Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34Csp/222/2023 8123210894 13. 03. 2025 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2025:8123210894.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, zast. Nosko & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému A. B. - C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 507,01 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 1.353,99 EUR, takto rozhodol: I. Konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.353,99 EUR a v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo súm omeškaných splátok úveru zastavuje. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Spoločnosť UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135 (ďalej aj ako „Správca“), ako správca úpadcu SILVERSIDE, a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560 (ďalej aj ako „Úpadca“ alebo aj ako „Veriteľ“) sa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2023 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 507,01 EUR spolu s príslušenstvom, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.353,99 EUR, sumy vynaložených nákladov a nahradenia trov konania. 1.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník a Úpadca ako veriteľ uzatvorili dňa 10.4.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 546565490 (ďalej aj ako „Zmluva”), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR (ďalej aj ako „Úver“), ktorý žalovaný k dňu podania žaloby nesplatil. 1.2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 31K/25/2022 zo dňa 22.9.2022 publikovaným v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 dňa 29.09.2022 (ďalej aj ako „Uznesenie o vyhlásení konkurzu“) bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu. Nakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.9.2022, účinok zosplatnenia Úveru nastal dňa 30.9.2022 ex lege v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o konkurze“). 1.3. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávky v tejto štruktúre: (-) istina vo výške 507,01 EUR (dlžná istina z Úveru); (-) zmluvné úroky vo výške 19,55 EUR (zmluvné úroky vo výške 21,30 % p.a.); (-) zmluvná pokuta vo výške 1.353,99 EUR (zmluvná pokuta vo výške 10 % p.a. zo súm omeškaných splátok Úveru); (-) úroky z omeškania zo súm omeškaných splátok Úveru; (-) náklady za vystavenie upomienok.
2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.4.2024 uzavretej medzi Úpadcom v zastúpení Správcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení“) bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní voči žalovanému spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2023 (ďalej aj ako „Oznámenie o postúpení“). 2.1. Nakoľko k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní došlo po podaní žaloby, tak súd procesným postupom podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pripustil zmenu právneho predchodcu žalobcu, na miesto ktorého vstúpil žalobca. 3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 22.12.2023, avšak do rozhodnutia vo veci samej sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. 4. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu) pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 4.1. Žalobca v podaní doručenom dňa 6.3.2024 uviedol, že v žiadosti o poskytnutie Úveru žalovaný poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným príjmy uvedené žalobcom overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výpis z účtu, (-) daňové priznanie, (-) doklad o vyplatení zdravotného poistenia, (-) doklad o vyplatení sociálneho poistenia. Žalobca si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register úverov s.r.o., (-) register insolvencií. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností, vyplynul záver, že pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu vo výške 1.999,00 EUR, a zároveň pravidelné mesačné výdavky žalovaného predstavujú sumu vo výške 389,59 EUR, spolu so splátkou jedného úveru s mesačnými splátkami vo výške 84,00 EUR. 5. Zároveň v podaní doručenom dňa 6.3.2024 žalobca uviedol, že pri vypracovaní žaloby došlo k chybe v písaní pri vyčísľovaní nárokov, vzhľadom na čo opravil petit žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu (-) istiny vo výške 507,01 EUR, (-) zmluvných úrokov vo výške 19,55 EUR a (-) vynaložených nákladov vo výške 9,06 EUR. 5.1. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je, okrem iného, aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Z ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia. V zhode s tým judikatúra všeobecných súdov (10 MObdoV 11/2010), ako aj Ústavného súdu SR (I. ÚS 206/2013) uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR II. ÚS SR 576/2013 zo dňa 24. júla 2014).
5.2. Pod zrejmým omylom či nesprávnosťou treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je každému zrejmé.“ Z toho vyplýva, že ide o chyby zrejmé na prvý´ pohľad, pričom predovšetkým ide o chyby technického rázu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžh/1/2009 zo dňa 30. septembra 2010). 5.3. Za analogického použitia vyššie citovanej judikatúry možno uviesť, že „chybou v písaní“ uvedenou v žalobe je chyba, ku ktorej došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá vyhotovila procesný úkon (žalobu), a ktorá je každému zrejmá, teda zrejmá na prvý pohľad, pričom ide predovšetkým o chybu technického rázu. „Iné zrejmé nesprávnosti“ uvedené v akomkoľvek procesnom úkone (teda aj v žalobe) sú na jednej strane len také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá vykonala predmetný procesný úkon. Za zrejmú nesprávnosť tak treba považovať rozpor medzi obsahom vôle, ktorú osoba svojím procesným úkonom v okamihu jeho vyhotovenia prejaviť chcela (ktorej obsah je z jeho odôvodenia bezpečne poznateľný) a obsahom samotného procesného úkonu ako prejavom tejto vôle. 5.4. V zmysle § 124 ods. 1 CSP (každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) súd vyhodnotil predmetné podanie žalobcu ako čiastočne späťvzatie žaloby a nie ako úpravu petitu, nakoľko žalobcom uvedený rozsah „chyby pri písaní“ nepovažoval súd za spôsobilý byť chybou v písaní, a to najmä s ohľadom na znenie žaloby (žalobca uviedol konkrétny výpočet zmluvnej pokuty a aj úroku z omeškania ku konkrétnemu dňu, a to na viacerých miestach žaloby, napr. časť VI. Opis rozhodujúcich skutočností, časť VII. vymedzenie nároku a časť IX. návrh na vydanie platobného rozkazu) a povahu tvrdenej chyby v písaní. 5.5. V zmysle vyššie uvedeného a vzhľadom na návrh žalobcu, aby súd rozhodol o zvyšku uplatneného nároku, tak súd považoval tento procesný úkon za čiastočne späťvzatie žaloby. 5.6. Podľa § 144 CSP je žalobca oprávnený vziať žalobu späť, pričom v zmysle § 146 ods. 1 CSP ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, tak sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada. 5.7. Späťvzatie žaloby žalobcom spĺňa všetky zákonné požiadavky a došlo k nemu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a tak súhlas žalovaného so späťvzatím nie je potrebný. 5.8. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem súd teda procesným postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v predmetnej časti zastavil a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej (týmto rozsudkom), tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. 6. V zmysle § 297 písm. b) CSP a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv. drobný spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci (platí fikcia o nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom na § 151 ods. 1 CSP) a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, tak súd nenariaďoval pojednávanie na prejednanie tejto veci a určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku. 7. Z písomných vyjadrení žalobcu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. 7.1. Medzi Úpadcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý Úver vo výške 5.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 189,14 EUR, pri ročnej úrokovej sadzbe 21,30 % (RPMN 22,78 %), a to až do celkovej čiastky Úveru vo výške 6.809,04 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 24.5.2017. 7.2. Uznesením o vyhlásení konkurzu bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz. 7.3. Z upomienok vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm.
7.4. Z Platobnej disciplíny zo dňa 17.10.2023 a z vyjadrenia žalobcu (v zmysle podania doručeného 15.11.2024) mal súd za preukázanú celkovú sumu vo výške 6.212,78 EUR, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru, ako aj spôsob započítania jednotlivých úhrad. 7.5. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že žalovaný poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným príjmy uvedené žalobcom overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výpis z účtu, (-) daňové priznanie, (-) doklad o vyplatení zdravotného poistenia, (-) doklad o vyplatení sociálneho poistenia. Žalobca si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register úverov s.r.o., (-) register insolvencií. 8. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády č. 87/1995“) a § 46 ods. 1 Zákona o konkurze. 9. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah. 10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu (resp. Úpadcu) a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov. 11. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver. 12. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že žalovaný v žiadosti o Úver uviedol výšku jeho čistého príjmu z podnikania a výšku jeho mesačných výdavkov. Zároveň príjem z podnikania žalobca overil z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania a daňového priznania. 13. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a aj účel Úveru. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 14. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017 zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. (...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. 15. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré si sčasti verifikoval. Vo vzťahu k žalovaného príjmom sa obmedzil len na tvrdenie žalovaného, ktoré si verifikoval z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania a daňového priznania. V tomto smere je potrebné uviesť, že žalovaný uzatváral Zmluvu ako fyzická osoba a nie SZČO. Ak by teda žalobca chcel vychádzať z príjmov žalovaného ako SZČO, tak mal vziať v úvahu aj náklady na hospodársku činnosť a finančnú činnosť tohto subjektu. Ak by tak urobil, tak by dospel k záveru, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a základe dane je 3.984 EUR. Čistý mesačný príjem je tak max 332 EUR.
16. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval. Bolo pritom základnou povinnosťou žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného získať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, pričom porušenie tejto povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. 18. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 5.000 EUR. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu v celkovej výške 6.212,78 EUR, ktorá prevyšuje sumu Úveru, a teda nemá voči žalobcovi žiaden dlh. Uplatnený nárok žalobcu tým pádom súd vyhodnotil ako nedôvodný a neopodstatnený, a tak z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti zaplatenia istiny a zmluvných úrokov v celom rozsahu zamietol. 19. Napokon súd aj žalobu v časti zaplatenia upomienok zamietol, a to s odkazom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech, a preto by mal mať vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, tak súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Zastavenie konania v predmetnej časti považoval súd za „úspech“ žalovaného a zohľadnil ho pri určení úspechu žalovaného vyššie, a to v zmysle zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, keďže žalobca vzal žalobu späť v predmetnej časti z dôvodu, že sa rozhodol ďalej si neuplatňovať zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, a teda žaloba bola vzatá späť pre správanie sa žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.