Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 25Csp/137/2023 z 7. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Michalovce 25Csp/137/2023 7723205084 07. 10. 2024 JUDr. Peter Bodo ECLI:SK:OSMI:2024:7723205084.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX , právne zastúpený JUDr. Martina Čelková, advokát, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, proti žalovaným: 1./ EOS KSI Slovensko , s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava , IČO: 53 255 739 2./ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava – Petržalka, IČO: 46141 341, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA – Marek Peršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava IČO: 47255 498 3./ D. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX, právne zastúpená Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, so sídlom Maxima Gorkého 1, Michalovce, o neplatnosť dražby takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. III. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . odôvodnenie: 1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia že dobrovoľná dražba na vydražení nehnuteľnosti rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra "C" č. 474/42, parcely registra „C" č. 474/12 - záhrady o výmere 1 932 m2, a parcely registra „C" č. 474/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: C., obec: C., okres: Michalovce konaná dňa XX. XX. XXXX E. F. G. H. XX, v ktorej osvedčil priebeh notár JUDr Tomáš Trella v Notárskej zápisnici N1067/2023, Nz/23986/2023 NCRIs 24696, je neplatná. 2. Žalobu odôvodnil tým, že ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, ako veriteľom, na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzavretej na cieľovú sumu 30 000 € a na základe žiadosti o poskytnutie úveru, Úverovú zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.06.2013, a právny predchodca žalovaného v 1.rade poskytol žalobcovi medziúver v sume 30 000 €. Žalobca sa zaviazal použiť úver výlučne na nadobudnutie nehnuteľnosti. Na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom vrátane zmluvnej pokuty z úverovej zmluvy č. 30457052, bola zriadená Záložná zmluva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve I. E., nar.: 14.03.1978, ktorý bol v čase podpisu úverovej zmluvy ešte vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, a to – rodinný dom, súp. č. XXX, na parc. 474/42, parc. Č. 474/12 o výmere 1932 m2 -záhrady a parc.č. 474/12 vo výmere 672 – zastavané plochy, a na kúpu ktorých boli použité finančné prostriedky z úverovej zmluvy.

2.1. Žalobca podal v minulosti žalobu o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach vedených na LVč. 407 pre obec Hatalov neexistuje. Vec bola vedená na OS MI pod sp. zn.19Csp/160/2019. V priebehu konania sa viedli intenzívne mimosúdne rokovania, výsledkom ktorých bolo uzatvorenie Dohody o splátkach dlhu žalobcu a veriteľa - predchodcu žalovaného v 1. rade z platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.4.2017 č.k. 8Csp/75/2017-61 ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi: istinu vo výške 24.741,72 €, kapitalizovaný riadny úrok vo výške 2.171,35 € od 30.5.2015 do 12.9.2016, riadny úrok vo volaýške 5,99 % p.a. zo sumy 24.741,72 € od 13.9.2016 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1.812,48 € od 30.5.2015 do 12.9.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 24.741,72 € od 13.9.2016 do zaplatenia, náklady a odmenu dražobnej spoločnosti vo výške 2.719,18 € a trovy konania vo výške 1.886,50 €. Dohoda bola podpísaná žalobcom dňa 23.10.2020. V súlade s touto dohodou žalobca uhrádzal na v Dohode uvedený účet vedený v J. J., K.: IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 30457052 splátky vo výške 250€, a ukončil späťvzatím návrhov všetky konania vedné na OS MI voči právnemu predchodcovi žalovaného v 1.rade a právny predchodca žalovaného v 1 . rade ukončil vedenie dražby na nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom. 2.2. Napriek tomu, že žalobca dohodnuté splátky riadne plnil, bola mu doručená listina – Oznámenie o začatí výkonu záložného práva – oznámenie o pokračovaní vo výkone záložného práva zo dňa 29.03.2023 zo strany žalovaného v 1. rade, kde mu oznámil, že údajne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.03.2022 medzi záložným veriteľom – postupcom - právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a samotným žalovaným v 1. rade, pokračuje vo výkone záložného práva, a to pre pohľadávku, ktorú žalovaný v 1 . rade nijako nešpecifikoval ani neverifikoval. Žalovaný v 1. rade však postúpenie pohľadávky nijako nepreukázal a ani jej postúpenie právny predchodca žalobcovi neoznámil. Žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky t.j. ku mesiacu 3/2022 plnil svoj dlh riadne a včas dohodnutými splátkami a voči veriteľovi nebol v omeškaní. Keďže žalobca až do 3/2023 nemal vedomosť o postúpení pohľadávky žalovanému v 1. rade, riadne plnil dohodnuté splátky pôvodnému veriteľovi na v Dohode uvedený účet. Ani do okamihu zaslania Oznámenia o pokračovaní vo výkone záložného práva, ale ani ku dnešnému dňu, nebolo žalovaným v 1. rade žalobcovi oznámené na aký účet, na základe čoho, a ani koľko, mal žalovanému v 1. rade plniť. Žalobca tak plnil právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade, ktorý dohodnuté mesačné splátky riadne preberal a žalobcu nikdy neupovedomil, že na ich poberanie už nie je legitimovaný a kto je jeho veriteľom a komu teda má pravidelné splátky plniť. Žalobca má za to, že konaním predchodcu žalovaného 1 mohlo dôjsť aj ku spáchaniu trestného čin podvodu, kedy pôvodný veriteľ sa na úkor žalobcu obohatil využijúc jeho omyl, v dôsledku ktorého ho žalobca ako dlžník stále považoval za veriteľa oprávneného preberať dohodnuté splátky, čo viedlo v konečnom dôsledku k začatiu výkonu záložného práva. 2.3. Medzitým bola žalobcovi doručená Výzva žalovaného v 2. rade zo dňa 04.05.2023 na sprístupnenie nehnuteľností na účely jej znaleckého ohodnotenia na účely dražby. Žalobca toto neumožnil, keďže mal za to, že nie je zrejmé či navrhovateľ dražby bol jeho veriteľom, a nie je zrejmé ani to či a koľko žalovanému v 1. rade údajne dlhoval. Zo žiadnej žalobcovi doručenej listiny výška pohľadávky žalovaného v 1. rade, pre ktorú vykonával záložné právo nevyplývalo. Žalobca opakovane žalovaného v 1.rade telefonicky kontaktoval, kde však pracovníčky žalovaného v 1. rade mu bližšie informácie odmietli podať, oznamovali mu rôzne výšky vymáhanej pohľadávky a dokonca potvrdili, že o žiadnej Dohode s pôvodným veriteľom nemajú vedomosť a žalobcu evidujú ako dlžníka v omeškaní. Žalobca požiadal pracovníčku žalovaného v 1. rade o oznámenie kedy mu zaslali preukázanie postúpenia pohľadávky a to že sú jeho veriteľom, pokiaľ majú za to, že mu toto zasielali a že mu uvedené aj bolo doručené, tak ako telefonicky tvrdili, čo však už pracovníčky žalovaného 1 nevedela uviesť a hovor ukončila. Žalobca dodal, že všetky doručované zásielky riadne preberal a žiadne oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa oznámené nebolo a preukázanie postúpenia pohľadávky mu doručené ani zo strany žalovaného 1.Zároveň má za to, že žalovaný v 1. rade nebol veriteľom nielen z dôvodu nepreukázania postúpenia pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa, ale aj z dôvodu, že postupovaná pohľadávka v čase postúpenia neexistovala, keďže žalobca svoj dlh plnil v súlade s dohodou a tak nedošlo k jeho ďalšiemu zosplatneniu pre nezaplatenie niektorej splátky. Pôvodný veriteľ banka tak postúpil živý úver na nebankový subjekt i keď dlžník žalobca nebol viac ako 90 dní v omeškaní s jeho splácaním.

2.4. Vo vykonanej dobrovoľnej dražbe, ktorá prebehla, keďže neodkladné opatrenie o povinnosti zdržať sa jej, bolo vydané až po jej vykonaní a ktorú realizoval žalovaný v 2. rade, dal tento vyhotoviť znalecký posudok, a to už vo veci výkonu záložného práva 5 v poradí. Prvý znalecký posudok dal vyhotoviť žalobca v roku 2013 a išlo o znalecký posudok č. 4/2013 vyhotovený znalcom Ing. Jánom Calkom. Uvedené ohodnotenie nehnuteľností bolo uskutočnené k uzatvoreniu zmluvy o záložnom práve. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 39 900 €. Druhý znalecký posudok dala vyhotoviť Dražobná spoločnosť, a.s. za účelom zorganizovania dražby pre právneho predchodu žalovaného v 1. rade. Znalecký posudok č. 30/2016 vyhotovil znalec Ing. Pavol Šoltýs, znalec z odboru stavebníctva, pričom tento všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 21 000 €. Tretí znalecký posudok dala vyhotoviť spoločnosť Dražobník, s.r.o.. Išlo o znalecký posudok č. 210/2017 vyhotovený znalcom Ing. Miroslavom Vaškom, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na štvrtý znalecký posudok 105/2019 Ing. Miroslava Dutka, ktorý určil všeobecnú hodnotu 22 500 € a aktuálny znalecký posudok Ing. Paulíny Černochovej vypracovaný na účely dražby navrhovateľa dražby - žalovaného 1 určil cenu nehnuteľnosti na 25800.€.Žalobca má za to, že aj týmto znaleckým posudkom došlo k podhodnoteniu predmetu dražby a tento nebol vypracovaný v súlade so zákonom. Všeobecná cena nehnuteľnosti zistená znaleckými posudkami dražobníka je diametrálne odlišná – nižšia, ako cena zistená znalcom ešte v prvom znaleckom posudku zabezpečenom pri nadobudnutí nehnuteľnosti žalobcom i keď žalobca ešte následne do nehnuteľnosti investoval finančné prostriedky z predaja bytu, ktorý predal po nadobudnutí nehnuteľnosti – rod. domu v Hatalove ale aj pri pravidelnom investovaní na účely údržby nehnuteľnosti. Notár pri osvedčení priebehu dražby osvedčil, že sa jedná o prvú dražbu, i keď vo veci už výkon dražby bol v minulosti začatý a dražba aj bola opakovane naplánovaná, tak ako vyplýva už aj zo skôr vypracovaných znaleckých posudkov, naposledy ako opakovaná dražba na deň 29.9.2019 aj bola nariadená, no bola neúspešná a následne na základe dohody s pôvodným veriteľom od nej bolo upustené. Postup dražobníka pri výkone dražby, ktorý ju považoval za prvú, tak nie je správny. 2.5. Vo vykonanej dražbe nehnuteľnosti nadobudla nehnuteľnosť žalovaná v 3 rade. Voči tejto žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na uložení povinnosti strpieť užívanie nehnuteľnosti, kde súd v konaní sp. zn.OS MI 14C/76/2023 rozhodol tak, že I. Ukladá žalovanej povinnosť s t r p i e ť u ž í v a n i e nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: C., obec: C., okres: L., vedeného na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor, a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra "C" č. 474/42, parcelu registra „C" č. 474/12 - záhrady o výmere 1 932 m2, a parcelu registra „C" č. 474/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 žalobcom a jeho blízkymi osobami, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu vykonania dražby a boli v nej prihlásení ku dňu vykonania dražby k trvalému pobytu. II. Žalovanej sa z a k a z u j e nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: C., obec: C., okres: L., vedeného na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor, a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra "C" č. 474/42, parcelu registra „C" č. 474/12 - záhrady o výmere 1 932 m2, a parcelu registra „C" č. 474/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť. III. Žalobcovi sa ukladá povinnosť podať proti žalovanej vo veci samej (o určenie neplatnosti dražby), v lehote do 40 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca tak na základe výslovného poučenia súdu podal v súdom určenej lehote žalobu o neplatnosť dražby. 3. žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe /čl. 90/ uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, účelová a uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že predmetom dražby , ktorú žiada žalobca určiť za neplatnú, boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obec: C., katastrálne územie: C., tak ako sú zapísané v evidencii Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, a to konkrétne: -rodinný dom so súpisným číslom 195 s príslušenstvom, postavený na pozemku parcely registra “C“ č. 474/42 o výmere 672 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, -pozemok parcely registra “C“ č. 474/12 o výmere 1932 m2, druh pozemku: záhrada,

- pozemok parcely registra “C“ č. 474/42 o výmere 672 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj len ako „Predmet dražby“ alebo „ nehnuteľnosť“ ). 3.1.K tvrdeniu žalobcu, že znaleckým posudkom došlo k podhodnoteniu Predmetu dražby a tento nebol vypracovaný v súlade so zákonom uviedol, že žalovaný v II. rade v snahe zaistiť ohodnotenie Predmetu dražby v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ( ďalej len ZoDD) riadne oslovil znalca zapísaného v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý má oprávnenie ohodnocovať nehnuteľnosti, čo na druhej strane v žiadnom prípade neprislúcha dražobníkovi. Analogicky by sa dalo povedať, že tak, ako v tomto prípade, žalovaný v III. rade nemá právo zasahovať do vypracovania znaleckého posudku, rovnako je to v prípade zabezpečenia znaleckého posudku súdom, ktorý tak isto do jeho vypracovania nezasahuje, nakoľko znalec vykoná ohodnotenie na základe svojich vedomostí a v rámci právnych predpisov. V súvislosti s uvedeným poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove so sp.zn. 8Co/59/2013.Poukázal na protizákonné konanie žalobcu spočívajúce v tom, že sa aj napriek písomným výzvam nezúčastnil ani jednej obhliadky, a to ani obhliadky so znalcom, ani dvoch obhliadok so záujemcami, aj napriek tomu, že mu boli riadne zasielané výzvy. Keďže žalobca znalcovi nehnuteľnosť nesprístupnil, znalec postupoval v súlade s ust. § 12 ods. 3 ZoDD a vypracoval znalecký posudok z dostupných podkladov. V tejto súvislosti žalovaný v II. rade upriamil pozornosť na ust. § 21 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého neplatnosť dražby nie je možné určiť, ak vlastník neumožnil vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Má za to, že v tomto prípade žiadnym spôsobom nemožno považovať konanie žalobcu za riadne sprístupnenie nehnuteľnosti, nakoľko Žalobca súdneho znalca a napokon ani záujemcov do Nehnuteľnosti ani jedinýkrát nevpustil, keďže sa obhliadok nezúčastnil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/670/2013. Poukázal zároveň na nezákonné konanie Žalobcu, ktorý Vydražiteľovi, resp. aktuálnemu vlastníkovi bráni v užívaní Nehnuteľnosti a odmieta Nehnuteľnosť odovzdať a vysťahovať sa z nej. Vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením, avšak k dispozícii má len list vlastníctva, na ktorom figuruje ako vlastník, avšak reálne vlastnícke právo k Nehnuteľnosti užívať nemôže. Na základe uvedeného preto zastávame názor, že takéto konanie Žalobcu preto nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. Nakoľko Žalobca Nehnuteľnosť nikdy nesprístupnil, záujemcom nebolo umožnené nahliadnuť do interiéru Nehnuteľnosti a vidieť reálny stav Nehnuteľnosti. Aj napriek tejto skutočnosti sa Žalovaný v II. rade snažil zabezpečiť, čo najširšiu publicitu Nehnuteľnosti a tým aj, čo najväčšiu účasť účastníkov na dražbe. Bol to však práve Žalobca, ktorý si nesplnil žiadnu zo svojich zákonných povinností a teraz žiada určiť dražbu bez akýchkoľvek dôkazov a porušení ZoDD za neplatnú. 3.2.Ďalej uviedol, že Žalobca žalobou neosvedčil ani jeden z dvoch dôvodov, ktoré predpokladá ZoDD v ustanovení § 21 ods. 2 na to, aby bola dražba určená za neplatnú. Prvý z dôvodov, ktorým je spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, Žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval, v čom vidí dôvod neplatnosti záložnej zmluvy. Druhý dôvod, ktorým je existencia porušenia ustanovení ZoDD, Žalobca nepreukázal. Zároveň poukázal na to, že dražbu je možné v súlade s ust. § 21 ods. 2 ZoDD napadnúť iba v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia ZoDD a môže ju napadnúť iba osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Za daných podmienok môže uvedená osoba požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Pre úplnosť poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 21 ods. 2 ZoDD, : „Aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení tohto zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Nebolo zámerom predkladateľa kauzisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy o relevantné poškodenie práv osoby by sa jednalo a necháva sa riešenie tejto otázky výlučne na súdnu prax.“ V tejto súvislosti poukázal rozsudok sp. zn.: 45C/158/2009 Okresného súdu Bratislava II, potvrdeného Rozsudkom Krajského súdu Bratislava 9Co/184/2015 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.08.2020, sp. zn. 6Cdo/66/2019. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť. 4.Žalovaná v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe /čl. 101/uviedla, že žalobu o určenie neplatnosti dražby považuje za nedôvodnú a dôvody , ktorými žalobca argumentuje za neopodstatnené. Uviedla, že dňa 07.09.2023 sa konala dobrovoľná dražba, na základe ktorej vydražila predmetnú vyššie uvedenú nehnuteľnosť, ktorú kupovala v dobrej viere, teda dňa 07.09.2023 jej bol ako vydražiteľovi udelený príklep, cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote uhradila. Udelením príklepu nadobudla predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Udelením príklepu bola dražba ukončená. Poukázala na to, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom žaloby, pričom

predpokladom jej úspešnosti je: včasnosť jej podania v trojmesačnej prekluzívnej lehote, porušenie ustanovení zákona o dražbách a spôsobenie konkrétnej ujmy žalobcovi. Nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí sa jednať o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, dotknutá na svojich právach, pričom súd je povinný posudzovať platnosť dražby v intenciách skutkových okolností tvrdených žalobcom. 4.1. Poukázala na § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách podľa ktorého na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby je ustanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu; ide o lehotu prekluzívnu a jej márnym uplynutím právo zaniká”. Uviedla, že v danej veci nebola dodržaná základná podmienka na uplatnenie nároku žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Žaloba musí byť v posledný deň trojmesačnej lehoty luž podaná na súde. Príklep bol udelený dňa 7.9.2023, a lehota na podanie žaloby plynula do 7.12.2023, žaloba žalobcu došlo na súd dňa 14.12.2023 a teda po zákonom stanovenej lehote. I napriek vyššie uvedených skutočnostiam, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v podanej žalobe podľa môjho názoru v danom prípade ani neexistujú dôvody na vyslovenie neplatnosti dražby. Mám zato, že nedošlo k porušeniu zákona v súvislosti s realizáciou dražby, ktorá by v príčinnej súvislosti spôsobila žalobcovi konkrétnu (žalobcom nešpecifikovanú) ujmu na jeho právach. Navrhla aby súd žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania. 5. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe /čl. 114/ k predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti dražby uviedol, že nie každé porušenie ustanovenia ZoDD spôsobuje neplatnosť dražby, ale je nevyhnutné splnenie ďalšej podmienky, a to, že musí ísť o také porušenie ZoDD, ktorým boli porušené práva žalobcu. (§ 21 ods. 2 ZoDD). Neplatnosti dražby sa preto nie je možné domáhať, ak by došlo k akémukoľvek porušeniu ZoDD, ale je potrebné, aby toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti s poškodením práv žalobcu. Nepostačuje teda preukázanie akéhokoľvek porušenia ZoDD, ale pre úspešné uplatnenie práva na strane žalobcu sa musí jednať o také porušenie, ktorým je žalobca zároveň dotknutý na svojich právach.Ďalšou neopomenuteľnou podmienkou, ktorá na úspešné uplatnenie práva žalobcu musí byť splnená, je jeho uplatnenie včas. Uviedol, že predmetná žaloba bola doručená súdu dňa 14.12.2023, dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 07.09.2023, a teda práve 07.09.2023 bol udelený aj príklep. Lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vzhľadom na udelenie príklepu dňa 07.09.2023, uplynula dňa 07.12.2023. Keďže bola žaloba doručená súdu dňa 14.12.2023, bola podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, pričom zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Túto trojmesačnú lehotu na podanie žaloby nie je možné ani predĺžiť. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd uznesením zo dňa 20.10.2023 nariadil neodkladné opatrenie, v ktorom určil lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súdom stanovená lehota tak uplynula najneskôr spolu so zákonnou lehotou na podanie predmetnej žaloby, teda dňa 07.12.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepodal predmetnú žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby včas, súd by mal žalobu zamietnuť. 5.1. Čo sa týka splatnosti pohľadávky žalovaný v 1. rade poukázal na Dohodu o splátkach zo dňa 23.10.2020, v ktorej sa právny predchodca žalovaného v 1. rade a žalobca dohodli, že žalobca splatí dlžnú sumu priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.04.2017 sp. zn. 8Csp/75/2017 v splátkach po 250,00 € mesačne a zároveň sa dohodli, že po podpise tejto dohody dôjde k ukončeniu všetkých súdnych konaní vedených dlžníkom (žalobcom) proti veriteľovi (právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade). Predmetom tejto Dohody teda nebolo ukončenie vedenia akejkoľvek dražby na nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom. Dohodou o splátkach právny predchodca žalovaného v 1. rade umožnil žalobcovi plniť v celom rozsahu splatný dlh priznaný spomínaným platobným rozkazom v splátkach, uvedená skutočnosť tak nič nemení na tom, že tento dlh bol splatný v celom rozsahu a s jeho plnením bol žalobca v čase uzavretia Dohody o splátkach v omeškaní. Tvrdenie žalobcu že predmetné splátky v zmysle Dohody o splátkach riadne plnil nie je pravdivé, pričom to vyplýva zo samotných podkladov priložených k žalobe, keďže okrem toho, že žalobca nepreukázal úhrady za celé obdobie od podpísania predmetnej vyššie spomínanej dohody, v zmysle dokumentu ,,Úhrady“, ktorý žalobca pripojil k žalobe, je v poslednom zoskenovanom dokumente zrejme príkaz na úhradu, kvôli zlej čitateľnosti sa žalobca domnieva, že zo dňa 26.01.2023, no tento príkaz na úhradu je na sumu vo výške 50,00 €, pri dohodnutej výške splátky 250,00 €. Už len z uvedeného vyplýva, že žalobca tak neplnil splátky v zmysle Dohody o splátkach riadne a včas, a preto sa v zmysle jej čl. 4.2 omeškal o viac ako 10 dní s riadnou splátkou a Dohoda o splátkach sa ,,zrušuje a zaniká od počiatku“. Vzhľadom na neplnenie dohodnutých splátok žalobcom riadne a včas došlo k zániku Dohody o splátkach a vzhľadom na túto skutočnosť sa žalovaný v 1. rade rozhodol pre vymáhanie dlžnej sumy

práve prostredníctvom pokračovania vo výkone záložného práva, o čom zaslal žalobcovi oznámenie, tak ako to on sám uvádza vo svojej žalobe. 5.2. K postúpeniu pohľadávky uviedol, že skutočnosť, že postupca umožnil žalobcovi plnenie dlžnej sumy v splátkach nič nezmenila na tom, že bol žalobca v omeškaní viac ako 90 dní s plnením svojho dlhu. Na splnenie svojho dlhu pritom bol opakovane vyzývaný, či už samotným zosplatnením úveru zo dňa 29.05.2015, alebo žalobou, resp. vydaným platobným rozkazom. Žalovaný v 1. rade má za to, že žalobca bol v omeškaní so splácaním svojho dlhu viac ako 90 dní, pričom na jeho splnenie bol opakovane písomne vyzývaný a tak boli naplnené všetky predpoklady na možnosť platne postúpiť pohľadávku, ktorú právny predchodca žalovaného v 1. rade aj využil a dňa 01.03.2022 pohľadávku voči žalobcovi postúpil na žalovaného v 1. rade. Tvrdenie žalobcu, že v čase postúpenia pohľadávka neexistovala, pretože nedošlo k ďalšiemu zosplatneniu žalovaný v 1. rade opätovne uviedol, že pohľadávka bola v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu splatná a skutočnosť, že postupca umožnil žalobcovi plniť dlh v splátkach nespôsobila, že na platné postúpenie by sa žalobca musel dostať opätovne do ďalšieho nového omeškania s plnením týchto dohodnutých splátok a následne by takýto dlh musel postupca opätovne zosplatniť. Ak žalobca plnil predmetný dlh postupcovi, keďže tvrdí, že mu nebolo oznámené postúpenie, tak sa zbaví dlhu plnením postupcovi. Žalovaný v 1. rade uviedol, že o platby, ktoré žalobca poskytol na účet právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, sa zmenšil jeho dlh, ktorý bol na žalovaného v 1. rade postúpený. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že bol s plnením dlhu v omeškaní viac ako 90 dní a tak postupca platne postúpil pohľadávku na žalovaného v 1. rade. Pričom ani tvrdená nevedomosť žalobcu o tejto skutočnosti na veci nič nemení. Vo vzťahu k námietkam postúpenia zabezpečenej pohľadávky uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2022 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ako postupcom a žalovaným v 1. rade ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi so všetkými právami s ňou spojenými. Otázka platného postúpenia pohľadávky je preukázaná predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný v 1. rade sa postúpením pohľadávky stal veriteľom žalobcu a zároveň sa stal záložným veriteľom záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorými bola postúpená pohľadávka zabezpečená. Táto skutočnosť vyplývala aj z katastra nehnuteľností, v ktorom bol práve žalovaný v 1. rade uvedený ako záložný veriteľ a žalobcovi bola oznámená najneskôr prostredníctvom ,,Oznámenia o pokračovaní vo výkone záložného práva“ zo dňa 29.03.2023. V súvislosti s postúpením pohľadávky poukázal na viacero rozhodnutí NS SR. 5.3.K námietke , že došlo k podhodnoteniu predmetu dražby uviedol, že žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Vychádzal len zo skutočnosti, že v prvom znaleckom posudku bola určená vyššia všeobecná hodnota nehnuteľnosti ako v poslednom znaleckom posudku vypracovanom na účely navrhovateľa dražby, teda žalovaného v 1. rade. V súlade s ustanovením § 12 ZoDD, bola nehnuteľnosť ohodnotená znaleckým posudkom, v ktorom znalec vychádzal z dostupných údajov, pričom vlastník predmetu dražby mohol voči tomuto znaleckému posudku vzniesť námietky, resp. požiadať o vypracovanie nového znaleckého posudku. Vo vzťahu k oceneniu predmetu dražby znaleckým posudkom žalovaný v 1. rade poukázal aj na skutočnosť, že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol, avšak výlučne z dôvodu, že nehnuteľnosť nebola na tento účel žalobcom sprístupnená. S ohľadom na uvedené je žalovaný v 1. rade toho názoru, že žalobca, ktorý porušením svojej právnej povinnosti, a to povinnosti sprístupniť predmet dražby k obhliadke podľa ust. § 12 ods. 2 ZoDD, neumožnil vykonať obhliadku predmetu dražby pre jeho ocenenie, a teda sa nemôže z tohto dôvodu dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby, pretože takýto postup (v zmysle ust. § 12 ods. 3 ZoDD) sám zapríčinil. Bolo by to v rozpore s právnou zásadou nemo turpitudinem suam allegans auditur - nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti, resp. nikto sa nemá dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania, ak by žalobca mohol namietať ocenenie predmetu dražby po tom, čo si nesplnil svoju povinnosť ho sprístupniť za účelom ocenenia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že medzi vypracovaním 1. a posledného z predložených znaleckých posudkov uplynulo viac ako 10 rokov, preto je nepochybné, že sa aj hodnota nehnuteľnosti za ten čas zmenila. Žalobca pritom bol oboznámený s všeobecnou hodnotou predmetu dražby určenou znaleckými posudkami a v zmysle ZoDD mal prostriedky ako namietať ohodnotenie predmetu dražby. Napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 ZoDD žalovaný v 1. rade nebol navrhovateľom predchádzajúcej dražby, preto dražba, ktorá sa uskutočnila dňa 07.09.2023 bola prvou dražbou, ktorá sa uskutočnila na základe návrhu žalovaného v 1. rade a v súlade s Oznámením o dražbe tak išlo o prvú dražbu a postup dražobníka tak bol správny a v súlade so zákonom. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

6.Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 3. rade na čl. 155 uviedol, že v konaní OS MI pod Sp. zn.:14C/76/2023 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd Uznesenom zo dňa 20. októbra 2023 dňa 20. októbra 2023 súd rozhodol, že : III. Žalobcovi sa ukladá povinnosť podať proti žalovanej žalobu vo veci samej (o určenie neplatnosti dražby), v lehote do 40 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca podal návrh v zmysle poučenia súdu v ním určenej lehote. Zároveň uviedol, že ešte dňa 05.01.2024 podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti so spáchaním trestného činu v súvislosti s dražbou. Vec bola zo strany okresnej prokuratúry pod č.1Pn 120/24/8807-4 postúpená na OR PZ MI odbor kriminálnej polície a vedená je pod ORP-99/2-VYS-MI-2024. žalobca poukázal na § 21 ods. 2 zák.č. 575/2002 Z.z. podľa ktorého . Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Žalobca na základe podania trestného oznámenia a vedenie trestného konania, ktoré nie je ukončené navrhol dané konanie prerušiť až do skončenia trestnej veci, keďže pokiaľ by OČTK v konaní ORP-99/2VYS-MI-2024 potvrdilo, že ku dražbe došlo v súvislosti so spáchaní trestného činu, malo by to zásadný význam pre vedenie predmetného súdneho konania 25Csp/137/2023. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade na čl. 153 uviedol, že žalovaný v 2. rade sa nevyjadril k tomu, ako je možné vyhodnotiť určenie ceny ohodnocovanej nehnuteľnosti, pokiaľ mal žalovaný v 1. rade k dispozícii, resp. jeho právny predchodca ,viacero znaleckých posudkov,, s odlišnou zistenou cenou, a to cenou vždy zistenou znalcom zapisaným v zozname znalcov. Uviedol, že na ohliadku sa nedostavil nikdy žiadny záujemca, a to ani žalovaná v 3. rade, a preto nie je pravdivé tvrdenie, že týchto nevpustil na ohliadku. Pokiaľ ide o citáciu ust. §21 ods 6 ZoDD tento neznie tak, ako ho citoval žalovaný, ale nasledovne :Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Teda žalovaným v 2 . rade uvádzané tvrdenie, že neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu že vlastník neumožni ohliadku nehnuteľnosti, nie je pravdivá. Otázku ako znalec a z ktorých už existujúcich posudkov vytvoril svoj znalecký posudok, nebola objasnená. 8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade na čl. 150 ohľadne včasnosti podania predmetnej žaloby poukázal na znenie § 21 ods. 2 ZoDD a to: V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Žalobca ešte dňa 05.01.2024 podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti so spáchaním trestného činu v súvislosti s dražbou. Vec bola zo strany okresnej prokuratúry pod č.1Pn 120/24/8807-4 postúpená na OR PZ MI odbor kriminálnej polície a vedená je pod ORP-99/2-VYSMI-2024. Na základe podania trestného oznámenia a vedenie trestného konania, ktoré nie je ukončené navrhol dané konanie prerušiť až do skončenia trestnej veci, keďže pokiaľ by OČTK v konaní ORP-99/2VYS-MI-2024 potvrdilo, že ku dražbe došlo v súvislosti so spáchaní trestného činu, malo by to zásadný význam pre vedenie konania na OS MI. 8.1.K uzavretej dohode o splátkach uviedol, že z uzavretej dohody je zrejmé že medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalobcom došlo k novácii záväzku a k zmene podmienok splácania dlhu žalobcu. Znova poukázal, že dohodnuté splátky riadne plnil, no napriek tomu došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.03.2022 medzi záložným veriteľom – postupcom - právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a samotným žalovaným v 1. rade, a to pre pohľadávku, ktorú žalovaný v 1. rade v oznámení o pokračovaní vo výkone záložného práva tam

nijako nešpecifikoval ani neverifikoval. Žalovaný v 1. rade však v tom čase postúpenie pohľadávky nijako nepreukázal a ani jej postúpenie právny predchodca žalobcovi neoznámil. Ani vo vyjadrení žiadnu listinu o oznámení či preukázaní postúpenia dlhu nijako nepreukázal. Žalovaný v 1. rade nepreukázal splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt v zmysle zákona o bankách. Z predložení amortizačnej tabuľky naopak vyplýva potvrdenie tvrdení žalobcu, že od uzavretia Dohody s bankou až po postúpenie na nebankový subjekt mal všetky splátky riadne uhradené, a žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky t.j. ku mesiacu 3/2022 plnil svoj dlh riadne a včas dohodnutými splátkami a voči veriteľovi nebol v omeškaní a už vôbec nie 90 dni. Žalovaný v 1. rade nepreukázal dostatočne ani výšku postúpenej pohľadávky, keďže z uzavretej dohody jednoznačne vyplýva, že všetky žalobcom vykonávané úhrady mali byť započítané na istinu dlhu. Otázka aktívnej legitimácie na vykonanie dražby je otázkou zásadnou, ktorú je súd povinný v každom štádiu konania skúmať. 9. Na pojednávaní dňa 13.5.2024 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na doterajšom svojom podanom návrhu s tým, že zároveň aj trvá na svojich doterajších podaných vyjadreniach. Nad rámec uviedol, že boli v predmetnej právnej veci ustanovený Centrom právnej pomoci ako poskytovatelia právnych služieb osobe, ktorá sa nachádza v materiálnej hmotnej núdzi a je to osoba, ktorá je tým pádom v postavení osoby s osobitným zreteľom. Preto bude aj navrhovať, aby v predmetnom konaní, už ako súd sa stotožní a rozhodne, nepriznal trovy právneho zastúpenia protistrane v prípade, ak by v tejto veci nebol úspešný. Nad rámec uviedol súdu, že v predmetnom konaní bol pod spisovou značkou, ktorou bolo vydané neodkladné opatrenie a bolo následne zrušené Krajským súdom v Košiciach, bol žalobca poučený v zmysle 40 dňovej lehoty na podanie samotnej žaloby, ktorá ale podľa jeho názoru z opatrnosti navrhovateľovi spôsobila to, že tým, že podľa § 336 CSP súd súčasne neuložil nepoučil strany vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť o jeho možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd bol v tom čase povinný túto žalobu aj špecifikovať, ktorú vlastne aj uviedol a vyšpecifikoval, že žalobca je povinný podať samostatnú žalobu o tom, že dražba je neplatná, kde vlastne určil 40 dňovú lehotu, čím ale nesplnil obligatórnu poučovaciu povinnosť, že v prípade je potrebné dohľadať aj a ustrážiť si 3 mesačnú obligatórnu lehotu, ktorou vlastne ex lége nebude možné podať takúto žalobu po uplynutí 3 mesačnej lehoty, preto máme zato, že v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, bol súd povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie. Nad rámec ešte súdu dal do pozornosti, že v predmetnej právnej veci bolo podané trestné oznámenie z podozrenia trestnej činnosti, čo sa týka majetkového trestného činu na úkor poškodeného podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, kde pod sp. zn. 1Pn 120248807-11 bolo v danej veci prijaté oznámenie, kde ešte stále je oznamovateľ v procesnej lehote na podanie opravného prostriedku. S poukazom na to všetko žiadam vážený súd, aby z úradnej moci súdu sa vysporiadal s možnosťou predlženia lehoty na podanie žaloby samej a zároveň, aby prerušil toto konanie s poukazom na našu žiadosť ktorá bola súdu doručená do dispozičnej sféry v piatok 10.5.2024. 10. Zástupcovia žalovaných v 1. a 3 rade na pojednávaní uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach, ktoré sú obsiahnuté v písomných vyjadreniach, ktoré boli doručené súdu a sú obsahom spisu. 11. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2024 /čl. 172/ uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a ďalej k skutočnostiam ohľadom podaného trestného oznámenia uviedol, že žalobca poukazuje na trestné oznámenie, ktoré podal dňa 05.01.2024, teda až po podaní žaloby, ktorú podal po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, pričom podanie trestného oznámenia sa tak javí len ako snaha o zhojenie zmeškania zákonnej prekluzívnej lehoty. Už len z uvedeného vyplýva absurdita tvrdení žalobcu, pretože pokiaľ sa domnieval, že bol spáchaný trestný čin, tak v takom prípade, mal a mohol túto skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skôr a následne to uviesť už v samotnej žalobe, a nie až vo vyjadrení vypracovanom niekoľko mesiacov po podaní samotnej žaloby. Zároveň žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že samotným podaním trestného oznámenia nevznikol dôvod, pre ktorý by toto konanie malo byť prerušené, resp. ktorý by mal mať akýkoľvek vplyv na včasné podanie žaloby zo strany žalobcu. S uvedeným úzko súvisí aj to,že ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona, môže sa domáhať neplatnosti dražby osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Teda predmetným trestným činom by žalobca musel byť dotknutý na svojich právach. Žalobca však v konaní nijakým spôsobom netvrdil ani nepreukázal, aký trestný čin mal byť v súvislosti s dražbou spáchaný a akým spôsobom sa mal dotknúť jeho práv takým spôsobom, že by to mohlo spôsobiť neplatnosť dražby. Trestné oznámenie žalobcu

bolo podľa ním predložených podkladov odmietnuté, pričom v čase kedy skutočnosti o podaní trestného oznámenia, ako aj o jeho odmietnutí uviedol v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 25Csp/137/2023 žalobcovi podľa jeho vyjadrení ešte plynula lehota na podanie opravného prostriedku, žalovanému v 1. rade však nie je známe či aj opravný prostriedok podal alebo uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia nadobudlo právoplatnosť. V každom prípade však skutočnosť ohľadom podaného trestného oznámenia po podaní žaloby v tomto konaní považuje žalovaný v 1. rade za irelevantné, resp. neovplyvňujúce výsledok tohto konania. Ďalej uviedol, že sa tiež domnieva, že v prípade ak mal žalobca za to, že dražba má byť neplatná, tak trestné oznámenie by podal určite skôr a zároveň by predmetnú skutočnosť uviedol už aj v samotnej žalobe ako súčasť jej odôvodnenia, nie len vo forme, že mohlo dôjsť aj ku spáchaniu trestného činu. Žalobca to však uviedol až následne, keď si pravdepodobne uvedomil skutočnosť, že žalobu podal oneskorene, v dôsledku čoho jeho postup možno označiť za účelový. Zároveň žalobca navrhol prerušenie konania až vo svojom podaní zo dňa 11.05.2024, pričom v čase jeho podania už mal vedomosť o odmietnutí veci, preto žalovanému nie je zrejmé, prečo sa až teraz rozhodol žiadať o prerušenie konania a nie hneď v čase, kedy trestné oznámenie podal. Zdôraznil, že na prerušenie konania podľa jeho názoru neexistujú legitímne dôvody, nakoľko žaloba bola žalobcom podaná oneskorene. Napokon považoval za nevyhnutné opakovane poukázať na to, že žalobca neplnil splátky v zmysle Dohody o splátkach riadne a včas, a preto sa v zmysle jej čl. 4.2 omeškal o viac ako 10 dní s riadnou splátkou a Dohoda o splátkach sa ,,zrušuje a zaniká od počiatku“. Vzhľadom na neplnenie dohodnutých splátok žalobcom riadne a včas došlo k zániku Dohody o splátkach a vzhľadom na túto skutočnosť sa žalovaný 1/ (resp. postupca) rozhodol pre vymáhanie dlžnej sumy. Opätovne poukázal na to, že postúpenie pohľadávky bolo žalobcovi riadne oznámené, o čom v prílohe tohto podania zasiela ,,Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 07.03.2022. Tvrdenie žalobcu, že v čase postúpenia pohľadávka neexistovala, pretože nedošlo k ďalšiemu zosplatneniu žalovaný v . rade uviedol, že pohľadávka bola v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu splatná a skutočnosť, že postupca umožnil žalobcovi plniť dlh v splátkach nespôsobila, že na platné postúpenie by sa žalobca musel dostať opätovne do ďalšieho nového omeškania s plnením týchto dohodnutých splátok a následne by takýto dlh musel postupca opätovne zosplatniť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepodal predmetnú žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby včas, súd by mal na túto skutočnosť prihliadnuť ex offo a žalobu zamietnuť. 12. Žalovaný v 2. rade sa vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2024 /čl. 181/ v plnom rozsahu stotožnil so všetkými vyjadreniami žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniam Žalobcu zo dňa 10.05.2024 a 11.05.2024 a k jeho úkonom uskutočňovaným po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoDD“) uviedol, že jeho konanie je zreteľne účelové s cieľom dosiahnuť zhojenie zmeškania lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby cez vykonštruované trestné konanie. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebola objasnená otázka, z ktorých posudkov znalec vytvoril svoj posudok. V znaleckom posudku č. 44/2023 zo dňa 08.06.2023, vyhotoveným znalcom Ing. Paulínou Černochovou, ktorý bol podkladom v dražbe, je na 2. Strane posudku uvedené: 5. Podklady na vypracovanie znaleckého posudku: a) Podklady dodané zadávateľom: ? znalecký posudok č. 210/2017 vypracovaný Ing. Miroslavom Vaškom. Vo zvyšku ohľadom ohodnotenia predmetu dražby žalovaný v 2. rade odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe. 13.Súd rozhodol na pojednávaní dňa 7.10.2024 , ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 2. rade. Zástupcovia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade zotrvali na svojej doterajšej argumentácii. 14.Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 7.10.2024 o 8:04 hod mailovou formou ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadal o odročenie na iný termín z dôvodu PN. K žiadosti predložil odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky z ktorého vyplýva, že právny zástupca žalobcu je/bol práceneschopný od 27.9.2024 s tým, že dátum predpokladaného skončenia je 4.10.2024 s dodatkom napísaným vlastnou rukou kontrola. Súd dôvody uvedené právnym zástupcom nepovažoval za dôležité v zmysle § 183 CSP a preto mailovou formou oznámil právnemu zástupcovi

žalobcu, že pojednávanie vykoná. Podľa názoru súdu z predložených dokladov je zrejmé, že právny zástupca žalobcu vedel o dôvode na odročenie pojednávania ( že bude trvať jeho PN aj naďalej) už dňa 4.10.2024 (keď bola vykonaná kontrola u lekára podľa predložených dokladov) a teda mohol a mal toto súdu oznámiť bez zbytočného odkladu potom čo sa o tejto skutočnosti dozvedel. No neurobil to a urobil tak až v deň pojednávania. Teda súd mal za to, že nebola splnená podmienka pre možnosť odročenia pojednávania uvedená v ods. 3 §183 CSP a to že strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Zároveň právny zástupca žalobcu nepreukázal, že sa nemôže/nemohol dať zastúpiť iným advokátom resp. že žalobca trvá na jej/jeho osobnej účasti na pojednávaní. Napokon na pojednávanie dňa 7.10.2024 sa napokon dostavil advokátsky koncipient právnej zástupkyne žalobcu a teda súd konštatuje, že neboli naplnené ani podmienka na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania uvedená v § 183 ods. 1,2. 15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav. 16. Z notárskej zápisnice č. N 1067/2023, Nz 23986/2023 NCR1s 24696/2023 zo dňa 7.9.2023 napísanej a podpísanej notárom JUDr. Tomášom Trellom, so sídlom Notárskejho úradu v Bratislave I, Mostová 2 vyplýva, že notár osvedčil že dňa 7.9.2023 začala v konferenčnej miestnosti Aula A. Einsteina, Hotel TeleDom, Timonova 27, 040 01 košice o 11:00 hod prvá dražba v zmysle oznámenia o dražbe č. 060/2023 uverejneného dražobníkom v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 3.8.2023 pod číslom NCRdr 1527/2023 ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice. /čl. 7/ 16.1. Navrhovateľom dražby je spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.; dražobníkom AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti a to: rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra "C" č. 474/42 o výmere 672 m2, parcely registra „C" č. 474/12 záhrady o výmere 1 932 m2, a parcely registra „C" č. 474/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: C., obec: C., okres: L.. 16.2. Dobrovoľná dražba bola ukončená udelením príklepu licitátora o 11:07 hod a vydražiteľom predmetu dražby sa stala D. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, 17.Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 14C/76/2023 zo dňa 20.10.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie na návrh žalobcu, ktorým bola žalovanej v 3. rade uložená povinnosť s t r p i e ť u ž í v a n i e nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: C., obec: C., okres: L., vedeného na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor, a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra "C" č. 474/42, parcelu registra „C" č. 474/12 - záhrady o výmere 1 932 m2, a parcelu registra „C" č. 474/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 žalobcom a jeho blízkymi osobami, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu vykonania dražby a boli v nej prihlásení ku dňu vykonania dražby k trvalému pobytu a zároveň jej bol uložený z á k a z nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: C., obec: C., okres: L., vedeného na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor, a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra "C" č. 474/42, parcelu registra „C" č. 474/12 - záhrady o výmere 1 932 m2, a parcelu registra „C" č. 474/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 672 m2 scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť. Zároveň vo výroku III. bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej o neplatnosť dražby v lehote do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 18. Uznesenie tunajšieho súdu bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Co/5/2024 zo dňa 24.1.2024 zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. 19. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto: 20. Podľa § 137 písm. d) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21.Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoDD) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). 22.Podľa § 21 ods. 3 ZoDD Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. 23. Podľa § 21 ods. 3 ZoDD Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 24. Podľa § 21 ods. 6 ZoDD Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. 25. Súd najprv posudzoval či podaná žaloba je procesne prípustná pričom vychádzal z toho, že podanie žaloby o určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú výslovne umožňuje osobitný predpis a to zákon o ZoDD v § 21 ods. 2. a preto súd uzavrel, že podaná žaloba je procesne prípustná a ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. 26. Súd zároveň skúmal či účastníkmi konania sú všetky subjekty ktoré v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD majú byť účastníkmi konania o určení dražby za neplatnú. Súd má preukázané, že navrhovateľom dražby je spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.; dražobníkom AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., vydražiteľom je D. C., nar. X.X.XXXX a žalobca je predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby. V danom prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo osôb a teda všetky tieto osoby musia byť účastníkmi konania o neplatnosť dražby čo aj v predmetnom konaní je splnené. 27.V súlade s druhou vetou odseku 2 § 21 ZoDD platí, že: "Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty." 28.Lehota troch mesiacov na podanie žaloby o neplatnosť dražby je lehotou procesnou, nie hmotnoprávnou. Uvedený záver je významný pre jej uplynutie z pohľadu okamihu podania žaloby a jej doručenia konajúcemu súdu. Lehota je počítaná odo dňa príklepu, t.j. odo dňa, keď došlo k prechodu vlastníckeho práva. Je preto dôležité, aby skorší vlastník alebo iná pred dražbou oprávnená osoba čo najskôr obdržala zápisnicu o neplatnosti dražby, z ktorej sa dozvie všetky potrebné informácie a skutočnosti rozhodné pre uplatnenie práva na podanie žaloby o neplatnosť dražby. 29.Pre počítanie lehoty je rozhodujúce ustanovenie § 121 CSP, podľa ktorého do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. V súlade s odsekmi 3 až 5 citovaného ustanovenia platí, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je pritom zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

30.V súvislosti s trojmesačnou prekluzívnou lehotou je potrebné uviesť, že táto sa nevzťahuje na uplatňovanie iných nárokov ako na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. V prípade žaloby o náhradu škody je poškodený oprávnený uplatniť svoje právo (nárok) na súde aj po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty. 31.Márnym uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá je dominantne ustanovená na ochranu vydražiteľa, síce zanikne nárok privodiť vlastnícke právo späť na predchádzajúceho vlastníka z obdobia pred dražbou, ale nezanikne nárok na náhradu škody, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ustanovenia tohto zákona o "osobitnej" zodpovednosti (§ 33 ZDD) v zmysle zásady "lex specialis derogat lex generalis" majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ak zákon o dobrovoľných dražbách nerieši niektoré vzťahy, subsidiárne sa použije Občiansky zákonník. Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia rovnako nijako nie sú dotknuté. Pre výšku škody nebude pritom bez ďalšieho smerodajná cena, za ktorú sa vec vydražila, ale ceny závislé od ponuky a dopytu v čase dražby. V tomto smere predkladateľ dáva do pozornosti súdne rozhodnutie využiteľné aj pri aplikácii slovenskej právnej úpravy, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 25. apríla 2007, sp. zn. 21 Cdo 732/2006. 32.Prekluzívna povaha procesnej lehoty však nie je absolútna, čo plynie z výnimky vymedzenej v druhej vete odseku 2, podľa ktorej sa režim zániku práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby uplynutím troch mesiacov od udelenia príklepu nepoužije, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu (i) a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu (ii). V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. 33.V súvislosti s naznačenou absenciou limitácie lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby je potrebné doplniť, že z druhej vety neplynie neobmedzený čas podania žaloby, práve naopak, aj právo podať žalobu sa štandardne premlčuje a premlčí sa v súlade s § 101 OZ v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. keď bolo možné s ohľadom na závery orgánov činných v trestnom konaní o spáchaní trestného činu po prvý raz podať žalobu o neplatnosť dražby. 34. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dražba bola ukončená udelením príklepu dňa 7.9.2023 o 11:07 hod a žaloba v danej veci bola podaná na súd dňa 14.12.2023.( Z výsledkov informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe vyplýva, že podanie obsahujúce žaloby a jej prílohy bolo prijaté súdom dňa 10.12.2023 ) Teda žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty 3 mesiacov uvedenej v zákone , ktorá uplynula dňa 7.12.2023, a preto súd musel žalobu zamietnuť. 35. Žalobca v konaní namietal , že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.10.2023 sp.zn. 14C/76/2023 mu bola uložená povinnosť podať žalobu o neplatnosť dražby v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia čím sa riadil a predmetnú žalobu podal v tejto lehote, ktorá ale navrhovateľovi spôsobila to, že tým, že podľa § 336 CSP súd súčasne neuložil, nepoučil strany vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť o jeho možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd bol v tom čase povinný túto žalobu aj špecifikovať, ktorú vlastne aj uviedol a vyšpecifikoval, že žalobca je povinný podať samostatnú žalobu o tom, že dražba je neplatná, kde vlastne určil 40 dňovú lehotu, čím ale nesplnil obligatórnu poučovaciu povinnosť, že v prípade je potrebné dohľadať aj a ustrážiť si 3 mesačnú obligatórnu lehotu, ktorou vlastne ex lége nebude možné podať takúto žalobu po uplynutí 3 mesačnej lehoty, preto máme zato, že v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, bol súd povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie. 36.Pravdepodobne túto svoju obranu odvodzuje od obsahu uznesenia NS SR z 26.9.2018 sp.zn. 5Cdo/135/2017 z ktorého vyplýva, že v prípade ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti toho rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených) a to

v záujme rovnosti sporových strán a stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie. Ak súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti starne sporu kvalifikované poučenie neposkytol, dochádza k porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu procesných oprávnení tejto strany sporu, a to zmareniu jej možnosti podať žalobu vo veci samej (vymedzenej súdom v zmysle § 337 ods. 2 CSP a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani nemohli nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe )§ 337 ods. 3 CSP) Takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces s naplnením vady v zmysle § 420 písm. f./ CSP. 37.V tejto súvislosti súd uvádza, že vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu sa týka situácie, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie a súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie v uznesení, ktorým nariadil neodkladné opatrenie zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej ( o neplatnosť dražby) .Teda rozhodné skutočnosti vo veci ktorej sa týka citované uznesenie najvyššieho súdu sú odlišné od tých, ktoré sú v prejednávanej veci. 38.Lehota 40 dní bola v uznesení súdu 1. inštancie uvedená na to, že v prípade ak nebude dodržaná , teda v danej lehote nebude podaná žaloba o neplatnosť dražby na súd, tak súd prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie zruší. Uznesenie okresného súdu sp.zn. 14C/ 76/2023, v žiadnej svojej časti, neobsahuje nesprávne poučenie o tom aká je zákonná lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Nie je v ňom uvedené, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby je v zákone upravená napr. na 4 mesiace od udelenia príklepu a pod. Ak by súd poučil (upozornil) navrhovateľa na to, že zákon stanovuje na podanie žaloby o neplatnosť dražby prekluzívnu lehotu 3 mesiace, ktorá začína plynúť udelením príklepu licitátora a zároveň uviedol presný dátum kedy uvedená lehota v danom konkrétnom prípade končí, porušil by zásadu rovnosti strán sporu. Pomohol by navrhovateľovi nad rámec svojich oprávnení a povinností, pričom súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt. T.j. práva patria len bdelým“ teda tým, , ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné povinnosti uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o podaní žaloby o neplatnosť dražby. Je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Co/5/2024 zo dňa 24.1.2024, ktorým zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 14C/76/2023 o nariadení neodkladného opatrenia, kde z bodu 12 odôvodnenia vyplýva že nesprávnosť stanovenej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby videl v tom, že súd prvej inštancie naviazal podanie žaloby na právoplatnosť uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorá za určitých okolností môže nastať až po uplynutí prekluzívnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. napokon zo spisu zrejmé, že žalobca podal žalobu dávno predtým, než rozhodol odvolací súd o odvolaní, teda pred začatím plynutia lehoty uvedenej v citovanom rozhodnutí. 39. Súd zároveň poukazuje na to, že z uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 14C/76/2023 vyplýva (bod 5 odôvodnenia), že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že má záujem napadnúť dražbu žalobou o určenie neplatnosti dražby t.j. už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, dňa 27.9.2023, vedel o možnosti napadnúť dražbu žalobou o určenie jej neplatnosti a rovnako v tom čase mal advokáta, ktorý mal vedieť/ musel vedieť, že podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby je obmedzené prekluzívnou lehotou 3 mesiace začínajúcou plynúť od dňa udelenia príklepu licitátora. Súd ďalej uvádza, že ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak aj v predmetnom spore bol/je žalobca zastúpený tou istou advokátskou kanceláriou. Teda právny zástupca žalobcu mal/musel mať už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedomosť o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa tohto prípadu, a vedel, že má možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby čo aj chcel realizovať. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci – kancelária Humenné /čl. 5/ zo dňa 26.9.2023 vyplýva , že v právnej veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola žalobcovi týmto dňom na jeho zastupovanie, vrátane spísania návrhu na začatie konania určená JUDr. Martina Čelková. Teda z uvedeného je zrejmé, že ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal žalobca ustanoveného právneho zástupcu aj pre konanie o určenie neplatnosti dražby , ktorý vedel kedy bol udelený príklep licitátora a vzhľadom aj na tieto skutočnosti odvolávanie sa žalobcu na to, že sa pri podaní tejto žaloby čo sa týka dodržania lehoty na podania tejto žaloby, riadil poučením súdu v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, ktorú lehotu dodržal, javí nenáležité a zavádzajúce. Súd opakuje, že žalobca mal od 26.9.2023 ustanoveného

právneho zástupcu pre konanie o určenie neplatnosti dražby, ktorého nie je potrebné osobitne poučovať, tobôž o tom či je v tom ktorom prípade stanovená zákonná lehota na podanie konkrétnej žaloby a aká je jej dĺžka. Napokon z rozhodnutia Centra Právnej Pomoci – Humenné o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci je zrejmé, že žalobca žiadal Centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, vrátane spísania a podania návrhu na začatie konania už dňa 18.9.2023 t.j. 10 dní po udelení príklepu licitátorom. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd obranu žalobcu za nedôvodnú. 40.Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.5.2024 /čl. 145/ navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia trestného konania ORP-99/2-VYS-MI-2024 v súlade s § 164 CSP. 41.Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 42.Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ust. § 164 CSP, v zmysle ktorého ako jediný fakultatívny dôvod prerušenia konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania do skončenia iného súdneho konania alebo správneho konania môže dôjsť k predlženiu konania na dlhú dobu. Na druhej strane nie je vhodné, aby dva súdy rozhodovali o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania. 43.Konanie vedené OR PZ Michalovce pod sp.zn. ORP-99/2-VYS-MI.2024 nie je súdnym ani správnym konaním a ani konaním, na ktoré by bol dal podnet konajúci súd. Neboli tak naplnené zákonné predpoklady pre možnosť prerušiť konanie v zmysle ust. 164 CSP. Na účely aplikácie ust. § 164 CSP nie je možné trestné konanie vedené pred OR PZ Michalovce považovať za súdne alebo správne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tu prebiehajúcej veci. Vzhľadom na neexistenciu dôvodov pre prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP, ako bolo uvedené vyššie, súd návrh na prerušenie konania zamietol. 44.Súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ bude v trestnom konaní preukázané, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, žalobca bude môcť podať novú žalobu o určenie neplatnosti dražby napriek tomu, že túto žalobu súd zamietol. Nepôjde o prekážku rozhodnutej veci, pretože dôvody podania žaloby (skutkové okolnosti) budú iné, ako dôvody tejto žaloby. 45. Súd zároveň uvádza, že v deň pojednávania cca 5 minút pred jeho predpokladaným začatím (t.j o 9:54 hod) telefonicky oznámil právny zástupca žalobcu, že sa nachádza na Dargove kde je havária a je v zápche a preto nestíha sa dostaviť na pojednávanie pričom požiadal či súd nemôže počkať cca 30 – 40 minút čo mu bolo vyhovené a pojednávanie začalo až 10:30 hod. Odročiť pojednávanie nežiadal. Právny zástupca vstúpil do pojednávacej miestnosti o 10:49 hod po vyhlásení rozsudku. Súd uvádza, že má pochybnosť o tvrdeniach právneho zástupcu, keďže z verejnoinformačných prostriedkov neeviduje informáciu, že sa v ten deň na Dargove stala havária takého rozsahu, že by vznikla veľká zápcha. Zároveň súd poukazuje na to, že podľa jeho udania bol právny zástupca žalobcu na Dargove v čase keď bolo 5 minút do začatia pojednávania. Z D. trvá cesta do Michaloviec pri bežnej premávke cca 25 – 30 minút. Teda šiel tak, že nebolo reálne aby sa stíhal dostaviť na pojednávanie o 10:00 hod aj keby nenastala žiadna prekážka na ceste. 46.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, súd im priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

48.O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 49. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.5.2024 uviedol, že akokoľvek súd rozhodne navrhuje aby súd nepriznal trovy právneho zastúpenia protistrane, pretože žalobcovi (ako osobe v materiálnej núdzi) bol právny zástupca ustanovený Centrom právnej pomoci. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a s poukazom na uvedené súd nevzhliadol v konaní žiadne okolnosti, dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali také rozhodnutie súdu, ktorým by nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. To, že bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci (rozhodnutie Centra právnej pomoci Humenné) neznamená, že táto skutočnosť predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva, že z predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané, že žiadateľ (žalobca) nespĺňa zákonom stanovenú podmienku stav materiálnej núdze – teda súd nemá preukázané, že sa žalobca nachádza v materiálnej núdzi. Napokon právna pomoc bola žalobcovi poskytnutá s tým, že žalobca sa na nej finančne podieľa. Neúspech v konaní žalobcu je zapríčinený výlučne jeho konaním , nepodaním žaloby v zákonom stanovenej lehote. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.