Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 27C/8/2025 6124366919 01. 04. 2026 JUDr. Katarína Zaťková ECLI:SK:OSMA:2026:6124366919.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, E. F. G. zast.: Momentum legal s.r.o., Bazová 6A, Bratislava, IČO: 47 258 586 proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, B., o zaplatenie 6.000 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti istiny vo výške 6.000 Eur z a s t a v u j e. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 11.000 Eur od 01.12.2023 do 24.04.2024, zo sumy 6.000 Eur od 25.04.2024 do 14.04.2025, zo sumy 4.000 Eur od 15.04.2025 do 23.04.2025, zo sumy 2.000 Eur od 24.04.2025 do 14.05.2025, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 20.08.2024 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.000 Eur s príslušenstvom. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania sa ústne dohodli, že žalobca poskytne žalovanej pôžičku vo výške 11.000 Eur. Splatnosť pôžičky bola zjednaná „11/2023“. Žalobca pôžičku odoslal dňa 08.06.2023 na účet žalovanej IBAN č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dňa 24.04.2024 vrátila žalovaná žalobcovi čiastku vo výške 5.000 Eur, avšak čiastku vo výške 6.000 Eur nevrátila. Žalobca teda žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 6.000 Eur so zákonnými úrokmi z omeškania. 3. Upomínací súd výzvou zo dňa 12.09.2024 vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny, v časti úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne a v časti trov konania. Výzvu upomínací súd odôvodnil tým, že zistil, že žalobca má registri obyvateľov povolenie na pobyt na území SR od 22.05.2020 a súčasne trvalý pobyt v meste K. prihlásený od XX.XX.XXXX. Z uvedeného nevyplýva, že by mal žalobca obvyklý pobyt na území F. G., preto nie je dôvod, aby sa daný vzťah riadil iným právnym poriadkom. Pre určenie výšky úrokov z omeškania sa použije sadzba úrokov z omeškania vzťahujúca sa na občiansko-právne vzťahy vzniknuté po 01.02.2013. 4. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že obvyklý pobyt má v F. G. a súdom lustrovaný pobyt je len záznam evidenčného charakteru, ktorý nevypovedá o tom, kde sa žalobca skutočne zdržuje. Pobyt na E. nechal zaregistrovať v dobe Covidu za tým účelom, aby tu mohol pricestovať z miesta svojho obvyklého pobytu v F. G.. Následne však požiadal o zrušenie tohto pobytu, a to ešte dňa 06.09.2021, ako vyplýva z priloženého dôkazu, teda ešte pred poskytnutím pôžičky. Skutočnosť, že príslušný úrad dodnes žalobcovi pobyt napriek jeho žiadosti nezrušil, nemôže mať dopad na právne vzťahy medzi
žalobcom a žalovanou. Žalobca mal v rozhodnej dobe a dodnes má obvyklý pobyt len v F. G. na adrese C. D. XXX, E. , F. G., tak ako to uviedol v žalobe. Nikdy nemal obvyklý pobyt na E.. Je občanom F. G. a tu sa ja zdržuje a rovnako tu má aj trvalý pobyt. Z lustrácie, ktorú vykonal súd nevyplýva, že by mal žalobca obvyklý pobyt na území E. G. a nie je preto dôvod na aplikáciu slovenského právneho poriadku. Trvalý pobyt nemožno zamieňať s obvyklým pobytom. Keďže sa zmluva riadi českým právnym poriadkom, nie je požadovaná suma úrokov vo výške 15% v rozpore s právnymi predpismi, pretože ide o úrok podľa českých právnych predpisov. Napriek tomu však žalobca z dôvodu procesnej opatrnosti a za účelom hospodárnosti a rýchlosti konania za účelom vydania platobného rozkazu súhlasí s návrhom súdu, aby vydal platobný rozkaz v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 9,50%. 5. Upomínací súd dňa 21.10.2024 vydal Platobný rozkaz sp. zn. 3Up/807/2024, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 6.000 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9,50% ročne. 6. Voči predmetnému Platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že medzi žalobcom a žalovanou došlo po poskytnutí pôžičky uzavretej v ústnej forme k dohode o zmene termínu splatnosti pôžičky, pričom pôžička je splatná k ultimu mesiaca jún 2024. Z uvedeného dôvodu úrok z omeškania od 01.12.2024, resp. 25.04.2024 nie je dôvodný. Ako dôkaz o posunutí termínu splatnosti pôžičky žalovaná predkladá súdu správu zo dňa 22.06.2024, v zmysle ktorej žalobca deklaruje splatnosť pôžičky do konca mesiaca jún 2024. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke nebola medzi stranami uzavretá písomne, na akúkoľvek zmenu sa nevyžaduje písomná forma. 7. Na výzvu súdu sa k odporu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by údajne malo dôjsť k dohode o zmene termínu splatnosti. Žalobca len žalovanej poskytol poslednú možnosť na zaplatenie predtým ako avizoval, že dňa 01.07.2024 podá žalobu. Ide o klasickú predžalobnú výzvu, úmyslom ktorej nie je posunúť pôvodný dátum splatnosti, a toto zo správy ani nevyplýva. Prejav vôle žalobcu nesmeroval k tomu, že by navrhol posunutie termínu splatnosti s tým, že pokiaľ bude s týmto žalovaná súhlasiť, je pripravená byť taký návrhom viazaný. Nejde teda o ponuku. Žalovaná napokon ani nedeklaruje prijatie tejto ponuky. Naopak správa, ktorú poslala následne žalovaná žalobcovi uvádza, že žalovaná nevie garantovať, že to do 01.07.2024 stihne. Nielenže nedošlo k dohode o posunutom termíne splatnosti, ale žalovaná tiež potvrdila, že pôžičku splatí. Nič z toho nakoniec nezaplatila. 8. Upomínací súd následne postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci. 9. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2025 sa vyjadrila žalovaná, pričom zotrvala na svojej argumentácii o dohode o posunutí splatnosti pôžičky a nedôvodnosti úrokov z omeškania. 10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.03.2026, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavila sa žalovaná. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 13.02.2026 do vlastných rúk. Žalovaná e-mailom dňa 03.03.2026 požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov na strane jej syna, o ktorého sa stará. Súd žiadosť o ospravedlnenie akceptoval, avšak vzhľadom na to, že žalovaná nežiadala o odročenie pojednávania rozhodol podľa § 180 CSP, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovanej. 11. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že istina je ku dňu pojednávania zaplatená v celom rozsahu, o čom priložil aj potvrdenia. Dňa 14.04.2025 bola uhradená suma 2.000 Eur, dňa 23.04.2025 bola uhradená suma 2.000 Eur a dňa 14.05.2025 bola uhradená suma 2.000 Eur. Žalobca na pojednávaní tak vzal žalobu v rozsahu celej istiny späť. Zotrval na úrokoch z omeškania tak, ako boli priznané upomínacím súdom. Vyslovil súhlas s tým, aby úroky boli počítané ku dňu zaplatenia jednotlivých splátok. K veci uviedol, že uzavreli so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej 11.000 Eur, splatila mu však len 5.000 Eur, preto podal žalobu o zaplatenie 6.000 Eur. Po podaní žaloby však žalovaná uhradila aj sumu 6.000 Eur. Žalobca tak žiadal priznať len úroky z omeškania tak, ako bolo priznané aj upomínacím súdom. So žalovanou neuzavrel dohodu o posunutí splatnosti. Ak aj uviedol žalovanej nejaký dátum, išlo len o dátum, do kedy má ešte žalovaná plniť, inak podá žalobu. 12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
13. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 08.06.2023 súd zistil, že žalobca poslal žalovanej sumu 11.000 Eur s poznámkou „PUJCKA dohoda 7.6.23, splatnos 11/23“. 14. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 22.05.2024 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky vo zvyšku v sume 6.000 Eur, a to do piatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy. 15. Z e-mailu zo dňa 24.05.2024 súd zistil, že advokátka žalobcu odoslala žalovanej výzvu na jej adresu H.. 16. Z podacieho lístka súd zistil, že výzva bola odoslaná poštou dňa 28.05.2024. Z doručenky súd zistil, že zásielka bola žalovanej doručená dňa 05.06.2024. 17. Z predloženej komunikácie medzi stranami sporu súd zistil, že žalobca dňa 22.06.2024 žalovanej napísal: „Linda mne to mrzi, ale do konce mesice prosimuhradit dluznou astku. 1.7. pravnicka podana na soud“. Žalovaná odpísala: „ Ja to žiaľ neviem garantovať že to do 1.7. stihnem. Nezáleží to odo mňa, ale od nich kedy mi pošlú pozicku,S jedinými peniazmi ktoré viem garantovať načas sú moje ktoré mi prídu v polovici júla 5.000 a v polovici augusta ďalších 5.000“. Dňa 03.07.2024 žalovaná napísala žalobcovi: „ahoj A. 10.07. sa vracia jden ten kamarát z Indonezie, tak sa mu mám ozvať a poriešime pôžičku aby som mohla tebe vratit. Prosim ta vydrz este dovtedy budem to hneď asap naháňať s ním. Ja potom výplatu dostanem k 15.7. Takže z tej ti potom pošlem ešte tých 6.000“ 18. Z potvrdenia o platbe z banky súd zistil, že dňa 14.04.2025 bola prijatá platba 2.000 Eur, dňa 23.04.2025 platba 2.000 Eur, dňa 14.05.2025 platba 2.000 Eur. 19. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“) Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 20. Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zo dňa 17.06.2008 (ďalej len „Nariadenie Rím I“) Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1 zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. 21. Podľa § 2390 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení aktuálnych predpisov (ďalej len „Občanský zákoník“) Ak prenechá zapožičateľ vydlžiteľovi zastupiteľnú vec tak, aby ju použil podľa svojej vôle a po čase vrátil vec rovnakého druhu, vznikne zmluva o zápožičke. 22. Podľa § 1970 Občanského zákoníka od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškania zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením, ak strany dojednajú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto stanovená. 23. Podľa § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. Výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentných bodov. 20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. 21. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 22. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Na pojednávaní dňa 04.03.2026 žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 6.000 Eur späť, z dôvodu, že žalovaná dlžnú sumu po podaní žaloby zaplatila. Trval na priznaní úrokov z omeškania. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom pred otvorením pojednávania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti sumy vo výške 6.000 Eur zastavil, z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovanou. 24. Predmetom konania ostal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa omeškania so splatením istiny do dňa jej zaplatenia pri zohľadnení čiastkových úhrad žalovanou vykonaných. 25. Keďže v predmetnej veci išlo o konanie s cudzím prvkom, pretože žalobca bol v žalobe označený adresou C. D. XXX, E., F. G., súd ako prvé skúmal otázku právomoci slovenských súdov vec prejednať a následne určil rozhodné právo, ktoré je potrebné na vec aplikovať. 26. V zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis súd určil, že právomoc slovenských súdov prejednať predmetnú vec je daná, pretože žaloba smeruje voči žalovanej, ktorá má bydlisko/obvyklý pobyt na území E. G.. Pri určení rozhodného práva sa súd riadil ust. čl. 4 ods. 2 Nariadenia Rím I, podľa ktorého sa na zmluvný vzťah má aplikovať právny poriadok štátu obvyklého pobytu osoby, ktorá má poskytnúť plnenie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ešte v konaní pred upomínacím súdom uviedol, že má obvyklý pobyt na území F. G. a ak aj má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky ide skôr o formálnu evidenciu, pričom tento pobyt si zriadil v čase pandémie COVID-19 a ešte pred poskytnutím pôžičky (a to ešte dňa 06.09.2021) požiadal o jeho zrušenie. O tejto skutočnosti priložil súdu e-mail adresovaný adresátovi cudzineckej polícii SR. Žalobca uviedol, že tento pobyt mal charakter trvalého pobytu, ktorý ale nie je možné zamieňať s obvyklým pobytom. Obvyklý pobyt má aj mal vždy iba na adrese uvedenej v žalobe, a to v F. G.. Trvalý pobyt na E. si riadil len za účelom, aby tu mohol pricestovať z miesta jeho obvyklého pobytu. Súd tak dospel k záveru, že rozhodné právo, ktoré je potrebné aplikovať na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou je právny poriadok F. G., nakoľko ide o členský štát, kde má obvyklý pobyt osoba, ktorá mala poskytnúť plnenie – žalobca. Súd tak v konaní postupoval podľa právneho poriadku F. G. týkajúceho sa záväzkového vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. 27. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku dňa 08.06.2023 vo výške 11.000 Eur. Žalovaná pôžičku v časti 5.000 Eur žalobcovi vrátila ešte pred podaním žaloby, a tak žalobca žiadal, aby ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 6.000 Eur. Žalovaná v konaní skutkové tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky ako aj zostatku dlžnej sumy nepoprela, rozporovala len dátum splatnosti uvedenej pôžičky. Tvrdila, že sa so žalovaným dohodla na posunutí termínu splatnosti k poslednému dňu v mesiaci jún 2024, a tak žalobca nemá nárok na ním žiadané úroky z omeškania. Počas konania žalobca vzal žalobu späť aj vo zvyšnej časti istiny nevrátenej pôžičky vo výške 6.000 Eur z dôvodu, že žalovaná dlžnú sumu po podaní žaloby zaplatila (priložil aj výpisu z jeho účtu). 28. V prejednávanej veci z priloženého výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že pôžička bola poskytnutá bezhotovostným prevodom na účet žalovanej s poznámkou „PUJCKA dohoda 7.6.23,splatnost 11/23“. Žalobca tak tvrdil, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá 11/2023. Žalovaná túto dohodu o splatnosti nepoprela, tvrdila len, že na základe ústnej dohody došlo k posunutiu lehoty splatnosti na posledný deň mesiaca jún 2024. Žalobca dohodu o posunutí splatnosti poprel. V konaní bola predložená komunikácia medzi stranami sporu, z ktorej súd zistil, že žalobca uviedol dňa 22.06.2024 žalovanej, aby do konca mesiaca dlžnú sumu uhradila, pretože právnička 01.07.2024 podáva žalobu na súd. Žalovaná na to uviedla, že nevie garantovať, či to do 01.07. stihne. Zmluva o pôžičke bola síce dohodnutá ústne a takúto dohodu možno meniť aj ústne, avšak aj tak na účinnosť takejto zmeny je potrebný konsenzus strán sporu o takejto dohode a teda vôľa strán k takémuto konsenzu dospieť. Z predloženej komunikácie mal súd za to, že ak aj žalobca uviedol, že má žalovaná dlžnú sumu uhradiť do 31.06.2024 mal tým na mysli klasickú predsporovú výzvu, pretože nasledovalo oznámenie, že 01.07.2024 podáva právnička žalobcu žalobu na súd. Z tohto prejavu vôle žalobcu je zrejmé, že žalobca tým poskytoval dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nemala vplyv na dôvodne dohodnutú splatnosť. Žalobca poprel, že by takýto prejav mal znamenať dohodu so žalovanou, že sa doba splatnosti posúva. Navyše ešte aj žalovaná sama uviedla, že nevie dodržanie tohto termínu zagarantovať. Nebolo tak v konaní preukázané, že by žalobca so žalovanou dosiahli konsenzus v tom, že sa posúva termín konečnej splatnosti poskytnutej pôžičky. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 01.12.2023 so sumou 11.000 Eur
ako deň nasledujúci po termíne pôvodne dohodnutej splatnosti. S touto sumou bola v omeškaní do dňa 24.04.2024, kedy uhradila sumu 5.000 Eur. So zvyšnou sumou 6.000 Eur bola ďalej v omeškaní od 25.04.2024 do dňa 14.04.2025 kedy uhradila 2.000 Eur. So zvyšnou sumou 4.000 Eur bola v omeškaní odo dňa 15.04.2025 do 23.04.2025 kedy uhradila ďalších 2.000 Eur. So zvyšnou sumou 2.000 Eur tak bola v omeškaní odo dňa 24.04.2025 do 14.05.2025 kedy uhradila poslednú časť dlhu vo výške 2.000 Eur, čím bol dlh na istine zaplatený. Keďže sa žalovaná preukázateľne dostala so svojim plnením do omeškania v zmysle vyššie uvedeného, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak ako je uvedené vyššie, v zmysle § 1970 Občanského zákoníka. Pri určení sadzby úrokov z omeškania vychádzal z nariadenia vlády č. 351/2013 Sb., a to tak, že sadzbu Českej národnej banky platnej prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie nastalo zvýšil o 8 percentuálnych bodov. Keďže však žalobca na základe výzvy upomínacieho súdu súhlasil s vydaním Platobného rozkazu so sadzbou úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne, súd viazaný týmto návrhom nemohol žalobcovi priznať viac, ako sám žiadal. 29. Súd teda zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, čím žalobe po čiastočnom späťvzatí žalobcom úplne vyhovel. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. O trovách konania súd rozhodoval zvlášť v zastavenej časti a zvlášť vo zvyšnej časti konania. Pri zastavení konania je z hľadiska náhrady trov konania rozhodujúce to, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V tomto prípade vzal žalobca žalobu čiastočne späť z dôvodu, že žalovaná dlžnú istinu v celosti po podaní žaloby zaplatila. Procesne sa má tak za to, že zavinila zastavenie konania žalovaná. Nárok na náhradu trov konania tak v zastavenej časti vznikol žalobcovi. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol žalobca so svojim nárokom úspešný. Súd teda zhrnul, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu aj keď z rôznych titulov. Súd mu tak priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).