Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 3C/46/2021 8821202919 18. 08. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8821202919.23
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Respect Bratislava s. r. o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 484 011, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX B. E. F., 2. A. C., trvale bytom D. XXX/X, XXX XX B. E. F., obaja právne zastúpení: JUDr. Stanislav Kandala, so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 53 003 730, o neúčinnosť právnych úkonov, takto rozhodol: Návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z a m i e t a . Konanie zastavuje. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zrušuje sa neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/46/2021-44 zo dňa 11.1.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 18Co/12/2022 -159 zo dňa 6.4.2022. odôvodnenie: 3C/46/2021 1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáha určenia, že darovacia zmluva uzavretá dňa 05.07.2021, vklad ktorej bol povolený pod č. V1672/2021 dňa 16.07.2021, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX G. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území B. E. F., je voči žalobcovi právne neúčinná. Ďalej sa vo veci samej domáha určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 05.07.2021, vklad ktorej bol povolený pod č. V1671/2021 dňa 16.07.2021, predmetom ktorej je právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - dom s. č.XXX na parc.č.XXXX/X a pozemky, parc. CKN č.XXXX/X a č. XXXX/X v prospech žalovaných v 1. a 2. rade v celom rozsahu a bezodplatne, je voči žalobcovi právne neúčinná. 2. Podaním doručeným súdu dňa 30.9.2025 žalovaný v 1. rade požiadal o odročenie pojednávania, mimo iného aj z dôvodu, že naďalej nevylučuje, že môže dôjsť k mimosúdnej dohode. 3. Dňa 10.10.2025 právny zástupca žalobcu doručil súdu návrh na odročenie pojednávania, v ktorom uviedol, že súhlasí s odročením pojednávania na základe žiadosti žalovaného. 4. Súd následne uznesením z 13.10.2025 pojednávanie odročil z dôvodu prebiehajúcich snáh medzi stranami sporu o vyriešenie veci mimosúdnou cestou, a to na základe žiadosti žalovaného v 1. rade a za súčasného súhlasu žalobcu s odročením pojednávania.
5. Následne súd listom zo 14.10.2025 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému prerušeniu konania v súlade s § 163 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Súd strany sporu vyzval s poukazom na Čl. 7 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu, ako aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania (Čl. 17 Civilného sporového poriadku). 6. Žalobca vo vyjadrení z 28.10.2025 uviedol, že v súvislosti s výzvou súdu zo dňa 14.10.2025 súhlasí so vzneseným návrhom na prerušenie konania, a to v zmysle príslušného ustanovenia § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 7. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení z 3.11.2025 uviedli, že žalovaným bola dňa 24.10.2025 doručená výzva súdu, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k možnému prerušeniu konania, ktoré sporové strany skôr avizovali. Nakoľko žalobca podaním doručeným žalobcom dňa 3.11.2025 navrhol prerušenie konania, žalovaní týmto navrhujú zhodne, v zmysle § 163 ods. 1 CSP, prerušenie tohto konania. 8. Súd následne uznesením č.k. 3C/46/2021-637 zo dňa 5.11.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2025, konanie prerušil, a to v zmysle § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“). 9. Žalobca súdu dňa 20.4.2026 doručil návrh na zmenu účastníka konania (datovaný 16.2.2026), v ktorom uviedol že žalobca postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania na spoločnosť Euroinvest limited družstvo, ktorá sa stala veriteľom tejto pohľadávky. Na základe uvedeného prešli práva k pohľadávke jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené s účinnosťou (pozn. súdu neuvedené) na spoločnosť Euroinvest limited družstvo. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby konajúci súd v súlade s ust. § 80 ods. 2, ods. 3 CSP rozhodol, že z konania vystúpi pôvodný žalovaný a na jeho miesto vstúpi nový žalovaný, ktorý prejavil záujem pokračovať v tomto súdnom konaní. Nový žalovaný vyjadril súhlas s navrhovanou zmenou účastníka. Podanie je podpísané ako konateľkou žalobcu H. I.. Zároveň je podpísané H. I. aj ako konateľkou spoločnosti Euroinvest limited družstvo. 10. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.5.2026 dal podnet k zastaveniu konania podľa § 163 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že ani jednou zo sporových strán nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov, pričom žalobca podal iba návrh na zmenu strany sporu podľa ô 80 ods. 2, ods. 3 CSP. 11. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že H. I. bola konateľkou žalobcu v období od 21.7.2014 do 7.3.2026. 12. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 13. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 14. V zmysle § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. 15. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. 16. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 121 ods. 1, ods. 3 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 18. Súd vyhovie návrhu na zmenu strany sporu podľa § 80 CSP, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 1 vyššie cit. ustanovenia, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Koncepcia zákonodarcu je teda taká, že nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu, ale toto je nárokovateľné (dikcia „súd vyhovie návrhu“ sa rovná „musí vyhovieť návrhu“) za predpokladu, že kumulatívne nastanú tieto skutočnosti: – zmenu strán sporu navrhne oprávnený subjekt (žalobca) – súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať strany žalovaného, táto podmienka odpadá) – preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa odseku 1 citovaného ustanovenia. V tejto súvislosti je žalobca, ktorý navrhuje zmenu strán sporu, povinný predložiť konkrétne (najmä listinné) dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania. Súd je oprávnený skúmať, či povedzme zmluva o postúpení pohľadávky či prevzatie dlhu je platné, a teda či skutočne spôsobujú zamýšľané právne účinky. Samozrejme, takéto rozhodovanie v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. (porovnaj Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, Beck online, s. 303 - 307: M. Števček) 19. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Odo 743/2006: 1. Nastane-li po zahájení řízení právní skutečnost, s níž právní předpisy spojují převod nebo přechod práva nebo povinnosti účastníka řízení, o než v řízení jde, nemá to samo o sobě vliv na okruh účastníků řízení. K procesnímu nástupnictví může dojít jen tehdy, jestliže žalobce s poukazem na konkrétní právní skutečnost, s níž právní předpisy spojují převod nebo přechod práva nebo povinnosti, o než v řízení jde, navrhne, aby nabyvatel práva nebo povinnosti vstoupil do řízení na místo dosavadního účastníka, a jestliže soud tomuto návrhu vyhoví. 2. V návrhu na vstup účastníka na místo žalobce musí dosavadní žalobce zejména označit právní skutečnost, která měla za následek převod nebo přechod práva, uvést, kdy k ní došlo, a označit toho, kdo má vstoupit na jeho místo. Návrh musí být podán za řízení, tedy dříve, než soud o věci samé rozhodl, a musí být doložen souhlas nabyvatele práva, má-li nastoupit na místo dosavadního žalobce.3. Návrhu na realizaci procesního nástupnictví lze vyhovět, jsou-li prokázány formální podmínky, že nastala právní skutečnost, s níž právní předpisy spojují převod nebo přechod práva na jiného, že se tato právní skutečnost týká práva nebo povinnosti dosavadního účastníka řízení a že nastala po zahájení řízení. Soud zkoumá, zda tato právní skutečnost je způsobilá mít za následek přechod nebo převod práva nebo povinnosti, o než v řízení jde. Otázkou, zda tvrzené právo či povinnost, které měly být převedeny nebo měly přejít na jiného, existují, nebo že opravdu na jiného přešly nebo byly převedeny, se soud může zabývat jen v rozhodnutí ve věci samé, nikoliv při zkoumání procesního nástupnictví. 20. Podmienky prípustnosti zmeny subjektov v konaní podľa § 80 CSP sú: a) prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, nastal bez straty právnej subjektivity pôvodného subjektu, b) prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, nastal po začatí konania c) žalobca podal návrh na zmenu subjektu d) ak má subjekt vstúpiť namiesto pôvodného žalobcu, vyjadril so vstupom súhlas e) súd rozhodol o pripustení zmeny subjektu. Zákonodarca textáciou „súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže (...)“ uložil súdu povinnosť skúmať vyššie uvedené podmienky pre zmenu subjektu konania. Dôkazné bremeno o preukázaní splnenia podmienok ťaží navrhovateľa, t. j. žalobcu. Súd rozhoduje o pripustení zmeny subjektu uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario). (porovnaj Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2026, Beck online, s. 141 - 144: V. Sedliak) 21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je zrejmé, že súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na pripustenie zmeny na strane žalobcu podľa § 80 CSP, a to primárne z dôvodu, že tento návrh nebol žalobcom riadne podaný, nakoľko bol návrh podaný dňa 20.4.2026 a podpísaný ako konateľkou žalobcu H. I., pričom v čase podania návrhu táto už nebola konateľkou žalobcu. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, jej funkcia sa skončila dňa 7.3.2026. Je bez významu, že toto podanie je datované dňom 16.2.2026, nakoľko vo vzťahu súdu je úkon strany účinný až okamihom doručenia. Z výpisu z obchodného registra žalobcu tiež vyplýva, že konateľ má právo konať v mene spoločnosti samostatne a má právo podpisovať všetky právne akty spoločnosti.
22. Podľa § 72 CSP na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Konanie za právnickú osobu ako stranu v civilnom procese rieši CSP s odkazom na hmotné právo. Právne úkony za právnickú osobu robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) (§ 20 Občianskeho zákonníka). Osobným konaním právnickej osoby sa rozumie jej konanie prostredníctvom štatutárneho zástupcu. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. 23. Nakoľko návrh na zmenu strany sporu podaný na súd dňa 20.4.2026 nebol podpísaný štatutárny orgánom žalobcu – konateľom žalobcu, súd ho nemohol považovať za riadny návrh strany sporu a už len z uvedeného dôvodu mu nemohol vyhovieť. 24. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj návrh na zmenu strany bol podaný oprávnenou osobou – štatutárnym orgánom žalobcu, ktorý za žalobcu pred súdom koná, súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na pripustenie zmeny na strane žalobcu podľa § 80 CSP, nakoľko nepredložením zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca si nesplnil základný predpoklad na pripustenie zmeny strany sporu, a to preukázanie, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti. Žalobca dokonca ani neuviedol v návrhu kedy sa tak malo udiať. Dôkazné bremeno o preukázaní splnenia podmienok pritom ťaží v danom prípade žalobcu a súd nie je povinný ho vyzývať na doplnenie návrhu. Výzve zo strany súdu v danom prípade bránila aj skutočnosť, že sa po prerušení konania jednalo o spočívajúce konanie (spočívanie konania sa neukončilo uplynutím päťmesačnej lehoty, k čomu pozri napr. nižšie cit. rozh. sp.zn. 3CoKR/3/2021), pričom žalobca nepodal výslovný návrh na pokračovanie v tomto konaní. Vyjadril iba záujem nového veriteľa na pokračovaní v konaní, avšak do rozhodnutia súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu, nový veriteľ nie je stranou sporu a na jeho vyjadrenie v spore (procesné podanie) nemožno prihliadať. Podľa obsahu je možné jednoznačne posudzovať súhlas nového veriteľa v podaní z 20.4.2026 iba ako súhlas vyžadovaný ust. § 80 ods. 2 CSP, teda súhlas so zmenou strany sporu od toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na zmenu strany sporu zamietol. 25. Sumár dôvodov zamietnutia návrhu: - návrh nebol podaný osobou, ktorá bola v čase podania návrhu oprávnená konať za žalobcu pred súdom, - nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, - neuvedenie kedy došlo k právnej skutočnosti, ktorá mala za následok prevod práv, - následné nepreukázanie, že k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti došlo po začatí konania. 26. Z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku obsahujúcich právnu úpravu prerušenia konania vyplýva obligatórna povinnosť všeobecného súdu konanie prerušiť ak to zhodne navrhnú strany sporu (§ 163 ods. 1 CSP ), a to aj v prípade, ak nebola daná žiadna prekážka postupu v konaní. Súd po takomto prerušení konania môže v konaní pokračovať až po uplynutí najmenej troch mesiacov od prerušenia konania a len na návrh jednej zo strán sporu. Ak takýto návrh nebol v lehote šiestich mesiacov od právoplatného prerušenia konania jednou zo strán sporu podaný, podľa § 163 ods. 2 CSP súdu vznikne povinnosť konanie zastaviť. 27. Uznesením zo dňa 5.11.2025 súd konanie v prejednávanom prípade prerušil v zmysle § 163 ods. 1 CSP, pričom uvedené uznesenie, proti ktorému odvolanie v zmysle ust. § 357 CSP nie je prípustné, nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2025. Súd mohol v prerušenom konaní pokračovať len na návrh ktorejkoľvek strany. Lehota šiestich mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie v konaní stranám sporu uplynula dňa 18.5.2026. Keďže žiadna zo strán sporu výslovný návrh na pokračovanie v konaní nepodala do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie v zmysle § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. 28. Tu súd odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne oprávnenia konať za žalobcu, ktoré je potrebné v prípade návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP posudzovať ešte prísnejšie, nakoľko lehota šiestich mesiacov na podanie návrhu stranám sporu uplynula dňa 18.5.2026, pričom sa jedná o prekluzívnu lehotu. Pokiaľ teda nebol podaný návrh na pokračovanie konaní v uvedenej lehote štatutárnym orgánom žalobcu ako osobou oprávnenou konať za žalobcu,
uvedený nedostatok nemožno žiadnym spôsobom konvalidovať, či zmeškanie lehoty odpustiť a jedinou možnosťou súdu je konanie za týchto okolností zastaviť. 29. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj súd akceptoval podanie návrhu na pokračovanie v konaní ako návrhu podaného osobou oprávnenou konať za žalobcu, konanie by musel rovnako zastaviť z dôvodov rozoberaných nižšie: 30. Pri prerušeniach podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa na pokračovanie v konaní vyžaduje procesný návrh smerujúci k pokračovaniu, tento záver výslovne vyplýva z formulácií, podľa ktorých môže súd „pokračovať len na návrh“ a že návrh musí byť podaný „do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania“ (uzn. Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoKR/3/2021 z 31.08.2021, uzn. Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/127/2020 z 25.05.2021). Zároveň veta „predpokladom pre spočívanie konania bola existencia konsenzu oboch sporových strán, pričom tento predpoklad odpadá, ak jedna zo sporových strán prejaví vôľu v konaní pokračovať“ (3CoKR/3/2021) nasvedčuje tomu, že rozhodujúci je obsahový prejav vôle smerujúci k pokračovaniu, pričom ale z týchto rozhodnutí nevyplýva, že by bol uznaný akýkoľvek iný procesný úkon ako náhrada výslovného návrhu na pokračovanie. Pokiaľ ide o možnosť považovať „návrh na zmenu strany sporu“ podľa § 80 Civilného sporového poriadku za návrh na pokračovanie, judikatúra, na ktorú sa tu odkazuje, výslovne takýto záver nerobí. Naopak, je zdôraznené, že „žalobca je v zmysle § 80 CSP jediným subjektom oprávneným na podanie návrhu na pripustenie zmeny na strane žalobcu a že „súd o návrhu legitimovanej osoby musí rozhodnúť, a to uznesením“ (II. ÚS 237/2022 z 24.05.2022). To potvrdzuje samostatnú povahu tohto procesného úkonu. Zároveň z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že napríklad telefonický súhlas s návrhom na odročenie pojednávania „nie je spôsobilým podkladom (návrhom)“ na prerušenie podľa § 163 CSP, čo podčiarkuje požiadavku riadnej procesnej formy pri úkonoch týkajúcich sa režimu prerušenia a nadväzujúceho pokračovania (rozh. NSSR sp.zn. 2Cdo/310/2021z 26.10.2023). Preto, ak má strana dosiahnuť pokračovanie v prerušenom konaní podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku, jediný možný postup je podať výslovný návrh na pokračovanie. 31. V súvislosti s uvedeným postupom a obligatórnym zastavením konania v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní stranami sporu, súd poukazuje napríklad na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/21/2022 z 28. 04. 2022: „V danom prípade skutočne ani žalobkyňa ani žalovaný do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia návrh na pokračovanie nepodali. Správne teda súd prvej inštancie obligatórne konanie zastavil. Správne aj uviedol, že uvedené nebráni tomu, aby strany svoj spor pokiaľ ešte k tomu nedošlo mimosúdne urovnali.“ 32. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Obdo/46/2020 z 30. 11. 2020, v ktorom bola riešená problematika včasnosti podania návrhu strán na pokračovanie v konaní v obdobných prípadoch. 33. Súd poukazuje v súvislosti so začiatkom plynutia lehoty aj na obdobný prípad zastavenia dovolacieho konania priamo rozhodnutím Najvyššieho súdu sp.zn. 5Obdo/26/2015 z 21. 02. 2018, podľa záverov ktorého „právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania začala sporovým stranám plynúť šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní“. Návrh na prerušenie konania strany sporu rovnako ako v prejednávanom prípade odôvodnili prebiehajúcimi mimosúdnymi rokovaniami. 34. V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/32/2018: „Ak k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, bolo povinnosťou žalobkyne, ak by mala záujem aby konanie pokračovalo, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty urobiť dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu v tomto smere mal uskutočniť sám súd prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť ohľadom konania prerušených podľa § 162 CSP a § 164 CSP. V konaniach prerušených podľa ustanovenia § 163 CSP je ich pokračovanie, ako už bolo uvedené vyššie viazané na dispozičný úkon a strany sporu, ktorý ale v prejednávanej veci žalobkyňa (a ani žalovaný) v zákonom stanovenej lehote neurobila. Súd prvej inštancie nemal preto inú možnosť, než v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 CSP konanie zastaviť“ 35. Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 262/2019: Po uplynutí 6 mesiacov od prerušenia konania právny poriadok predpokladá, že ak sa návrh na pokračovanie v konaní v tejto lehote (t. j. do šiestich mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania) nepodá, konanie má predvídateľný následok vo forme zastavenia konania (porov. § 163 ods. 2 CSP). 36. Pokračovanie v konaní je viazané na aktívne prejavenie vôle ktorejkoľvek strany sporu spočívajúce vo výslovnom podaní návrhu na pokračovanie v konaní. Za návrh na pokračovanie v konaní s ohľadom na jednoznačný obsah podania nie je možné považovať akékoľvek vyjadrenie, návrh či oznámenie bez toho, aby v ňom bol súčasne aj výslovný prejav vôle pokračovať v konaní, t. j. návrh na pokračovanie v konaní (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/67/2022 z 30. 06. 2022). 37. Uzn. Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 259/2022 z 28. apríla 2022: „Nevyužitie možnosti „oživiť“ spočívajúce konanie stranou sporu podaním adresovaným príslušnému všeobecného súdu spĺňajúcim tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, je nevyhnutne spojené s pre ňu negatívnymi dôsledkami.“ 38. V danom prípade, a to iba za predpokladu, ak by za žalobcu konal pred súdom oprávnený štatutárny orgán, žalobca podal len výslovný návrh na zmenu strany sporu v súlade s ustanovením § 80 ods. 2, ods. 3 CSP (žalobca priamo a výslovne odkazuje na toto ustanovenie) a jeho obsahom je aj súhlas subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalobcu. Podľa obsahu podania z 20.4.2026 ide nanajvýš o súhlas nového veriteľa vyžadovaný ust. § 80 ods. 2 CSP. 39. Sám žalobca však výslovný návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP, do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, nepodal (a to ani za predpokladu, že by bol podaný konateľom oprávneným konať za spoločnosť pred súdom). 40. Súhlas nového veriteľa so vstupom do konania nemožno vykladať ako návrh na pokračovanie v konaní. Ak by aj nový veriteľ podal s týmto súhlasom výslovný návrh na pokračovanie v konaní v súlade s ust. § 163 ods. 2 CSP, súd na takýto návrh nemôže prihliadať, nakoľko nový veriteľ nie je až do rozhodnutia súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu, stranou sporu. Naviac v danom prípade by o takejto situácii bolo možné uvažovať iba vtedy, ak by boli splnené podmienky na pripustenie zmeny subjektov na strane žalobcu. Tieto podmienky však v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie v konaní splnené neboli. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca nepreukázal súdu splnenie podmienok prípustnosti zmeny subjektov v konaní podľa § 80 CSP. Nebolo preto za danej situácie možné ani uvažovať o tom, že by návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP mohol podávať nový veriteľ. Žalobca návrh na pokračovanie v konaní nepodal. 41. Správny procesný postup žalobcu mal byť nasledovný: Žalobca, za ktorého by konal oprávnený štatutárny orgán ( v danom prípade konateľ) mal podať výslovný návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania a najskôr s týmto návrhom podať aj návrh na zmenu strany sporu podľa § 80 CSP. 42. Pri prípadnej námietke, že ide o formálny či formalistický postup súdu, súd zdôrazňuje, že práve ust. § 163 je prísne formálne a prikazuje súdu konanie zastaviť za predpokladaných podmienok. Za daných okolností tak nie je zrejmé, prečo by súd mal procesne zvýhodňovať žalobcu v kontradiktórnom konaní výkladom obsahu jeho podania a porušiť rovnosť zbraní (Článok 6 CSP - princíp rovnosti zbraní), a to hneď trikrát: 1. akceptovať, že návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný štatutárom žalobcu, ktorý by bol oprávnený za žalobcu konať pred súdom v čase jeho podania, 2. posúdiť výslovný procesný návrh žalobcu podľa § 80 CSP ako nevýslovný návrh na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP a zároveň 3. odpustiť žalobcovi nepreukázanie splnenia podmienok na rozhodnutie o zmene strany sporu, hoci na ňom o týchto skutočnostiach ležalo dôkazné bremeno a vyhodnotiť tak súhlas nového veriteľa ako návrh na pokračovanie v konaní. Splnenie všetkých týchto procesných nedostatkov na strane žalobcu bolo plne v jeho moci, nič žalobcovi nebránilo realizovať jeho návrhy procesne prípustným spôsobom. 43. Lehota šiestich mesiacov je prísne prekluzívna (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/67/2025 z 18. 09. 2025). Ak strana sporu zmešká čo i len jeden deň, právo zaniká a súd nemá možnosť odpustiť jej zmeškanie. Formálny následok nastáva bez výnimky: Ak návrh na pokračovanie v konaní nepríde včas, nasleduje obligatórne zastavenie konania. Súd neskúma materiálny stav sporu, ani dôvody, prečo strany návrh nepodali. Rozhodujúce je čisto formálne nesplnenie procesnej podmienky
(nepodanie návrhu v lehote). Tento prejav formalizmu slúži ako obrana pred nekonečnými súdnymi spormi a bráni hromadeniu nevyriešených vecí na súdoch. Pre strany sporu to znamená povinnosť striktne sledovať procesné lehoty, keďže formálna chyba (nečinnosť) vedie k definitívnemu ukončeniu aktuálneho konania. V súlade so základnými princípmi CSP sa tak prenáša zodpovednosť za priebeh sporu priamo na samotné strany sporu. 44. K svojvoľnému výkladu iného procesného úkonu podľa jeho obsahu ako návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 262/2019 z 28.4.2020: „Ústavný súd sa oboznámil so sťažovateľkiným návrhom na prerušenie konania zo 6. júna 2018 a uvádza, že v žiadnom prípade nemožno jasne označený a s ohľadom na jeho obsah i účel jasne interpretovateľný úkon sťažovateľky vo forme návrhu na prerušenie konania podaný v napadnutom konaní považovať ani podľa označenia, ani podľa obsahu a ani podľa účelu za návrh na pokračovanie v konaní. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z interpretácie v § 162 a § 163 CSP aplikovateľných na vec sťažovateľky. ...“ „ ...14.7 Výklad úkonu sťažovateľky – návrhu na prerušenie konania – ktorý následne na základe odvolania žalobcu zvolil krajský súd dôvodiac, že návrh na prerušenie konania do skončenia trestného konania je jasným návrhom na pokračovanie, je z pohľadu ústavného súdu príkladom absolútne svojvoľného výkladu a aplikácie § 163 ods. 2 CSP. 14.8 Ústavný súd hodnotí, že zo strany krajského súdu nejde o absolútne svojvoľnú, ale zároveň i nelogickú a textu a účelu § 163 ods. 2 CSP a návrhu sťažovateľky na prerušenie konania odporujúcu interpretáciu aplikovateľnej právnej normy a procesného úkonu sporovej strany. 14.9 Oboznámiac sa so stručným až lakonickým odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd uvádza, že prijatím napadnutého uznesenia zo strany krajského súdu ide jednak o popretie základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie, popretie legitímnych očakávaní sporovej strany ako komponentu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ale nad rámec toho ide o výklad práva natoľko svojvoľný, že v ňom možno badať prvky zneužitia moci.“ 45. V každom prípade by súd nezastavením konania za daných okolností, toto konanie zaťažil takou procesnou vadou, ktorá by pri následnom rozhodnutí súdu vo veci samej bola spôsobilá zapríčiniť nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto aj v prípade odlišného posúdenia danej procesnej situácie vyššími súdmi, konajúci súd uprednostnil prístup návratu z kratšej cesty a rozhodol v zmysle výroku tohto uznesenia, ako ďalej konanie predlžovať a zaťažovať trovami, teda s vidinou šetrenia nákladov i času sporových strán. 46. Sumár dôvodov obligatórneho zastavenia konania: -návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný štatutárnym orgánom žalobcu oprávneným konať za žalobcu v čase podania tohto návrhu, -ak by aj išlo o podanie oprávneného konateľa žalobcu, v podaní absentoval návrh žalobcu na pokračovanie v konaní (žalobca ani netvrdil, že by mal záujem pokračovať v konaní), -nový veriteľ nie je stranou sporu do rozhodnutia súdu, -za návrh na pokračovanie v konaní nemožno považovať iný procesný úkon ( ani návrh na zmenu strany sporu), - prejav vôle nového veriteľa v návrhu na zmenu strany sporu možno v danom prípade podľa obsahu posúdiť iba ako súhlas s pokračovaním v spore na strane žalobcu vyžadovaný ust. § 80 ods. 2 CSP, - výklad iného procesného úkonu podľa jeho obsahu ako návrhu na pokračovanie v konaní označil Ústavný súd za svojvoľný, -judikatúra súdov vyžaduje návrh strany sporu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2, ktorý musí byť výslovný, -súd neskúma materiálny stav sporu, ani dôvody, prečo strany návrh nepodali, rozhodujúce je čisto formálne nesplnenie procesnej podmienky, pričom tento prejav procesného formalizmu vyžaduje priamo zákon, nie je negatívnym pojmom, ale nástrojom na zabezpečenie právnej istoty a rýchlosti konania. 47. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 48. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010). 50. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017. 51. Konanie bolo zastavené pre nedostatok návrhu na pokračovanie v ňom, ktorý mohla ktorákoľvek strana podať. Z hľadiska výsledku konania tak nemožno uvažovať o pomere úspechu ani neúspechu, ani o zavinení zastavenia konania len z jednej strany. 52. Podľa názoru súdu možno skonštatovať, že obe strany sporu sa rovnakou mierou pričinili o zastavenie konania a zavinenie tak jednoznačne nemožno pričítať ani jednej zo strán. Dôvodom návrhu na prerušenie konania stranami sporu bolo možné mimosúdne vyriešenie veci. Súd preto dospel k záveru, že o náhrade trov konania je potrebné v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v Článku 17 CSP, rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario. Každá zo strán je tak povinná uhrádzať si vzniknuté trovy sama bez ich náhrady. 53. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd poukazuje napríklad na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoKR/4/2021 z 07. 12. 2021, uznesení Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoKR/3/2021 z 27. 01. 2022, uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/101/2021 z 18. 10. 2021. 54. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 55. Nakoľko súd konanie vo veci samej zastavil, v súlade s § 335 ods. 1 CSP zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/46/2021-44 zo dňa 11.1.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 18Co/12/2022 -159 zo dňa 6.4.2022. Poučenie: 3C/46/2021 Proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na zmenu strany sporu odvolanie nie je prípustné. Proti výroku uznesenia o zastavení konania, zrušení neodkladného opatrenia a trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.