Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 13C/145/2016 8116209152 11. 05. 2026 Mgr. Peter Revický ECLI:SK:OSPO:2026:8116209152.3
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto rozhodol: Konanie z a s t a v u j e. Náhradu trov konania stranám nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu 3.5.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.02.2012, a to rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve, ustanovenia článku 12 Všeobecných obchodných podmienok - dohody o vyplnení zmeniek, ustanovenia článku 4 a 5 Všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute a úroku z omeškania, a ustanovenia bodu 1 zmluvy o úvere o poplatku za poskytnutie úveru. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasil. 3. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného na žalobe trvala. 4. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa však ani jedna zo strán neustanovila, a žiadali o konanie v ich neprítomnosti, hoci ich za účelom objasnenia veci súd na pojednávanie predvolal. V minulosti pritom zákon pre obdobné prípady (ak sa účastníci bez predchádzajúceho ospravedlnenia neustanovili na pojednávanie) stanovoval obligatórne prerušenie konania a následne i jeho zastavenie, ak počas ďalších šiestich mesiacov ani jedna strana nedala návrh na pokračovanie v ňom (§ 110 O.s.p.). Z hľadiska hospodárnosti, zásady účelnosti a efektivity súdneho konania a prednosti tých konaní, kde je potreba prejednania práv a povinností, vychádzajúc z postojov strán, skutočne naliehavá, je totiž nežiadúce, aby súd vec prejednával v rámci svojej kapacity na úkor iných vecí aj v prípade, ak sú obe strany nečinné. Pojednávanie bolo vzhľadom na neúčasť strán sporu odročené na neurčito za účelom skúmania podmienok konania, nakoľko zo skutočností známych súdu z jeho činnosti sa javilo, že ten istý zmluvný vzťah mohol byť predmetom súdneho prieskumu už v iných súdnych konaniach. 5. Pri skúmaní podmienok konania súd následne zo súdneho registra a pripojených súdnych spisov zistil, že na tunajšom súde sa na základe žaloby žalobkyne proti tomu istému žalovanému pod sp. zn. 13C/266/2014 už viedlo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 04204/14 zo dňa 22.10.2014, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (vtedy žalobcovi) plnenie označené ako známy úrok vo výške 160,31 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 69,35 Eur, poplatok vo výške 282,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 282,84 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20,- Eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 312,81 Eur. Uvedený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sa pritom týkal posúdenia toho istého zmluvného vzťahu založeného na základe tej istej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.02.2012, ktorý by mal byť predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, a predmetné konanie bolo zastavené s poukazom na to, že zmenou zákona napadnutý rozhodcovský rozsudok stratil účinnosť a konanie o jeho zrušenie tak stratilo svoj význam, ako aj s poukazom na to, že exekučné konanie na podklade napadnutého rozhodcovského rozsudku bolo zastavené a vedené už byť nemôže, a posudzovanie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy už bolo predmetom konania vedeného pod sp. zn. 76Er/527/2015, v ktorom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku zamietol. 6. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 76Er/527/2015 ďalej vyplýva, že pod uvedenou spisovou značkou sa viedlo konanie na základe žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol žalobkyňou napadnutý rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 22.10.2014 sp. zn. SR 04204/14, ktorý zaväzoval žalobkyňu ako povinnú na plnenie uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. V exekučnom konaní pritom súd preskúmaval exekučný titul, a ako vyplýva z pripojeného spisu, v tomto konaní exekučný súd ex offo skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), na podklade ktorej bol tento rozhodcovský rozsudok vydaný, i rozpor zmluvy o úvere s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho uznesením č.k. 76Er/527/2015-15 zo dňa 8.2.2017 žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 28CoE/12/2018-47, a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2018. 7. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. 8. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia), označenie dôkazov na ich preukázanie (dôkazná povinnosť) a žalobný návrh. 9. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 10. V dôvodovej správe k ust. § 137 CSP zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. 11. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby sú z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou je samozrejme preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho práva, ktorého posúdenie je predmetom konania (t.j. že strany sú, resp. nie sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu. Ak je však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006). 12. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. 13. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 14. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 16. „Medzi základné princípy procesného práva patrí aj princíp ne bis in idem, v zmysle ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom, resp. exekučnom konaní vyjadrený v prekážke res iudicata. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) je súd v každom štádiu povinný ex offo skúmať procesné podmienky konania, jednou z nich je aj negatívna podmienka konania spočívajúca v prekážke veci rozsúdenej (res iudicata), ktorá je upravená vo všeobecnom procesnom predpise, konkrétne v § 230 CSP.“... „Rozhodovanie o existencii prekážky rozsúdenej veci (nielen) v exekučnom konaní reflektuje vždy na osobitné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú spojené s vyriešením otázky totožnosti veci. Prekážka res iudicata totiž existuje jedine v prípade, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, o ktorej už bolo v skoršom konaní právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní v porovnaní so skorším konaním je možné identifikovať totožnosť subjektov a totožnosť predmetu konania, ktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj zhodu skutkového základu nároku. V exekučnom konaní je vecou samou procesný nárok, o ktorom je súd povinný rozhodnúť, teda pri začatí exekučného konania ide o žiadosť oprávneného o nútený výkon exekučného titulu (porovnaj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 935.). Ak teda exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa toto konanie skončilo, je povinný skúmať nielen povahu tohto rozhodnutia, ale aj jeho obsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho podkladom.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2023 zo dňa 20.6.2023). 17. V danom prípade bolo posúdenie žalobkyňou označeného zmluvného vzťahu (zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.2.2012) predmetom rozhodcovského konania ako aj exekučného konania, v ktorom už bol posudzovaný jeho skutkový základ, rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatná, a exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku voči žalobkyni bolo zastavené a vedené už byť nemôže. Okrem toho zabezpečenie pohľadávky zmenkou, vrátane dohody o vyplnení zmeniek, je od 1.5.2014 neprípustné, eventuálne nároky zo zmluvy sú už premlčané a ďalšie konanie o určovacích nárokoch žalobkyne by bolo bez významu, a preto súd vzhľadom na uvedené prekážky toto doposiaľ formálne neukončené konanie v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP zastavil. 18. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. Konanie bolo zastavené pre nedostatok procesných podmienok, a to bez meritórneho rozhodnutia, pričom išlo len o procesné rozhodnutie kde nemožno uvažovať o pomere úspechu strán vo veci, a navyše stranám v tomto konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ ani žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).