Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 312/2026-20 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-44Cpr/27/2020 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-44Cpr/27/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. B3-44Cpr/27/2020 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e jej Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 824,72 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Odôvodnenie: I. Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v označenom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd
prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania. 2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 312/2026-11 z 21. mája 2026 podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu. 3. Žalobou podanou 31. decembra 2019 pôvodne na Okresnom súde Bratislava III sa sťažovateľka domáha proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej 16 092,78 eur s prísl. z titulu náhrady mzdy a nezaplatenej časti odstupného. Okresný súd rozhodol rozsudkom z 26. októbra 2022. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. apríla 2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Vo veci sťažovateľky rozhodol mestský súd rozsudkom z 11. decembra 2024. Proti rozsudku podala sťažovateľka 31. decembra 2024 odvolanie. Rovnako odvolanie podal aj žalovaný. K jeho odvolaniu sa sťažovateľka vyjadrila podaním 13. júna 2025. Dňa 4. marca 2026 sťažovateľka požiadala súd o oznámenie stavu konania. Mestský súd 16. marca 2026 doručil sťažovateľke vyjadrenie žalovaného (z 10. mája 2025), ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila podaním z 2. apríla 2026. 5. Sťažovateľka namieta nečinnosť mestského súdu, ktorý po 16 mesiacoch od podania odvolaní spis nepredložil odvolaciemu súdu. Takúto dobu považuje za neprimeranú. Poukazuje aj na samotnú dĺžku konania 7 rokov v jej pracovnoprávnom spore a skutočnosť, že prvý rozsudok okresného súdu bol krajským súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Predmet sporu sťažovateľka nepovažuje za zložitý. Svojím správaním k prieťahom neprispela. II. Vyjadrenie mestského súdu 6. Mestský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania. Na základe odvolaní strán sporu proti rozsudku z 11. decembra 2024 bol spis 18. mája 2026 predložený na krajský súd. Následne bol 29. mája 2026 vrátený späť bez rozhodnutia pre účely vydania opravného uznesenia k rozsudku. Opravné uznesenie mestský súd vydal 3. júna 2026. Po vrátení doručeniek bude spis opätovne predložený na krajský súd. Poukázal na neprimeranú zaťaženosť súdneho oddelenia a vyššieho súdneho úradníka. Z dôvodu existencie týchto okolností objektívnej povahy nebolo možné urýchliť procesné úkony spojené s úkonmi v rámci odvolania. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 302/2020, II. ÚS 123/2022) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.
2
8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. 9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria prihliada ústavný súd aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (II. ÚS 573/2022). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade. 10. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne vo veci o náhradu mzdy, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci (II. ÚS 157/2020). Ide o vec, ktorej povaha (spor o náhradu mzdy, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľky) si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00). 11. Sťažovateľka v postavení žalobcu pristupovala k sporu aktívne, odpovedala na výzvy súdu a snažila sa zjednať nápravu postupu mestského súdu aj prostredníctvom žiadosti o oznámenie stavu konania. 12. Čo sa týka samotného postupu súdu prvej inštancie, z preskúmania obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a súvisiaceho vyjadrenia vyplynuli pre ústavný súd zistenia, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Aj pri existencii mestským súdom uvedených objektívnych ťažkostí nemožno prehliadnuť dlhšie obdobie nečinnosti mestského súdu, a to minimálne od júna 2025 do marca 2026, teda v trvaní 9 mesiacov. Počas tohto obdobia mestský súd nevykonal žiadny úkon súvisiaci s podanými odvolaniami, pričom ide o jednoduché a štandardné procesné úkony nevyžadujúce si osobitnú časovú alebo odbornú náročnosť. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci poukazuje aj na neefektívnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorá sa prejavila v zrušení prvého rozsudku z 26. októbra 2022. 13. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). 3
14. K argumentácii mestského súdu o objektívnych prekážkach ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry uvádza, že systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. 15. Ústavný súd najmä s prihliadnutím na zjavne neprimeranú celkovú dĺžku konania, zistené obdobie nečinnosti a neefektívnu činnosť súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom ústavnej intenzity, preto rozhodol, že postupom mestského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 16. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu). IV. Primerané finančné zadosťučinenie 17. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia 2 000 eur, čo odôvodnila neprimeranou dĺžkou napadnutého konania a stavom právnej neistoty v pracovnoprávnom spore. 18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 19. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. S prihliadnutím na celkovú dĺžku a fázu konania, správanie sťažovateľky a význam rozhodnutia pre sťažovateľku ústavný súd považoval priznanie 2 000 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto nálezu). V. Trovy konania 20. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej mestský súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli právnym zastúpením.
4
Preto ústavný súd rozhodol o povinnosti mestského súdu nahradiť sťažovateľke v určenej lehote trovy konania na účet jej právneho zástupcu (výrok 4 tohto nálezu). 21. Trovy konania pozostávajú z odmeny a ďalších náhrad advokáta (ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, pozn.) v celkovej výške 824,72 eur, ktoré boli určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (odmena podľa § 11 ods. 3 vyhlášky za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 po 396,50 eur/úkon, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti; náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 15,86 eur). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 25. júna 2026
Robert Šorl predseda senátu
5