Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/10/2023 5023200036 20. 11. 2024 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200036.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, s. r. o., so sídlom: Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 793 783, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom: Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23 950 010 22/10202-39339/Ťap zo dňa 28. novembra 2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej ako „inšpekcia“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonala dňa 03.03.2022 kontrolu plnenia povinností právnickej osoby, ktorá nakladá s F-plynmi, výrobkami a zariadeniami podľa zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o F-plynoch“) a jeho vykonávacieho predpisu - vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 314/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vyhláška“) u žalobcu ako prevádzkovateľa klimatizačných a chladiacich zariadení obsahujúcim F-plyny v prevádzke: Lidl, A. XXX, XXX XX B.. Z vykonanej kontroly bol dňa 25.03.2022 vypracovaný Protokol č. 32/2022, RZ: 6120/73/2022-9395/2022, v ktorom inšpekcia konštatovala porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o F-plynoch žalobcom ako prevádzkovateľom zariadení obsahujúcich F-plyny, a to tým, že v klimatizačnom zariadení s označením RZQSG125L7V1B (v. č. 4202846) v prevádzke Lidl, A. XXX, XXX XX B. s obsahom náplne 7,099 t CO2 ekv. chladiva R410A uniklo v roku 2021 8,352 t CO2 ekv. F-plynu, čo predstavuje 117,65 % náplne za rok a v roku 2020 7,308 t CO2 ekv. F-plynu, čo predstavuje 102,94 % náplne za rok. 2. Dňa 05.08.2022 bolo žalobcovi doručené elektronické podanie Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty s RZ: 8782/73/2022-27282/2022 zo dňa 05.08.2022, čím bolo na podnet správneho orgánu začaté správne konanie o uložení pokuty vo veci správneho deliktu podľa § 12a písm. i) v nadväznosti na § 13a zákona o F-plynoch. Z výsledkov kontroly – Protokolu č. 32/2022 a Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 32/2022 zo dňa 03.06.2022, na základe vyjadrení žalobcu predložených počas výkonu kontroly a z priebehu správneho konania o uložení pokuty vedeného podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny
poriadok“) v nadväznosti na § 13a zákona o F-plynoch, bolo podľa inšpekcie jednoznačne preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona o F-plynoch, keď ako prevádzkovateľ stacionárneho zariadenia obsahujúceho F-plyny nezabezpečil, aby strata chladiva neprevýšila ustanovené limity úniku, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 12a písm. i) zákona o F-plynoch a z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 13a ods. 2 písm. b) zákona o F-plynoch uložil rozhodnutím č. 2395201322/8782/73/2022-29626/2022 zo dňa 26.08.2022 žalobcovi pokutu vo výške 3 000 Eur (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). 3. Žalobca podal dňa 14.09.2022 v 15-dňovej zákonnej lehote odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu (ďalej ako „odvolanie“). V odvolaní žalobca žiadal zrušenie prvostupňového rozhodnutia s odôvodnením, že prvostupňovým orgánom verejnej správy bol v konaní nesprávne právne kvalifikovaný skutkový stav, v dôsledku čoho bola žalobcovi uložená sankcia bez právneho dôvodu, a preto považuje žalobca uloženú pokutu za nezákonnú a nezodpovedajúcu rozsahu zistených skutočností. 4. Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie (ďalej ako „žalovaný“) po preskúmaní odvolania, prvostupňového materiálu, vrátane predloženého spisového materiálu, dospela k záveru, že základnou a rozhodujúcou skutočnosťou pri posúdení odvolania boli výsledky kontroly vykonanej prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa 03.03.2022 uvedené v protokole a v prvostupňovom rozhodnutí. Kontrolou zistené skutočnosti sú porušením povinnosti žalobcu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o Fplynoch, čím sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 12a písm. i) zákona o Fplynoch. Na základe uvedeného bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 000 Eur. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o F-plynoch ako aj ustanoveniami Správneho poriadku. Žalobca v odvolaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili uvedené porušenie zákona o F-plynoch a je jednoznačne preukázané, že sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 12a písm. i) zákona o F-plynoch, čím sa naplnili všetky podmienky pre uloženie pokuty. Pokuta uložená vo výške 3 000 Eur je na spodnej hranici stanoveného rozpätia a tvorí len 8,8 % hornej hranice zákonného rozpätia, v ktorom možno pokutu uložiť (od 300 Eur do 34 000 Eur). Žalovaný považuje výšku pokuty za primeranú, vzhľadom na charakter zisteného porušenia povinnosti, jeho vplyvu na životné prostredie a tiež vzhľadom k dĺžke trvania protiprávneho stavu. Protiprávne konanie mohlo ohroziť alebo poškodiť zložky životného prostredia nekontrolovaným vypustením fluórovaných plynov do atmosféry, nejedná sa teda o porušenie administratívnej povahy. Kontrolou bol zistený nadlimitný únik fluórovaných skleníkových plynov do atmosféry v roku 2020 a tiež v roku 2021. V obidvoch prípadoch bol únik viac ako 100 %. Na základe uvedeného žalovaný rozhodnutím č. 23 950 010 22/10202-39339/Ťap zo dňa 28.11.2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“). Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 5. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. 6. Žalobca uviedol, že v zmysle rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy došlo k uloženiu pokuty vo výške 3 000 Eur na tom skutkovom základe, že v zmysle vykonanej kontroly bolo zistené údajné porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o F-plynoch žalobcom ako prevádzkovateľom zariadení obsahujúcich F-plyny. Následne došlo k právnej kvalifikácií situácie, keďže došlo k presiahnutiu limitu úniku stanoveného vyhláškou z chladiaceho zariadenia, ktoré obsahuje F-plyny, ako naplnenie skutkovej podstaty § 12a písm. i) zákona o F-plynoch. Žalobca nesúhlasí so subsumpciou predmetnej situácie pod uvedený správny delikt. Podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty je skutočnosť, že prevádzkovateľ nezabezpečí, aby strata chladiva neprevýšila limity úniku stanovené vyhláškou, ktorou sa vykonáva zákon o F-plynoch. Nezabezpečenie sa nedá gramatickým výkladom vyložiť inak ako opomenutie splnenia určitej povinnosti, pričom v dôsledku takého opomenutia dôjde k prevýšeniu ustanoveného limitu úniku. Slovom nezabezpečí však zákonodarca vyjadril, že musí dôjsť k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa zariadenia [táto povinnosť je definovaná v § 4 ods. 1 zákona o F-plynoch ako povinnosť zabezpečiť požiadavky podľa čl. 3 - 5 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16.04.2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 a zabezpečiť dodatočné opatrenia, aby nedochádzalo k nadlimitným únikom fluórovaných skleníkových plynov], kvôli ktorej nastal únik F-plynu nad dovolenú hodnotu. Ak nedôjde k opomenutiu
žiadnej povinnosti prevádzkovateľa zariadenia, nie je možné len samotné konanie spočívajúce v úniku Fplynov subsumovať pod skutkovú podstatu § 12a písm. i) zákona o F-plynoch. Samotný únik chladiva sa nedá nikdy pri akomkoľvek technickom zariadení na 100% vylúčiť. Všetky požadované povinnosti však boli žalobcom v plnom rozsahu splnené, čo vyplýva aj z Protokolu č. 32/2022 vypracovaného inšpekciou dňa 25.03.2022, RZ: 6120/73/2022-9395/2022. 7. Ak by sa aj pripustilo, že len samotným presiahnutím limitu úniku F-plynov dôjde k spáchaniu správneho deliktu fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, uvedené by malo absurdné dôsledky práve kvôli povinnosti prevádzkovateľov zariadení produkujúcich F-plyny viesť evidenciu o Fplynoch a plniť oznamovaciu povinnosť voči Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, v rámci ktorej sú prevádzkovatelia a odborne spôsobilé osoby povinné oznamovať aj údaje o nakladaní s F-plynmi týkajúce sa kontroly úniku, výsledkov z kontroly úniku a množstvo F-plynov pridaných počas inštalácie, údržby alebo servisu, alebo z dôvodu úniku. Ak zákon o F-plynoch a vyhláška jednoznačne a zhodne stanovujú uvedeným subjektom povinnosť pravidelne oznamovať výstupy z kontroly únikov zariadení, nemôže byt' len skutočnosť, že došlo k úniku F-plynov presahujúceho stanovenú hodnotu, sama o sebe správnym deliktom, nakoľko by konaním spočívajúcim v nahlásení únikov F-plynov zo zariadení dochádzalo k tzv. sebaobviňovaniu prevádzkovateľov zariadení, prostredníctvom ktorého by museli sami nahlásiť porušenie svojej povinnosti, ktorá by bola sankcionovateľná. Nesplnenie oznamovacej povinnosti o F-plynoch je aj sankcionovateľné na základe § 12a písm. c) zákona o Fplynoch. V právnom štáte je konanie predstavujúce tzv. seba-inkrimináciu neprípustné, zásada zákazu sebaobviňovania (nemo tenetur seipsum accusare) zohráva v trestnom procese nesmierne významnú úlohu a je súčasťou každého demokratického právneho poriadku, nevynímajúc ten slovenský. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, nakoľko pri správnych deliktoch ide o zodpovednosť za následok, resp. za výsledok konania alebo nekonania a je irelevantná akákoľvek polemika o pojme zabezpečiť, či o snahe zabezpečiť, aby nedochádzalo k strate chladiva nad ustanovené limity úniku. Pokiaľ bol zo strany prvostupňového správneho orgánu zistený nadlimitný únik v klimatizačnom zariadení s označením RZQSG125L7V1B (v. č. 4202846) v prevádzke Lidl, A. XXX, XXX XX B. s obsahom náplne 7,099 t CO2 ekv. chladiva R410A v roku 2021 8,352 t CO2 ekv. F-plynu, čo predstavuje 117,65 % náplne za rok a v roku 2020 7,308 t CO2 ekv. Fplynu, čo predstavuje 102,94 % náplne za rok, tak jednoznačne nemožno hovoriť o tom, že si žalobca splnil svoju povinnosť. Hoci žalobca mohol vykonať určité úkony smerujúce k tomu, aby nedochádzalo k strate chladiva nad ustanovené limity úniku, v podmienkach správnych deliktov je dôležité to, či k úniku nad zákonný limit došlo alebo nie. Pokiaľ bol únik F-plynov nad ustanovený limit, nemožno hovoriť o splnení zákonnej povinnosti, bez ohľadu na úmysel či zavinenie žalobcu. Zodpovednosť za správny delikt je konštruovaná ako objektívna, teda neposudzuje sa, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania páchateľa. Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Mohli by byť brané v úvahu len v prípade výšky uloženia pokuty, čo sa aj stalo v právnej veci žalobcu. Zákon o F-plynoch totiž neupravuje liberačné dôvody. Zákon o F-plynoch používa pojem „nezabezpečil“ aj v prípade iných správnych deliktoch, pričom pri každom sa má na mysli výsledok takéhoto konania, nie samotná činnosť, ktorá výsledku predchádza. Žalovaný má za to, že ak dochádza k únikom F-plynov nad stanovené zákonné limity, žalobca nezabezpečil riadne, aby strata chladiva neprevýšila ustanovené limity úniku. 9. Ďalej žalovaný uvádza, že zásadne nesúhlasí so žalobcovým tvrdením o porušení tzv. zásady zákazu sebaobviňovania, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/2/2016 zo dňa 26.10.2017 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 291/2013 zo dňa 22.05.2013. Žalovaný má tak za zrejmé, že v prejednávanom prípade si žalobca plní zákonnú povinnosť tým, že pravidelne oznamuje výstupy z kontroly únikov zariadení a nedochádza k tzv. sebaobviňovaniu, keďže s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia k sebaobviňovaniu môže dôjsť len v prebiehajúcom správnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Replika žalobcu
10. Žalobca v replike uviedol, že povinnosť prevádzkovateľa spočívajúca v zabezpečení požiadaviek na zamedzenie prevýšenia ustanovených limitov úniku F-plynov spočíva v aktívnom konaní prevádzkovateľa, ktorý musí splniť všetky uložené povinnosti a požadované opatrenia tak, aby čo najviac minimalizoval riziko prevýšenia úniku F-plynov z ním prevádzkovaného zariadenia, čo je práve účelom predmetnej legislatívy. Samotný únik chladiva v akomkoľvek množstve sa nedá nikdy pri akomkoľvek technickom zariadení na 100% vylúčiť. Ak už k úniku dôjde, chladivo uniká zo zariadenia takou rýchlosťou, že ani po okamžitom privolaní odborne spôsobilej osoby nie je zaručené, že sa odborne spôsobilá osoba dostane k zariadeniu v čase, kedy únik chladiva už nepredstavuje únik väčšiny chladiva obsiahnutého v príslušnom zariadení. Ani prípadné vybavenie zariadenia systémom detekcie úniku (ktoré je pre určité zariadenia povinné) nedokáže zaručiť, že zo zariadenia neunikne viac ako 2,4 % alebo 6 % náplne, ale dokáže zaručiť iba to, že prevádzkovateľa alebo servisnú spoločnosť upozorní na akýkoľvek únik, pričom po danom upozornení nasleduje ďalší proces spočívajúci v privolaní odborne spôsobilej osoby a oprave, resp. výmene zariadenia. Preto nie je možné pričítať zodpovednosť prevádzkovateľovi len za samotnú skutočnosť, že k úniku chladiva došlo, nakoľko uvedené nespadá ani do objektívnej zodpovednosti za správne delikty tak, ako ju popisuje žalovaný, a to, že v jej prípade ide o následok/výsledok konania alebo nekonania, pretože samotný únik chladiva je okolnosť nezávislá od konania alebo nekonania prevádzkovateľa zariadenia, v ktorom k úniku došlo. Pokiaľ prevádzkovateľ zariadenia obsahujúceho F-plyny riadne plní všetky svoje povinnosti ustanovené európskou aj vnútroštátnou legislatívou – pri novoinštalovaných zariadeniach zabezpečí vykonanie kontroly úniku hneď po ich uvedení do prevádzky, vedie kompletné záznamy o zariadeniach, pred uskutočnením kontroly únikov zariadení zabezpečí kontrolu daných záznamov odborne spôsobilými osobami s osvedčením, vykonáva systematické kontroly spojov, ventilov, tesnení, častí systémov vystavených vibráciám a napojení na bezpečnostné a prevádzkové zariadenia, zabezpečí opravu zariadení prostredníctvom osôb s osvedčením a pokiaľ je to možné, zistí aj príčinu úniku náplne zo zariadení, aby sa zabránilo jej opätovnému výskytu a i., tak nemožno hovoriť o porušení jeho právnej povinnosti, a teda chýba základný predpoklad na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti. Žalobca ďalej uviedol, že netvrdí, že podávaním správ o zariadeniach, ktoré obsahujú údaje o Fplynoch príslušným okresným úradom, má dochádzať alebo dochádza k porušeniu zásady zákazu sebaobviňovania, práve naopak, také konanie je právom aprobované, dokonca právom vyžadované, nakoľko okresné úrady musia následne hlásiť dané údaje Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Žalobca svojou argumentáciou chcel iba poukázať na skutočnosť, že ak by bol výklad žalovaného správny, tak by práve taký výklad mohol mať za následok, že by predmetné zákonom prikázané konanie porušovalo zásadu zákazu sebaobviňovania. Aj z toho dôvodu je daný výklad nesprávny. 11. Žalovaný v duplike zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k podanej správnej žalobe. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 12. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý vec vedie pod sp. zn. ZA-30S/10/2023. 13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj ich postup v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 20.11.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o F-plynoch; prevádzkovateľ zariadenia je povinný zabezpečiť požiadavky podľa osobitného predpisu a zabezpečiť dodatočné opatrenia, aby nedochádzalo k nadlimitným únikom fluórovaných skleníkových plynov.
15. Podľa § 12a písm. i) zákona o F-plynoch; správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nezabezpečí, aby strata chladiva neprevýšila ustanovené limity úniku. 16. Podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o F-plynoch; inšpekcia uloží pokutu od 300 eur do 34 000 eur za správne delikty uvedené v § 12 písm. d), h), i), j), k), l), m) alebo v písm. o). 17. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky; limity únikov zo stacionárnych chladiacich zariadení, klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny, inštalovaných v období po 4. júli 2011 sú pre chladiaci okruh s objemom náplne 5 t ekvivalentu CO2 < 50 t ekvivalentu CO2, do 6 % z náplne za rok. 18. Z obsahu správnej žaloby ako aj z vyjadrení účastníkov konania správny súd usúdil, že spornou v predmetnej veci je skutočnosť, či bola orgánmi verejnej správy správne kvalifikovaná situácia, v ktorej došlo k presiahnutiu limitu úniku stanoveného vyhláškou z chladiaceho zariadenia obsahujúceho F-plyny ako správny delikt uvedený v § 12a písm. i) zákona o F-plynoch, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 000 Eur. 19. Správny súd, stotožňujúc sa so závermi žalovaného a s poukazom na § 13 ods. 2 písm. b) zákona o F-plynoch, konštatuje, že v danom prípade sa jednalo o sankciu za správny delikt, za spáchanie ktorého bol žalobca ako právnická osoba objektívne zodpovedný, bez ohľadu na zavinenie, teda či došlo k neúmyselnému opomenutiu alebo k úmyselnému zanedbaniu povinnosti vyplývajúcej mu z vyššie citovaných ustanovení zákona o F-plynoch v spojitosti s vyhláškou. 20. V tejto súvislosti súd poukazuje hlavne na obligatórnu povinnosť orgánu verejnej správy, podľa ktorej nie je na rozhodnutí orgánu verejnej správy, či danému subjektu uloží, resp. neuloží pokutu za uvedené porušenie, nakoľko táto povinnosť orgánu verejnej správy vyplýva priamo zo zákona. Ak sa teda kontrolnou činnosťou zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o F-plynoch, inšpekcia postupuje podľa § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona o F-plynoch. Nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca nevyvracia, že došlo k strate chladiva prevyšujúcej ustanovené limity úniku. Hoci žalobcovi nemožno uprieť, že si plnil svoje zákonné povinnosti (viedol kompletné záznamy o zariadeniach, zabezpečil kontrolu daných záznamov odborne spôsobilými osobami s osvedčením a pod.), takéto konanie však nemôže exkulpovať žalobcu z už spáchaného deliktu o to viac, ak sa takéhoto konania dopúšťal v rozpore s platnými právnymi predpismi po dlhšiu dobu. 21. Splnenie povinnosti zabezpečiť, aby strata chladiva neprevýšila ustanovené limity úniku žalobca nezabezpečil v rokoch 2020 a 2021, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 12 písm. i) zákona o F-plynoch, za ktorý orgán verejnej správy ukladá sankciu ustanovenú § 13 ods. 2 písm. b) zákona o F-plynoch, pričom žalovaný nemal zákonnú možnosť pokutu uložiť, ale bola to jeho povinnosť, keď ako jedinú formu sankcie zákon ustanovoval sankciu finančnú, a to v rozsahu v ňom uvedenom. Uvedené jasne vyplýva zo zákonodarcom použitej formulácie “uloží“, nie „môže uložiť“. 22. K žalobnej námietke, že pravidelným oznamovaním výstupov z kontroly únikov zariadení by dochádzalo k tzv. sebaobviňovaniu prevádzkovateľov zariadení, keďže by sami nahlasovali porušenie svojej sankcionovateľnej povinnosti, správny súd musí uviesť, že podávanie správ o zariadeniach, ktoré obsahujú údaje o F-plynoch príslušným okresným úradom je vyžadované platnou právnou úpravou, nakoľko okresné úrady musia následne hlásiť dané údaje Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. V uvedenej situácií tak nedochádza k sebaobviňovaniu, keďže k tzv. sebaobviňovaniu môže dôjsť len v prebiehajúcom správnom konaní. 23. Je tak nesporné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je zákonné, riadne odôvodnené a sankcia bola žalobcovi uložená zákonným spôsobom, na spodnej hranici stanoveného rozmedzia a dostatočne odôvodnená. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení kritérií uvedených v ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 26. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.