Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/75/2023 0723101234 20. 09. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101234.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829 052, so sídlom: Pribinova 40, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, IČO: 00 398 551, so sídlom: Jelenecká 1039/49, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. INA-53-38-2.2/P-J4-23 zo dňa 23.08.2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.09.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou, doručenou dňa 10.11.2023 na Správny súd v Bratislave podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Protokolu č. INA-53-38-2.2/P-J4-23 zo dňa 23.08.2023 (ďalej len „Protokol“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.09.2023 (ďalej len Dodatok). 2. Predmetný Protokol, vyhotovený žalovaným, sa týkal vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), ktoré bolo vykonané v období od 13.06.2023 do 23.08.2023 inšpektormi práce u žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Protokolom bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je ostatným pracovným úrazom podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., ku ktorému došlo dňa 11.05.2023 o 13:45 hod. s následkom poškodenia zdravia u poškodeného A. B.. V časti pod bodom G. Protokolu žalovaný formuloval svoje závery vo vzťahu k zisteným nedostatkom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, z ktorých vyplynulo, že zo strany poškodeného tieto nedostatky zistené neboli [bod G. písm. a) Protokolu], a zo strany žalobcu ako kontrolovaného subjektu (zamestnávateľa poškodeného) bolo zistené porušenie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 14 ods. 3 Príloha č. 6 bod 1.1 písm. a) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 147/2013 Z. z.“) tým, že „zamestnávateľ si nesplnil povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu 11.05.2023 zamestnanec A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pracuje na pozícii zámočník na základe PZ zo dňa 03.08.2020 v znení dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy v zmysle dodatkov č. 1, č. 2, č 3 vykonával stavebné práce vo výške a nad voľnou hĺbkou na pracovisku (stavenisku) „Objekt 800 – Budova reaktorov, 4. blok, podlažie +18,9 m, miestnosť číslo A501 Reaktorová sála (revízna šachta horného bloku)“ a nebol zabezpečený proti pádu kolektívnym
zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu od výšky 1,5 m, čoho následkom bol pád zamestnanca z voľnej príruby prstenca, kde demontoval segment horného bloku, ktorý sa vzpriečil, a tak voľným pádom z výšky z cca 5m cez voľný okraj príruby prstenca horného bloku reaktora na revíznej šachte padol smerom dolu“ [bod G. písm. b) bod 1. Protokolu]. V rámci opatrení preto bolo podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. žalobcovi nariadené, aby zistené nedostatky pod bodom G. písm. b) bod 1. odstránil v lehote do 1 dňa od ukončenia výkonu inšpekcie práce, a podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. mu bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Obsah Protokolu bol dňa 23.08.2023 prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu. 3. Dodatok k Protokolu bol vyhotovený žalovaným podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. so záverom, že obsah Protokolu zostáva nezmenený. Žalovaný napriek námietkam žalobcu, formulovaným vo vyjadrení k Protokolu, trval na tom, že došlo k porušeniu právnych predpisov a povinností žalobcu ako zamestnávateľa. Dodatok k Protokolu bol doručený žalobcovi 07.09.2023, čím sa Protokol považoval za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 9. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 11. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. 12. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť. 13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 14. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie predpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého Protokolu v znení jeho Dodatku, vyhotovených na základe zákona č. 125/2006 Z. z., a dospel pritom k záveru, že tieto právne akty nie sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 15. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe správnej žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia, ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv. negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 16. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva. 17. Po oboznámení sa s obsahom a závermi žalobou napadnutého Protokolu a jeho Dodatku tak, ako boli popísané v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia, správny súd dospel k záveru, že tieto nie sú preskúmateľné správnym súdom, nakoľko ide o právne akty s podkladovým charakterom, ktoré majú predbežnú povahu (sú predpokladom ďalšieho postupu žalovaného v sankčných otázkach) a nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ujma na subjektívnych právach musí mať vždy podobu priameho zásahu do práv účastníka konania a musí sa prejaviť v určitej zmene jeho právneho postavenia, čo sa však nevzťahuje na tento prípad. V danej veci bol Protokol a jeho Dodatok vypracovaný ako výsledok inšpekcie práce zameranej na vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu, ku ktorému došlo dňa 11.05.2023 u žalobcu s následkom poškodenia zdravia konkrétneho zamestnanca (poškodeného). Vykonanou inšpekciou pritom boli u žalobcu zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, konkrétne porušenie ustanovení zákona o BOZP a vyhlášky č. 147/2013 Z. z. tým, že si žalobca ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto súvislosti žalobcovi boli uložené opatrenia a povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., spočívajúce v povinnosti v stanovených lehotách odstrániť zistené nedostatky, prijať opatrenia na ich odstránenie a odstránenie ich príčin, a v
povinnosti doručiť správu o spôsobe splnenia opatrení žalovanému. Opatrenia a povinnosti teda boli formulované neurčito, všeobecne, s tým, že žalobcovi bol daný široký priestor na určenie formy, spôsobu a rozsahu ich splnenia pri dodržaní stanovených lehôt. Bolo na samotnom žalobcovi, ako tieto opatrenia a povinnosti zrealizuje tak, aby dosiahol zosúladenie vlastnej činnosti v pozícii zamestnávateľa s právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uložené opatrenia a povinnosti mali za cieľ výlučne zabezpečiť dodržiavanie ustanovení zákona o BOZP a vyhlášky č. 147/2013 Z. z., čo bolo základnou zákonnou povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa, vrátane povinnosti predchádzať pracovným úrazom zamestnancov. 18. Vzhľadom na uvedené správny súd zastáva názor, že Protokol ako dokument zachytávajúci priebeh a výsledok inšpekcie práce, inšpekciou zistené nedostatky s povinnosťou ich odstrániť v súlade so zákonom a podľa uváženia žalobcu, a Dodatok ako dokument zachytávajúci výsledok konania o námietkach žalobcu proti Protokolu a v nadväznosti naň, tak nie sú právnymi aktami, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pretože sa nimi nezakladajú, nemenia, nezrušujú ani nedeklarujú jeho práva, právom chránené záujmy ani povinnosti. Protokolom a jeho Dodatkom nie sú a ani nemôžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníka konania a vzhľadom k tomu nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Slúžia len ako podklad pre ďalší postup pri ukladaní prípadných sankcií podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. Správny súd vo svojich záveroch vychádzal aj z ustálenej judikatúry, ktorú predstavuje najmä uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 04.12.2023. 19. NSS SR v označenom uznesení rozhodol, že „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“ V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že: „16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. 17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS). 18. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“ 20. S ohľadom na uvedené správny súd rezultuje, že žalobcom napadnutý Protokol a jeho Dodatok nie sú samostatne spôsobilými predmetmi správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP, preto je žaloba podaná v tomto konaní neprípustná a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Opačný záver neodôvodňujú ani okolnosti danej veci, v ktorých správny súd nevzhliadol žiadne osobitnosti pre konštatovanie existencie zásahu do práv žalobcu v zmysle označeného uznesenia NSS SR. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani nesprávne poučenie žalovaného o možnosti podať správnu žalobu, obsiahnuté v Protokole. 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu žalovaný ani nežiadal. 22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.