Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 8Er/462/2008 8808208519 15. 07. 2026 JUDr. Silvia Šviderská ECLI:SK:OSVT:2026:8808208519.10
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast. D. E. F., advokát, AK so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, A. H. B., o vymoženie sumy 1149,66 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100%. III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť povinným v 1. a 2.rade trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Dňa 08.12.2008 bola súdu doručená žiadosť pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu pôvodného oprávneného zo dňa 21.11.2008 a exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 20.11.2007. 2. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09.12.2008 začal pôvodný súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekúciu o vymoženie 1149,66 eur s príslušenstvom. 3. Uznesením č.k. 8Er/462/2008-38 zo dňa 16.03.2010 súd pripustil zmenu na strane oprávneného a to tak, že z konania vystúpi spoločnosť GE Money, a.s. a na jej miesto vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2010. 4. Pôvodný povinný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie podaním doručeným súdu dňa 13.09.2021. 5. Uznesením č.k. 8Er/462/2008-120 zo dňa 23.02.2022 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov. Proti tomuto uzneseniu podal pôvodný povinný sťažnosť, o ktorej rozhodol súd uznesením č.k. 8Er/462/2008-172 zo dňa 07.12.2023 tak, že sťažnosť povinného zamietol. 6. Proti uzneseniu č.k. 8Er/462/2008-172 zo dňa 07.12.2023 podal pôvodný povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn.8CoEk/20/2024 tak, že zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že
vzhľadom na vzniknuté nejasnosti týkajúce sa základného vzťahu, pri ktorom sa javí, že došlo nielen k porušeniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale aj ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi v rozsahu hraničiacom s úžerou, odvolací súd poukázal na to, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyžiadať spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Cb/42/2007. V zmysle úvah odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia týkajúcich sa možnej absencie prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok pri vydávaní exekučného titulu, súd prvej inštancie podrobí exekučný titul prieskumu z hľadiska možnej neprijateľnosti zmluvných podmienok a prípadného rozporu so zákonom (zákon o spotrebiteľských úveroch). V prvom rade bude potrebné ustáliť výšku dlhu, nakoľko v exekučnom spise chýba jednoznačný údaj o výške reálne čerpaných finančných prostriedkov a nie je zrejmá ani výška úhrad povinného do času podania žaloby. Výšku dlhu je potrebné ustáliť s ohľadom na skutočnosť, že z informácií dostupných v exekučnom spise sa nateraz javí, že oprávnený nemá nárok na úroky a poplatky. 7. V priebehu exekúcie pôvodný povinný zomrel, preto súd uznesením č.k. 8Er/462/2008-248 zo dňa 01.04.2026 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po povinnom. 8. Podľa §243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 9. V zmysle § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. 11. Exekučným titulom je v danej veci rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. XXX/XX/ XXXX zo dňa 20.11.2007, ktorým bola pôvodnému povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34 634,76 Sk pozostávajúcu z istiny 28 862,30 Sk a zmluvnej pokuty 5772,46 SK, spolu so zmluvným úrokom z omeškania 1,89% mesačne z presne špecifikovaných súm za jednotlivé obdobia a trovy konania. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 29.04.2004. 12. Na základe pokynu Krajského súdu v Prešove si súd pripojil spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. XXX/XX/XXXX, v ktorom sa nachádza zmluva o revolvingovom úvere, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul. Z tejto zmluvy mal súd za preukázané, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorý bol v zmluve označený ako fyzická osoba, teda menom, priezviskom a rodným číslom. Na základe tejto zmluvy bol pôvodnému povinnému poskytnutý úverový rámec vo výške 30 000 Sk, ktorý sa zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach po 1500 Sk, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 12,2%. V závere zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že Podmienky a Sadzobník sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a zákazník svojim podpisom potvrdzuje, že sa s nimi zoznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. 13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 9Cb/42/2007 súd nemal za preukázané, že súd sa pri vydaní rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej exekučnej veci, zaoberal otázkou ochrany spotrebiteľa a nekalosťou zmluvných podmienok. 14. Súd preto pristúpil k prieskumu spotrebiteľského charakteru zmluvy a prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok. K dôvodnosti tohto prieskumu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 252/2024: „ Judikatúra Súdneho dvora nedáva dôraz na obsadenie súdu (sudca, vyšší súdny úradník, súdny tajomník). Podstatné je podľa tejto judikatúry to, (1) či sa posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uskutočnilo, (2) či o tomto prieskume preukázateľne mohol vedieť aj spotrebiteľ, pretože rozhodnutie bolo aspoň stručne v časti týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvných podmienok odôvodnené a zároveň (3) či bol spotrebiteľ poučený, že pri nepodaní námietky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom bude nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (rozsudok Súdneho dvora Ibercaja Banco, už citovaný, bod 51). Platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú
povahu dotknutých zmluvných podmienok a tento prieskum (aspoň stručne) neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená a súd, ktorý to zistí, je povinný bezodkladne taký prieskum vykonať („... pričom tak má urobiť, hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel...“ rozsudok Súdneho dvora vo veci Aziz, už citovaný).“ 15. Súd po oboznámení sa so zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 29.04.2004 má za to, že v danej veci mala zmluva spotrebiteľský charakter, nakoľko zmluvu uzatváral právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a pôvodný povinný ako fyzická osoba- spotrebiteľ. Súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, že pôvodný povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom. 16. Na podporu svojich tvrdení súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 25CoEk/5/2024 zo dňa 27.08.2024, v ktorom uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu spisu, bez ďalšieho, nevyplýva, aby povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom).“ 17. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s pôvodným povinným, ktorý bol fyzickou osobou - nepodnikateľom. 18. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. ( § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka). 20. V zmysle § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 22. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 23. V zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 24. Vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv Európskej únie) totiž nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Široká ochrana spotrebiteľov je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom
predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí pritom ísť o spotrebiteľský úver. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov. 25. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 26. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 27. Podľa ustanovenia článku 4 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ 28. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS je pritom treba považovať za kogentné ustanovenie (čl. 50 uznesenia POTOTOVOSŤ C-76/10). 29. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. 30. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. 31. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. 32. Súd z obchodných podmienok pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty zistil, že vzťahy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. 33. V závere týchto obchodných podmienok sa nachádza výňatok zo sadzobníka poplatkov, súčasťou ktorého je mesačná úroková sadzba pre revolvingový úver, poplatky, zmluvná pokuta, úroky z omeškania a pod. 34. V danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a pôvodný povinný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obchodných podmienok bol daný právnym predchodcom oprávneného bez
možnosti pôvodného povinného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. 35. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodnému povinnému bol na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutý úverový rámec vo výške 30000 Sk, ktorý sa zaviazal uhrádzať v splátkach po 1500 Sk. V zmluve sa nachádza len ročná percentuálna miera nákladov, nie sú tam uvedené žiadne úroky ani poplatky. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Veriteľ požadoval úroky a poplatky len na základe toho, že tieto sa nachádzajú v sadzobníku poplatkov a obchodných podmienkach, ktoré majú byť súčasťou zmluvy. Samotné obchodné podmienky ani sadzobník poplatkov však neboli právnym predchodcom povinných podpísané. 36. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. aj podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca oprávneného poskytol pôvodnému povinnému plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a pôvodný povinný bol fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označená identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu. 37. V danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže zmluvou o revolvingovom úvere GE Capital Multiservis, k. s. a neskôr jej právny nástupca, GE Money, a. s., poskytli pôvodnému povinnému úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka. 38. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že v obchodných podmienkach bolo uvedené, že zmluva sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa. Navyše, ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo s účinnosťou od 1.5.2014 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonníka, nemá prechodné ustanovenia, a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou. 39. Nakoľko predmetný revolvingový úver je spotrebiteľským úverom, a podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, právny predchodca oprávneného z predmetnej zmluvy, nemal zákonný nárok požadovať od pôvodného povinného (spotrebiteľa) žiadne úroky ani poplatky. 40. Odkaz na obchodné podmienky a na sadzobník, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, v danom prípade neobstojí. Keďže ustanovenia o konkrétnych úrokoch a poplatkoch nie sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, úroky, poplatky a zmluvná pokuta neboli medzi zmluvnými stranami platne dojednané pre nedodržanie písomnej formy podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 544 ods. 2, § 40 OZ. 41. Vzhľadom k vyššie uvedenému tak právny predchodca povinného mal nárok len na istinu úveru bez úrokov a poplatkov. 42. V ďalšom sa súd zaoberal úrokom z omeškania, ktorý bol súdom priznaný v exekučnom titule vo výške 0,1% denne, tak ako požadoval pôvodný veriteľ v zmysle sadzobníka poplatkov. Tento úrok z omeškania predstavuje ročne 36,5%, pričom v čase od 16.05.2004 do 30.06.2004 boli úroky z omeškania vo výške 10% a v čase od 01.07.2004 vo výške 9%. Úrok z omeškania vo výške 36,5% tak nemožno považovať za úrok v súlade s dobrými mravmi, preto takýto úrok nemôže požívať právnu ochranu. 43. Z pripojeného spisu sp.zn. 9Cb/42/2007 vyplýva, že pôvodný veriteľ poskytol pôvodnému povinnému pôžičku vo výške 30 000 Sk, pričom povinný uhradil len jednu splátku vo výške 1500 Sk. V zmysle vyššie uvedeného vznikol pôvodnému veriteľovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 28 500 Sk ( 946,03 eur) bez
úrokov a poplatkov. Keďže sa však pôvodný povinný dostal so splatením istiny do omeškania, pôvodný veriteľ mal nárok aj na zákonné úroky z omeškania, ktoré sa v tom čase pohybovali v rozmedzí 9% 10% a to z každej omeškanej splátky do zaplatenia, v tomto prípade do dňa splatenia celej istiny, čo nastalo dňa 31.10.2014 ( ako je uvedené na čl. 170). 44. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. 45. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2015 doplnil ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku o nový dôvod zastavenia, ktorým je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. V dôvodovej správe sa uvádza: „Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.“ 46. Podstata novozavedeného pravidla znamená rozšírenie oprávnení exekučného súdu, ktorý aj pri existencii formálno-právne perfektného exekučného titulu môže realizovať svoje oprávnenia tak, že „vstúpi“ priamo do jeho obsahu a odstráni za účelom ochrany elementárnych spoločenských hodnôt vzniknuté pochybenia. 47. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k názoru, že predmetná zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je bezúročná a bez poplatkov a v exekučnom titule táto skutočnosť nebola zohľadnená, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi ohľadne priznania denného úroku z omeškania, prepočítal výšku nároku, ktorá mala byť v predmetnej exekúcii vymožená a zistil, že istina a zákonný úrok z omeškania už boli vymožené. Vymáhanie nárokov ( úrokov, zmluvnej pokuty a denných úrokov z omeškania), ktoré nepožívajú právnu ochranu, je v rozpore verejným poriadkom a preto súd nemal inú možnosť, ako exekúciu s poukazom na ust. §57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku zastaviť. 48. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 49. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 50. Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 51. Podľa §9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 52. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 54. O trovách súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
55. Súd zároveň priznal náhradu trov povinným, ktorí boli v konaní o zastavení exekúcie v plnom rozsahu úspešní. 56. Na základe vyššie uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol v zmysle výroku rozhodnutia. Poučenie: 1/ Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 2/ Proti výroku II. a III. o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.