ktorá ju aj vykonala, a ktorú si uplatňuje u toho, v prospech ktorého pracovala. Takýmto spôsobom riešenia vyplácania odmeny za prácu sa zabezpečuje štandardný postup tak, aby fyzickej osobe, ktorej bola uložená pracovná povinnosť, nevznikali problémy s odmeňovaním za ňu. Odmeňovanie sa uskutočňuje podľa platných predpisov o plate a mzde, pričom výška odmeny za pracovnú povinnosť zodpovedá podmienkam odmeňovania obvyklým za predmetný druh práce a jej splatnosť zodpovedá času obvyklému u toho, pre koho pracuje, ak sa obidve strany nedohodli inak. V prípade dohody je odmenu za pracovnú povinnosť možné poskytnúť aj inou ako peňažnou formou. Nepredpokladá sa totiž, že by sa prestali uplatňovať pracovnoprávne predpisy v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Naopak, ak by vznikla potreba zmeny niektorých ustanovení, tak by sa vykonala ich novelizácia, a preto nie je nutné v tomto zákone pre odmeňovanie za prácu …

čl. I § 28 §
Peňažná náhrada za vecné plnenie prislúcha tomu, kto poskytol vecné prostriedky alebo jeho právnemu nástupcovi. Peňažnú náhradu poskytuje subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bolo vecné plnenie. Ustanovením sa sleduje, aby tomu, kto vecné plnenie poskytol, sa poskytnutá vec aj vrátila. Vzhľadom na to, že počas doby, kedy ten kto vecné prostriedky poskytol, nemohol ich využívať pre svoju potrebu, prináleží mu peňažná náhrada. Peňažná náhrada sa poskytuje kvôli objektívnosti vo výške, ktorá zodpovedá trhovým podmienkam. Ustanoveniami sa súčasne predpokladá, že osoba, ktorá vecné plnenie poskytla alebo jej právny nástupca nemusí o peňažnú náhradu žiadať a subjekt hospodárskej mobilizácie jej ju poskytne z vlastnej iniciatívy.

čl. I § 29 §
Odškodňovanie úrazov, ku ktorým došlo pri plnení pracovnej povinnosti, sa obvykle poskytuje podľa ustanovení Zákonníka práce o náhrade škody, vyplývajúcej z pracovnoprávneho vzťahu. Ak nie je možné uplatňovať si náhradu škody v zmysle uvedeného, uplatňuje si ju poškodený na Ministerstve hospodárstva SR, ktoré koná v zastúpení štátu.

čl. I § 30 §
Ak pri používaní vecných prostriedkov došlo počas vecného plnenia k ich poškodeniu alebo celkovému znehodnoteniu, poskytne subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bolo vecné plnenie, tomu, kto vecné prostriedky poskytol alebo jeho právnemu nástupcovi, náhradu vo forme vrátenia vecného prostriedku rovnakého druhu a rovnakej hodnoty, a ak to nie je možné alebo účelné, tak vo forme peňažnej náhrady podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nepredpokladá sa, že osoba, ktorá poskytla vecné plnenie bude musieť o náhradu vecnej škody žiadať, naopak predpokladá sa, že náhradu vecnej škody jej poskytne subjekt hospodárskej mobilizácie z vlastnej iniciatívy.

čl. I § 31 a 32 §
V § 31 a § 32 sa navrhuje, aby za neplnenie opatrení hospodárskej mobilizácie mohol štát ukladať sankcie a prostredníctvom nich zabezpečoval vymožiteľnosť práva. Najmä sa ustanovuje, aby aj prostredníctvom hrozby finančnej pokuty boli vykonané opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré určil ústredný orgán alebo vyšší územný celok v rozhodnutí alebo v príkaze. Súčasne sa umožňuje, aby ústredný orgán alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, mohol ho aj prostredníctvom sankcie prinútiť nakladať s majetkom hospodárskej mobilizácie tak, aby bol zachovaný účel jeho určenia. Odlišná výška pokuty v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu oproti ostatnému obdobiu je z dôvodu, že nevykonanie niektorých z opatrení hospodárskej mobilizácie v čase ich vyhlásenia môže spôsobiť rozsiahlejšie škody alebo následky. Umožňuje sa tiež, aby obvodný úrad okrem iného mohol postihnúť neplnenie povinností právnických osôb, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Keďže právnické osoby, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie plnia povinnosti vo vzťahu …

čl. I § 33 až 38 §
Komplexne sa upravuje nakladanie s majetkom štátu určeným na účely hospodárskej mobilizácie. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok hospodárskej mobilizácie sa obstaráva úplne alebo z časti z prostriedkov štátneho rozpočtu a je určený na presne vymedzené vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, navrhuje sa, aby s ním bolo nakladané tak, aby bol zachovaný účel, na ktorý bol určený, aby nemohol byť postihnutý exekúciou, a aby nemohol byť predmetom záložného práva. Súčasne sa ustanovujú niektoré ďalšie spôsoby a podmienky nakladania s ním obdobne ako sú upravené v zákone o správe majetku štátu. Správa majetku sa upravuje pre subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré sú ústrednými orgánmi alebo obvodnými úradmi a subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré sú rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami v pôsobnosti ministerstva vnútra. Návrhom § 33 ods. 3 a 4 sa umožňuje poskytnúť príspevok zo štátneho rozpočtu na majetok určený na účely hospodárskej mobilizácie, ktorý je vo vlastníctve subjektu hospodárskej mobilizácie. Nakladanie s majetkom, na ktorý bol poskytnutý príspevok sa navrhuje tak, aby príspevok splnil …

čl. I § 39 §
Spresňuje sa poskytovanie údajových dokumentov zo špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie pre definované kategórie inštitúcií a osôb. Používateľ špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie zodpovedá za údaje, ktoré v ňom spracováva a priebežne aktualizuje. Rieši sa aj zablokovanie prístupu používateľa do špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, aby sa zabránilo prípadnému zneužitiu údajov, ktoré sú v ňom sledované, prípadne iným nezákonným činnostiam. Špecifický aplikačný program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie je prístupný na základe určených prístupových práv a ustanovení zákona o hospodárskej mobilizácii len pre vybraný okruh používateľov, a preto ide o neverejný informačný systém verejnej správy. Ministerstvo hospodárstva je správcom špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Vytváranie špecifického aplikačného programu jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie nemá dopad na navýšenie počtu zamestnancov Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR vytvára špecifický aplikačný program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie prostredníctvom spoločnosti (systémový integrátor špecifického aplikačného programu), ktorú určuje podľa § 4 ods. 1 …

čl. I § 40 §
Podrobnosti o niektorých ustanoveniach sa riešia cez vykonávacie predpisy, ktoré vydajú Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstvo životného prostredia SR.

čl. I § 41 §
Schválením tohto návrhu zákona sa zruší zákon č. 414/2002 Z. z., ktorý bol doteraz od roku 2003 už štyrikrát novelizovaný (v znení zákona č. 511/2003 Z. z., zákona č. 622/2004 Z. z., zákona č. 345/2007 Z. z., zákona č. 298/2009 Z. z.).

čl. II

čl. II bod 1 a 2
V rámci zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona spresňuje definícia pojmu „civilné núdzové plánovanie“ tak, aby v definícii bolo zahrnuté okrem zabezpečenia funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v období krízovej situácie aj zabezpečenie funkčnosti hospodárstva, ktoré je dôležitou súčasťou stability štátu. Vzhľadom na definíciu pojmu „krízová situácia“ v rámci § 1 zákona č. 387/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorých je pojem „krízová situácia“ definovaný ako obdobie, sa navrhuje nahradiť slová „v čase krízovej situácie“ slovami „v období krízovej situácie“.

čl. II bod 3
Dopĺňa sa nové ustanovenie pre vyšší územný celok tak, aby tento spolupracoval a koordinoval svoju činnosť v rámci hospodárskej mobilizácie s orgánmi krízového riadenia. Taktiež sa dopĺňa ustanovenie, ktoré splnomocňuje orgány krízového riadenia a vyšší územný celok ukladať povinnosti a vyžadovať plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu ustanovenom inými právnymi predpismi, napr. zákonom o hospodárskej mobilizácii. Taktiež sa dopĺňajú nové poznámky pod čiarou.

čl. III
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2011 so zreteľom na predpokladané trvanie legislatívneho procesu. Na podnet Združenia miest a obcí Slovenska sa účinnosť realizácie čl. I § 18 ods. 2 písm. d) zákona o hospodárskej mobilizácii navrhuje 1. januára 2015. Dôvodom je, že získanie požadovaných informácií si vyžiada vytvorenie personálnych, technických a finančných predpokladov na realizáciu úloh s tým spojených. V súčasnosti nemalý podiel obcí nemá tieto predpoklady vytvorené a teda nie je možné objektívne očakávať, že budú schopné predmetnú úlohu hneď splniť. Z uvedeného dôvodu Združenie miest a obcí Slovenska požadovalo, aby úlohy vyplývajúce z § 18 ods. 2 písm. d) zákona o hospodárskej mobilizácii nadobudli účinnosť až v čase, keď budú vytvorené podmienky vyplývajúce z realizácie Koncepcie modernizácie územnej samosprávy schválenej vládou SR uznesením č. 497/2009. Bratislava 9. februára 2011 Iveta Radičová predsedníčka vlády Slovenskej republiky Juraj Miškov minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa doplniť do ustanovenia § 3 písm. l) zákona o hospodárskej mobilizácii mimoriadnu situáciu. V § 3 sa upravuje vymedzenie základných pojmov používaných v zákone. V písm. l) sa uvádza, že na účely tohto zákona sa rozumie „uchovaním výrobných schopností sústavné udržiavanie prevádzkyschopnosti výrobných, opravárenských a iných zariadení nevyhnutných na zabezpečenie výroby na náhradu spotreby, strát a opráv výzbroje a techniky ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu“. Vymedzenie štyroch stavov v závere ustanovenia (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) sa navrhuje nahradiť pojmom krízovej situácie, ktorý v zmysle vymedzenia v § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii okrem týchto štyroch stavov obsahuje aj mimoriadnu situáciu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva (viď Všeobecná časť dôvodovej správy).

čl. I bod 2 §
V súčasnom znení ustanovenia § 3 písm. r) sa v prvom aj druhom bode navrhuje vypustiť slovné spojenie „v období krízovej situácie“, pretože ide o vnútorný rozpor zákona, konkrétne rozpor s § 7 ods. 1.. Organizácia zdravotníckeho zabezpečenia je opatrením hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. g). Podľa § 7 ods. 1 sa toto opatrenie vykonáva už v stave bezpečnosti. Uvádzanie obdobia krízovej situácie v § 3 písm. r) je tak legislatívnou chybou, ktorá sa týmto odstraňuje.

čl. I bod 3 §
Ustanovenie § 11 písm. d) počíta s koordináciou organizácie zdravotníckeho zabezpečenia zo strany ministerstva obrany, ustanovenie § 12 písm. e) zase s koordináciou zdravotníckeho zabezpečenia zo strany ministerstva vnútra, pričom v oboch prípadoch ide o zdravotnícke zariadenia, ktoré sú určenými subjektmi hospodárskej mobilizácie daným ministerstvom. V rámci aplikačnej praxe v súvislosti s financovaním opatrení hospodárskej mobilizácie v pandémii COVID-19 sa ukázalo, že v dôsledku súčasného znenia zákona bola finančná zodpovednosť za realizáciu daného opatrenia hospodárskej mobilizácie výlučne na ministerstve zdravotníctva napriek tomu, že dané opatrenie zastrešovali aj ostatné dve ministerstvá a museli tak jeho financovanie riešiť skrz ministerstvo zdravotníctva, čo v aplikačnej praxi spôsobilo problémy. Návrh uvedeného bodu tento problém do budúcna odstraňuje.

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa v ustanovení § 7 ods. 4 umožniť vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie s výnimkou pracovnej povinnosti aj počas núdzového stavu. V § 7 je upravené vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie. Ustanovenie § 7 ods. 4 umožňuje vláde na návrh ministerstva hospodárstva „nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5, ktoré sa vykonávajú už v stave bezpečnosti, aj vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b), c), h), k), o), p), r), t), v) a § 5 písm. e) na účely vyhlásenia konkrétnych mimoriadnych regulačných opatrení“. Ide konkrétne o tieto opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5: b) organizácia výroby a organizácia služieb, c) regulácia rozvodu a spotreby elektriny a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu, e) organizácia dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, h) organizácia dopravného zabezpečenia, k) organizácia veterinárnej starostlivosti, o) použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, p) riešenie stavu …

čl. I bod 5 §
Ustanovenie § 7 ods. 5 umožňuje okresnému úradu v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadiť vykonávanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie, konkrétne organizáciu dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení (§ 5 písm. e)), pracovnú povinnosť (§ 5 písm. r)), vecné plnenie (§ 5 písm. t)), organizáciu výroby a organizáciu služieb (§ 5 písm. b)) a môže Správe štátnych hmotných rezerv odporučiť použitie štátnych hmotných rezerv. Po schválení predkladaného návrhu zákona bude môcť okresný úrad nariaďovať tieto opatrenia hospodárskej mobilizácie aj v čase mimoriadnej situácie s výnimkou pracovnej povinnosti, ktorú nie je možné ukladať v mimoriadnej situácii.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa viazať vykonávanie opatrení podľa § 7 ods. 6 nielen na núdzový stav a výnimočný stav, ale aj na mimoriadnu situáciu. V ustanovení § 7 ods. 6 sa vymedzuje, ktoré z opatrení hospodárskej mobilizácie vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie po vyhlásení núdzového stavu alebo výnimočného stavu bez toho, aby vláda tieto opatrenia nariadila a ktoré opatrenia hospodárskej mobilizácie môže vláda v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadiť. Po schválení navrhovanej novely bude úprava vykonávania týchto opatrení rozšírená z núdzového stavu a výnimočného stavu aj o čas mimoriadnej situácie s výnimkou opatrenia podľa § 5 písm. e) (organizácia dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení), § 5 písm. i) (ochrana životne dôležitých zdrojov) a § 5 písm. y) (ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov), ktoré sa majú a aj budú naďalej nariaďovať až v núdzovom stave alebo výnimočnom stave.

čl. I bod 7 §
Ustanovenie § 7 ods. 10 zákona upravuje získavanie, spracovanie a uchovávanie osobných údajov na účely vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie vrátane vyrozumenia subjektu hospodárskej mobilizácie o vyhlásení núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vypovedaní vojny alebo o nariadení vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Navrhovaným ustanovením sa bude toto ustanovenie vzťahovať aj na vyhlásenie mimoriadnej situácie.

čl. I bod 8 §
Ustanovenie § 11 písm. a) zákona umožňuje ministerstvu obrany uplatňovať požiadavky ozbrojených síl na dopĺňanie strát a spotreby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na subjektoch hospodárskej mobilizácie. Navrhuje sa, aby sa takáto možnosť vzťahovala aj na mimoriadnu situáciu.

čl. II
V súvislosti so zmenou zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov sa navrhuje aj zmena zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 3b odsek 2 písmenom e) a explicitne aj v tomto zákone určiť, že sa po vyhlásení mimoriadnej situácie vykonávajú niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie, avšak len vtedy, ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné a odkázať v poznámke pod čiarou na zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.