§ 2 zákona č. 136/2000 Z. z.: Základné pojmy

Uvádza sekundárne zdroje živín po predpísanej úprave, vhodné na hnojenie pôdy a obsahuje definíciu rizikových prvkov, rizikových látok a certifikácie hnojív.

Navrhovaným znením sa aktualizujú základné pojmy uvedené v § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z. Za hospodárske hnojivo sa bude považovať aj hydinový trus a za sekundárne zdroje živín aj látky anorganického pôvodu, ktoré neobsahujú rizikové prvky alebo rizikové látky, ktoré sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie alebo vápnenie pôdy.

V základných pojmoch sa navrhuje nová definícia sekundárnych zdrojov živín za účelom riešenia ich používania, vzhľadom na nárast producentov a vyprodukovaných zdrojov, ktoré vznikajú aj pri alternatívnej výrobe energie (bioplynové stanice, spaľovanie organickej hmoty).

V § 1 písm. c) sa predmet úpravy rozširuje o hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty, ktoré svojou povahou, zložením a vlastnosťami patria do predmetu úpravy z dôvodu ich pozitívneho vplyvu na rast a vývin rastlín a zlepšovanie úrodnosti pôdy.
V § 1 sa za písmeno d) vkladá písmeno e) podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach.

V § 2 písm. a) štvrtom bode sa rozširuje možnosť používania rastlinných pomocných látok, ktoré sú vyrobené aj z iných látok ako sú humáty, a ktoré v plnej miere svojimi účinkami zodpovedajú rastlinným pomocným látkam, ktoré zvyšujú účinnosť a využitie živín z hnojív a pôdy.

V § 2 písm. s) sa spresňuje pojem producent. Za producenta sa nebude považovať fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorý produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost pre vlastnú spotrebu a neuvádza ju na trh. Producentom sa rozumie fyzická osoba – podnikateľ, ktorý produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost a uvádza ich do obehu. Z dôvodu nutnosti evidencie, a tým monitorovania čistiarenských kalov aplikovaných do pôdy nie len priamou aplikáciou ale aj vo forme produktov, sa navrhuje doplniť, že producentom je aj producent sekundárneho zdroja živín a kompostu, ktorý zapracoval čistiarenský kal a neuvádza ho do obehu.
V § 3a ods. 6 sa ustanovuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín a producenta kompostu, ktorý spracoval do vyprodukovaného sekundárneho zdroja živín alebo kompostu aj čistiarenský kal, bez ohľadu na vyrobené množstvo sekundárneho zdroja živín alebo kompostu, zaslať Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) každoročne do 15. februára hlásenie v rozsahu ustanovených údajov. Hlásenie sa má vzťahovať k údajom o celkovom vyprodukovanom množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu a odberateľov a o množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok. S úpravou v § 3a ods. 6 súvisí aj spresnenie definície producenta v § 2 písm. s) a jej cieľom je, aby sa cez monitoring pohybu čistiarenských kalov vyprodukovaných na území Slovenskej republiky alebo z dovozu zo zahraničia umožnila lepšia dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov.
V § 3a ods. 7 sa ustanovuje rovnaký spôsob a forma hlásení podľa § 3a ods. 5 a 6. Po vecnej stránke sa vychádza z doterajšej úpravy spôsobu a formy hlásenia podľa § 3a ods. 5.
K dôvodom navrhovaných úprav je potrebné uviesť, že v rámci obehového hospodárstva sa kladie dôraz na maximálne zhodnotenie odpadov spojené s dôslednou kontrolou nežiadúcich vstupov do životného prostredia a pri zhodnocovaní čistiarenských kalov, či už na priame použitie alebo vo forme produktov, ktorých súčasťou sú čistiarenské kaly, ide primárne o vplyv na poľnohospodársku pôdu, sekundárne na vodu a rastlinnú produkciu, následne môže sa ich vplyv prejaviť aj v živočíšnej produkcii. Čistiarenské kaly sú zdrojom základných živín, potrebných pre zabezpečenie rastlinnej produkcie, ale aj zdrojom kontaminantov ako sú ťažké kovy, nevynímajúc ale ani antibiotiká, hormóny a v ostatnej dobe sa poukazuje aj na vysoký obsah mikroplastov, ktoré majú veľmi vysoký kumulatívny charakter či už v telách rastlín alebo živočíchov, ľudí nevynímajúc. Preto je dôležité odsledovanie miest, kde sa aplikujú čistiarenské kaly a poznanie spôsobu ich zhodnotenia.

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a na zabezpečenie účinného výkonu kontroly obmedzení a podmienok skladovania a používania hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov v zraniteľných oblastiach sa navrhuje úprava definície v § 2 písm. u). Navrhuje sa jednoznačné prepojenie na určenie zraniteľných oblastí v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že výmera dielov pôdnych v registri produkčných blokov Identifikačného systému poľnohospodárskych parciel (LPIS) podlieha kontinuálne zmenám. Prepojenie sa navrhuje odkazom na splnomocňovacie ustanovenie vodného zákona a príslušný vykonávací predpis, keďže zoznam zraniteľných oblastí má byť pravidelne prehodnocovaný v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky. Najnovšia aktualizácia zoznamu zraniteľných oblastí bola vykonaná nariadením vlády č. 62/2022 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.