Text rozhodnutia
I. ÚS 49/93
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 26. apríla 1994 po predbežnom prerokovaní podnetu , bytom
vo veci
zrušenia uznesenia Okresného súdu v Nitre č.k. Nt 151/84 pre porušenie ústavných práv, vo veci protizákonného postupu osôb činných v trestnom konaní, ako aj vo veci nároku na náhradu škody z titulu súdnej a mimosúdnej rehabilitácie takto rozhodol: Podnet
sa o d m i e t a pre
nedostatok právomoci a príslušnosti ústavného súdu. Odôvodnenie: Podaním z 5. februára 1993, doplneným podaniami z 20. februára 1993, 11. mája 1993, 17. a 18. júla 1993, 13. septembra 1993, 18. októbra 1993, 27. novembra 1993 a 11. apríla 1994 sa
domáhala zrušenia rozhodnutia
Okresného súdu v Nitre Nt 151/84, lebo v priebehu trestného konania, ale aj po vynesení rozhodnutia Okresného súdu v Nitre 16. februára 1984 č.k. Nt 151/84, podľa jej názoru došlo a dochádzalo k porušovaniu jej základných práv a slobôd. Ďalej namietala, že i keď dala podnet na začatie trestného stíhania osôb, ktoré v rámci trestného konania v roku 1984 podľa nej krivo
svedčili, nesprávnym postupom orgánov činných v trestnom konaní nebol náležite zistený skutkový stav. Pisateľka podnetu bola toho -2názoru, že by mala byť súdne rehabilitovaná podľa zákona o súdnej rehabilitácii a ďalej i odškodnená podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácii. Svoje podania považovala za ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (nie zákonnosti) a rozhoduje v rámci pôsobnosti určenej Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach, ktoré môže podať fyzická alebo právnická osoba proti právoplatnému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, miestneho orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy, ak sa nimi porušili jej základné práva a slobody občanov, a ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Vo svojich podaniach
nenamieta porušenie
základných práv a slobôd právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy alebo územnej samosprávy, ale rozhodnutím všeobecného súdu a orgánov činných v trestnom konaní. So zreteľom na uvedené bolo možné považovať jej podanie len ako podnet na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky je príslušný ochraňovať ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje Ústava Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nie je oprávnený skúmať a rozhodovať podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky o porušení práv, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. -3Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, a preto nie je v jeho kompetencii zasahovať do konania a rozhodovania všeobecných súdov; nemôže teda jeho rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Takýmto konaním zo strany ústavného súdu by došlo k porušeniu ústavnej zásady o nezávislosti sudcov všeobecných súdov /čl. 144 ods. 1 ústavy/. Z uvedeného dôvodu nebolo možno podnet
,
na začatie
konania pred ústavným súdom prijať a rozhodnutie Okresného súdu v Nitre č.k. Nt 151/84 zrušiť. Podnet
bol zamietnutý aj v ďal-
ších častiach, a to z týchto dôvodov. O súdnej rehabilitácii, podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov rozhodujú všeobecné súdy a iné orgány, nie však ústavný súd. Podobne ani vo veciach mimosúdnej rehabilitácie podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov nerozhoduje ústavný súd. Na základe podnetu
Okresná proku- ratúra v Nitre a
neskôr Okresná prokuratúra v Topoľčanoch prešetrovala trestnú činnosť osôb, ktoré v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde v Nitre pod č.k. Nt 151/84 vystupovali ako svedkovia a znalci. V oboch prípadoch bolo rozhodnuté o odložení oznámenia o spáchaní trestných činov, lebo v priebehu vyšetrovania nebolo preukázané podozrenie zo spáchania trestného činu. Uznesenie okresného prokurátora z 23.11.1993 o odložení oznámenia podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku, považoval aj krajský prokurátor za odôvodnené a zákonné, a preto sťažnosť uznesením č.k. 3 Kn 147/92 zamietol. Ústava ani zákon nikomu nepriznáva také subjektívne právo, -4ktorému by zodpovedala ústavná alebo zákonná povinnosť orgánu činného v trestnom konaní, začať trestné stíhanie označenej osoby. Len prokurátor je oprávnený podať obžalobu vo veci spáchania trestného činu z dôvodov uvedených v ústave a zákone. K podaniu obžaloby nemôže byť nikým, teda ani ústavným súdom prinútený. Každý sa môže pred ústavným súdom domáhať len toho práva, ktoré je v Ústave Slovenskej republiky, alebo v zákone výslovne uvedené, alebo ho možno od takého práva odvodiť. Záverom ústavný súd vyslovuje, že do jeho právomoci nepatrí zaujímať právne stanoviská a vyjadrovať sa k ďalším okolnostiam, ktoré pisateľka podnetu vo svojich podaniach uviedla, a ktorých sa dožadovala. So zreteľom na predchádzajúce skutočnosti, rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach, 26. apríla 1994
Za správnosť vyhotovenia
JUDr. Richard Rapant predseda senátu