Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 7C/41/2024 6124270482 28. 03. 2025 JUDr. Vladimíra Gajdošová ECLI:SK:OSRV:2025:6124270482.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 7C/41/2024 Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út 45/B, 1137 Budapešť, Maďarsko, IČ: 01-10-043108, zastúpený PETKOV & Co s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., zastúpený JUDr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 14, Rožňava, o zaplatenie sumy 191,27 eur s príslušenstvom rozhodol: 7C/41/2024
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 191,27 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 70 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 7C/41/2024
1. Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.3.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 191,27 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 70 eur a náhrady trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku a na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie je oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku, ako aj prípadnú náhradu škody a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku dňa 21.5.2023 v čase o 7:03:51 hod. na mieste kontroly Gy40B – M30 Hernádszurdok bal
haladó zistil, že motorové vozidlo EČV: A. registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanému zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 18 750 HUF (základná sadzba pohľadávky). Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jej uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na jej zaplatenie. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 24.8.2023. Napriek výzve žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil, v dôsledku čoho mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 74 970 HUF, v prepočte 191,27 eur, na zaplatenie ktorej sumy bol žalovaný vyzvaný predžalobnou výzvou odoslanou dňa 5.3.2024. Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom štádiu uplatnenia pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcovi si žalobca uplatnil podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Tieto náklady znáša a je povinný zaplatiť dlžník. Výška týchto nákladov je určená pre účely mimosúdneho uplatnenia v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene advokáta a tzv. režijným paušálom, a to podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov. Advokát vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky tarifnú odmenu za tri úkony právnej služby spolu vo výške 86,79 eur, znížil na sumu v celkovej výške (po zaokrúhlení) na 70 eur. Žalovaná suma je uplatňovaná v eurách vo výške po prepočte mien podľa kurzu ECB uvedené vo výzve na zaplatenie zvýšenej sadzby pohľadávky. Žalovaný však žalobcovi túto sumu neuhradil. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 12.4.2024 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK, upomínací súd dňa 25.6.2024 postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie. 4. Žalovaný v odpore namietal označenie žalobcu argumentujúc, že ani v prípade, že žalobca by bol obchodnou akciovou spoločnosťou nie je v žalobe uvedený údajmi, ktoré Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyžaduje, a to: IČO, v akom obchodnom registri je evidovaná obchodná spoločnosť a kto je za spoločnosť oprávnený konať. Rozporoval tvrdenia žalobcu, že ho vyzval na zaplatenie základnej sumy neuhradeného poplatku za používanie diaľnice a poprel, že by mu táto bola doručovaná. Rovnako poprel, že by mu bola doručená predžalobná výzva. Uviedol, že nedoručením výzvy sa nemal ako dozvedieť, že žalobcovi dlhuje ním nárokovanú istinu. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že ide o jeho osobné motorové vozidlo. Uviedol, že ak by aj porušil právne predpisy cudzieho štátu vstupom na spoplatnenú cestu bez zaplatenia príslušného poplatku, o tomto porušení a vzniku povinnosti uhradiť pokutu sa nedozvedel zo žiadnej výzvy (lebo mu nebola doručená), nemohol preto svojim nekonaním spôsobiť, že sa mu daná pokuta zvýšila zo 18 750 HUF na sumu 74 970 HUF. Uviedol tiež, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím – hluchota. Za nedôvodný považoval aj nárok žalobcu na úhradu nákladov na vymáhanie nákladov v sume 70 eur. V tejto súvislosti poukázal na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. a uviedol, že medzi účtovateľné úkony právnej pomoci v zmysle citovanej vyhlášky patria úkony 1/ príprava a prevzatie veci, 2/ výzva na zaplatenie, ktorá mu nebola doručená a 3/ písomné podanie na súd a nasledujúce úkony, ktoré sa vypočítavajú z vymáhanej istiny a pripočítaním režijného paušálu za daný rok. Suma trov vo výške 48,49 eur je opätovné uplatnenie si za úkon – písomné podanie na súd, ktoré si žalobca zahrnul už v sume 70 eur. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že výzva zo dňa 21.8.2023 bola žalovanému doručená 28.8.2023 a keďže žalovaný neuhradil náhradný poplatok v jeho základnej sadzbe riadne a včas do 60 dní od doručenia výzvy, náhradný poplatok sa ex lege 61. dňom zvýšil na sumu 74 970 HUF. Predžalobná výzva zo dňa 29.2.2024 bola žalovanému doručená 7.3.2024. Výzva i predžalobná výzva tak boli žalovanému hmotnoprávne riadne doručené. Argumentoval, že dôjdením zásielky do dispozície adresáta je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8.6.2011, sp. zn. 26Cdo 268/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 218.1.2011 sp. zn. 26Cdo 129/2010. K získavaniu údajov uviedol, že údaje získava prostredníctvom svojho advokáta, ktorý mu
právnymi službami pomáha chrániť a presadzovať majetkové práva a právom chránené záujmy. Advokát dňa 9.8.2023 zistil (stotožnil) žalovaného ako ku dňu 21.5.2023 registrovaného držiteľa motorového vozidla s EČV: A.. Advokát tak urobil jednak v súlade s predpismi o výkone advokácie a na strane druhej v súlade s § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonom. Trval na tom, že pokiaľ on tvrdí, že žalovaný použil spoplatnenú cestu v Maďarsku bez platného oprávnenia, v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou má žalovaný dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní toho, že oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty v Maďarsku v čase kontroly mal. Zdôraznil, že žalovaný k odporu e-matricu nepriložil a teda nepreukázal, že vôbec zakúpená bola a ak skutočne zakúpená bola, či bola zakúpená správna e-matrica a ani to, či bola zakúpená včas. K nároku na úhradu nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky vo výške 70 eur uviedol, že ten má právny základ výlučne v rozhodnom maďarskom hmotnom práve, a to v § 11 ods. 7 maďarského nariadenia č. 45/2020. Ide o osobitný hmotnoprávny nárok, ktorý žalobca môže prvýkrát uplatniť už spolu s náhradným poplatkom vo výzve na zaplatenie náhradného poplatku. Z obsahu maďarského práva (§11 ods. 7 Nariadenia č. 45/2020) vyplýva dlžníkovi (žalovanému) povinnosť znášať priamo náklady (mimosúdneho vymáhania). V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že nárok na náklady a spôsob jeho preukázania už bol preskúmavaný v jeho vlastnej, právne a skutkovo obdobnej veci, a to v rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/21/2023, zo dňa 13.7.2023 a tiež upriamil pozornosť tunajšieho súdu na závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/9/2020 zo dňa 7.7.2020. Na úplný záver žalobca uviedol, že rovnakým spôsobom uplatňuje nárok na náklady a postupuje rovnakým spôsobom aj v mnohých iných krajinách Európy (napr. Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, atď.). 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca a ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd preto postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalobcu. Po otvorení pojednávania právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach týkajúcich sa doručeniek. Naviac uviedla, že v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2014/413 nie je možné vymieňať a poskytovať informácie inému členskému štátu, čo sa týka osobných údajov prevádzkovateľov alebo vlastníkov osobných motorových vozidiel. Uviedla, že je pravdou, že žalovaný sa omylom dostal na platenú cestu, kde ho navádzali a stratil smer, toto uznáva a je ochotný zaplatiť túto pokutu vo výške ceny diaľničnej známky, ktorá mu vyplynula z porušenia povinnosti nezakúpením si diaľničnej známky, avšak nie navýšenú pokutu, o ktorej sa nemal ako dozvedieť, lebo mu výzva na zaplatenie pokuty nebola doručená. Bola mu doručená až druhá výzva v auguste, kde bola už navýšená pokuta. V závere navrhla, aby súd v prípade, že vyhovie žalobe vzal do úvahy to, že žalovaný a jeho manželka sú zdravotne ťažko postihnutí, čo sa týka postihnutia sluchu a navrhla, aby súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a nepriznal náhradu trov konania. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Z výpisu z Obchodného registra Ministerstva spravodlivosti Maďarska vyplýva, že žalobca je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov, predmetom jeho činnosti sú doplnkové služby pre suchozemskú prepravu účinné od 2013/02/17, so základným imaním 125 128 000 000 HUF, DIČ: 12147715-2-44. 9. Žalovaný podľa prílohy k odpovedi Ministerstva vnútra SR sp.zn. PPZ-ODE1-2023/016114-015 zo dňa 3.8.2023 bol ku dňu 21.5.2023 vedený ako držiteľ osobného motorového vozidla značky Škoda Karoq s evidenčným číslom A.. 10. Uvedené osobné motorové vozidlo s evidenčným číslom A. bolo dňa 21.5.2023 v čase 7:03:51 hod. zaznamenané na mieste kontroly Gy40B – M30 Hernádszurdok bal haladó, čo osvedčila príslušná fotodokumentácia, pričom v uvedenom čase na uvedenom mieste bolo prevádzkované na predmetnom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. 11. Žalobca skutočnosť držby vyššie uvedeného vozidla zistil z vyššie uvedeného prípisu Ministerstva vnútra SR zo dňa 3.8.2023, a to dňom prevzatia uvedeného prípisu, t.j. dňa 9.8.2023, kedy za žalobcu uvedený prípis prevzala ním oprávnená osoba.
12. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v SR vyzval žalovaného prípisom zo dňa 21.8.2023 identifikačné číslo veci 12300869786 označeným ako „Výzva na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku“ na zaplatenie základného náhradného sankčného poplatku v sume 48,88 eur (18 750 HUF) a nákladov spojených s jeho uplatnením vo výške 40 eur, teda spolu v sume 88,88 eur, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Po tomto termíne bude zvýšená sadzba poplatku na 195,44 eur (74 970 HUF) a náklady spojené s jeho uplatnením vo výške 70 eur, teda spolu v sume 265,44 eur. Uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 24.8.2023 ako poštová zásielka č. RF944913071SK a žalobcovi bola doručená dňa 28.8.2023. Túto skutočnosť potvrdzuje aj doručenka z čl. 31 spisu a listinný výstup z aplikácie Slovenskej pošty „sledovanie zásielok“. 13. Následne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v SR, vyzval žalovaného prípisom zo dňa 29.2.2024 identifikačné číslo veci 12300869786 označeným ako „PREDŽALOBNÁ VÝZVA“ na zaplatenie zvýšeného náhradného sankčného poplatku vo výške 74 970 HUF po prepočte na eur vo výške 191,27 eur a na zaplatenie nákladov spojených s jeho uplatnením vo výške 70 eur. Uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 5.3.2024 ako poštová zásielka č. RF945133576SK a žalovanému bola doručená dňa 7.3.2024, čo vyplynulo z listinného výstupu z aplikácie Slovenskej pošty „sledovanie zásielok“. 14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : 15. Keďže ide o spor s cudzím prvkom, súd na zistenie právomoci a rozhodného práva aplikoval nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ). Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia EP a R (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia EP a R ES č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) maďarský právny poriadok. 16. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia EP a R (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie č. 1215/2012), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 17. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 18. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia EP a R ES č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (ďalej len nariadenie č. 864/2007), toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii). 19. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo). 20. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 864/2007, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti. 21. Podľa § 33 ods. 2 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave v znení účinnom od 22.7.2023 do 20.8.2023 (ďalej len ako zákon č. I/1988), správca ciest, orgán alebo organizácia oprávnená vyberať poplatok za použitie ciest a kontrolovať úhradu poplatku, ako aj ustanovením § 21 ods. 4 vymedzený úradný orgán môžu vyhotoviť záznam o vozidle a o jeho evidenčnom čísle za účelom preukázania porušenia pravidiel stanovených nariadením vlády podľa § 21 ods. 5. Správca verejných ciest, orgán alebo organizácia oprávnená vyberať poplatok za použitie ciest a kontrolovať úhradu poplatku bezodkladne odovzdá ním vyhotovený záznam príslušnému orgánu ustanoveného podľa § 21 ods. 4. Organizácia oprávnená vykonávať kontrolu úhrady poplatku – pokiaľ nie je oprávnená
vymáhať náhradný poplatok – je povinná bezodkladne odovzdať záznamy organizácii oprávnenej vyberať náhradný poplatok. 22. Podľa § 33A ods. 1 zákona č. I/1988, za používanie ciest, stanovených osobitným právnym predpisom, v rámci určeného obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie), v prípade jeho opomenutia vzniká povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok. 23. Podľa § 33B ods. 5 zákona č. I/1988, organizácia oprávnená vyberať poplatok, resp. nimi poverené obchodná organizácia v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty podá na poštovú prepravu držiteľovi vozidla výzvu na úhradu náhradného poplatku. 60 dňovú prekluzívnu lehotu je potrebné počítať odo dňa zistenia držiteľa vozidla, ktorý opomenul uhradiť poplatok za použitie ciest, organizáciami oprávnenými vyberať poplatok alebo nimi poverenými organizáciami. Nie je potrebné doručiť výzvu na úhradu náhradného poplatku v prípade, ak držiteľ vozidla (vodič), ktorý nezaplatil poplatok za používanie ciest ani náhradný poplatok alebo vodič vozidla podpíše a prevezme zápisnicu vyhotovenú počas miestnej kontroly. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok sa premlčí v lehote dvoch rokov. Nie je možné uplatňovať úroky z omeškania z náhradného poplatku. 24. Podľa § 33B ods. 1 zákona č. I/1988, verejné cesty, ktorých sa poplatková povinnosť týka – vrátane verejných ciest spravovaných správcom podľa § 33 ods. 1 bod a) v prípade príslušnej zmluvy – alebo ich jednotlivé úseky, poplatok za použitie týchto ciest, pre prípad opomenutia zaplatiť poplatok náhradný poplatok, alebo spôsob jeho určenia, ako aj podmienky a spôsob úhrady - na základe princípov schválených Vládou – so súhlasom ministra zodpovedného za štátny rozpočet, ustanoví minister zodpovedný pre služby spojené s úhradou cestných poplatkov v osobitnom nariadení. 25. Podľa § 1 Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov v znení účinnom od 1.7.2023 do 30.8.2023 (ďalej len ako nariadenie ITM č. 45/2000), za používanie úsekov rýchlostných ciest definovaných v Prílohe č. 1 s motorovým vozidlom, ako aj s prívesným vozíkom (ďalej spolu ako: motorové vozidlo), patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle tohto nariadenia – v rámci občianskoprávneho vzťahu – s výnimkami zakotvenými v § 2 – je potrebné zaplatiť poplatok za používanie (ďalej ako: poplatok za používanie cesty), ďalej v prípade opomenutia úhrady tohto poplatku je potrebné zaplatiť náhradný poplatok. 26. Podľa § 11 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2000, ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným oprávnením – s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2) a 3), z dôvodu neoprávneného používania cesty osoba povinná uhradiť poplatok zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla. 27. Podľa § 11 ods. 7 nariadenia ITM č. 45/2000, náhradný poplatok vyberá spoločnosť NÚSZ Zrt.,v rámci čoho je spoločnosť NÚSZ Zrt. alebo ňou využitý spolupracujúci partner oprávnený uplatniť aj svoje preukázateľné náklady, ktoré jej/im vznikli v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku. 28. Podľa § 12 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2000, výzvu na úhradu náhradného poplatku podľa ustanovenia § 33/B, odseku 5 zákona kt., ktorá bola odoslaná poštou ako doporučená listová zásielka s doručenkou – do dokázania opaku – je potrebné považovať za doručenú v deň pokusu o doručenie, ak adresát odmietne zásielku prevziať. Ak bolo doručenie neúspešné z dôvodu, že zásielka sa spoločnosti NÚSZ Zrt. vrátila z bydliska fyzickej osoby, respektíve z adresy držiteľa - právnickej osoby zaevidovanej v evidencii cestnej dopravy s označením „nehľadal”, alebo „odsťahoval sa”, dokument je potrebné považovať za doručený v dvadsiaty deň odo dňa prijatia poštou, až do dokázania opaku. (...). 29. Podľa § 12 ods. 4 nariadenia ITM č. 45/2000, ak toto nariadenie nestanovuje inak, náhradný poplatok je splatný od získania vedomosti o jeho vyrubení, najneskôr však od doručenia výzvy podľa odseku 1). Základ sumy náhradného poplatku obsahuje Príloha č. 3. 30. Podľa Prílohy č. 3 k nariadeniu ITM č. 45/2000 sadzba náhradného poplatku a rozdielového náhradného poplatku za neoprávnené používanie ciest je pri poplatkovej kategórii D1, D2 v prípade úhrady do 60 dní (základný náhradný poplatok): 14 875 forintov; v prípade úhrady po 60 dňoch (zvýšený náhradný poplatok) 59 500 forintov.
31. Podľa systému „e-matrice“ výška poplatkov od 1.1.2023 je pri poplatkovej kategórii D1, D2 v prípade úhrady do 60 dní (základný náhradný poplatok): 18 750 forintov; v prípade úhrady po 60 dňoch (zvýšený náhradný poplatok) 74 970 forintov. 32. Podľa § 134 CSP, zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom. 33. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 34. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 191,27 eur, predstavujúcej sankčný poplatok za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku, a to v jeho zvýšenej sadzbe 74 970 HUF a zaplatenia sumy 70 eur, predstavujúcej náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky, ktoré vznikli v predsúdnom štádiu. 35. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti prejednávaného sporu a to, že žalobca na základe elektronickej kontroly používania spoplatnených ciest v Maďarsku zistil, že žalovaný dňa 21.5.2023 v čase o 7:03:51 hod. na mieste kontroly Gy40B – M30 Hernádszurdok bal haladó bol elektronicky kontrolovaný, pričom bolo zistené, že motorové vozidlo evidenčné číslo A. registrované v Slovenskej republike, nemalo platné oprávnenie jazdiť na spoplatnenom úseku komunikácie. 36. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa označenia žalobcu v žalobe, nakoľko nebol označený IČO -m súd dáva do pozornosti § § 134 CSP, v zmysle ktorého zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom, čo v danom prípade je splnené. Taktiež z výpisu z maďarského obchodného registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti Maďarska vyplýva, že žalobcov predmet podnikania je doplnkové služby pre suchozemský transport. Žalobca je obchodná akciová spoločnosť v 100% vlastníctve maďarského štátu, ktorá je v zmysle maďarského zákona o cestnej doprave oprávnená a povinná vo svojom mene voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulom neoprávneného použitia spoplatnenej cesty. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v žalobe označený správne a IČO nie je povinný údaj v označení zahraničnej právnickej osoby v žalobe. 37. Žalovaný v podanom odpore popieral, že by ho žalobca vyzval na zaplatenie základnej sadzby poplatku ako aj že by mu doručoval predžalobnú výzvu. Na pojednávaní pripustil, že mu bola doručená výzva v auguste, avšak tam už bola navýšená pokuta. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovanému bola doručená výzva zo dňa 21.8.2023 označená ako „Výzva na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku“ na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku, a to v základnej sadzbe 88,08 (zahrňujúca sankčný poplatok 48,88 eur a náklady 40 eur), ak bude uhradená v lehote do 60 dní od doručenia výzvy a po tomto termíne v zvýšenej sadzbe vo výške 265,44 (zahrňujúca sankčný poplatok 195,44 eur a náklady 70 eur). O doručení tejto výzvy dňa 28.8.2023 svedčí jednak doručenka z čl. 31 spisu ako aj listinný výstup z aplikácie Slovenskej pošty „sledovanie zásielok“. Z tejto výzvy sa žalovaný mohol dozvedieť o tom, že je povinný zaplatiť sankčný poplatok v základnej sadzbe. Až následne, keď žalovaný pohľadávku neuhradil žalobca mu doručil predžalobnú výzvu zo dňa 29.2.2024, ktorá mu bola doručená 7.3.2024 a v ktorej ho právny zástupca žalobcu vyzval na úhradu sumy spolu 261,27 eur (zahrňujúca sankčný poplatok 191,27 eur a náklady 70 eur). O doručení predžalobnej výzvy taktiež svedčí listinný výstup z aplikácie Slovenskej pošty „sledovanie zásielok“. Z uvedeného dôvodu súd túto námietku žalovaného vyhodnotil ako účelovú obranu, ktorá je nedôvodná. 38. Súd sa tiež ex offo zaoberal, či v danom prípade nejde o prekludovanú pohľadávku žalobcu. Preklúzia nastáva v dôsledku nečinnosti oprávnenej osoby, spočívajúcej v neuplatnení práva v zákonom určenej dobe. Ide o inštitút, ktorého účinky majú za následok zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa - sine satisfactione creditoris. Čo sa týka preklúzie v prejednávanom spore, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 33B ods. 5 zákona č. I/1988, podľa ktorého organizácia oprávnená vyberať poplatok, resp. nimi poverená obchodná organizácia v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty podá na poštovú prepravu držiteľovi vozidla výzvu na úhradu náhradného poplatku. 60 dňovú prekluzívnu lehotu je potrebné počítať odo dňa zistenia držiteľa vozidla, ktorý opomenul uhradiť poplatok za použitie ciest. V
predmetnom ustanovení je uvedená osobitná prekluzívna lehota, v rámci ktorej musel žalobca zaslať žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie a až následne nezaplatené poplatky vymáhať súdnou cestou. Teda bolo obligátornou povinnosťou žalobcu vyzvať žalovaného na zaplatenie náhradného sankčného poplatku, čo aj učinil výzvou zo dňa 21.8.2023, ktorej doručovanie bolo preukázané poštovým podacím hárkom, výstupom z aplikácie Slovenskej pošty „sledovanie zásielok“. Ďalším listinným dôkazom, a to Odpoveďou Ministerstva vnútra SR sp.zn. PPZ-ODE1-2023/016114-015 zo dňa 3.8.2023, bolo nesporne preukázané, že žalobca sa dňa 9.8.2023 dozvedel totožnosť žalovaného ako držiteľa vozidla, ktorý opomenul uhradiť poplatok za použitie ciest. Teda odo dňa zistenia totožnosti žalovaného (9.8.2023) do dňa odoslania predmetnej výzvy žalovanému (21.8.2023) nedošlo k uplynutiu 60-dňovej prekluzívnej lehoty. S poukazom na vyššie uvedené nedošlo k zániku práva na žalovanú pohľadávku. 39. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 70 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd dospel k záveru, že tento nárok žalobcu je daný, nakoľko vyplynul z § 11 ods. 7 nariadenia ITM č. 45/2000. Tieto náklady vzniknuté pri uplatnení pohľadávky žalobcu voči žalovanému sú spojené s poskytnutím právnej služby žalobcovi a ich výška je vo vzťahu advokát – žalobca (klient) určená pre účely mimosúdneho uplatnenia v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene advokáta (ďalej len tarifa) a tzv. režijným paušálom, a to podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako vyhláška). Minimálna výška tarify za jeden úkon právnej služby je vyhláškou určená v sume 16,60 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby je advokát oprávnený uplatňovať tzv. režijný paušál, pre rok 2023 určený vo výške 12,52 eur a pre rok 2024 určený vo výške 13,73 eur. V tejto veci advokát v predsúdnom štádiu vykonal pre žalobcu podľa § 13a ods. 1písm. a) a c) vyhlášky tri úkony právnej služby, a síce v roku 2023: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 27.10.2016 na čl. 73 a 2./ písomné podanie protistrane /t.j. Výzva na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 21.8.2023 ID č. veci 123000869786 na čl. 4 a v roku 2024: 3./ písomné podanie protistrane /t.j. PREDŽALOBNÁ VÝZVA na zaplatenie zvýšeného náhradného poplatku zo dňa 29.2.2024 ID č. veci 123000869786 na čl. 5. Obe vyššie uvedené výzvy boli žalovanému preukázateľne zaslané a tiež aj doručené. Výška nákladov na uplatnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému tak zodpovedá sume tarify a tzv. režijných paušálov podľa vyhlášky za tri úkony právnej služby, spolu vo výške 86,79 eur. Žalobca si ich uplatnil len v zníženej výške (§ 13 ods. 1 vyhlášky) v sume 70 eur. Súd dáva do pozornosti, že bez vykonaného úkonu - Výzvy na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest zo dňa 21.8.2023 by žalobca ani nemohol pristúpiť k uplatneniu svojho nároku súdnou cestou, nakoľko v zmysle § 33B ods. 5 zák č. I/1988 bolo jeho povinnosťou vyzvať žalovaného v 60 dňovej prekluzívnej lehote na úhradu základného náhradného poplatku, v opačnom prípade vzhľadom na to, že sa jedná o prekluzívnu lehotu, by tento nárok už nemohol uplatniť na súde a súd by musel na uvedenú skutočnosť prihliadať z úradnej moci. 40. Žalovaný tiež namietal, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím – hluchota. K tomu súd dodáva, že to, že je žalovaný osoba s ťažkým zdravotným postihnutím ho nezbavuje povinnosti zaplatiť úhradu za využitie spoplatnenej cesty v Maďarsku. Preukaz ŤZP žalovaného oprávňuje bezplatne využívať spoplatnené úseky ciest len v rámci Slovenskej republiky. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 43. Podľa a § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Súčasná právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP, t.j. výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov za účelom odstránenia neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem [pozri Civilný sporový poriadok. Komentár autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C. H. Beck v Prahe, 2016, str. 942]. 46. Z obsahu spisu v posudzovanej veci odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali výnimočnosť prípadu a odôvodnili aplikáciu ust. § 257 CSP, a to ani z hľadiska okolností danej veci ani z hľadiska pomerov strán. Nie je preto dôvodné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý mal v spore plný procesný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaný v rámci konania nežiadal, aby súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania dôvody hodné osobitného zreteľa, takýto návrh predostrela právna zástupkyňa žalovaného až v záverečnej reči, a preto žalobca nemal možnosť sa k tejto otázke vyjadriť. Právna zástupkyňa žalovaného odôvodňovala výnimočnosť prípadu tým, že žalobca aj jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnuté osoby. Okrem preukazu žalovaného, ktorý doručila súdu spolu s odporom, nepreukázala, že manželka žalovaného je tiež osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a rovnako nepreukázala ani ich príjem. Žalovaný má podiel na vzniku sporu tým, že keby zaplatil základnú sadzbu sankčného poplatku už po doručení výzvy dňa 28.8.2023 spor by sa nemusel prejednávať na súde. 47. Z uvedeného dôvodu súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: 7C/41/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).