Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 32C/89/2022 z 15. 7. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Malacky 32C/89/2022 1622201721 15. 07. 2024 Mgr. Zuzana Albert ECLI:SK:OSMA:2024:1622201721.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: 10.05.1958, C. XXX, XXX XX D. E., zast.: F. G. B., H., I. XXXX/XXX, XXX XX J., proti žalovanému: D. D., nar.: 11.11.1956, C. XXX, XXX XX D. E., zast. F. K. L., H., M. N. X, XXX XX B., o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o úplné vylúčenie žalobkyne z užívania nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a . III. Súd v celosti z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 32C/47/2022-33 zo dňa 14.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Co/8/2022-74 zo dňa 25.05.2022. IV. Žiadna zo strán n e m á

právo

na náhradu trov konania. odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2022 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala úplného vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu so súpisným číslom XXX N. D. E., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. a obec D. E. (ďalej tiež len „Rodinný dom“), ako aj na pozemky C-KN č. XXXX/ XX a C-KN XXXX/XX (ďalej tiež len „Pozemky“; Pozemky a Rodinný dom spoločne a jednotlivo tiež len ako „Nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je na Okresnom súde Malacky vedené pod sp.zn. 5C/45/2022. Na odôvodnenie žaloby uviedla žalobkyňa, že sú so žalovaným bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené v roku 2020. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dosiaľ nebolo vyporiadané. Uznesením Okresného súdu Malacky sp.zn. 32C/47/2022 uložil súd žalovanému na návrh žalobkyne neodkladným opatrením, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nevstupoval do Rodinného domu a na Pozemky, pričom žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o úplné vylúčenie žalovaného z užívania Nehnuteľností. Strany do dnešného dňa nemajú vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo. V tejto veci je Okresným súdom Malacky vedené konanie pod sp.zn. 5C/45/2022. Strany sú tak stále bezpodielovými spoluvlastníkmi okrem iného Rodinného domu, v ktorom bývalí manželia spolu dlhodobo žili a spoločne ho užívali. V užívaní pokračovali aj po rozvode manželstva, správanie žalovaného voči žalobkyni sa však zmenilo k horšiemu. Žalovaný sa často a opakovane dopúšťal voči žalobkyni rôznych verbálnych a fyzických útokov a opakovane ju napádal, čo žalobkyňa bola nútená oznamovať príslušným orgánom. Dňa 03.04.2022 vo večerných hodinách bola žalobkyňa opätovne nútená privolať do Rodinného domu policajnú hliadku pre opätovné agresívne a nebezpečné správanie žalovaného. Privolaná policajná hliadka žalovaného vykázala zo

spoločného obydlia. Žalobkyňa má na základe opakovaných incidentov z ostatného obdobia dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Keďže žalovaný má prístup do Rodinného domu, musí žalobkyňa čeliť obavám o svoju bezpečnosť a jej ďalšie spolužitie so žalovaným sa stalo neznesiteľným. Po tom, ako súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému vstupovať do Nehnuteľností, sa životná situácia žalobkyne upokojila a keďže žalovaný do domu nevstupuje, nepociťuje žalobkyňa stres a obavy z jeho fyzických či verbálnych útokov, nemusí čeliť jeho hrubým a vulgárnym urážkam a nemusí znášať znižovanie jej cti a ľudskej dôstojnosti. Jej život je pokojnejší, keď nie je vystavená excesom žalovaného pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa s poukazom na uvedené žiada, aby súd žalovaného až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vylúčil z užívania Nehnuteľností. 2. Žalovaný dňa 10.11.2022 doručil na súd vyjadrenie k podanej žalobe a vlastnú vzájomnú žalobu smerujúcu proti žalobkyni o jej úplné vylúčenie z užívania Nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 32C/47/2022, ktorým súd žalovanému dočasne zakázal vstupovať do Rodinného domu, bolo vydané na základe neskutočných klamstiev žalobkyne, ktorých cieľom je dosiahnutie vysťahovania sa žalovaného z ich Rodinného domu, o ktorý má záujem ich syn D. D.. Žalovaný je, naopak, tým, ktorý je fyzicky napádaný a psychicky týraný nielen žalobkyňou, ale aj ich synom D. D.. Je pravdou, že žalobkyňa účelovo podáva rôzne oznámenia na polícií, ktoré odôvodňuje vymyslenými skutočnosťami. K jednému takémuto oznámeniu (č.p.: ORP-P-333/MA-OPP2- 2020) však priložila aj zvukové nahrávky z mobilu, ktoré majú potvrdzovať, že žalovaný ju mal verbálne urážať. Z úradného záznamu spísaného ppráp. D. dňa 10.06.2020 však vyplýva, že „zo zvukových nahrávok je počuť ako p. D. sa smeje p. D. a provokuje ho, nakoľko vie, že to natáča“. Takéto správanie by si nikdy nedovolila žena, ktorá by bola od muža fyzicky napádaná alebo psychicky týraná. Je to práve žalobkyňa, ktorá so svojim synom fyzicky napáda žalovaného, a to najmä v čase, keď bol sám doma. V jednom prípade bola svedkom fyzického napadnutia žalovaného žalobkyňou aj dcéra sporových strán J. D., ktorá o tejto skutočnosti aj vypovedala na polícii 13.09.2021, kde uviedla, že videla ako žalobkyňa fyzicky napadla žalovaného tým spôsobom, že ho metlou udrela po hlave. Takéto správanie by si nikdy nedovolila žena, ktorá by bola od muža fyzicky napádaná alebo psychicky týraná. Dňa 04.04.2022 podal žalovaný trestné oznámenie na syna D. D., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že sa mu tento už dlhšiu dobu vyhráža a fyzicky ho napáda vždy, keď príde domov. Nadáva mu do špinavých plesnivých kokotov a neustále navádza žalobkyňu, aby ho provokovala s cieľom dostať ho preč z domu, o ktorý má záujem. Za týmto účelom ho dokonca aj bezdôvodne fyzicky napadol zozadu ho päsťou udrel do hlavy a zobral mu mobilný telefón. Situácia dospela až do takého štádia, že žalovaný má obavu o svoj život, keďže započul ako jeho syn hovoril žalobkyni, že ho v spánku zabije. O týchto skutočnostiach viackrát žalovaný informoval aj príslušníkov PZ. Syn žalobkyne opakovane hovoril žalovanému, že oni sú dvaja a jemu nikto neuverí. Žalobkyňa žalovanému po jeho príchode domov neustále nadáva do chrapúňov, resp. sa pýta, či bol s kurvami, čím myslí ich spoločné dcéry, prípadne ho udrie zmetákom a čaká na jeho reakciu, ktorú si nahráva na svoj mobilný telefón. Žalovaný podal dňa 04.04.2022 na OO PZ v Malackách trestné oznámenie, či sa takýmto dlhodobým konaním nedopúšťa žalobkyňa so synom niektorého z trestných činov. Všetky konflikty či už medzi samotným žalovaným a žalobkyňou alebo ním a jeho synom spoločne s žalobkyňou boli bez svedkov, pričom práve z tohto dôvodu sa naplnili slová jeho syna o tom, že ho z domu dostanú, lebo nemá svedkov a preto, keď ho či už verbálne alebo fyzicky napadne žalobkyňa alebo jeho syn, vždy to zahrajú tak, aby bol agresorom a vinníkom žalovaný, čo však nie je pravdou. Dňa 09.07.2021 podal žalovaný vysvetlenie na OO PZ v Malackách, ČVS: ORP-P-333/MA- OPP2-2021 k oznámeniu žalobkyne o tom, že ju mal žalovaný uraziť. Pravdou však bolo, v inkriminovaný deň bol u nich doma p. O., ktorý inštaloval internet a dokonca aj tento upozornil žalobkyňu, aby prestala s nadávkami na žalovaného a ich spoločné dcéry. Dňa 28.08.2021 podal žalovaný oznámenie na OO PZ v Malackách, ČVS: ORP-P-416/MA- OPP2-2021, nakoľko keď bol žalovaný v bufete, ktorý prevádzkoval v časti D., prišla tam žalobkyňa a začala na neho kričať, že ho sťahujú z domu a už mu naložili aj jeho drevo, ktoré sa nachádzalo na jeho pozemku pri ich spoločnom rodinnom dome a vezú mu ho k bufetu. Tu prišlo k ďalšiemu konfliktu medzi žalovaným a jeho synom, keď ho tento začal fyzicky napádať (začal ho silno odtláčať a drgať do oblasti chrbta a hrude), pričom mu zobral mobilný telefón, aby nemohol zavolať políciu a dal ho žalobkyni. Asi za 20 minút mu syn priniesol mobilný telefón späť. Popri tom, ako syn žalovaného drgal do žalovaného do oblasti chrbta a hrude, tak ho žalobkyňa udrela drevenou metlou do oblasti hlavy. Všetko toto videla dcéra žalovaného J. D.. Po príchode príslušníkov PZ synovi aj žalobkyni títo vysvetlili, že žalovaný sa ničoho nedopúšťa, že drevo má riadne zakúpené a je to jeho majetok. Dňa 22.10.2021 podal žalovaný oznámenie na OO PZ v Malackách, ČVS: ORP-P-519/MA- OPP2-2021 jednak z dôvodu neustáleho narastajúceho psychického nátlaku na žalovaného, keď ho žalobkyňa neustále vyhadzovala z domu, opakovane mu nadávala, že

je kurva špinavá a aby vypadol z rodinného domu, k čomu sa vždy taktiež pridával aj ich syn a jednak z dôvodu, že syn začal odvážať drevo, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného. Aj napriek tomu, že mu privolaní príslušníci PZ zakázali s drevom nakladať, neskôr po ich odchode drevo žalovaného odviezol na neznáme miesto. Jednalo sa o cca 15 m3 dreva, pričom hodnota 1 m3 je 40 Eur, čím mu vznikla škoda krádežou v hodnote cca 600 Eur. Príslušníci PZ však toto oznámenie odbili s tým, že na drevo nemá oznamovateľ žiadny doklad a vecou sa ďalej nezaoberali. Súčasne žalovaný podal oznámenie o tom, že mu žalobkyňa so synom zobrali z pece rúry na odvod dymu, čím mu zabránili v kúrení, ako aj o tom, že mu berú poštu, ktorá je adresovaná na jeho meno a nedajú mu o nej vedieť (pozn. syn to odôvodnil tým, že má rovnaké meno a jeho matka má od neho povolenie preberať za neho poštu). Keď však zistia, že pošta nie je adresovaná pre syna, tak aj napriek tomu žalovanému tieto zásielky nedali. Žalovaný nemá teda vedomosť o tom ako bolo naložené s jeho podaniami. Tým, že žalobkyňa preberá poštu za žalovaného, tak tento vôbec nemal ani vedomosť o tom, že Okresný úrad v Malackách vydal rozkaz o uložení sankcie, voči ktorému teda nemohol podať odpor a vyvrátiť tým nepodložené tvrdenia žalobkyne. Dokonca za žalovaného aj niekto uhradil sankciu uloženú okresným úradom. Okresný úrad v Malackách veľmi netradičným spôsobom následne zapísal tento priestupok do evidencie priestupkov, t.j. bez uvedenia dátumu a času a s konkrétnym popísaním skutku a nie s odkazom na ustanovenie právnej normy (tak ako je bežný postup), ktorá bola porušená. V súčasnej dobe žalovaný vykonáva právne kroky smerujúce k náprave tohto stavu. Dňa 27.11.2021 podal žalovaný oznámenie na OO PZ v Malackách, ČVS: ORP-P-570/MA- OPP2-2021 na syna, ktorý ho v obývačke fyzicky napadol a súčasne aj na žalobkyňu, ktorá bola spolupáchateľkou a ktorá mu chcela vytrhnúť mobilný telefón z ruky, pričom ho mali obaja následne krivo obviniť z toho, že mal žalobkyňu kopnúť. Pravdou však bolo, že po tom, čo prišiel žalovaný domov, tak ho verbálne žalobkyňa napadla slovami: „čo tu robíš, vypadni odtiaľto“ a do toho sa pridal syn slovami: „vypadni odtiaľto, ty tu nemáš čo robiť v tomto dome a ja ťa dám zlikvidovať“. Potom, čo si išiel žalovaný ľahnúť na gauč, tak ho jeho syn odzadu fyzicky napadol tak, že ho päsťou udrel do temena hlavy a následne do oblasti tváre - presne do nosa. Potom išiel žalovaný volať políciu. Keď to videla žalobkyňa, tak na neho doslova skočila a snažila sa mu vytrhnúť telefón z ruky. To sa jej nakoniec nepodarilo, lebo žalovaný si ľahol na mobil a ona sa tak nedostala k mobilu. Jeho syn keď videl, že ide volať policajtov a jeho mame (žalobkyni) sa nepodarilo vytrhnúť žalovanému telefón z ruky, tak na ňu zakričal, aby rýchlo zavolala policajtov prvá, nech ich žalovaný nepredbehne a aby povedala, že ju žalovaný kopol. Keď sa žalovanému podarilo zavolať na políciu, tak jeho syn ešte povedal žalobkyni: „choď si ľahnúť do postele a volaj si záchranku“. Potom syn žalovanému povedal: „ty si sám, nemáš svedkov, my sme proti tebe dvaja, nikto ti nebude veriť“. Dňa 28.11.2021 podal žalovaný oznámenie na OO PZ v Malackách, ČVS: ORP-P-570/MA- OPP2-2021 na syna a žalobkyňu, nakoľko po tom čo započul ich rozhovor o tom, že dcéry fajčia kokoty chlapom a žalovanému utrhne hlavu a dá ho zniesť zo sveta sa tento oprávnene vzhľadom na doterajšie stupňujúce sa útoky začal báť o svoj život. Dňa 03.04.2021 podal žalovaný vysvetlenie na OO PZ v Malackách, ČVS: ORP-P-122/MA- OPP2-2022 o tom, že jeho syn chodí do domu neustále vyvolávať konflikty a navádza na to aj jeho matku - žalobkyňu, ktorých cieľom je sa žalovaného zbaviť a vyštvať ho z domu. V tento deň, keď prišiel žalovaný domov, chcel pozerať televízor, avšak tento nešiel. Slušne sa spýtal žalobkyne „prečo nejde televízor“, na čo začala žalobkyňa na žalovaného kričať, vulgárne mu nadávať do kokotov špinavých a vyhadzovala ho z domu. Žalovaný ležal na posteli a ako prišiel jeho syn, tak sa chcel postaviť. Jeho syn ho však vždy odsotil znovu na posteľ, celkom štyrikrát a nedovolil mu postaviť sa. Následne jeho syn uvidel na stole mobilný telefón a kľúče, tieto veci žalovanému zobral a povedal žalobkyni, aby zavolala policajtov, s tým, že sa jej žalovaný vyhráža. Mobilný telefón mu syn vrátil tesne po príchode polície tak, že ho položil na stolík odkiaľ ho zobral. Kľúče od domu, ktoré mu zo stolíka zobral, mu už nevrátil. Navyše syn D. D. povedal žalobkyni, aby ho išla kopnúť, čo sa však nestalo. Počas celého tohto incidentu stál syn nad žalovaným a hovoril mu, že ho zničí zo sveta. Následne na túto skutočnosť podal žalovaný dňa 04.04.2022 oznámenie na OO PZ s tým, či konaním jeho syna resp. jeho exmanželky - žalobkyne nebola naplnená niektorá zo skutkových podstát trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Žalovaný sa viackrát informoval na polícií, ako bolo s jeho oznámeniami naložené, pričom mu bolo povedané, že z ich strany je vec vybavená. Žalovanému však nikdy žiadne konečné vyjadrenie či už z polície alebo inej inštitúcie nikdy neprišlo. Dôvodom toho je, že každú poštu preberá žalobkyňa, keďže žalovaný je cez deň v práci. Žalobkyňa poštu preberá preto, že na doručenkách je iba meno bez dátumu narodenia a jeho syn má rovnaké meno ako žalovaný. Potom čo zistí, že zásielka nie je adresovaná pre jeho syna, ale pre žalovaného, aj tak mu existenciu zásielky zatají. Pravdivosť tohto tvrdenia podporuje teda aj samotné vyjadrenie syna D. D. na OO PZ v Malackách zo dňa 11.04.2022 o tom, že splnomocnil svoju matku na preberanie zásielok. Nič to však nemení na skutočnosti, že žalovaný sa nikdy k žiadnym zásielkam jemu

adresovaným nedostal. S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby súd žalobu žalobkyne v celosti zamietol a aby žalobkyňu vylúčil z užívania Nehnuteľností. 3. Dňa 07.07.2023 doručil žalovaný na súd žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, v ktorej okrem iného uviedol, že žalobkyňa absolútne nerešpektuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v tejto veci a neoprávnene bráni žalovanému v užívaní Pozemku, odmieta mu vydať jeho osobné veci a tiež vymenila zámky na bráne a na ďalšej nehnuteľnosti – stavbe, ktorú žalovaný môže užívať. 4. Súd na prejednanie veci nariadil viacero pojednávaní, na ktorých vypočul žalobkyňu i žalovaného, vykonal dokazovanie nimi predloženými listinnými dôkazmi: Úradný záznam č. ORP-P-333/MaOPP2-2020 z 10.06.2020, Záznam o podaní vysvetlenia J. D. zo dňa 13.09.2021, Potvrdenie o podaní trestného oznámenia č. ORP- 197/MC-MC-2022, Záznam o podaní vysvetlenia D. D. z 09.07.2021, Potvrdenie o podaní oznámenia priestupku zo dňa 28.08.2021, Záznam o podaní oznámenia o priestupku č. ORP-P-416/MA-OPP 2-2021 zo dňa 28.08.2021, Potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 22.10.2021, Záznam o podaní oznámenia o priestupku č. OPRP-519/MA- OPP2-2021 zo dňa 22.10.2021, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-MAOVVS- 2020/010860-3 zo dňa 17.06.2020, Výpis z evidencie priestupkov MV SR z 03.04.2022, Záznam o podaní oznámenia o priestupku č. ORP-P-570/MA-OPP2-2021, Záznam o podaní oznámenia o priestupku č. ORP-P-570/MA-OPP2-2021 zo dňa 28.11.2021, Záznam o podaní vysvetlenia č. ORP-P-122/MA-OPP2-2022 zo dňa 03.04.2022, Upovedomenie o zastavení konania č. OU-MAOVVS-2023/017179-012 z 27.07.2023, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. U901966, Úradný záznam OO PZ Malacky č. ORP-P-570/MA-OPP2-2021, Uznesenie OS MA 32C/47/2022 z 14.04.2022, Uznesenie KS BA 1Co/8/2022 z 25.05.2022 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ako aj výsluchom navrhovaných svedkov: D. D. J., J. O., J. E. a J. B.. Nižšie sú zhrnuté ako vyjadrenia strán na jednotlivých pojednávaniach, tak i obsah svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov. 5. Na pojednávaní dňa 02.10.2023 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalovaný zhrnul, že žalobkyňa sa domáha vylúčenia žalovaného z užívania domu z dôvodu fyzického a psychického napádania zo strany žalovaného. Súd vydal neodkladné opatrenie na základe vymyslených a účelovo podaných oznámení na orgánoch polície zo strany žalobkyne. Obeťou je v skutočnosti žalovaný, ktorého v Rodinnom dome fyzicky napádal syn spolu so žalobkyňou. O účelovosti oznámení podávaných žalobkyňou svedčí tiež žalovaným predložený záznam zo spisu vedeného na začiatku políciou, v ktorom sama policajtka konštatuje, že žalobkyňa žalovaného provokuje, nahráva ho a smeje sa mu. Takto sa nechová fyzicky a psychicky týraná osoba. O tom, že žalovaný je obeťou, svedčia aj ďalšie veci. Žalobkyňa so synom žalovanému odmontovali rúry od pece do komína, aby mu zabránili kúriť. Syn žalovanému ukradol 15 m3 dreva, žalobkyňa taktiež fyzicky žalovaného napadla tak, že ho udrela metlou po hlave, o čom žalovaný doložil záznam z výpovede dcéry. Celé je to motivované úsilím syna žalobkyne získať rodinný dom. Žalovaný bol práceneschopný po tom, čo ho syn udieral zozadu päsťou do hlavy a následne ho fyzicky napadla aj žalobkyňa. Vždy keď bola k stranám privolaná polícia, chovali sa k žalovanému ako k agresorovi a žalovaný nevedel prečo. Až následne zistil, že má vo výpise z priestupkového registra veľmi neštandardne uvedený priestupok, že dlhodobo požíva nadmieru alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu napáda svoju manželku fyzicky aj slovne vulgárnymi výrazmi výslovne uvedenými v registri. Žalovaný následne toto konanie obnovil a v súčasnosti je tento záznam vymazaný a konanie zastavené. V predmetnom rodinnom dome má trvalý pobyt tiež syn, ktorý má rovnaké meno ako žalovaný a žalobkyňa na základe splnomocnenia preberá jeho zásielky. Poštu adresovanú pre žalovaného, ktorá nebola označená rokom narodenia, tak zjavne preberala žalobkyňa a žalovanému následne odovzdala len tú poštu, ktorá jej vyhovovala. Žalovaný od správnych orgánov žiadal, aby poštu označovali dátumom narodenia, ale vyjadrili sa, že kvôli GDPR a nastaveniam systémov to nie je možné. Po všetkých týchto problémoch si žalovaný vybavil, aby mu poštu nedoručovali domov, ale do schránky na pošte. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci mu bol neodkladným opatrením zakázaný iba vstup do Rodinného domu, žalobkyňa mu bráni aj vo vstupe na Pozemok a do ďalšej nehnuteľnosti na Pozemku. Vymenila zámky na vchodovej bráne. Žalovanému tiež odmieta vydať jeho osobné veci. V súčasnej dobe sa tohto žalovaný domáha v konaní vedenom na tomto súde. Všetky tieto skutočnosti a ním predložené dôkazy svedčia o tom, že obeťou je žalovaný, ktorý je vystavovaný nielen psychickému, ale i fyzickému násiliu zo strany žalobkyne a jej syna. Žalobkyňa následne uviedla, že pokiaľ ide o incidenty medzi manželmi, policajná hliadka bola do Rodinného domu privolaná opakovane, pričom viackrát išlo o tých istých policajtov. Konflikty medzi manželmi začali už pred rozvodom. Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť

v júli 2020, avšak po rozvode ešte manželia bývali spolu a dochádzalo medzi nimi ku konfliktom z dôvodu agresívneho správania žalovaného pod vplyvom alkoholu. Nie je pravdou, že by žalobkyňa napádala žalovaného alebo že by bola iniciátorkou konfliktov. Naopak starala sa o žalovaného, keď ochorel v roku 2021 na Covid, varila mu a prala, pričom mu žiadnu starostlivosť už poskytovať nemusela. Dňa 03.04.2022 došlo k vykázaniu žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti, pričom to policajti riadne a správne posúdili a vyhodnotili, kto je agresorom a kto obeťou. Žalobkyňa na žalovaného podávala viacero oznámení v dňoch 27.04.2020, 23.09.2020, 06.07.2021, 27.11.2021, 03.04.2022. Žalovaný taktiež podal na žalobkyňu viacero oznámení, kde všetky jeho podania boli odmietnuté. Ak by žalobkyňa bola v skutočnosti osobou, ktorá sa dopúšťa protiprávneho konania, bola by voči nej nepochybne vyvodená trestnoprávna alebo priestupková zodpovednosť. Nemôže byť pravdou tvrdenie žalovaného, že pôvodcom konfliktu je syn, ktorý chce získať dom, keď konanie o vyporiadanie BSM sa nijako netýka detí, ale len spoločného majetku bývalých manželov. Žalovaný odpovedal, že je pravdou, že žalovaný podával oznámenia na polícii, viackrát chcel aj na políciu telefonovať, ale bolo mu v tom zabránené odobratím telefónu. Podania žalovaného neboli odmietnuté, ale boli postúpené na správny orgán a následne boli príslušné konania zastavené. Rovnako bolo postupované aj ohľadom všetkých podaní žalobkyne. 6. Žalobkyňa pri výsluchu súdu uviedla, že so žalovaným prežila celý ich spoločný život. Už keď bola prvýkrát tehotná, tak ju žalovaný sotil, bol vtedy u nich jeho nejaký kamarát. Tie vulgarizmy, ktoré sa píšu v žalobe, boli u nich na dennom poriadku. Žalobkyňa to nechala tak, lebo mali deti, ale akonáhle odrástli, tak sa rozhodla ich vzťah riešiť. Keď sa brali, manžel bol polosirota a vtedy ich podržali rodičia žalobkyne a jej brat. Teraz žije len z dôchodku, pretože žalovaný vybral všetky ich úspory a evidentne sa na toto všetko pripravil. 25 rokov si vydržuje rozvedeného chlapa, s ktorým žije a dohaduje sa s ním o financiách, pričom žalobkyňu vyčleňuje. Celé dni trávil len s ním a následne v podnapitom stave večer jej robil scény. Pred 25 rokmi jej žalovaný oznámil, že s nimi tento pán bude bývať, a to napriek jej nesúhlasu. Aj preto vymenila tie zámky, pretože tento pán mal na základe súhlasu žalovaného prístup do ich domu. Keď sa v roku 2014 dopočula, že mal žalovaný priateľku, také scény jej robil, že spávala v noci zamknutá. Preto si žalovaného nahrávala, aby mala voči nemu nejakú ochranu. Po tom, čo bol žalovaný vykázaný z domu, má žalobkyňa veľký pokoj. Namontovala si na dom kameru, pretože sa jej žalovaný vyhrážal cez telefón, že aj keď dom dostane, tak jej ho podpáli. Bolo to v čase, keď sa s ním chcela mimosúdne dohodnúť. Aj teraz žalovaný jazdí autom popred ich dom. Prechádza tadiaľ aj ten ich bývalý spolubývajúci, možno preto aby žalobkyňu kontrolovali. Po rozvode jej tiež niekto polial auto kyselinou a zišiel jej z neho lak. Syn jej následne kúpil zánovného golfa a tiež sa o ňu stará po finančnej stránke, platí jej všetky náklady a dal jej tiež kreditku na nákupy. Žalobkyňa si myslí, že keď žalovaný jazdí okolo jej domu, tak ju asi sleduje. Dáva si pozor, lebo nevie, čo môže očakávať. Vyhýba sa stretnutiam s ním. Už v roku 1990 mali incident, kedy žalovaný dobehol za ňou do izby so sekerou, ale nič sa potom nestalo. Odkedy bol žalovaný vykázaný, žalobkyni telefonoval, ale ona ho má zablokovaného. Od marca jej cez plot prehadzoval aj kvety a do schránky dával listy, ale ona mu už neverí a nechce mu dať ďalšiu šancu. Už v novembri roku 2018 ju aj s dcérou vyhodil, strávila potom Vianoce v rodičovskom dome. Po tomto mu ešte dala šancu, lebo jej volal, že do 20 minút bude mŕtvy. Ale do mesiaca bola situácia zase naspäť a opäť jej robil večerné scény. Na otázku, akým spôsobom a koľkokrát ju žalovaný fyzicky napadol, uviedla žalobkyňa, že ju bil veľakrát, nedá sa to ani spočítať, aj žiarlivostné scény jej robil. Políciu nevolala, ona ho chránila a mala malé deti. On bol za komunistov veľký komunista a tí vtedy boli chránení. Ale scény a bitky začali už keď sa nasťahovali do bytu. Žalovaného si nahrávala aj pred rozvodom, keď si vydržoval P. Q. a žalobkyňa spávala v kúpeľni zamknutá, lebo na ňu vykrikoval, že čo urobí a škaredo nadával. Žalovanému odmieta umožniť vstup do dvora a prístavby, pretože sú s tým spolubývajúcim zohratí a všetko jej už pobrali. So synom upratali neporiadok, čo tam nechal. Ani nevie, čo by tam mohol chcieť. Tiež má z neho obavy, lebo je nebezpečný. Napokon žalobkyňa poprela, že by mala splnomocnenie od syna na preberanie zásielok. 7. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že mal s manželkou ťažký život, po nociach sa flákala a opíjala a o ich deti sa nestarala. Dokonca malé deti zamkla doma. Raz jej nebolo dva dni, hľadal ju u rodičov a nenašiel. Taktiež zvádzala iných chlapov, dokonca aj vedúceho v Priemstave, kde spolu pracovali. Žalovaný jej toto všetko toleroval. Mala tiež za alkohol zobratý vodičský preukaz. Majú spolu tri deti: dve dcéry a jedného syna, pričom žalobkyňa má s dcérami zlý vzťah, hovorí o nich vulgárne, nebola ani na dcérinej promócii. So synom nemá dobrý vzťah žalovaný, keďže je vagabund. Žalovaný vyrastal u starého otca ako úplná sirota a na rozdiel od žalobkyne si vie vážiť peniaze. Postavil dom a dve chaty, z toho jednu napísal na syna. Žalobkyňa chcela, aby na syna napísal aj dom, že inak sa rozvedie.

Pri rozvode jej len povedal, že ak jej tak bude lepšie, nech sa rozvedie. Žalovaný žiadne problémy s alkoholom nemal, pracoval ako vodič z povolania. Žiadneho násilia sa voči žalobkyni nikdy nedopustil. Nie je pravda ani ten incident so sekerou. V roku 2018 ho syn napadol po tom, čo sa ho pýtal, čo bude robiť v živote ďalej, skoro žalovaného zadusil. Na polícii ho ale neudal. Syn mal celý život exekúcie, nikdy nemal peniaze, mal vodičák zobratý za alkohol a na cestách spôsobil veľké množstvo problémov. Žalovanému sa vyhrážal, že ho znesie zo sveta. Žalobkyňa len všetko chcela dať jemu. Pokiaľ ide o toho spolubývajúceho, tak žalovaný postavil z odpadu jednu ubytovňu na pieskovni, kde prevádzkuje sezónny bufet a ubytovňu. Keďže sa to nachádza v lese v D. E., tak tento pán tam býval, aby to strážil. Žalobkyňa mu nikdy v podnikaní nepomáhala. Pomáhajú mu občas len dcéry. Pokiaľ ide o úspory, všetky peniaze zostali doma, keď žalovaného brala polícia a ona všetky dala asi synovi. Žiadne auto jej nepolial kyselinou, je vyučený autolakýrnik, prečo by to robil. Žalobkyňu ani neprenasleduje, to ona stále jazdí tam, kde sa žalovaný nachádza. Do toho žalovaného aj dcéru prenasleduje syn s autom. Žalovaný sa bojí o život. D. napísal na dcéru a teraz tam býva. Po rozvode so žalobkyňou spolu nespávali, on ani nechodil do jej izby. Ráno radšej išiel preč, keď tam bol, tak ho stále provokovala, nadávala mu. On jej len hovoril, aby počkala na súd, preto jej písal aj tie listy, aby sa spamätala. Žalobkyňa žalovanému hovorila, aby odtiaľ vypadol, že to jeho dom nebude, jednoducho ho stále šikanovala. Problém bol aj s drevom, nechcela, aby ho tam mal, ale on jej povedal, že je tiež spoluvlastník. Keď večer prišiel, už bola v jeho izbe, aby mu nadávala a šikanovala ho. Z domu vyštvala aj dcéru, teraz býva so žalovaným. Pokiaľ ide o fyzické útoky žalobkyne na žalovaného, raz ho udrela metlou po hlave, bolo to už po rozvode a bolo to vtedy, keď riešili incident s drevom, ktoré si žalovaný zložil na dvore a syn ho potom niekam odviezol. Celkovo ho napadla viackrát, a to aj po rozvode napr. ho len tak udrela varechou popri tom, čo ho vyhadzovala z domu. Ono to bolo vždy, keď sa hádali, žalobkyňa žalovaného totiž vždy provokovala a popri tom to natáčala. Žalovaný na ňu ale nikdy ruku nepoložil. Aj syn žalovaného napadol viackrát. Raz to bolo v novembri za to drevo, potom v apríli, keď prišiel. Žalovaný vtedy chcel volať policajtov a žalobkyňa naňho skočila, dal si ruky za chrbát a nepodarilo sa im zobrať mu telefón. Napadli ho v jeho posteli. Celý dôvod je ten, že synovi nič nedal z pieskovne. Žalovaný poprel, že by pravidelne užíval alkoholické nápoje ani že by chodieval do spoločného domu v podnapitom stave, rovnako poprel, že by žalobkyňu sledoval a vyhľadával jej prítomnosť, do spoločného majetku má však rovnaký prístup ako ona. Pokiaľ ide o listy zasielané žalobkyni, uviedol žalovaný, že jej napísal list, aby sa nejako rozumne dohodli, lebo jej zmýšľanie je úplne mimo. Ona chce všetky majetky a všetko len synovi, dcéram nič. Ešte sa o nich veľmi škaredo vyjadruje. 8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 29.01.2024 do spisu založila svoje rukou písané vyjadrenie, v ktorom popísala prakticky celý svoj život, a to vrátane zoznámenia, okolností uzavretia manželstva i spoločného života so žalovaným. Pokiaľ ide o fyzické či psychické násilie, ktoré sa mal žalovaný voči žalobkyni dopúšťať a ktoré je predmetom tohto konania, uvádzala žalobkyňa, že od zakúpenia a nasťahovania sa do spoločného bytu v J. v roku 1978 to začalo. Žalovaný chodil domov opitý, začal ju urážať, ponižovať, zakazoval jej prístup k peniazom, ako tehotnú ju sotil, robil jej aj žiarlivostné scény. Potĺkol doma všetky taniere a nútil ju, aby sa mu priznala k nevere. Žalovaný si k nim domov vodil aj kamarátov na oslavy s alkoholom. S deťmi žalobkyni vôbec nepomáhal. Naopak ju pred deťmi bil až do krvi. Raz ju začal biť a kričať na ňu aj na verejnosti, keď išli na akciu s kolegami z práce, a to zo žiarlivosti. Následne pred ním začala utekať, potom však spadla do rokliny a on ju dobehol a celou cestou v aute naspäť do J. ju bil, z čoho bol šofér auta zhrozený. Mala zlomenú kľúčnu kosť a bola celá modrá. Zbil ju raz aj keď pracovala v Jednote priamo na pracovisku, lebo sa mu nepáčilo, že veľa času trávi v práci. 9. Na pojednávaní dňa 22.04.2024 uviedol žalovaný, že nič z toho, čo žalobkyňa v jej liste uvádzala, nie je pravda a už vôbec nie, že by ju niekedy napadol. Ona si žila veľmi nadpriemerne, o všetko sa staral žalovaný a zarábal. Do spisu založil tiež list s vlastným vyjadrením, kde popísal ich životné okolnosti z vlastného pohľadu a uviedol, že vždy bol veľmi pracovitý a preto bol menej doma. Nikdy ženu nenapadol, ona však mala vždy problém s chlapmi, udržiavala s nimi mimomanželské styky. Ona viac žiarlila na neho, vymýšľala si napadnutia, ale ak to bola pravda, mala to riešiť. Viackrát ju priniesli aj domov opitú, keď pracovala v pohostinstve. Všetko jej toleroval a ona z neho spravila agresora a alkoholika. Ako by mohol byť žalovaný alkoholik, keď dve tretiny života strávil za volantom. 10. Súd vykonal výsluch svedka D. D. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je synom strán sporu. Svedok uviedol, že mu je veľmi ľúto, že sa to takto skončilo, ale otec to takto chcel. Nevedeli sa dohodnúť mimosúdne, tak museli podať tento návrh. Svedok s rodičmi žil v spoločnej domácnosti a domáceho násilia sa dopúšťal vždy otec, z maminej strany to nikdy nebolo. Svedok 20 rokov pracoval v zahraničí a domov chodil do

roka tak štyrikrát. Teraz už pracuje ako kamionista na týždňovkách a víkendy trávi doma. V tom minulom období sa počas jeho prítomnosti nič medzi stranami nedialo. J. mu hovorila, že k násiliu dochádzalo, keď nebol doma. S otcom sa dohodol, že si na pozemku strán prerobí existujúcu stavbu. Bolo to pohostinstvo a svedok si to prerobil na bývanie. Následne tam zavolal celú rodinu, ale jeho sestry začali mať s týmto nejaký problém. Svedok sa odtiaľ odsťahoval. Už sa zmieril s tým, že jeho nainvestované peniaze už neuvidí. On to prerábal na základe ústnej dohody s rodičmi. Potom, čo mama požiadala o rozvod manželstva, zostali rodičia spolu bývať a dochádzalo ku konfliktom. Sám bol svedkov viacerých násilných konfliktov, ale najmä videl, ako v novembri 2021 otec prišiel domov s tým, že mu sestra povedala, že má asi covid. Mama ho preto požiadala, aby si dal rúško, keďže sa dalo predpokladať, že bude chorý aj on. Ako mu ho podávala, tak ju kopol dvakrát do brucha, načo mama zostala ležať na zemi. Svedok prišiel za ňou a zavolali 112. Otec medzitým zavolal na políciu a vymyslel si, že to oni ho napadli. Privolaní policajti boli z toho zmätení, že komu majú veriť. Riešilo sa to na polícii a svedok s matkou žiadali vylúčenie z užívania. Nevie, ako dopadlo to trestné konanie, to vie právnik. Následne otec pokračoval v chodení domov v opitom stave a vyhrážal sa, že mama nič nedostane, že všetko je jeho. V apríli 2022 prišlo k ďalšiemu incidentu, kde sa otec vyhrážal, že mamu zabije, že zabije ich obidvoch, načo mama odišla vedľa a zavolala políciu, ktorá za 20 min. prišla. Otec bol vtedy zadržaný v CPZ a vykázaný z nehnuteľností. Následne na syna podal trestné oznámenie za vyhrážanie. Svedok nikdy nechcel nikomu ublížiť, ani nemá čas nikoho prenasledovať ako tvrdí žalovaný, keďže pracuje ako kamionista a cez týždeň nie je doma. To skôr žalovaný prenasleduje ich. Odkedy je otec vykázaný je kľud. Každý býva v inej nehnuteľnosti a rieši sa rozdelenie majetku. Iniciátorom a agresorom v tomto vzťahu je otec. Svedok mame pomáha, aj s otcom vychádzal, ale nevie, čo mu sestry narozprávali. On tvrdí, že mu zmizli nejaké úspory, ale tie si on zobral už predtým. Otec rozširuje o synovi nepravdivé veci, aj o ďalšom svedkovi, ktorého tu majú pred pojednávacou miestnosťou. Žalovaný je agresívny aj keď je triezvy, nieto keď si vypije. Mama mu to celý život tolerovala, ale už to nebolo únosné. Žalovaný je na svedka agresívny, šíri o ňom rôzne veci nielen medzi ľuďmi, ale podáva aj rôzne oznámenia na polícii. Je to agresor a nedá sa s ním dohodnúť. Po rozvode sa mali normálne dohodnúť na vyporiadaní. Otec si neuvedomuje, ako to mamu trápi, keď tu musí sedieť. Pokiaľ ide o užívanie alkoholu zo strany žalovaného, uviedol svedok, že už keď boli deti, tak tam bol alkohol. Ako začali podnikať, tak ho bolo viac. Teraz s otcom nie je v kontakte, tak sa nevie vyjadriť, ako to má aktuálne. Konflikty vyvolávala niekedy aj žalobkyňa, ale to boli vždy len také blbosti, že by ho napadla, to nie. Žalobkyňa podľa svedka nebola nikdy vykázaná zo spoločného obydlia, iba žalovaný ju vymkol v novembri 2018 a dva mesiace sa nevedela domov dostať. Na otázku PZ žalovaného, ako často svedok chodil do rodičovského domu do roku 2019 a po roku 2019, uviedol svedok, že v roku 2019 tam nebol celý rok, ale s mamou sa stretával každý deň, keďže prebýval na jej rodičovskom dome, ktorý prerábal. Do roku 2017 do domu strán chodieval asi štyrikrát do roka, keďže to bolo obdobie, kedy pracoval v zahraničí a stalo sa aj, že nebol pol roka doma. Po roku 2017 je u nich každý víkend s výnimkou toho roku 2019. V tom roku 2019 tam nechodil, lebo tam bývala jeho sestra s manželom, ktorí si to neželali. Na ďalšiu otázku PZ žalovaného, aby popísal konkrétne incidenty fyzického násilia medzi stranami, keďže pri výsluchu predtým uviedol, že to videl aspoň päťdesiatkrát, uviedol svedok, že keby mu bolo povedané, ktorý rok má popísať, tak popíše. On si všetko dobre pamätá. Už v detstve od neho dostávali v opitosti ako deti, tak i mama, napr. videl ako ju skopol na zem, kopal do nej a z nej sa valila krv. Políciu nevolali, svedok bol vtedy dieťa a vtedy to bolo normálne. V dospelosti videl napríklad ako žalovaný skákal po mame na zemi a kopal ju. Nevolal políciu ani vtedy. Ono sa to vždy urovnalo. Vždy tak za hodinku prišiel žalovaný za žalobkyňou a začal to s ňou urovnávať. Na otázky PZ žalovaného napokon uviedol svedok, že len vypomáha mame, platí jej právnika a čaká s ňou spoločne na výsledok. Nedalo sa znášať to, že aj napriek rozvodu manželstva pretrvávala u otca agresivita a vyhrážky, namiesto toho, aby sa s mamou dohodol. Mama dala otcovi návrh mimosúdnej dohody a on sa mal vyjadriť v lehote 15 dní, inak to dá mama na súd. Návrh dohody dávali spoločne dokopy aj s právničkou. Mali sa dohodnúť o majetku, ale otec sa nevyjadril. Svedok poprel, že by niekedy fyzicky napadol otca alebo by sa mu vyhrážal, to otec napadol jeho. Existuje nahrávka, kde sa otec vyhrážal mame, že ju zabije. Svedok nikdy nevidel, že by jeho matka nejako provokovala otca. Ďalej svedok sám od seba uviedol, že na minulom pojednávaní PZ žalovaného uvádzal, že sa mal svedok otcovi vyhrážať zabitím, ale toto trestné oznámenie otca bolo postúpené na priestupkové konanie, kde vec bola skončená tak, že sestry sú proti svedkovi zaujaté, čiže to bolo ukončené bez odsúdenia. Nevie, prečo sa PZ žalovaného k tomu stále vracia. Svedok výslovne uviedol, že si čítal zápisnicu z minulého pojednávania, odkiaľ o týchto obvineniach vie. Zápisnicu z pojednávania mu dal prečítať ich právnik, keď im zápisnica prišla. Svedok potvrdil, že sa o celej veci baví aj s právnikom aj s jeho mamou. Na to PZ žalovaného namietol, že výpoveď svedka nemá vzhľadom na túto skutočnosť žiadnu výpovednú hodnotu a výsluch svedka ukončil.

11. Na pojednávaní dňa 22.04.2024 bola vypočutá dcéra strán sporu R. J. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je najmladšou dcérou strán sporu. Uviedla, že neprišla s tým, aby komukoľvek poškodila, len chce uviesť skutočnosti na pravú mieru a vypovedať, čoho bola svedkom ona. Vzťah medzi jej rodičmi bol rozvrátený už dlhé roky. Ona nikdy svedkom fyzického útoku otca na matku nebola. Bola však svedkom viacerých verbálnych útokov, ktoré boli vždy iniciované matkou. Otec bol vždy k nim prísny ale spravodlivý a keď im nemal pomôcť, tak neublížil. S mamou nemá blízky vzťah, ako to býva bežné, ale nezazlieva jej to. V rodine mali aj tragédie, kedy v roku XXXX zomrela jej sestra. Práve ona sa prednostne podieľala na jej výchove, robila so svedkyňou úlohy a podobne. Na spoločné dovolenky ako rodina nechodili. Otec vždy pracoval, aby ich zabezpečil. Podporoval svedkyňu aj v štúdiu na vysokej škole, ktoré úspešne ukončila. Otec sa ich snažil zabezpečiť a mama sa starala o domácnosť. Svedkyňa s nimi bývala v jednej domácnosti, ale v roku 2016 začalo dochádzať ku konfliktom zo strany jej brata, ktorý začal mamu manipulovať. Ona sa snažila sa k mame aj naďalej správať úctivo. Doniesla jej aj výslužku zo svadby, ale na druhý deň si ju našla prehodenú cez plot aj s rozbitou fľašou vína. V spoločnej domácnosti s rodičmi bývala približne do roku 2017 alebo 2018. Odchádzala zhruba keď sa začínalo rozvodové konanie. Svedkyňou fyzického útoku matky na otca bola raz, a to už v čase, keď boli rozvedení. Matka vtedy otca buchla metlou. Svedkyňa vtedy bola s terajším mužom na nákupe, keď jej volal otec celý rozrušený s tým, že priviezli drevo, zobrali mu telefón ale poriadne mu nerozumela, čo sa vlastne stalo. Nechali celý nákup tam a išli za otcom, s ktorým išli do miesta trvalého pobytu. Tam sa už nachádzal jej brat aj s tromi-štyrmi kamarátmi, s ktorými vyhadzovali von z dvora drevo zakúpené otcom na kúrenie. Strhla sa tam slovná roztržka a boli privolaní aj policajti. Následne mama buchla otca po hlave metlou a ešte ho aj potom brat strkal. K zraneniu vtedy neprišlo. Oni sa tam hádali, prišlo k strkanici a následne dorazili policajti, ktorí celý konflikt ukončili. Na otázku, či bola svedkyňa prítomná, keď bol žalovaný vykázaný zo spoločnej domácnosti, uviedla, že bola čiastočne prítomná. Otec bol v ten deň u nich a pripravovali si jedlo s tým, že ona mala na sebe respirátor, lebo jej kolegyňa z práce mala pozitívny test na covid. Svedkyňa mala antigénový test negatívny, ale upozornila otca, že sa to môže vyvinúť všelijako a mal by to dať vedieť aj mame. On sa bál ísť domov, že čo sa udeje. Ale ešte svedkyňa ho posielala, že si pôjde ľahnúť. On išiel na bicykli domov s tým, že býva kúsok od svedkyne. Neubehlo ani 15 minút a volal jej veľmi rozrušene, že má asi rozbitú hlavu, že tam nad ním doteraz stál brat a prosil ju, aby prišla. Oni zavolali políciu na otca s tým, že mal mamu kopnúť do brucha. To je podľa nej úplne vylúčené, keď otec mal dlhé roky problémy s nohami, a to asi dnu alebo migrujúcu artritídu. Ledva ide a strašne mu opúchajú nohy. Navyše mal predtým ťažký covid, kde asi 3 - 4 mesiace bol doma a mal zápal pľúc. Svedkyňa následne dorazila na miesto, ešte ju brat obviňoval z porušovania zákona, že tam prišla pozitívna. S policajnou hliadkou, ktorá tam bola, sa nerozprávala, lebo sa jednalo o zásahovú jednotku, ohľadom ktorej jej bolo následne na oddelení vysvetlené, že oni sa s nikým nerozprávajú, len riešia situáciu. Brat ich akurát upozorňoval na ten covid. Tak im povedala, že je podľa nej všetko v poriadku, keďže má FFP 3 respirátor. Oni následne zobrali otca na oddelenie a svedkyňa išla za ním. Vzhľadom na časový odstup si to už podrobne nepamätá. V tejto veci zrejme nebola vypočutá ani ako svedok. Vzťah medzi svedkyňou a jej matkou je narušený, pričom svedkyňa uviedla, že nikdy nemali nijaký vzťah. Matka ju vždy podceňovala a hovorila o nej, že študuje, pretože sa jej nechce robiť, hoci už od strednej školy pracovala brigádne. Matka je taká „dramaqueen“ a vyvoláva hádky. Ich komunikácia vždy skončila konfliktom. Hlavne si ale myslí, že tou príčinou je to podceňovanie a tiež vyjadrenia typu, že mala dcéru hodiť o zem keď sa jej narodila alebo po smrti sestry keď uvádzala, že dobrá dcéra jej zomrela a jej ostalo toto. Na otázku, či svedkyni neprišlo čudné, že získala podiel na nehnuteľnosti zaopatrovacou zmluvou, v ktorej sa zaviazala poskytovať starostlivosť len otcovi a nie matke, uviedla svedkyňa, že matka previedla na brata dom po rodičoch. Myslí si, že keď to s nimi takto ukončila, tak by sa o ňu mohol postarať on. Samozrejme ale by jej pomohla aj ona, keby to potrebovala, a to aj bez zaopatrovacej zmluvy. Je to stále jej matka. Práve matka to s nimi ukončila tým, že ich doslova aj s jej terajším manželom vypoklonkovala z domu, keď' uviedla, že si neželá, aby tam býval. Tak vtedy odišla s ním. Následne jej poslala list cez právničku, že si neželá, aby dcéra chodila na Pozemok. Napriek tomu sa snažila s ňou vzťah udržiavať, napr. jej prišli gratulovať k narodeninám, ale doslova sa pred nimi schovávala na dvore a následne povedala, že darček nechce. Oni jej ho tam nechali, ale zostal tam položený rok. Na otázku, ako verbálne napádala žalobkyňa žalovaného, uviedla svedkyňa, že na chodbe mali pri schodoch kachle na drevo, pri ktorých si zvykli sedieť a matka tam po tme čakávala, kedy otec príde domov a hneď naňho spustila všelijaké komentáre a provokácie. A takto postupovala aj voči svedkyni. Ona tým vždy vyprovokovala druhú stranu k nejakej reakcii s tým, že ona bola akoby čistá. S odstupom času sa neskôr tvárila, že ona to nespôsobila. Podľa svedkyne otec alkoholické nápoje nadmerne nepožíval, dal si jedno dve pivá, ale to nie je nadmerné. Nestalo sa, že by niekedy nevedel chodiť. Boli časy, kedy alkohol nadmerne

konzumovala matka, ktorú raz našla spiacu v spálni, pričom nechala otvorený a voľne prístupný ňou prevádzkovaný bar. 12. V konaní bola vypočutá tiež svedkyňa J. O., nar. XX.XX.XXXX, najstaršia dcéra strán sporu. K predmetu sporu uviedla, že každý z rodičov má svoju povahu. Medzi nimi nedochádzalo k dohode a často sa v manželstve hádali, a to počas celého života svedkyne. Jej je nepríjemné, že musela prísť na súd, ani sa to podľa nej nehodí vo vzťahu k rodičom. Ona z tohto nič nespôsobila, naopak sa snažila držať sa v úzadí, aby si svoje konflikty vyriešili samy. Na toto má však veľký vplyv jej brat, ktorý sa medzi nich zamiešal. Nikdy nebola svedkyňou fyzického útoku jednej alebo druhej strany. Na otázku súdu, či bola svedkom psychického násilia resp. či sa jedna alebo druhá strana voči druhej dopúšťala urážok, osočovania a ponižovania a podobne uviedla svedkyňa, že nebude klamať, keďže strany sa urážali navzájom. V spoločnej domácnosti s rodičmi žila do jej 18 rokov. Iniciátorom konfliktov bol raz jeden, potom druhý. Väčšinou to bolo za úplne bežné veci, ktoré by sa ľahko dali pri vzájomnom porozumení zvládať. Ale každý je nejaký a koná si podľa svojho. Ona tam bola snaha, aby spoločne fungovali, ale nevedeli sa zhodnúť ani na bežných veciach, ale aj to podľa svedkyne patrí k životu. Myslí si, že mama z otca nemala strach, obaja sú dostatočne silní ľudia. Na otázku, či niekedy svedkyňa zažila slovné útoky alebo fyzické zo strany otca, uviedla, že fyzické útoky nie a slovné útoky boli, ale vždy opodstatnené tým, keď chcel aby boli v niečom lepší alebo nepostupovali tak, ako mali podľa neho. Nehovorí však, že nejaké výchovné zaucho nepadlo. Z domu neodišla kvôli otcovi, ale kvôli tomu, že už v mladom veku vedela, že chce žiť inak. Od 16 mala priateľa, ktorý je teraz jej manželom a k nemu odišla. Pri vykázaní otca zo spoločnej domácnosti nebola a uviedla k tomu, že mala dobrý vzťah aj s bratom aj s mamou, čo sa zo dňa na deň zmenilo. Vie, že otec mal nejaký problém s bratom, čo bolo aj asi spúšťačom toho, čo sa stalo doma. Svedkyňa si myslí, že to spôsobil brat. Keby sa medzi nich nemiešal, tak by sa všetko medzi nimi nejako urovnalo. K požívaniu alkoholu žalovaným uviedla, že ho nikdy nepožíval v takej miere, že by bol alkoholik. Pod vplyvom alkoholu nedochádza u otca k zásadnej zmene správania, žiadnu agresiu nepostrehla. Alkohol konzumovala aj matka. Na otázku, ako vníma, že na ňu žalovaný previedol v roku 2020 pred rozvodom na základe zaopatrovacej zmluvy spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pričom sa zaviazala poskytnúť starostlivosť len otcovi uviedla, že on skončil aj so sestrou na ulici, tak potrebovali nejaký domov. 13. Súd napokon vykonal výsluch svedka J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že pozná strany sporu a je k nim v takom kamarátskom vzťahu. Uviedol, že žalovaný uňho kedysi pracoval, keď svedok rekonštruoval dom asi v roku 2017-2018. Tam ho spoznal z tej peknej stránky, skamarátil sa s ním, ale teraz ukázal svoju pravú tvár. Žalovaný je sebecký, nemá k nikomu úctu, je konfliktný a keď si vypije, je agresívny Na otázku súdu, či niekedy svedok videl fyzický útok žalobkyne na žalovaného alebo žalovaného na žalobkyňu, uviedol, že keď prevádzkovali bar ako rodinný podnik, tak tam ako hosť videl, že žalobkyňa mala monokel. Vtedy bolo všetkým jasné, že to bolo z bitky. Žalovaný ju v tom bare aj verbálne napádal, ponižoval a škaredo jej nadával. Keď uňho žalovaný pracoval, sťažoval sa, že jeho manželke šibe, že nie je normálna a že s tým musí niečo robiť. Vtedy povedal, že ju musí zbaviť svojprávnosti. Vôbec to ale nebola pritom pravda. Svedok s ňou prichádzal do kontaktu a aj sa s ňou rozprával a vôbec nič si na nej nevšimol. Keď prišla so žalovaným raz reč na dedičstvo, vtedy povedal, že on nič nikomu nedá a ženu zbaví svojprávnosti, že všetko predá, postaví si domček niekde na samote, kde pôjde aj s tým svojím kamarátom a tam si aj dožije. Na otázku, či sa niekedy žalovaný prejavoval pred svedkom agresívne, hrubo alebo násilne, uviedol, že keď si po práci vypili, tak dostal silu a vyzýval svedka, aby sa išli biť. Hrozil mu päsťou, aj na suseda hovoril, že aj jemu dá, nech len príde. Svedkom útokov na manželku bol len keď prevádzkovali bar, tam bol svedkom verbálnych urážok. V poslednej dobe už nie sú v kontakte, tak o ničom nevie. Ešte z detstva vie, že žalovaný bil ženu aj deti. Nevidel to, ale vyrastal s nimi. Jeho syn D. raz prišiel so zlomeným nosom a povedal, že mu ho zlomil otec. Oni nemali žiadne detstvo. Museli tvrdo pracovať a D. keď niečo neurobil, čo otec chcel, tak dostal bitku. V Rodinnom dome v D. E. bol svedok viackrát buď za žalovaným alebo jeho synom. Keď mala žalobkyňa modriny, svedok nevidel ako ju žalovaný napadol, ale bolo mu to vraj jasné. 14. Na poslednom pojednávaní v rámci záverečných rečí žalobkyňa uviedla, že podľa nej preukázala agresívne a násilné správanie žalovaného voči jej osobe, čo vyplynulo jednak z výpovedí jednotlivých svedkov, ale aj z tvrdení strán. Prvý vypočutý svedok D. D. J.. potvrdil, že zo strany žalovaného dochádzalo k násilnému správaniu voči žalobkyni, menovite svedok videl ako žalovaný žalobkyňu kopol do brucha. Svedok J. B. vypovedal o agresivite žalovaného pod vplyvom alkoholu, ako aj o tom, že bol svedkom verbálnych urážok a má vedomosť, že žalovaný bil ako svoju manželku tak aj deti. Výpovede

dcér strán sporu vyzneli v prospech žalovaného, avšak nemožno opomenúť, že dcéry nadobudli od žalovaného nehnuteľnosti v D. E. nie zanedbateľnej hodnoty, čím ich výpovede mohli byť ovplyvnené. Pani O. navyše v rodinnom dome strán nebývala od 18 rokov, a teda nebola osobne prítomná pri žiadnych konfliktoch. Pani E. sa z domu odsťahovala v roku 2020 tesne pred rozvodom manželstva. Žalovaný svoje necitlivé správanie voči žalobkyni potvrdil tiež tým, že na prelome mája a júna 2020, kedy už bolo vytýčené rozvodové pojednávanie previedol nehnuteľnosti na základe zaopatrovacej zmluvy na dcéry, kde jeho úmyslom bolo tesne pred predpokladaným zánikom BSM tieto nehnuteľnosti vyňať z masy BSM. Tento úkon musela žalobkyňa v rámci konania o vyporiadanie BSM napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti. Žalovaný sa tak snažil žalobkyňu pripraviť o majetok a postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Nie je pravdou, že by žalobkyňa toto konanie zahájila v úmysle žalovaného pripraviť o majetok, spraviť z neho bezdomovca, či ho vykresliť ako agresora. Naopak neexistuje žiadny právny úkon žalobkyne, ktorým by žalovaného chcela pripraviť o majetok na rozdiel od vyššie spomínaného právneho úkonu žalovaného. Práve žalobkyňa sa vždy musela brániť, a to aj súdnou cestou. Najprv musela podať návrh na rozvod následne po odmietnutí mimosúdnej dohody žalovaným musela podať návrh na vyporiadanie BSM a tiež bola nútená podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a túto žalobu. Žalovaný nikdy žiadne konanie neinicioval a nebol prinútený vynaložiť akúkoľvek aktivitu v dôsledku toho, že by mu žalobkyňa spôsobovala akékoľvek príkorie. Domáce násilie je často neviditeľné navonok, ale ubližuje jeho obetiam, ktoré sa agresorovi nedokážu ubrániť v dôsledku odlišných fyzických daností alebo psychických vlastností. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutie KS Nitra 7Co/17/2019, kde sa súd vyjadroval k obsahu pojmu násilie. Záverom žalobkyňa zhrnula, že si vytrpela so žalovaným dostatok negatívnych zážitkov, čo sa začalo stupňovať po rozvode a vyústilo do vykázania žalovaného zo spoločnej domácnosti v apríli 2022 a do nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa ešte doplnila, že žalovaný chodil domov v podnapitom stave, robil jej psychické nátlaky, trieskal dverami, žalobkyňa mala až depresívne stavy z jeho príchodov, lebo nevedela, čo ju čaká. Žalovaný jej chcel zobrať aj svojprávnosť, aby nemohla disponovať majetkom. Pokiaľ ide o vypočuté svedkyne, J. u nich vôbec nebývala, preto jej výpoveď spochybňuje. J. syn je zadobre so žalovaným, aj jeho dvakrát videla ako svoju matku udrel a žalobkyni povedal, že tam už nemá k ním chodiť, inak ju vytiahne za vlasy. So žalovaným mali spoločné úspory aj v trezore a žalobkyňa sa už potom do neho nevedela dostať. K dcére J. uviedla, že tiež bývala doma hocijako, pretože mala vždy nejakého priateľa, u ktorého sa zdržovala, preto tiež nemohla byť svedkom nejakých útokov. K incidentu, o ktorom hovorila, že ju našla spiacu, uviedla žalobkyňa, že vtedy mala úraz, keď išla zo sprchy, pošmykla sa a spadla. Keď sa po chvíli prebrala, nikto nebol doma a ona si išla ľahnúť. Pokiaľ ide o tie svadobné koláče, žalobkyňa nebola pozvaná na dcérinu svadbu, ale bola jej zagratulovať aj s kyticou a ona jej na druhý deň doniesla výslužku. Žalobkyňa ale koláče neje, tak ich dala takému R., čo k nim chodí. Vôbec nevedela, čo s nimi spravil. 15. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že konanie bolo vyvolané cielene zo strany žalobkyne, keď sa na základe vymyslených skutočností snažila spolu so svojim synom spraviť zo žalovaného agresora a zo žalobkyne obeť. Pravdou však je, že v tomto prípade je obeťou žalovaný, keď žalobkyňa spoločne s ich synom fyzicky aj inak napádali žalovaného, úmyselne ho provokovali, urážali, vyhrážali sa mu smrťou a jeho následnú reakciu si žalobkyňa hneď s úsmevom začala nahrávať na mobil, čoho dôkazom je nielen svedecká výpoveď svedkyne J. E., ale aj úradné záznamy policajtov, ktorí vyhotovili úradné záznamy na základe nahrávok predložených žalobkyňou. Neodkladným opatrením súd zakázal žalovanému vstup do rodinného domu. Súdom mu však nebolo zakázané užívať Pozemok ani vedľajšiu samostatne obývateľnú budovu, ktorú bez akéhokoľvek povolenia od žalovaného začal užívať syn žalobkyne. Žalobkyňa odmieta žalovanému vydať nielen jeho osobné veci, ale mu bráni aj vo vstupe na Pozemok a do samostatne obývateľnej budovy. Hlavným motívom konania žalobkyne a jej syna je predovšetkým pripraviť žalovaného o majetok tak, aby sa z neho stal bezdomovec. Syn sporových strán D. D. spolu so svojimi kamarátmi mu odniesol drevo, so žalobkyňou mu odmietol vydať jeho cennosti z rodinného domu tváriac sa, že tieto buď nikdy neboli alebo už neexistujú. Cennosti odmietajú vydať aj svedkyni J. E.. Na tunajšom súde je vedené aj ďalšie konanie, a to o vydanie veci. Neodkladné opatrenie súdu o zákaze vstupu žalovaného do Rodinného domu bolo vydané na základe vymyslených a účelovo podávaných trestných oznámení, pričom súd prihliadal najmä aj na skutočnosť, že z výpisu z registra priestupkov vyplynulo, že mal žalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov napádať žalobkyňu. Táto skutočnosť sa však opäť ukázala ako nepravdivá. Keďže zápis bol bez akéhokoľvek vedomia úmyselne vykonštruovaný žalobkyňou, tak žalovaný musel vykonať právne kroky smerujúce k tomu, aby bol tento záznam v z registra priestupkov u žalovaného odstránený. Priestupkové oddelenie Okresného úradu Malacky obnovilo toto konanie a následne bolo konanie zastavené. V súčasnej dobe je tento záznam

z priestupkového registra u žalovaného vymazaný. Skutočnosť, že žalobkyňa koná v tomto smere v zhode so synom svedčí výpoveď syna žalobkyne zo dňa 29.01.2024, keď tento svedok uviedol, že pred svojou výpoveďou pred súdom nielenže čítal zápisnicu z minulého pojednávania, ale sa o tejto veci bavil aj s právnym zástupcom žalobkyne, čím sa stala jeho výpoveď irelevantnou Nakoľko žalobkyňa trpí dôkaznou núdzou, tak jej syn D. D. nahovoril na svedeckú výpoveď svedka, a to svojho najlepšieho kamaráta B., aby prišiel na súd vypovedať. Tento svedok uviedol, že videl žalobkyňu s modrinami alebo že si ešte z detstva pamätá, že žalovaný bil ženu aj deti, avšak osobne to nikdy nevidel. Tieto tvrdenia nie sú absolútne pravdivé. Žalovaný nikdy žalobkyňu neudrel. Tento svedok nepoznal vzťah medzi sporovými stranami, nebýval s nimi a vypovedal účelovo. O tom, že nevypovedal pravdu, svedčila aj reakcia svedkyne J. O., ktorá po jeho výpovedi chcela spontánne reagovať na jeho výpoveď, čo však už súd nepripustil. Výpoveď J. O. nijako nezvýhodňovala ani jednu zo sporových strán a bola si vedomá, že vypovedá pod prísahou. Žalovaný má vedomosť o tom, že aj v súčasnosti sa syn žalobkyne snaží nahovárať ďalších svedkov, aby išli vypovedať proti žalovanému. Množstvo oznámení podaných na políciu žalovaným, ako aj potvrdenie o práceneschopnosti žalovaného po tom, čo ho v rodinnom dome napadla žalobkyňa so synom, ale aj úradné záznamy policajtov o obsahu zvukových nahrávok svedčia o tom, že obeťou je žalovaný. Žalovaný nikdy nemal v rodinnom dome žiadnych svedkov, keď ho žalobkyňa so synom napádali a preto sa nemohol riadne právne brániť. Agresia voči žalovanému skončí len vtedy, keď až do vyporiadania majetku sporových strán nebude mať do rodinného domu prístup žalobkyňa a jej syn. 16. Ďalšie dokazovanie súd nevykonal, a to napriek doručeným návrhom zo strany žalobkyne. Žalobkyňa navrhovala dokazovanie doplniť ešte čestnými prehláseniami H. a S. M. zo dňa 09.06.2024, N. T. zo dňa 11.06.2024, H. L., z 11.06.2024, L. T. z 12.06.2024, F. P. z 13.06.2024,J. B. z 14.06.2024, a J. P., G. N., N. I. a J. F. bez dátumu, veterinárnymi osvedčeniami z októbra 2014, a ďalej čestným prehlásením, resp. výsluchom F. M., pričom však tieto návrhy doručila do spisu, resp. predniesla na pojednávaní až dňa 17.06.2024, t.j. v deň posledného pojednávania. Keďže právni zástupcovia strán boli na predchádzajúcom pojednávaní výslovne upozornení na to, že si majú pripraviť záverečné reči a vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo odročenie termínu pojednávania, súd v súlade s ust. § 153 ods. 2 CSP na všetky uvedené návrhy na doplnenie dokazovania neprihliadol. Žalobkyňa bola v konaní od počiatku zastúpená advokátom, žalovaný jej skutkové tvrdenia od začiatku spochybňoval, súd preto nevzhliadol žiaden legitímny dôvod pre to, aby aproboval takto oneskorené predkladanie dôkazných návrhov zo strany žalobkyne a teda pri rozhodovaní s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania z týchto dôkazov nevychádzal. Súd nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním výpisu z priestupkového registra žalovaného za posledných 10 rokov, keďže žalobkyňa k tomuto dôkaznému návrhu nepredložila žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by ním malo byť preukázané, t.j. netvrdila, že sa žalovaný dopustil akéhokoľvek priestupku, čo by malo byť uvedeným výpisom preukázané. V kontradiktórnom civilnom sporovom konaní je absolútne neprípustné predkladať návrhy na doplnenie dokazovania listinami, z ktorých len majú byť zistené, „vyťažené“ skutkové tvrdenia navrhovateľa. 17. Z vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré právne posúdil, ako nasleduje.

18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 19. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. 20. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť

užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 21. Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný dôvod obmedzenia užívacieho práva manžela k domu alebo bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov za účelom ochrany manžela a blízkych osôb bývajúcich v spoločnom dome / byte s druhým manželom, pred násilným správaním tohto manžela. Ide vždy o výnimočný zásah do práv spoluvlastníka, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 123 a 144 Občianskeho zákonníka, ktorý môže byť realizovaný výhradne za splnenia zákonom stanovených podmienok v záujme ochrany práva na život a zdravie manžela / blízkych osôb. Podmienkami aplikácie tohto ustanovenia je, že manželia, prípadne i s blízkymi osobami spoločne bývajú v dome alebo byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a že jeden z manželov sa voči druhému manželovi alebo blízkej osobe dopúšťa fyzického alebo psychického násilia, prípadne je tu daná hrozba takéhoto násilia, v dôsledku čoho sa ďalšie spolužitie stane neznesiteľným. Pokiaľ ktorákoľvek z uvedených podmienok nebude splnená, obmedzenie užívateľského práva manžela k spoločnému domu alebo bytu nebude opodstatnené. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia musí mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné; uvedenú podmienku treba chápať tak, že pomery v dome alebo v byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim v byte, nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu alebo o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Súčasne musí v čase rozhodnutia súdu medzi stranami existovať spolužitie, kde však iba dočasné odsťahovanie sa jedného z manželov (napríklad na základe neodkladného opatrenia súdu či vykázania polície zo spoločného obydlia) nezapríčiňuje nenaplnenie tejto podmienky. Násilné správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, spravidla však musí ísť o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity odôvodňujúcej zásah do vlastníckeho práva druhého manžela. Splnenie týchto zákonných podmienok musí byť v konaní preukázané manželom, ktorý sa domáha súdnej ochrany, pričom aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby je vždy iba jeden z manželov. Pre úplnosť súd uvádza, že ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno za použitia analógie aplikovať aj v prípade existujúceho násilia alebo jeho hrozby v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 22. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou proti žalovanému ako jej bývalému manželovi domáha jeho úplného vylúčenia z užívania Rodinného domu a Pozemkov a žalovaný sa vzájomnou žalobou zas domáha úplného vylúčenia žalobkyne z užívania Rodinného domu a Pozemkov. Rodinný dom i Pozemky sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, ktorí sú bývalými manželmi a hoci toto bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode ich manželstva, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu nebolo právoplatne vyporiadané. Prvá podmienka pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak bola splnená. Súčasne je tu daná aktívna i pasívna legitimácia žalobkyne i žalovaného, pretože žalobu podal jeden z (bývalých) manželov proti druhému manželovi. Súd konštatuje, že i druhá podmienka aplikácie cit. ust. Občianskeho zákonníka je splnená, keďže spolužitie medzi stranami trvá. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalovanému bolo neodkladným opatrením súdu zakázané do Rodinného domu vstupovať, pretože je zjavné, že nebyť tohto rozhodnutia, žalovaný by v užívaní Rodinného domu spoločne so žalobkyňou pokračoval. Súd pre úplnosť a zamedzenie pochybností konštatuje, že vyššie uvedené podmienky sú splnené ako vo vzťahu k žalobe, tak i vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobe. Preto je potrebné sa v konaní ďalej zaoberať otázkou, či sa žalobkyňa voči žalovanému alebo žalovaný voči žalobkyni dopúšťa fyzického alebo psychického násilia a či sa v dôsledku takého násilia stalo ich ďalšie spolužitie neznesiteľným. 23. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o úplné vylúčenie manžela z užívania domu alebo bytu v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve má žalobca (manžel) povinnosť a bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (druhým manželom) majú v bezpodielovom spoluvlastníctve dom alebo byt, v ktorom spolu žijú, že sa žalovaný manžel dopúšťa voči prvému z manželov alebo jeho blízkej osobe fyzického alebo psychického násilia a že v dôsledku tohto násilia sa ďalšie spolužitie objektívne stalo neznesiteľným. Na povinnosť tvrdenia žalobcu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ním tvrdené skutočnosti aj preukázať. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (druhý manžel) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť a uvádza na svoju obranu určité skutkové tvrdenia, musí na ne vždy označiť aj dôkazy (napríklad že manželia spolu už nebývajú, že vec nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve atď.). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). V civilnom sporovom konaní sú vyššie uvedené zásady modifikované zásadou kontradiktórnosti konania vyjadrenou v ust. § 151 CSP, podľa ktorej sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 25. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). 26. V predmetnom konaní sa ako žalobkyňa, tak i žalovaný domáhali vylúčenia druhého z manželov z užívania spoločného Rodinného domu a Pozemkov tvrdiac, že druhá strana sa voči nim dopúšťa fyzického a psychického násilia. Obe strany boli vo vzťahu k nimi podanej žalobe / vzájomnej žalobe povinné uviesť úplné a pravdivé skutkové tvrdenia ohľadom existencie násilia z druhej strany, uviesť, v čom také násilie spočíva, kedy a akým spôsobom k nemu došlo a na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. 27. Žalobkyňa uvádzala v konaní, že žalovaný sa voči nej často a opakovane dopúšťal rôznych verbálnych a fyzických útokov a opakovane ju napádal, čo žalobkyňa bola nútená oznamovať príslušným orgánom. Konkrétne označila incident zo dňa 03.04.2022, kedy sa mal žalovaný správať agresívne a nebezpečne, v dôsledku čoho ho privolaná policajná hliadka vykázala z obydlia. Na pojednávaní uvádzala, že policajné hliadky volala opakovane, neuviedla však konkrétne dátumy, ani nešpecifikovala, pre aké konkrétne konanie žalovaného tieto hliadky volala. Uviedla, že na žalovaného podávala viacero oznámení v dňoch 27.04.2020, 23.09.2020, 06.07.2021, 27.11.2021, 03.04.2022, tieto oznámenia však súdu nepredložila. Pri svojom výsluchu uviedla, že ju žalovaný sotil už keď bola prvý raz tehotná. Vulgarizmy boli na dennom poriadku, robil jej žiarlivostné scény, vyhrážal sa jej, že jej podpáli dom, zbil ju veľmi veľakrát. Na preukázanie svojich vyššie uvedených tvrdení žalobkyňa súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz, navrhla len vypočuť svedkov D. D. mladšieho a J. B. (okrem iných, oneskorene predložených a súdom odmietnutých návrhov). K svedeckej výpovedi D. D. ml. však súd uvádza, že ju považoval za nedôveryhodnú, a to najmä z toho dôvodu, že svedok celkom otvorene priznával, že sa od začiatku priamo zúčastňuje celého konania, matke – žalobkyni platí advokáta, komunikuje

s ňou i s advokátom o celej veci a preto nemožno jeho svedeckú výpoveď považovať za objektívnu, neovplyvnenú jeho záujmom na veci a uveriteľnú. Svedok má s matkou dobrý vzťah, čo potvrdili všetky zúčastnené osoby, vrátane sestier svedka a naopak so žalovaným má vzťah zlý. Žalovaný na svedka podal viacero trestných či priestupkových oznámení a obviňuje ho z psychického i fyzického násilia voči jeho osobe. Konflikty medzi otcom a synom potvrdzujú tiež svedecké výpovede J. O. a J. E. a úradné záznamy polície o vypočutých zvukových nahrávkach, z ktorých sú zjavné slovné vulgárne hádky medzi týmito osobami. Aj tieto skutočnosti majú zásadný vplyv na posúdenie otázky dôveryhodnosti svedka, keďže svedok môže mať tendenciu vypovedať v prospech spriaznenej osoby – matky a na škodu jeho otca, s ktorým je sám rozhádaný. Tento záver potvrdzuje i skutočnosť, že svedok matke platí právnika a počas celého výsluchu o veci vypovedal, akoby na nej mal osobný záujem (uviedol, že s matkou „museli podať žalobu“, lebo sa s otcom „nevedeli dohodnúť“, návrh mimosúdnej dohodli „dávali dokopy s právničkou“, o advokátovi sa vyjadroval ako „náš právnik“). Pokiaľ teda malo byť celé dokazovanie skutočností tvrdených žalobkyňou založené na svedeckej výpovedi jediného svedka – jej syna, nemožno v žiadnom prípade prijať záver o unesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne. Pokiaľ ide o výsluch druhého navrhovaného svedka J. B., tento vo vzťahu k násiliu medzi stranami vypovedal len, že žalovaný sa na adresu žalobkyne nikdy nevyjadroval dobre, že ju mal v úmysle zbaviť svojprávnosti. Svedok nikdy nevidel, že by žalovaný žalobkyňu udrel. Uviedol síce, že videl jej monokel, ale o tom, kto zaňho mohol, uviedol len domnienku v zmysle, že všetci vedeli, že to bolo z bitky. Taktiež uviedol len domnienku, že žalovaný mal biť svoju ženu i deti ešte keď boli deťmi, avšak ani vtedy to nevidel. Žalovaný žalobkyňu podľa svedka v bare vulgárne napádal, ponižoval a jej nadával, svedok však neuviedol nič konkrétne o tom, ako taký skutok prebiehal či kedy k nemu malo dôjsť. Výpoveďou svedka J. B. sa vzhľadom na uvedené taktiež žalobkyni nepodarilo jej skutkové tvrdenia preukázať, keď svedok žiadne fyzické útoky nikdy nevidel a ohľadom psychického násilia neuviedol žiadne konkrétne udalosti, ktorých by bol prítomný a z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa žalovaný voči žalobkyni takého konania vôbec dopúšťal, prípadne dopúšťal v takej intenzite, aká je predpokladaná ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ojedinelé, hoci i viaceré incidenty, pri ktorých by aj žalovaný žalobkyni napríklad nadával alebo ju urážal, ešte nedosahujú takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia a nemajú za následok nutnosť manžela vylúčiť z užívania ním spoluvlastnenej nehnuteľnosti, a to aj za predpokladu, že by v konaní boli preukázané, čo v tomto prípade, ako súd konštatuje, nenastalo. Súd preto uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by sa voči nej žalovaný dopúšťal fyzického či psychického násilia, a to už vôbec nie v takej intenzite, že by to spôsobilo neznesiteľnosť ich ďalšieho spolužitia. Jej tvrdenia ostali v rovine tvrdení a neboli preukázané žiadnymi žalobkyňou navrhnutými dôkazmi. K dôkazom navrhnutým žalobkyňou 17.06.2024 súd už vyššie podrobne uviedol, z akého dôvodu na ne neprihliadal. Pokiaľ ide o vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia a následne vydané neodkladné opatrenie, obe tieto rozhodnutia sú vydávané vo veľmi krátkom časovom intervale a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. Prednosť pri ich vydaní má vždy ochrana hoci i domnelej obete násilia pred agresorom, a to i za akceptácie rizika, že v neskoršom konaní sa navrhovateľom uvádzané skutočnosti ukážu byť nepravdivé. Tieto rozhodnutia tak v žiadnom prípade neprejudikujú rozhodnutie súdu v merite veci a ako také ich pri rozhodovaní o žalobe o vylúčenie nemožno brať do úvahy. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne v celosti zamietol. 28. Súd pred začatím konania nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k. 32C/47/2022-33 zo dňa 14.04.2022, ktorým žalovanému uložil dočasne nevstupovať do Rodinného domu, a ktoré bolo v tomto rozsahu potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Co/8/2022-74 zo dňa 25.05.2022. V uznesení uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu o úplné vylúčenie žalovaného z užívania Nehnuteľností, ktorú povinnosť si žalobkyňa splnila. Keďže však došlo k zamietnutiu tejto jej žaloby, súd s poukazom na ust. § 336 ods. 4 v spojení s ust. § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie týmto rozsudkom zrušil. 29. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobkyni o jej vylúčenie z užívania Rodinného domu a Pozemkov, žalovaného taktiež zaťažovalo bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno o tom, že sa žalobkyňa voči nemu dopúšťa násilného konania psychického a/alebo fyzického charakteru. Žalovaný uviedol, že ho žalobkyňa fyzicky napáda a psychicky týra spolu so synom D. D.. V jednom prípade žalobkyňa na verejnosti udrela žalovaného metlou po hlave, inak ho v Rodinnom dome po príchode domov slovne napáda, nadáva mu (aj vulgárne). Keď ho žalobkyňa so synom napadnú v Rodinnom dome, žalovaný je tam vždy sám a nemá svedkov. Žalobkyňa žalovaného vyhadzuje z domu, spolu so synom mu zobrali rúry na odvod dymu, aby nemohol kúriť a berú mu poštu adresovanú na meno žalovaného. Žalovaný tiež popisuje viacero incidentov, pri ktorých bol napadnutý synom buď

za prítomnosti alebo za asistencie žalobkyne. Syn žalovaného mu mal ukradnúť tiež ním zakúpené drevo, ktoré nechal odviezť na neznáme miesto. Žalobkyňa žalovaného neoprávnene vylučuje z užívania Pozemkov, ale i ďalšej nehnuteľnosti na Pozemkoch, do ktorej žalovaný nemá zakázané vstupovať. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil viacero listinných dôkazov o ním podaných trestných oznámeniach, resp. oznámeniach o podozrení zo spáchania priestupku a z podaných vysvetlení. Jeho vlastné vyjadrenia a vysvetlenia, hoci aj adresované, resp. spísané policajným orgánom (č.l. 30-34, 37-39), nie sú spôsobilé preukázať jeho tvrdenia uvádzané v civilnom sporovom konaní, pokiaľ nie sú doplnené o záznamy z výsluchov či podaní vysvetlení iných osôb či o právoplatné rozhodnutia správnych orgánov. V podstate sa totiž jedná len o jeho skutkové tvrdenia, ktoré boli zapísané orgánom verejnej moci, ale bez ich preukázania inými dôkazmi na ne nemožno nahliadať ako na dôkaz. 30. Úradným záznamom zo dňa 10.06.2020 na č.l. 29 žalovaný preukázal, že žalobkyňa orgánom polície predložila zvukové záznamy, z ktorých síce vyplýva, že žalovaný na nich žalobkyni (i vulgárne) nadáva, avšak súčasne príslušníčka konštatuje, že žalobkyňa žalovaného provokuje a popri tom si ho nahráva. Rovnako bolo uvedené i v odôvodnení Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 17.07.2020 (neskôr zrušené), kde bolo konštatované, že svedkyňa J. D. sa vyjadrila, že žalobkyňa sa snaží žalovaného tak vyprovokovať, aby jej začal nadávať a následne tieto nadávky začne nahrávať na mobilný telefón. Tvrdenia o provokáciách, ako i následných nadávkach potvrdil podľa odôvodnenia i žalovaný. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný preukázal, že citovaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol v zmysle Upovedomenia OÚ Malacky č. OU-MA-OVVS-2023/017179-012 zo dňa 27.07.2023 zrušený a konanie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch zastavené z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok. 31. Zo záznamu o podaní vysvetlenia J. D. zo dňa 13.09.2021 vyplynuli rovnaké skutočnosti, ako predmetná svedkyňa vypovedala v konaní pred súdom, totiž že priamo videla, ako žalobkyňa udrela žalovaného pri výmene názorov za drevo zložené žalovaným na spoločnom dvore metlou po hlave, súčasne ho syn strán sporu strkal a prebehla slovná výmena názorov. Svedkyňa konštatovala, že k zraneniu neprišlo, nič iné netvrdil v konaní ani žalovaný. 32. Pokiaľ žalovaný predložil potvrdenie o práceneschopnosti z 29.11.2021 (č.l. 84), nebolo možné ho dať do spojitosti so žiadnym žalovaným tvrdeným útokom žalobkyne proti jeho telesnej integrite a aj sám žalovaný tvrdil, že mu zranenie bolo spôsobené synom. 33. Z vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalovaným a z vykonaných výsluchov svedkov, najmä svedkýň J. E. a J. O. nemožno podľa názoru súdu dospieť k záveru o tom, že by sa žalobkyňa voči žalovanému dopúšťala fyzického či psychického násilia takej intenzity, aby to odôvodňovalo jej úplné vylúčenie z užívania Rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalovaný v zásade tvrdil, že sa žalobkyňa jediný raz voči nemu dopustila útoku na telesnú integritu jeho úderom metlou po hlave, z ktorého úderu nebolo žalovanému spôsobené zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie. Predmetný útok sa udial počas výmeny názorov medzi žalovaným a jeho synom týkajúcej sa žalovaným na dvor dovezeného dreva, ktoré mu syn začal odvážať preč. Jednalo sa o fyzický útok podľa všetkého ojedinelý, keďže žalovaný síce polícii uvádzal, že ho žalobkyňa hocikedy udrie zmetákom po hlave, toto jeho tvrdenie však ostalo ďalšími dôkazmi nepreukázané. Rovnako ostali nepreukázané aj žalovaným tvrdené útoky na jeho osobu zo strany žalobkyne v súčinnosti so spoločným synom, pri ktorých mu mali brať mobilný telefón alebo kľúče či kde naňho mala žalobkyňa skočiť a pod. Navyše, pokiaľ žalovaný popisoval útoky na jeho osobu nie zo strany žalobkyne, ale zo strany spoločného syna strán sporu, uvádza súd, že na jeho ochranu pred útokmi zo strany jeho syna nie je podaná žaloba o vylúčenie žalobkyne z užívania spoločného Rodinného domu vhodne zvoleným prostriedkom ochrany. Podaná žaloba tohto druhu slúži výhradne na ochranu pred útokmi manžela na druhého manžela alebo na blízke osoby, resp. na ochranu pred domácim násilím, pre ktoré je typická absencia iných prostriedkov ochrany, keďže útočiaci manžel je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá slúži ako spoločné obydlie útočníka i jeho obete a ako takého ho nemožno z užívania predmetnej nehnuteľnosti vylúčiť inak ako práve podanou žalobou podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (samozrejme s doplnením o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) Občianskeho zákonníka). Preto súd pri rozhodovaní o podanej vzájomnej žalobe o vylúčenie z užívania žalobkyne z Rodinného domu neprihliadal na útoky, ktorých sa mal voči žalovanému dopúšťať spoločný syn strán, pretože týchto útokov sa voči nemu nedopúšťala bývalá manželka žalovaného, ale v zásade z tohto pohľadu tretia osoba. Žalovaný ďalej uvádzal, že spolužitie so žalobkyňou je neznesiteľné, pretože táto mu neustále nadáva, vyhadzuje ho z domu a provokuje

ho k nadávkam, ktoré si následne nahráva. Zobrala mu rúry potrebné na kúrenie, berie mu tiež jeho poštu. Žalovaným tvrdené správanie žalobkyne sa však žalovanému nepodarilo preukázať, keď ho žalobkyňa popierala a nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania. Dcéra strán J. E. vypovedala, že matka otca provokuje a že vyvoláva konflikty ako s ním, tak ich vyvolávala i so svedkyňou. Dcéra strán J. O. uviedla, že hádok sa dopúšťala jedna i druhá strana konania, strany sa urážali navzájom, iniciátorom konfliktu bol raz jeden, potom druhý. Akokoľvek je takéto správanie jednej či druhej strany po ľudskej stránke nevhodné a spoločensky odsúdeniahodné, je nutné si uvedomiť, že žaloba o úplné vylúčenie manžela z užívania domu neslúži na elimináciu akýchkoľvek konfliktov medzi stranami, ale len na ochranu života a zdravia manžela a blízkej osoby pred psychickým a/alebo fyzickým týraním. Podľa názoru súdu zistené správanie žalobkyne voči žalovanému nedosahuje takej intenzity, aby bolo možné dospieť k záveru o nutnosti žalobkyňu úplne vylúčiť z užívania nehnuteľnosti. Žalovaný neuvádza, že by mal strach zo žalobkyne, že by ohrozovala svojim správaním jeho život či zdravie. Opäť ostáva dodať, že pokiaľ sa nevhodne voči otcovi správa jeho syn a prípadne sa dopúšťa slovných či fyzických útokov voči nemu v nehnuteľnosti, ktorú tento syn nevlastní, nie je možné na ochranu pred takým jeho správaním požadovať vylúčenie bývalej manželky z užívania tejto nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že ako žalobkyňa, tak ani žalovaný nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené v ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre to, aby bolo možné vzájomnej žalobe vyhovieť a žalobkyňu vylúčiť z užívania Nehnuteľností. Žalovaný nepreukázal fyzické a psychické násilie žalobkyne voči jeho osobe takej intenzity, že by sa oprávnene cítil ohrozený na živote či zdraví a z tohto dôvodu by bolo objektívne možné považovať jeho ďalšie spolužitie so žalobkyňou za neznesiteľné. Preto súd zamietol aj vzájomnú žalobu podanú žalovaným, a to taktiež v celosti. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol procesne úspešný v časti podanej žaloby a žalobkyňa bola procesne úspešná v časti konania o vzájomnej žalobe, keďže obe žaloby boli súdom v celosti zamietnuté. Vzhľadom na to, že obe strany mali v konaní čiastočný, polovičný úspech, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).