Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad KK-3Er/1341/2009 8409207407 07. 10. 2025 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2025:8409207407.3
Uznesenie Okresný súd Poprad v exekučnej veci na návrh oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: A. B., C. B., narodená X. X. XXXX, trvale bytom D. D. XXXX/XX, XXX XX D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 2623/09, o vymoženie 2.732,62 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 9,10 eur a trov exekúcie rozhodol: 2 KK-3Er/1341/2009 I. Exekučné konanie z a s t a v u j e . II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 3 KK-3Er/1341/2009 1. Oprávnený podal dňa 16.12.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 2.732,62 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 9,10 eur a trov exekúcie priznanej rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Michal Krnáč, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-572/07-MK zo dňa 07.08.2007, právoplatným dňa 31.08.2007 a vykonateľným dňom 04.09.2007, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. Prílohu návrhu tvorí Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2005 (ďalej len „zmluva“), ako aj kópia zaisťovacej zmenky vystavená povinným ako vystaviteľom na rad pôvodného oprávneného: Československá obchodní banka, a.s. (ďalej len „zmenka“). 2. Dňa 09.08.2010 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie číslo 5703 025427, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti o udelenie poverenia.
exekúcie
3. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor doručil súdu podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 15.01.2016, doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 (ďalej len „doplnenie“), v ktorom oprávnený za účelom splnenia dodatočne zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v ustanovení § 39 odsek 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vychádzajúc z doplnenia dňa 21.07.2005 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným zmluvu bližšie uvedenú v odseku 1 tohto odôvodnenia, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 2.191,60 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 1.095,80 eur, ktorá
predstavuje úroky za poskytnutie úveru, a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bol splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku povinného ako dlžníka na poskytnutie úveru. V zmysle predmetnej zmluvy bol povinný ako dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 60,88 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 24.06.2007 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina úveru vo výške 1.538,23 eur a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy v celkovej výške 673,66 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov, a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou rozhodcovského súdu. Vzhľadom k uvedenému oprávnený navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. 4. Podľa § 243h odsek 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 16.12.2009, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017). 6. Podľa § 36 odsek 2 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). 7. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č. 438/2015 Z. z.), na základe ktorého bolo do Exekučného poriadku zavedené nové ustanovenie § 243f – prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia. 8. Podľa § 243f odsek 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 9. V zmysle § 39 odsek 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 10. Podľa § 243f odsek 3, odsek 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, (3) exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 11. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo do Exekučného poriadku zavedené prechodné ustanovenie § 243f, t. j. dňom 23.12.2015, vznikla oprávneným v exekučných konaniach podľa § 39 odsek 4 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto skutočnosti aj preukázať. 12. Na základe ustanovenia § 243f odsek 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 bola oprávnenému stanovená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 odsek 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., a teda do dňa 22.01.2016.
13. Hoci znenie ustanovenia § 243f odsek 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 752/2016-17 zo dňa 8. 11. 2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní, či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie. Obdobne rozhodol ÚS SR aj v prípadoch sp. zn. III. ÚS 564/2016, sp. zn. II. ÚS 615/2016, sp. zn. III. ÚS 415/2018 a sp. zn. III. ÚS 111/2020. Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zákona č. 438/2015 Z. z. bolo potrebné v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 22.01.2016, doručiť priamo exekučnému súdu. Pokiaľ doplnenie zo strany oprávneného nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote, vznikol dôvod na zastavenie exekúcie. 14. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom a zistil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť v znení účinnom od 23.12.2015 a nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f odsek 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 exekučnému súdu v zákonnej lehote, teda do 22.01.2016 tak, ako to deklaruje judikatúra ÚS SR. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f odsek 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 súd exekúciu zastaví. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016 exekučnému súdu, súd vo výroku I. tohto uznesenia rozhodol tak, že exekúciu podľa § 243f odsek 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 zastavil. 16. Podľa § 200 odsek 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 17. S poukazom na § 200 odsek 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd vo výroku II. tohto uznesenia rozhodol, že o trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia, nakoľko voči výroku I. je prípustný opravný prostriedok. Poučenie: 1 KK-3Er/1341/2009 Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.