Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14Csp/57/2024 3824205827 16. 12. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:3824205827.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: BYTOS – správa bytov PRIEVIDZA, s.r.o., IČO: 36 313 009, so sídlom Prievidza, M. Mišíka 42, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., IČO: 47 251 816, so sídlom Prievidza, M. Hodžu 10/3, proti žalovaným: v 1. rade A. B., nar. XX.X.XXXX, a v 2. rade C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. X/X, B., obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, za účasti Občianskeho združenia ENERGETICKÝ OMBUDSMAN, o.z., IČO: 53 760 735, so sídlom Pod Zečákom 1, Bratislava, ako osobitného subjektu konania na strane žalovaných, o zaplatenie 1.107,66 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.107,66 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 83 EUR od 1.6.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 83 EUR od 1.7.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 692,66 EUR od 1.7.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 83 EUR od 1.8.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 83 EUR od 1.9.2024 do zaplatenia a vo výške 8,65 % ročne zo sumy 83 EUR od 1.10.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu 100% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 1.107,66 EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu číslo X vo vchode číslo X v dome E. F. XXXXX, G. H. D. I. B.. Žalobca, na základe dohody s vlastníkmi, t.j. Zmluvy o výkone správy zo dňa 13.1.2005, zabezpečuje v uvedenom bytovom dome výkon správy, prevádzky a údržby spoločných častí a spoločných zariadení domu. V zmysle zmluvy sú vlastníci povinní pravidelne mesačne platiť na účet žalobcu preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu a poplatok za výkon správcovskej činnosti. Splatnosť platieb je do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Žalobca ako správca, vykonáva do 31.5. príslušného roka vyúčtovanie služieb poskytnutých za predchádzajúci kalendárny rok. Žalovaní uvedené platby riadne a včas neplatia. Ku dňu podania žaloby žalobca eviduje voči nim pohľadávku v sume 1.107,66 EUR istiny, ktorá pozostáva z nezaplatených častí zálohových platieb za mesiace 6-10/2024 v sume 83,00 EUR mesačne, k čomu bol pripočítaný nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2023 v sume 692,66 EUR. Nedoplatok z vyúčtovania predstavuje náklady na vykurovanie, ktoré boli správcom – žalobcom vypočítané podľa § 8 ods. 4 vyhlášky č. 503/2022 Z.z., v dôsledku čoho boli žalovaným aj stanovené zálohové platby za dodávku tepla na vykurovanie. Žalobca si voči žalovaným zároveň uplatnil aj úrok z omeškania.
2. Súd vo veci vydal dňa 27.11.2024 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a nahradili mu trovy konania. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedli, že z vyúčtovania za rok 2023 vyplýva, že žalobca evidoval nedoplatky za dodávku tepla ÚK vo výške 726,35 EUR a za dažďovú vodu vo výške 11,824 EUR, t. j. spolu po zaokrúhlení vo výške 738,17 EUR. Zároveň žalobca evidoval vo vyúčtovaní za rok 2023 aj preplatky za vodné a stočné vo výške 10,624 EUR a na nákladoch za osvetlenie spoločných priestoroch vo výške 34,89 EUR, t. j. spolu po zaokrúhlení vo výške 45,51 EUR. Po započítaní preplatkov na evidovaný nedoplatok zostal za rok 2023 nedoplatok v žalovanej výške, t. j. 692,66 EUR. Z predpisu platieb na rok 2024 vyplýva, že za mesiace jún až október mali žalovaní uhrádzať mesačne zálohovú platbu vo výške 167 EUR ale uhrádzali iba 84 EUR čo je rozdiel 83,- EUR mesačne a za obdobie 06/2024 – 10/2024 to predstavuje sumu 415 EUR. Po pripočítaní nedoplatku z vyúčtovania za rok 2023 (692,66 EUR) je výsledná suma nedoplatku vo výške 1.107,66 EUR, ktorá je predmetom žaloby. Žalobca sa nedôvodne domáha zaplatenia v žalobe uvedenej sume z dôvodu, že žalovaní nie sú odberateľom tepla na vykurovanie, ktoré žalobca zabezpečuje z centrálneho zdroja tepla pre ostatné byty v bytovom dome. Žalobca teda reálne nedodal a ani nenameral teplo na vykurovanie bytu žalovaných a žalovaní si neobjednali teplo na vykurovanie (službu/tovar/výrobok) z centrálneho zdroja tepla (ústredného kúrenia) do ich bytu v roku 2023 a v roku 2024. Je to z dôvodu, že ich byt (žalovaní sú v poradí druhí vlastníci bytu) je cca 20 rokov legálne odpojený od dodávok tepla na vykurovanie z centrálneho zdroja tepla, o čom má žalobca dlhoročnú vedomosť. V minulosti žalobca nepožadoval od žalovaných, ani od predchádzajúceho vlastníka bytu, úhradu nákladov za dodávku tepla z ústredného kúrenia do ich bytu. Žalovaní si zabezpečujú teplo na vykurovanie (aj na ohrev vody) svojho bytu vlastným plynovým kotlom namontovaným v byte, pričom plyn (komoditu) dodáva žalovaným Slovenský plynárenský priemysel a. s., Bratislava. Žalovaní preto nemajú voči žalobcovi neuhradenú pohľadávku v celkovej sume 1.107,66 EUR s príslušenstvom. Práve naopak voči žalobcovi majú nárok na doplatenie sumy vo výške 33,69 EUR (preplatky za vodné a stočné a osvetlenie spoločných priestorov spolu vo výške 45,514 EUR mínus nedoplatok za dažďovú vodu vo výške 11,824 EUR). Žalovaní riadne a včas reklamovali nesprávne vyúčtovanie za rok 2023 v položke „teplo na ústredné kúrenie“ listom zo dňa 3.6.2024. Žalobca listom zo dňa 5.6.2024 oznámil žalovanému v 1. rade, že reklamácii nevyhovuje. Žalobca nevyhovel ani pokračujúcej reklamácií žalovaných, listom zo dňa 11.6.2024, list zo dňa 19.6.2024. Žalovaní požiadali žalobcu aj o zníženie zálohovej platby za rok 2024 v položke „teplo na ústredné kúrenie“ z dôvodov legálneho odpojenia od centrálneho zdroja tepla. Žalobca ich žiadosti nevyhovel. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že právny vzťah žalobcu a žalovaných je upravený Zmluvou o výkone správy zo dňa 13.1.2005, ktorú uzatvoril žalobca ako správca na jednej strane a vlastníci bytov a nebytových priestorov domu súpisné číslo XXXXX G. H. J. D. v B., na strane druhej. Vlastník bytu je povinný poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a v rovnakom termíne tiež platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu. S účinnosťou od 1.1.2023 upravuje spôsob rozúčtovania nákladov za teplo vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 503/2022 Z.z. Žalobca informoval dotknutých vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v spravovaných bytových domoch o zmene pravidiel rozpočítania a o novo upravenej povinnosti pre odpojené byty už v čase prijatia vyhlášky. Podľa dostupnej metodiky, ak byt alebo nebytový priestor bol súčasťou centrálnej dodávky tepla objektu a došlo k jeho odpojeniu od vykurovacej sústavy objektu, je považovaný za „odpojený“ v zmysle § 8 ods. 4, a to bez ohľadu na to, ako je vykurovanie tohto odpojeného bytu alebo nebytového priestoru následne zabezpečené, t. j. či má zabezpečenú individuálnu dodávku (výrobu) tepla. Ak byt alebo nebytový priestor je súčasťou uceleného celku bytového domu z pohľadu tepelnej ochrany má sa podieľať na základnej zložke pre vykurovanie v zmysle § 8 ods. 4 vyhlášky. K tomuto kroku došlo hlavne z dôvodu zvýšenia prestupov tepla v rámci interiéru bytového domu. Napriek tomu, že priestory nie sú priamo pripojené na centrálnu dodávku tepla v objekte, nie sú to samostatne stojace a tepelne izolované priestory voči vnútornému a vonkajšiemu prostrediu objektu. Súčasťou objektu rozpočítania sú byty odpojené od centrálneho zdroja tepla, keďže uvedené ustanovenie priamo hovorí o tom, že základná zložka nákladu na teplo sa rozpočíta aj medzi tieto byty. Na prípadné zmiernenie dopadu použitia vyhlášky na vlastníkov odpojených bytov, majú vlastníci možnosť dohodnúť sa v bytovom dome hlasovaním na zmene podielu základnej a spotrebnej zložky na celkových nákladoch na množstvo dodaného tepla. Vzhľadom na uvedené nemožno službu poskytnutú žalobcom, t.j. dodávku tepla do bytového domu a vyhotovenie vyúčtovania, vrátane rozpočítania nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, pokladať za nevyžiadané plnenie, pretože túto službu žalobca
poskytol žalovaným na základe zmluvy a v súlade s platnými predpismi. Pokiaľ žalovaní namietajú, že v minulosti žalobca od nich nepožadoval úhradu nákladov za dodávku tepla, žalobca poukázal, že rozpočítanie množstva dodaného tepla podľa vyhlášky č. 503/2022 Z.z. sa prvýkrát uskutočnilo v roku 2024. 4. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalovaní nie sú účastníkmi trhu s teplom nakoľko ich byt je odpojený od centrálneho zdroja tepla a podľa zákona číslo 657/2004 Z.z. nie sú konečným spotrebiteľom tepla dodávaného z centrálneho zdroja tepla. Na skutočnosti, že žalovaní nie sú účastníkmi trhu s teplom a žalobca nemôže rozpočítavať teplo dodané z centrálneho zdroja tepla aj na ich byt nemôže nič zmeniť ani vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 503/2022 Z.z.. Táto vyhláška nemôže ukladať povinnosti nad rámec zákona, keďže je podzákonným právnym predpisom s nižšou právnou silou ako zákon. V zmysle § 2 písm. d) vyhlášky č. 503/2022 Z.z. objektom rozpočítavania môže byť aj časť budovy, a preto aj z tohto dôvodu nemožno odpojený byt žalovaných zahrnúť do rozpočítavania celého objektu rozpočítavania. 5. Súdu bolo dňa 3.1.2025 doručené podanie Občianskeho združenia ENERGETICKÝ OMBUDSMAN, v spojení s podaním doručeným dňa 3.2.2025, v ktorom občianske združenie uviedlo, že v súdnom konaní mieni vystupovať ako osobitný subjekt v zmysle § 95 Civilného sporového poriadku. Žalovaní súhlasili so vstupom tohto združenia do konania. Uznesením zo dňa 13.2.2025 súd pribral do konania Občianske združenie ENERGETICKÝ OMBUDSMAN, o.z. ako osobitný subjekt konania na strane žalovaných. 6. Dňa 14.2.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie Občianskeho združenia ENERGETICKÝ OMBUDSMAN. Občianske združenie v ňom uviedlo, že o legálnom odpojení bytu žalovaných od centrálneho zdroja tepla mal vedomosť bytový správca (žalobca), keďže si túto skutočnosť eviduje aj vo svojom dokumente Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa § 8, vyhlášky MH SR č. 503/2022 z 28.05.2024, ktorý priložil k žalobe. Nakoľko byt žalovaných je legálne odpojený od dodávok tepla na vykurovanie z centrálneho zdroja tepla cca 20 rokov, žalovaní - nie sú viac účastníkom trhu s teplom (koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom) tak ako to určujú príslušné ustanovenia § 2 písm. e/, f/, s/ a § 14 zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike. Z tohto dôvodu žalovaným nemožno viac vyúčtovávať teplo na vykurovanie z centrálneho zdroja tepla podľa ustanovenia § 16 zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike, t. j. podľa Vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z.. Vyhláška ako všeobecný záväzný predpis (vykonávací predpis) nemôže ukladať povinnosti nad rámec zákona, keďže je podzákonným právnym predpisom s nižšou právnou silou ako zákon. Žalobca neprihliadol na tú skutočnosť, že žalovaní nie sú viac účastníkmi trhu s teplom v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a preto sa nedôvodne domáha zaplatenia v žalobe uvedenej sumy. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaní sa na pojednávaní nezúčastnili, doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Bol prítomný ich právny zástupca. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaných. 8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalobca opiera svoj nárok o právny vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalovanými na základe zmluvy o výkone správy. Žalobca vykonáva správu domu, v ktorom sa nachádza byt žalovaných. Žalovaní riadne neuhrádzali platby za rok 2023, a to platby za ústredné kúrenie. Následne neuhrádzali ani zvýšené preddavkové platby za ústredné kúrenie. Novela vyhlášky reagovala na potreby aplikačnej praxe a je účinná od 15.12.2024. Táto novela však nezrušila povinnosť odpojených bytov podieľať sa na nákladoch. Po novele je základná zložka, na ktorej sa podieľajú žalovaní znížená na koeficient 0,5. Nie je pravdou, že žalovaní nie sú účastníci trhu s teplom. Do domu je dodávané teplo z centrálneho zdroja. Preto je tam aj prestup tepla do bytu žalovaných. A to cez steny a aj cez stúpačky. Aj keď priamo pripojení na zdroj vykurovania žalovaní nie sú. Žalobca je koncovým odberateľom tepla podľa § 2 písm. s) zákona. U žalobcu bol vykonávaný aj štátny dozor. Výsledkom bolo, že u žalobcu nebolo zistené porušenie zákona. Z § 8 vyhlášky nevyplýva, že by rozlišovala medzi bytmi, ktoré sa odpojili od centrálneho zdroja vykurovania legálne alebo nelegálne. Z § 10 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že ak sa byt odpojil od zdroja teplej vody na základe rozhodnutia ostatných vlastníkov, tak nevzniká povinnosť rozpočítavať náklady za dodanú teplú vodu.
9. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými je zmluvný vzťah, avšak zmluva musí byť uzatváraná tak, že ňou nemôžu byť ukladané povinnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom. Žalobca je oprávnený predpisovať platby za plnenia spojené s užívaním bytu. Avšak nemôže predpisovať platby za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody v bytoch, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja vykurovania. Žalobca sa odvoláva na Vyhlášku č. 503/2022 Z.z.. Táto vyhláška však nie je v súlade so Zákonom č. 657/2004 Z.z., pre ktorú je vykonávacím predpisom. Uvedený zákon nepozná takú povinnosť, aby byty odpojené od centrálneho vykurovania museli prispievať na spoločné vykurovanie. Žalobca má podľa zákona používať meracie zariadenia. V byte žalovaných sa však žiadne meracie zariadenie nenachádza. Ostatné meracie zariadenia žalobcu nie sú certifikované. Existujú rozhodnutia súdov o tom, že odpojené byty nemajú povinnosť platiť za ústredné kúrenie. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. 10. Predsedníčka Občianskeho združenia ENERGETICKÝ OMBUDSMAN ako osobitného subjektu vystupujúceho na strane žalovaných na pojednávaní uviedla, že pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov nemajú riadnu metrologickú kontrolu, o čom má žalobca vedomosť. Zákon č. 657/2004 Z.z. hovorí o centrálnom zdroji tepla a decentralizovanom zdroji tepla, avšak v zmysle zákona decentralizovaný zdroj tepla nie je taký zdroj, ktorý majú žalovaní. Zákon má na mysli vlastnú kotolňu pre celý bytový dom. V prípade decentralizovaného zdroja sa teda jedná o vlastnú kotolňu bytového domu. Aj z § 4 vyhlášky č. 503/2022 Z.z. vyplýva, že žalovaní nemajú decentralizovaný zdroj tepla, ale individuálne vykurovanie, preto im žalobca rozpočítaval náklady podľa § 8, čím preukázal, že žalovaní nemajú decentralizovaný zdroj tepla. Čo sa týka spotrebnej zložky, poukázala na § 8 ods. 13, 14 a 15 vyhlášky, ktoré upravujú výpočet spotrebnej zložky. Pri výpočte spotrebnej zložky sa používajú údaje dvoch bytov, a to toho, ktorý má najnižšiu spotrebu a toho, ktorý má najvyššiu spotrebu na m2. Špecifický náklad objemu, ktorý je navyše sa potom presúva do základnej zložky. V celom zákone č. 657/2004 Z.z. nie je spomínaný vlastník bytu s individuálnym kúrením, ani vlastník takého nebytového priestoru. V § 20 zákona sú upravené podmienky odpojenia sa od zdroja tepla. Z neho vyplýva, že kto a ako sa môže odpojiť od centrálneho zdroja tepla. Ustanovenie § 20 umožňuje odpojiť sa aj od decentralizovaného zdroja tepla. Nepojednáva o treťom type, ktorým je individuálne kúrenie bytu. Príloha číslo 3 žaloby je rozpočítaním nákladov na vykurovania podľa § 8 Vyhlášky č. 503/2022 Z.z., čo potvrdzuje, že žalovaní nemajú decentralizovaný zdroj tepla. Čo sa týka odpojenia, tu nemožno súhlasiť so žalobcom. Slovo odpojenie znamená urobiť všetky technické úpravy, ktoré musí vlastník urobiť, aby dostal súhlas od ostatných spoluvlastníkov. 11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: účtovný doklad – prehľad o predpise a platbách od 1/2024 do 10/2024, Zmluva o výkone správy zo dňa 13.1.2005 a príloha č. 1, rozpočítanie nákladov na vykurovanie č.l. 9, vyúčtovanie č.l. 10 a príloha k vyúčtovaniu, výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX, čiastočný, pre katastrálne územie B., vyúčtovanie za rok 2022 č.l. 39, vyúčtovanie za rok 2021 č.l. 40, vyúčtovacia faktúra za dodávku zemného plynu č.l. 41, reklamácia vyúčtovania za rok 2023 na č.l. 43, odpoveď na reklamáciu vyúčtovania č.l. 44, reklamácia / pokračovanie reklamácie č.l. 45, odpoveď na pokračovanie reklamácie č.l. 46, listiny na č.l. 47 – 48, odpoveď Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 11.7.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 7/2011 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoCsp/25/2022. 12. Podľa § 6 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). 13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
14. Podľa § 8a ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. 15. Podľa § 10 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 16. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike tento zákon upravuje: f) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom. 18. Podľa § 2 zákona č. 657/2004 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie e) odberateľom koncový odberateľ alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na rozvod tepla, f) konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá teplo rozpočítané koncovým odberateľom alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) využíva výlučne na vlastnú spotrebu, o) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa, alebo zmluvne dohodnuté miesto na dodávku teplej vody pre jedného odberateľa, p) objektom spotreby tepla jedna budova, prípadne viac budov alebo iná stavba so zariadením na spotrebu tepla, pričom zariadením na spotrebu tepla sa rozumie zariadenie na konečné využitie tepla, s) koncovým odberateľom odberateľ, ktorý dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo dodané teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom alebo dodávateľ, ktorý dodané teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom, v) decentralizovaným zdrojom tepla zariadenie na výrobu tepla určené na vykurovanie, chladenie, spoločnú prípravu teplej úžitkovej vody alebo iné využitie výlučne pre objekt spotreby tepla, v ktorom je umiestnené. 19. Podľa § 18 ods. 11 zákona č. 657/2004 Z.z. pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstvo tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla vrátane pomeru základnej zložky a spotrebnej zložky a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 20. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR číslo 503/2022 Z.z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla, táto vyhláška ustanovuje a) teplotu teplej vody na odbernom mieste, b) pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, c) pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, na množstvo dodaného tepla na vykurovanie alebo množstvo tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla, d) pomer základnej zložky a spotrebnej zložky nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, e) pomer základnej zložky a spotrebnej zložky na množstvo dodaného tepla, na množstvo dodaného tepla na vykurovanie alebo množstvo tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla, f) pravidlá rozpočítavania ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla.
21. Podľa § 2 písm. d) vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. sa na účely tejto vyhlášky rozumie objektom rozpočítavania budova alebo časť budovy s jedným odberným miestom, viac budov s jedným odberným miestom a spoločným meraním dodaného množstva tepla alebo budova s viacerými odbernými miestami, ktorej spotreba tepla je daná súčtom údajov spotreby tepla z určených meradiel na odberných miestach; objektom rozpočítavania je aj budova s decentralizovaným zdrojom tepla, 22. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače alebo určené meradlá na meranie tepla u konečného spotrebiteľa, celkové náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok sa rozdelia na spotrebnú zložku a základnú zložku, pričom podiel základnej zložky je 60%. Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu rozhodnúť o zmene podielu základnej zložky, nemôže byť však nižší ako 30%. 23. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. ak základná zložka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa vzorca ZZ ZZksi = ---- x Sksi, S kde je ZZksi základná zložka pre konečného spotrebiteľa i vyjadrená v eurách, i index - označenie konečného spotrebiteľa, ZZ základná zložka pre objekt rozpočítavania vyjadrená v eurách, S celková podlahová plocha bytov, vykurovaných nebytových priestorov a spoločných priestorov vyjadrená v m2 alebo upravená podlahová plocha objektu rozpočítavania, Sksi podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru konečného spotrebiteľa vyjadrená v m2 alebo upravená podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru. 24. Podľa § 8 ods. 4 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2024 základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania. 25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu na úhradu ceny rozpočítanej medzi byty za základnú zložku dodaného tepla do bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalovaných, za obdobie od 1.1.2023 do 31.10.2024. Žalobca požadoval aby žalovaní hradili uvedenú platbu v rámci preddavkových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu. Výška žalobcom požadovanej platby bola v roku 2004 v sume 83 EUR mesačne. Žalovaní túto sumu v žalovanom období nehradili. Na základe vyúčtovania za rok 2023 vyplýva, že žalovaní mali po započítaní preplatku za vodné a stočné a nákladov za osvetlenie spoločných priestorov nedoplatok platieb za základnú zložku dodaného tepla v sume 692,66 EUR. 28. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu číslo X, v bytovom dome E. F. XXXXX G. H. J. D. I. B.. Nebolo sporné ani to, že správu v uvedenom dome podľa § 6 zákona č. 182/1993 Z.z. vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy, uzatvorenej s vlastníkmi jednotlivými bytov a vlastníci bytov v bytovom dome sú povinní uhrádzať žalobcovi ako správcovi platby za plnenia spojené s užívaním bytu a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv mesačne vopred. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že byt žalovaných má individuálne vykurovanie, t.j. že bol v minulosti, ešte právnym predchodcom žalovaných, predchádzajúcim vlastníkom, legálne odpojený od centrálneho zdroja tepla, pričom žalovaní si vykurovanie bytu zabezpečujú vlastným zdrojom tepla, plynovým kotlom, umiestneným v byte. 29. Žalovaní sa bránili predovšetkým tým, že podľa ich názoru sa zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike na nich nevzťahuje, pretože nie sú účastníkmi trhu s teplom (nie sú koncovým odberateľom ani konečným spotrebiteľom) a vyhláška číslo 503/2022 Z.z. ako všeobecný záväzný predpis (vykonávací predpis) im nemôže ukladať povinnosti nad rámec zákona. Podľa nich, žalobca na tú skutočnosť neprihliadol a preto sa nedôvodne domáha zaplatenia v žalobe uvedenej sumy. Súd sa však s argumentáciou žalovaných nestotožnil. Je pravdou, že žalovaní nemajú postavenie konečného spotrebiteľa, keďže majú vo svojom byte vlastný zdroj tepla, avšak súd v tejto súvislosti poukazuje na
ustanovenie § 1 písm. f) zákona o energetike, podľa ktorého tento zákon upravuje aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom. Podľa názoru súdu, v prípade žalovaných ide práve o tento prípad a žalovaní majú práve postavenie takýchto fyzických osôb. Toto ich postavenie vyplýva zo skutočnosti, že žalovaní vlastnia byt v bytovom dome, do ktorého spoločných priestorov a do ostatných bytov v bytovom dome je dodávané teplo zo spoločného zdroja a v tomto bytovom dome sa preto uskutočňuje aj výkon práv a povinností účastníkov trhu s teplom, ktorými sú v tomto prípade žalobca a vlastníci ostatných bytov. 30. Žalobca sa svojho nároku domáhal na základe ustanovenia § 8 ods. 4 vyhlášky MS SR číslo 503/2022 Z.z. Toto ustanovenie upravuje, že základná zložka celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok sa rozpočítava aj medzi „byty ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania“. Možno konštatovať, že z toho, čo nebolo medzi stranami sporné ale aj z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že byt žalovaných možno charakterizovať ako „byt ktorý je odpojený od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania“. 31. Zákon o tepelnej energetike ani vykonávacia vyhláška síce konkrétne neupravujú, čo je to „vykurovacia sústava“, gramatickým a logickým výkladom uvedeného pojmu však možno dospieť k záveru, že je to určitý systém navzájom prepojených zariadení, ktorého účelom je zabezpečovať dodávku tepla do jednotlivých bytov v bytovom dome zo spoločného zdroja tepla. Nebolo preto sporné, že byt žalovaných je odpojený od takéhoto spoločného zdroja tepla. 32. Objektom rozpočítavania je v zmysle § 2 písm. d) vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. aj budova alebo časť budovy s jedným odberným miestom. Odberným miestom je v zmysle § 1 ods. 1 písm. o) zákona č. 657/2004 Z.z. zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na meranie množstva dodaného tepla pre jedného odberateľa, alebo zmluvne dohodnuté miesto na dodávku teplej vody pre jedného odberateľa. Postavenie odberateľa (koncového odberateľa) má v prejednávanej veci žalobca, keďže dodané teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom, ktorými sú vlastníci jednotlivých bytov pripojených do vykurovacej sústavy. Možno teda uzavrieť, že v prejednávanej veci je bytový dom súpisné číslo XXXXX G. H. J. D. v B. objektom rozpočítavania, pričom byt žalovaných sa nachádza v tomto objekte rozpočítavania, je však odpojený od vykurovacej sústavy. 33. Skutočnosť, že žalovaní nie sú pripojení do vykurovacej sústavy, t.j. na centrálny zdroj tepla, resp. taký zdroj tepla, prostredníctvom ktorého je dodávané teplo zároveň aj iným bytom v bytovom dome, nemá vplyv na ich povinnosť, ktorú majú podľa § 8 ods. 4 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z.. V zmysle uvedeného sa majú žalovaní podieľať na základnej zložke celkových nákladov vynaložených na množstvo dodaného tepla (pre bytový dom) na vykurovanie za kalendárny rok. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. sa totiž celkové náklady za dodané teplo do bytového domu delia na základnú zložku a spotrebnú zložku. 34. Konštrukcia ustanovenia § 8 ods. 4 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. vychádza z toho, že teplo, ktoré je dodávané do iných bytov a do spoločných priestorov domu či už z centrálneho zdroja (t.j. kotolne umiestnenej mimo bytového domu, spoločnej pre viacero bytových domov) alebo z decentralizovaného zdroja (kotolne v konkrétnom bytovom dome, ktorá je zdrojom tepla len pre byty v tomto dome), prestupuje medzi stenami a inými stavebnokonštrukčnými prvkami aj do bytu, ktorý je odpojený od spoločnej vykurovacej sústavy. Byt žalovaných predsa neexistuje sám osebe ako samostatný objekt. Je to vylúčené už z pojmového hľadiska. Slovenské právo ale aj bežný hovorový jazyk jasne rozoznávajú pojmy „dom“ a „byt“ a obsah týchto pojmov je všeobecne známy. Byt je nepochybne súčasťou bytového domu, je do doň stavebnotechnicky včlenený a hranice bytu tvoria aj miesta, kde sa konkrétny byt dotýka prostredníctvom priečok, podláh a stropných konštrukcií ostatných bytov, resp. spoločných priestorov bytového domu. Z uvedených dôvodov medzi jednotlivými bytmi navzájom ale aj medzi bytmi a ostatnými priestormi bytového domu a aj medzi bytmi a vonkajším prostredím, neustále prebieha tepelná výmena. Uvedené okolnosti sú podmienené fyzikálnymi zákonmi a vyplývajú z objektívnej reality. Nemožno preto konštatovať, že by teplo, ktoré je dodávané do bytov pripojených do spoločnej vykurovacej sústavy ostávalo len v týchto bytoch a neprenikalo aj do bytu žalovaných, ktorý má vlastný zdroj vykurovania. Rovnako možno konštatovať, že aj teplo, ktoré produkuje vlastný zdroj vykurovania v byte žalovaných, nepochybne musí v určitom množstve prenikať aj do bytov, ktoré s bytom žalovaných bezprostredne susedia.
35. Žalovaní vnímajú ako nespravodlivú tú okolnosť, že napriek tomu, že si kúria vo vlastnom byte vlastným zdrojom tepla, musia platiť aj určitú časť nákladov dodaného tepla z iného, centrálneho zdroja tepla. Ako už súd konštatoval vyššie, táto ich povinnosť vyplýva z citovaných ustanovení právnych predpisov a je daná aj objektívnymi skutočnosťami. Konkrétnou výškou jednotlivých mesačných platieb sa súd nemohol v tomto spore zaoberať. Napokon nebola ani namietaná. Výška platby, ktorú platia žalovaní je daná podielom základnej zložky na celkových nákladoch množstva dodaného tepla. Výška tohto podielu je 60% v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 vyhlášky. Vlastníci bytov a nebytových priestorov však môžu hlasovaním spoločne rozhodnúť o zmene výšky (znížení) podielu základnej zložky na celkových nákladoch za teplo. V takom prípade by sa znížila aj výška mesačnej platby, ktorú sú povinní platiť žalovaní. Súd poukazuje zároveň aj na novelizované znenie vyhlášky č. 503/2022 Z.z., účinné od 15.12.2024, podľa ktorého sa zohľadňuje umiestnenie bytu v bytovom dome a tiež iné objektívne okolnosti a podlahová plocha bytu sa vynásobuje koeficientom podľa prílohy č. 3 vyhlášky. 36. K ďalšej argumentácii žalovaných a osobitného subjektu na strane žalovaných, ktorá bola prednesená v priebehu sporu súd uvádza, že súd súhlasí s tým, že byt žalovaných po jeho odpojení od centrálneho zdroja vykurovania nemožno považovať za decentralizovaný zdroj tepla v takom zmysle ako to má na mysli zákon o tepelnej energetike v ustanovení § 2 písm. v). Byt žalovaných, keďže je odpojený od centrálneho vykurovania, má vlastný zdroj tepla a na účely zákona a vykonávacej vyhlášky je „bytom odpojeným od vykurovacej sústavy“. Z pohľadu povinnosti vlastníkov takéhoto bytu podieľať sa platbami na základnej zložke náhrady za dodané teplo je zároveň irelevantné, či je konkrétny bytový dom vykurovaný centralizovaným alebo decentralizovaným zdrojom tepla. Objektom rozpočítavania je totiž aj budova s decentralizovaným zdrojom tepla. 37. Osobitný subjekt na strane žalovaných v spore tvrdil, že pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov nemajú riadnu metrologickú kontrolu. S uvedeným tvrdením však nespájal žiaden požadovaný dôsledok pre konečný výsledok sporu. Podľa názoru súdu sa mu toto tvrdenie ani nepodarilo preukázať. Z vyjadrenia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo dňa 11.7.2024 navyše vyplýva, že pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré sa montujú na radiátoroch v bytoch v Slovenskej republike, nie sú určenými meradlami v zmysle vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole a z toho dôvodu nepodliehajú metrologickej kontrole. Uvedená argumentácia osobitného subjektu na strane žalovaných bola preto irelevantná. 38. Žalovaní a osobitný subjekt na strane žalovaných predložili súdu na podporu svojich tvrdení bez konkretizácie ďalšej argumentácie aj rozhodnutia iných súdov. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2M Cdo 7/2011 zo dňa 31.10.2011 súd uvádza, že toto rozhodnutie sa týka iných skutkových okolností a iného právneho stavu ako prejednávaná vec. V tom čase bola účinná vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Predložené rozhodnutie sa týka dodávky teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja do konkrétneho bytu a výslovne rozlišuje medzi dodávkou tepla na prípravu teplej úžitkovej vody a dodávkou tepla na vykurovanie. Predložený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoCsp/25/2022 sa týka situácie, keď sa vlastníci bytu odpojili od centrálneho zdroja vykurovania bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a v rozpore s právnymi predpismi. Obdobnej situácie sa týka aj judikát R 29/1982. Navyše z neho vyplýva, že ak užívateľ bytu sám odpojil radiátory ústredného kúrenia vo svojom byte bez dohody s organizáciou (vlastníkom domu), nezbavil sa tým povinnosti platiť úhradu za poskytovanie ústredného kúrenia. Podľa názoru súdu závery uvedených rozhodnutí nebolo možné aplikovať na skutkový a právny stav prejednávanej veci. 39. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaným vznikla na základe ustanovenia § 8 ods. 4 vyhlášky číslo 503/2022 Z.z. povinnosť uhrádzať žalobcovi ako správcovi bytového domu preddavkové platby za podiel na základnej zložke nákladov za teplo dodané do bytového domu, ktorý sa rozpočítava medzi jednotlivé byty. Za mesiace jún až október 2024 mali žalovaní uhrádzať zálohovú platbu vo výške po 83 EUR mesačne (čo je spolu 415 EUR) a zároveň boli povinní zaplatiť nedoplatok za rok 2023 v sume 692,66 EUR. Spolu je to žalovaná suma 1.107,66 EUR. Túto sumu žalovaní neuhradili. Súd preto žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť uvedenú sumu uhradiť. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, ktorý spravuje
žalobca a preto sú voči žalobcovi pasívne solidárni. Sú preto povinní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spoločne a nerozdielne. 40. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Výška priznaného úroku z omeškania vychádza z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Omeškanie žalovaných nastalo vždy dňom nasledujúcim po neuhradení konkrétnej čiastkovej platby v termíne jej splatnosti. 41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník 44. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovaným nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.