Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 12Csp/109/2024 6124349633 24. 04. 2025 JUDr. Renáta Šulajová ECLI:SK:OSLC:2025:6124349633.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu SPP-distribúcia, a. s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 910 739, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina proti žalovanému A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 8 807,51 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I.Žaloba s a z a m i e t a . II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania. III. Okresný súd Lučenec - učtáreň v r á t i žalobcovi preddavok na trovy dôkazu vo výške 100,--Eur zaúčtovaný ako D-14, položka registra 6, rok 2025, po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8 807,51 Eur spolu so 6,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 975,10 Eur od 14.09.2022 do 07.12.2023 a 6,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 8 807,51 Eur od 08.12.2023 do zaplatenia. 2. Uviedol, že právnym titulom jeho pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE"). Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a má oprávnenie na distribúciu plynu, na základe čoho je podľa ZoE plynárenským podnikom oprávneným na distribúciu plynu a je vo veci aktívne legitimovaný. Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára. Z tohto dôvodu ide o tzv. ,,bežný" občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. 3. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: C. XX, XXX XX C.. Pri kontrole odberného miesta dňa 15.08.2022 zamestnanci žalobcu zistili, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - poškodený - odtrhnutý číselník, stopy páčenia z ľavej strany. Poškodená - otvorená prevádzková zabezpečovacia značka, druhá prevádzková značka chýba. Meradlo umiestnené na pozemku odberateľa za oplotením na fasáde rodinného domu - verejne neprístupné. 4. Predložil fotodokumentáciu meradla a plynových spotrebičov na odbernom mieste zo dňa 15.08.2022. Poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, § 76 ods. 11 ZoE, § 82 ods. 2 ZoE.
5. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Dňa 24.08.2022 žalovanému ako odberateľovi vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 12.01.2022 do 01.08.2022, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 8 975,10 Eur - Vyúčtovanie č. 9000447481, splatné dňa 13.09.2022. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 24.08.2022. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za rozhodné obdobie vyúčtoval spotrebu 0m3. Dňa 09.07.2024 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky. 6. Do dnešného dňa bola vykonaná čiastočná úhrada dlžnej sumy vo výške 167,59 Eur dňa 18.12.2023. Zaplatením tejto časti vyčíslenej škody žalovaný uznal a uhradil fakturované náklady zisťovania v sume 167,59 Eur. Neuhradený zostatok ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje sumu 8 807,51 Eur. Uplatňuje si úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to 6,25 % ročne zo sumy 8 975,10 Eur od 14.09.2022 do 07.12.2023 a 6,25 % ročne zo sumy 8 807,51 Eur od 08.12.2023 do zaplatenia. 7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 25.07.2024 vydal platobný rozkaz pod spisovou značkou 10Up/1336/2024 v zmysle návrhu na vydanie platobného rozkazu. 8. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu spisová značka 10Up/1336/2024 odpor, v ktorom uviedol, že namieta podaný Platobný rozkaz a neuznáva ani dlžnú sumu v celom rozsahu a naďalej zastáva názor, že z jeho strany v žiadnom prípade nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v období od 12.01.2022 do 01.08.2022, tak ako to uvádza žalobca. 9. Skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu sú zavádzajúce, nakoľko žalobca vynecháva podstatné skutočnosti a to, že pri rekonštrukcii fasády rodinného domu došlo dňa 01.08.2022 zo strany žalovaného k odlúpeniu omietky priamo na plynomer, čím došlo k jeho poškodeniu. Zo strany žalovaného však bezodkladne došlo aj k nahláseniu incidentu na poruchovú linku. Zamestnanci žalobcu prišli na odberné miesto, t. j. C. XX, až dňa 15.08.2022, resp. dva týždne po nahlásení incidentu zo strany žalovaného, pričom došlo z ich strany k výmene plynomeru a spísania protokolu. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného vykonal všetky potrebné opatrenia k zabráneniu vzniku škody. 10. Na webovom sídle žalobca rovnako uvádza nasledovné : "vieme odlíšiť obyčajné poškodenie od úmyselného. Neklasifikujeme preto každý nájdený plynomer s poškodenou plombou automaticky ako neoprávnený odber, ale každý prípad posudzujeme individuálne, vrátane výkyvu v spotrebe zemného plynu. Prípady navyše posudzuje aj súdny znalec, aby bola zabezpečená objektivita posudzovania. Toto bol krok, ktorý sme do procesu posudzovania neoprávnených odberov zaviedli nad rámec zákona." V žiadnej písomnosti zo strany žalobcu však nie je uvedené, že by z ich strany došlo ku kontaktovaniu súdneho znalca za účelom zabezpečenia objektivity posudzovania neoprávneného odberu, čo žalovaný namietal už vo vyjadrení zo dňa 04.10.2022. 11. Žalovanému rovnako nie je zrejmé požadovanie náhrady škody od obdobia 12.01.2022, keďže k poškodeniu predmetného plynomeru došlo až dňa 01.08.2022, pričom žalobca zo dňa 29.11.2021 oznámil termín výmeny meradla spotreby zemného plynu stanovený na deň 11.01.2022, v čase medzi 8:00-14:30, ktorú vykonali jeho pracovníci. Žalobca tiež tvrdí, že neoprávnené odoberanie zemného plynu zo strany žalovaného datuje odo dňa 12.01.2022, t. j. deň nasledujúci po dni uskutočnenia predmetnej výmeny a aj napriek tomu, že žalobca uvádza, že nezodpovedá za prípadnú poruchu spotrebiča po výmene meradla, však mohlo dôjsť k jeho porušeniu práve ich činnosťou a zásahom uskutočneným dňa 11.01.2022 o čom odberateľ, resp. žalovaný nemohol mať vedomosť. 12. Rovnako žalovaný uvádza, že dňa 11.01.2022, keď pracovníci žalobcu zaviedli nový plynomer bola zavedená len jedna plomba na vstup plynomeru, čo vyplýva aj z montážneho listu žalobcu, pričom zo zápisu zo dňa 15.08.2022 vyplýva, že jedna plomba bola poškodená a druhá chýba. Žalovaný však uvádza, že druhá plomba na výstup chýbať nemohla, pretože zavedená pôvodne ani nebola, resp. neexistovala a preto chýbať nemohla. Tiež je pre žalovaného nepochopiteľné, že ak by podľa tvrdení žalobcu dochádzalo z jeho strany k neoprávnenému odberu zemného plynu, tak v prípade incidentu, ktorý nastal dňa 01.08.2022 (poškodenie plynomeru odlúpením omietky) by z jeho strany nedošlo k nahláseniu plynomeru žalobcovi, ale práve naopak by žalobcu nekontaktoval.
13. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že uplatnenie náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže inštitút náhrady škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. Škodu je možné v tomto prípade vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a to na základe fakturácie skutočnej spotreby plynu za predchádzajúce obdobia, resp. k určeniu skutočnej výšky škody by mali slúžiť práve údaje o prechádzajúcej spotrebe na predmetnom odbernom mieste s poukazom na skutočnosť, že dňa 01.08.2022 došlo k poškodeniu plynomeru, čo bolo z jeho strany obratom nahlásené a preto nemohlo dochádzať k neoprávnenému odberu od 12.01.2022. Žalovaný je teda ochotný uhradiť škodu, ktorá reálne vznikla, t. j. skutočný odber plynu, nie však požadovanú sumu, ktorá je neprimerane vysoká. 14. V zmysle vyššie uvedeného vo Vyúčtovacej faktúre za dodávku zemného plynu zo dňa 10.08.2021 je uvedené obdobie od 09.12.2020 do 02.08.2021 so sumou 245,69 Eur a sumou 197,29 Eur za distribúciu, t. j. 531,58 Eur vrátane DPH. Vo Vyúčtovacej faktúre za dodávku zemného plynu zo dňa 05.09.2022 za obdobie od 03.08.2021 do 28.08.2022 (okrem obdobia od 11.01.2022 do 14.08.2022) je suma 210,21 Eur a 191,79 Eur za distribúciu, t. j. 482,40 Eur vrátane DPH. Žalovaný dáva do pozornosti, že z jeho strany boli uhradené predmetné faktúry za spotrebu zemného plynu. Ani v jednom z predchádzajúcich období nebola spotreba plynu v takej výške, akú si žalobca uplatňuje voči žalovanému. 15. Na základe Vyúčtovacej faktúry za dodávku plynu zo dňa 17.08.2023 za obdobie od 29.08.2022 do 11.08.2023 bola spotreba plynu v domácnosti žalovaného 19 106 kWh, čo predstavovalo sumu 539,44 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že spotreba plynu za skoro jeden kalendárny rok predstavuje sumu 539,44 Eur a za distribúciu sumu 317,73 Eur, t. j. spolu vrátane DPH 1.028,60 Eur. Žalobca však požaduje od žalovaného sumu 8 807,51 Eur (predtým 6 282,57 Eur suma, ktorú žalobca uvádzal v jednom z listov po navrhovanej 30 % zľave) za sedemmesačné obdobie, čo je viac ako 8 násobok spotreby plynu vrátane distribúcie za kalendárny rok u žalovaného. 16. Žalovaný dáva do pozornosti, že v období od 12.01.2022 do 01.08.2022 vykonal úhrady v prospech žalobcu v celkovej sume 490,--Eur (7 splátok po 70,--Eur). Ďalej žalovaný dáva do pozornosti, že dňa 07.12.2023 uhradil sumu 167,59 Eur pozostávajúcu zo sumy 17,93 Eur za opravu plynomeru, sumy 12,44 Eur za overenie plynomeru a sumy 137,22 Eur za zabezpečenie neoprávneného odberu vrátane dopravy. Toto bolo uvádzané aj v liste zo dňa 07.12.2023, preto nie je dôvod, aby bola táto suma bez bližšej špecifikácie započítaná na faktúru č. 9000447481, t. j. na prvú splátku. 17. Žalovaný si tiež pravidelne plnil svoju povinnosť a uhrádzal mesačné zálohové platby, ktorých výška sa pohybovala od 43,--Eur mesačne do 53,--Eur mesačne. V súčasnosti je zálohová platba vo výške 104,--Eur mesačne, ktorú si rovnako riadne a včas plní. Ani v jednom z predchádzajúcich období nebola spotreba plynu v takej výške, akú si žalobca uplatňuje voči žalovanému. 18. Žalovaný rovnako z opatrnosti vznáša voči predmetnému Platobnému rozkazu námietku premlčania, keďže odo dňa 12.01.2022, resp. odo dňa kedy mal žalobca vedomosť o danej skutočnosti, že dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu zemného plynu, ubehlo viac ako dva roky. 19. Žalovaný od počiatku komunikuje so žalobcom pričom vo svojich vyjadreniach zo dňa 04.10.2022, 22.12.2022, 07.12.2023, 30.04.2024, 23.07.2024, niekoľkokrát uvádzal, že so sumou, ktorú od neho žalobca vyžaduje nesúhlasí, a to ani s tvrdeniami z ich strany, pričom namieta vyššie uvedené skutočnosti. Rovnako žalovaný uvádza, že Odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 23.07.2024 zastupujúci advokát žalobcu Mgr. Miroslav Hanec neprevzal, pričom sa vrátila ako neprevzatá dňa 29.07.2024. 20. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného nesúhlasí s požadovanou sumou, ktorá je neprimerane vysoká a neadekvátna (postačovala by žalovanému na úhradu za odber zemného plynu v budúcnosti minimálne počas 5 rokov). Jedná sa o neprimeraný postih žalovaného vzhľadom na spotrebované množstvo zemného plynu počas predchádzajúcich období ako aj vzhľadom na obdobie, počas ktorého malo dôjsť k údajnej škode. Pokiaľ by bol povinný túto sumu žalovaný uhradiť, tak by to bolo pre neho likvidačné. 21. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore neuznáva a považuje ich za nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Tvrdenia žalovaného ho žiadnym spôsobom nezbavujú objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike. Žalovaný je striktne objektívne zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona energetike. 22. Dňa 01.08.2022 žalovaný nahlásil na monitorovacie centrum žalobcu, že poškodil plynomer, kedy naň spadla časť omietky a aj sám žalovaný z rebríka. Na opakovanú otázku dispečera, či je na odbernom mieste cítiť plyn žalovaný odpovedal nie. Na základe uvedeného dispečer vyhodnotil, že nejde o únik plynu. Zamestnanci žalobcu následne dňa 15.08.2022 vykonali kontrolu odberného miesta a výmenu meradla. Neoprávnený odber zemného plynu je účtovaný do 01.08.2022, kedy žalovaný nahlásil poškodenie plynomera. 23. Odberateľ (žalovaný) je podľa zákona o energetike povinný meradlo prevádzkovať tak, aby ho nepoškodil a rovnako je zakázaný aj zásah do meradla v rozpore so zákonom o metrológií (porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - v tomto prípade prevádzkovej plomby, číselníka meradla a overovacej značky). Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike: "Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o metrológii) je zakázaný." 24. Práve na základe toho, že žalobca vie odlíšiť obyčajné poškodenie od úmyselného, žalobca na základe skutočností zistených pri kontrole odberného miesta dňa 15.08.2022 odlíšil, že v prípade žalovaného ide o úmyselné poškodenie meradla. Pri kontrole odberného miesta dňa 15.08.2022 boli zistené stopy po páčení z ľavej strany krytu číselníka meradla. Poškodená - otvorená prevádzková plomba na vstupe. Meradlo bolo nájdené v stave bez krytu číselníka. Kryt číselníka bol odtrhnutý. Kryt číselníka sa nachádzal položený na plynomeri. Overovacia plomba bola osadená, ale v poškodenom stave. Zamestnanec žalobcu kryt číselníka pridržal na meradle, nakoľko sa na ňom nachádzal štítok s výrobným číslom meradla, aby sa meradlo dalo identifikovať. Kryt číselníka bol natoľko poškodený, že sa dal len pridržať na meradle, inak by spadol. Na základe uvedených porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohol ktokoľvek a kedykoľvek upravovať spotrebu na číselníku podľa svojich predstáv. Pre doplnenie žalobca uvádza, že prevádzkové plomby zabezpečujú plynomer proti jeho demontáži. Pri porušení prevádzkových plomb môže byť plynomer demontovaný za účelom, aby ním plyn nepretekal. Následne je možné namontovať nelegálny obtok a tak neoprávnene odoberať plyn bez meradla. Uvedené poškodenia a porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (napr. stopy po páčení číselníka) nie je možné spôsobiť pádom omietky na meradlo, ako účelovo tvrdí žalovaný. Všetky uvedené skutočnosti sú zaznamenané vo fotodokumentácii zo dňa 15.08.2022, ktorá bola priložená k žalobe. Zamestnanec žalobcu podľa skutočností zistených na odbernom mieste a celkového podozrivého správania odberateľa, ktorý sa ho snažil podplatiť zhodnotil, že ide o jednoznačný zámer poškodiť overovacie a zabezpečovacie značky a tak manipulovať register meradla. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka - zamestnanca žalobcu, ktorý dňa 15.08.2022 vykonal na odbernom mieste žalovaného kontrolu a výmenu meradla, pána D. C.. 25. Posudzovanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súdnym znalcom žalobca zaviedol nad rámec zákona. V prípadoch, v ktorých je zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je vyhotovovanie znaleckých posudkov potvrdzujúcich takéto zrejmé poškodenie nadbytočné, neefektívne a nehospodárne a na preukázanie zániku platnosti overenia meradla takýto znalecký posudok nie je potrebný. V prípade žalovaného bolo zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (otvorená prevádzková plomba, odtrhnutý číselník - stopy po páčení, poškodená overovacia značka), preto znalecký posudok nebol potrebný. 26. Náhrada škody a začiatok neoprávneného odberu je datovaný odo dňa 12.01.2022, teda nasledujúci deň po inštalácii nového meradla na odbernom mieste žalovaného. Na základe skutočností zistených na odbernom mieste žalovaného dňa 15.08.2022 žalobca vyhodnotil, že ide o neoprávnený odber zemného plynu. K porušeniu zabezpečenia proti neoprávanej manipulácii tak mohlo dôjsť kedykoľvek od 12.01.2022 do 01.08.2022. Posledný fyzický odpočet na odbernom mieste bol dňa 11.01.2022 pri výmene meradla. Na základe uvedeného si žalobca nárokuje zákonný nárok na náhradu škody v rozhodnom období. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 449/2012 Z. z.: "Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste
prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu." 27. Žalobca nerozumie tvrdeniu žalovaného, že: "žalobca uvádza, že nezodpovedá za prípadnú poruchu spotrebiča po výmene meradla, však mohlo dôjsť k jeho porušeniu práve ich činnosťou a zásahom uskutočneným dňa 11.01.2022 o čom odberateľ, resp. žalovaný nemohol mať vedomosť. " 28. V danej veci nejde o poruchu spotrebiča po výmene meradla. V prípade, že sa žalovaný usiluje tvrdiť, že poškodenie meradla žalovaného a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobili zamestnanci žalobcu pri výmene meradla dňa 11.01.2022, žalobca takéto tvrdenia považuje za absurdné, účelové a ničím nepreukázané, so snahou žalovaného vyhnúť sa objektívnej zodpovednosti. Meradlo na odbernom mieste žalovaného bolo dňa 11.01.2022 náležite namontované so všetkými jeho súčasťami. Montáž meradla dňa 11.01.2022 potvrdzuje aj montážny list z daného dňa. Plomba, ktorá bola umiestnená na vstupe meradla, sa pri dokumentovaní neoprávneného odberu zistila ako poškodená (rozdelená), čo svedčí o tom, že s meradlom sa manipulovalo. 29. Z uvedených skutočností má žalobca za to, že žalovaný dňa 01.08.2022 účelovo nahlásil poškodenie meradla za účelom zbavenia sa objektívnej zodpovednosti. Meradlo žalovaného bolo natoľko poškodené a zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (otvorená prevádzková plomba, odtrhnutý číselník - stopy po páčení, poškodená overovacia značka), že žalobca by pri akejkoľvek budúcej kontrole odhalil poškodenie meradla a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. 30. Zásah do predmetného meradla a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobili, že meradlo v rozhodnom období nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie. Z toho dôvodu údaje zaznamenané na číselníku nie sú spoľahlivým údajom, odber takýmto plynomerom je nezákonný a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Na základe uvedeného nie je možné vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, tak ako účelovo uvádza žalovaný. Preto musí byt' výška škody vypočítaná len prostredníctvom (na to určeným právnym predpisom) Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z. 31. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/36/2018. 32. Na základe uvedeného v prípade neoprávneného odberu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov určiť skutočnú výšku škody tak, ako účelovo tvrdí žalovaný, ale je nutné postupovať výlučne aplikovaním Vyhlášky MH SR. 33. Žalovaný odoberal zemný plyn prostredníctvom meradla, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade mal žalovaný možnosť si kedykoľvek a v akomkoľvek rozsahu upravovať spotrebu na meradle podľa svojich vlastných predstáv, bez ohľadu na to, v akom množstve plyn reálne spotreboval. Navyše takýto odber nemožno považovať za legálny a v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu, samotný dodávateľ ZP žalovanému za rozhodné obdobie vyúčtoval nulovú spotrebu a vrátil zálohové platby. Potvrdenie o nulovej spotrebe v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste od dodávateľa plynu Slovenský plynárenský priemysel, a. s. bolo ako dôkaz priložené k žalobe. 34. Aj keď žalovaný za sporné obdobie zaplatil dodávateľovi zemného plynu (nie žalobcovi) zálohové platby, ten mu po odhalení neoprávneného odberu vyúčtoval nulovú spotrebu v rozhodnom období a vrátil mu zálohové platby. Žalovaný teda v rozhodnom období neoprávnene odobral zemný plyn priamo z dispozičnej sféry žalobcu, za ktorý do dnešného dňa nikomu nezaplatil. 35. Tvrdenie žalovaného, že v období od 12.01.2022 do 01.08.2022 vykonal úhrady v prospech žalobcu v celkovej sume 490,--Eur (7 splátok po 70,--Eur), nie je pravdivé. Žalobca žiadne takéto úhrady neeviduje. Žalovaný má pravdepodobne na mysli mesačné zálohové platby za odber plynu, ktoré uhradil svojmu dodávateľovi (nie žalobcovi), ktorý mu ich následne po odhalení neoprávneného odberu vrátil. Na účet žalobcu bola od žalovaného dňa 08.12.2023 prijatá jediná úhrada v sume 167,59 Eur
s variabilným symbolom vyúčtovania 9000447481 a bola priradená k predmetnému vyúčtovaniu ako náklady zisťovania v sume 167,59 Eur. 36. Žalovaný v odpore vznáša námietku premlčania a tvrdí, že odo dňa 12.01.2022, resp. odo dňa kedy mal žalobca vedomosť o danej skutočnosti, že dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu zemného plynu, ubehlo viac ako dva roky. Žalobca námietku žalovaného považuje za bezpredmetnú nakoľko žalobca podal žalobu v lehote určenej zákonom. Žalobca sa o skutočnostiach zistených na odbernom mieste a o neoprávnenom odbere zemného plynu na predmetnom odbernom mieste dozvedel dňa 15.08.2022. Žalobu podal žalobca na príslušný súd dňa 18.07.2024. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka ods. 1 Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá., ods. 2 Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Na základe uvedeného nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by subjektívna lehota mala plynúť odo dňa 12.01.2022, nakoľko v tomto okamihu žalobca nemal vedomosť o daných skutočnostiach. Žalobca sa o škode a kto za ňu zodpovedá dozvedel až pri fyzickej kontrole odberného miesta a demontáži meradla dňa 15.08.2022. Čiže od okamihu 15.08.2022 teda začala plynúť subjektívna premlčacia doba, pričom táto neuplynula, žaloba bola podaná včas. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho: a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodovej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Škoda neoprávneným odberom plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii vznikala postupne od 12.01.2022 do 01.08.2022, pričom žalobca vedomosť o škode (o rozsahu škody) získal až dňa 15.08.2022 pri demontáži plynomera (Zápis a Montážny list meradla zo dňa 15.08.2022). 37. Žalovaný nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Odpor žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Odpor žalovaného je plný nepravdivých a účelových tvrdení. Žalobca svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, poukazuje na judikatúru a ustálenú súdnu prax, ktorá potvrdzuje právny názor žalobcu a súdy zaväzujú žalovaného zaplatiť vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. 38. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že ho považuje v celom rozsahu za nesprávne, účelové a zavádzajúce majúc v snahe vylákať finančné prostriedky od žalovaného vo svoj prospech. Má za to, že na to, aby došlo k naplneniu objektívnej zodpovednosti za škodu by z jeho strany muselo dôjsť ku konkrétnemu protiprávnemu úkonu spočívajúcemu v odoberaní zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Je pravdou, že meradlo malo porušené zabezpečenie, ale nie z dôvodu protiprávneho úkonu, resp. neoprávnenej manipulácie žalovaným za účelom odoberania neoprávneného zemného plynu, ale práve naopak z dôvodu incidentu, ktorý sa uskutočnil dňa 01.08.2022 a to pádom omietky a samotného žalovaného na plynomer, čo bezodkladne nahlásil na monitorovacie centrum žalobcu. Zamestnanci monitorovacieho centru žalovanému oznámili, že o niekoľko minút bude niekto vyslaný na jeho adresu, aby to zabezpečil. Revízia plynomeru sa však z ich strany uskutočnila dňa 15.08.2024, čo je až dva týždne po poškodení plynomeru. Ako dôkaz súdu žalovaný predložil fotodokumentáciu rodinného domu, z ktorej vyplýva že rodinný dom je podrobený stavebným úpravám a zároveň čestné prehlásenie svedka, ktorý žalovaného videl spadnúť pri pracovnej činnosti na rodinnom dome na uvedený plynomer. 38.1 Žalovaný rovnako popiera akúkoľvek snahu z jeho strany podplatiť zamestnanca žalobcu o čom žalobca rovnako nemá žiadny dôkaz a ide len o zavádzajúce tvrdenie z jeho strany. Naopak práve daný zamestnanec mu tvrdil, že nejde o žiadne vážne poškodenie a ubezpečil ho, že k ničomu nedošlo
a maximálne bude žalovaný zodpovedať za škodu spôsobenú pádom omietky a ním samotným na uvedený plynomer. Rovnako je mätúcim fakt, že v Zápise zo dňa 15.08.2024 je uvedené aj to, že číselník je "odklopený - odtrhnutý" a slovo "fasáda", čo v montážnom liste zo dňa 15.08.2024 už účelovo zamestnanec žalobcu vynechal. V prípade takého závažného poškodenia ako to opisuje žalobca vo svojom vyjadrení by zo strany zamestnanca ani nedošlo k uvedeniu skutočnosti o odklopení číselníka. Je rozdiel medzi poškodeným - odtrhnutým číselníkom a číselníkom, ktorý je len odklopený. 38.2 Za zmienku stojí rovnako aj fakt, že množstvo údajne spotrebovaných kubíkov z "neoprávneného odberu" zemného plynu, ktoré žalobca uvádza nie je ani možné zo strany žalovaného za rozhodné obdobie uskladňovať, využiť či spotrebovať, pretože ide o viac ako 8 násobok spotreby plynu vrátane distribúcie za kalendárny rok u žalovaného. Pričom žalovaný opätovne zdôrazňuje, že z jeho strany k žiadnemu odberu zemného plynu nedochádzalo a jeho poškodenie bolo spôsobené pádom omietky a ním samotným na uvedený plynomer, tak ako to nahlásil na monitorovacie centrum žalobcu dňa 01.08.2022. 38.3 Žalobcom nebolo preukázané, či vôbec došlo zo strany žalovaného k účelovému porušeniu plomby na meracom zariadení a tým k neoprávnenému odberu zemného plynu znaleckým posudkom, čo by predstavovalo jediný relevantný dôkaz slúžiaci na preukázanie tvrdení žalobcu. V uvedenom prípade nemožno považovať znalecký posudok za nadbytočný či neefektívny, tak ako to žalobca vo vyjadrení uvádza, a to z toho dôvodu, že nejde o zrejmé poškodenie aj napriek vonkajším škodám na plynomeri, pretože k poškodeniu došlo jeho pádom a pádom omietky na plynomer a nie úmyselným a cieleným spôsobom poškodiť plynomer za účelom neoprávneného odoberania zemného plynu, čo mohlo byť preukázané aj samotným znaleckým posudkom keby k jeho vyhotoveniu došlo. 38.4 Uviesť ako dôkaz zamestnanca žalobcu je účelové a zároveň nedôveryhodné, keďže môže dôjsť k ovplyvňovaniu jeho výpovede z dôvodu existencie pracovnoprávneho pomeru zamestnanca so žalobcom. Existuje medzi nimi jasná zainteresovanosť a spoločný záujem a teda nepôjde o objektívne posúdenie situácie voči žalovanému. Naďalej žalovaný trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadny podstatný a relevantný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné usúdiť, že v rozhodnej dobe dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. 38.5 Týmto žalobca nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Imanentnou súčasťou žalobcových tvrdení by preto mal byť aj samotný znalecký posudok, pretože je kľúčové, aby vzhľadom na dané okolnosti znalec poverený vypracovaním znaleckého posudku skúmal nielen to, či došlo k zásahu do plomby, ale aj to, či na odbernom mieste reálne došlo k neoprávnenému odberu. 38.6 Záverom žalovaný uvádza, že suma požadovaná žalobcom, ktorý nedostatočne preukázal objektívnu zodpovednosť na strane žalovaného, je pre neho likvidačná a zároveň neopodstatnená z dôvodu, že k takému odberu z jeho strany nikdy nedošlo. Žalovaný rozumie, že žalobca vychádza z vyhlášky, ktorá stanovuje výpočet škody v prípadoch kedy nie je možné určiť a preukázať skutočnú škodu. Žalovaný avšak poukazuje na to, že ním v rozhodnom období nedošlo k účelovej manipulácii s meradlom s cieľom neoprávnene odoberať zemný plyn a vzhľadom na uvedenú skutočnosť neexistuje kauzálny nexus medzi spôsobenou škodou a protiprávnym úkonom žalovaného a nie mu možné takúto skutočnosť pripísať. 39. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 21.01.2025 zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na skutočnosť, že daný spor nie je spotrebiteľský, čo vyplýva napríklad aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spisová značka 7Cdo/283/2020, 1Obdo/32/2022, 5Cdo/25/2023 a 4Obdo/39/2022, pričom z týchto rozhodnutí vyplýva aj ich právny názor, že v prípade neoprávneného odberu s poškodeným zabezpečením meradla proti neoprávnenému odberu je náhrada škody uplatňovaná žalobcom v súlade so zákonom. V zmysle judikatúry v prípade, ak bolo poškodené zabezpečenie meradla, funkčnosť meradla sa v prípade takéhoto poškodenia neskúma. V konaní navrhol vypočuť svedka D. C. ako aj C. E., ktorý podpísal čestné prehlásenie pre žalovaného. Na pojednávaní súdu dňa 01.04.2025 po výsluchu svedka C. E. uviedol, že ho považuje za nedôveryhodného ako aj listinu - čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza v súdnom spise a to z dôvodu, že v čestnom prehlásení uviedol presný dátum a pri
svedeckej výpovedi si vôbec nepamätal a to ani približne, kedy k takémuto deju malo dôjsť. Má za to, že preukázal v celom rozsahu opodstatnenosť žalobného návrhu a splnenie zákonom vyžadovaných troch základných podmienok pre uplatnenie si náhrady škody. Je preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn, pričom táto skutočnosť nebola rozporovaná ani druhou stranou, ďalej plyn bol odoberaný plynomerom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a je tu objektívna zodpovednosť pri ktorej zákon nevyžaduje, aby žalobca preukázal zavinenie žalovaného, ktoré sa priamo predpokladá. 40. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 21.01.2025 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach v predmetnej veci, pričom má za to, že žalobca nepredložil v rámci konania žiaden opodstatnený a relevantný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné usúdiť, že v rozhodnej dobe dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Na pojednávaní súdu dňa 01.04.2025 uviedol, že z výsluchu svedka C. E. vyplynulo, že žalovaný v žiadnom prípade nepochybil, skutok, ktorým došlo k poškodeniu včas nahlásil a pri tomto skutku bol prítomný aj svedok, ktorý potvrdil to, čo uvádza žalovaný. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok D. C. vo svojom písomnom vyjadrení, a preto má za to, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a skutočnosťami, ktoré požaduje žalobca voči žalovanému. Žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal zákonný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom a to, že žalovaný odoberal v rozhodnom období zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na podporu svojich tvrdení mohol dať vypracovať znalecký posudok. 41. Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedka D. C. - bývalého pracovníka žalobcu, výsluchom svedka C. E., prečítaním Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/ zákazky zo dňa 15.08.2022, Montážneho listu zo dňa 15.08.2022, oboznámením fotodokumentácie zo dňa 15.08.2022, vyúčtovania škody za odber zemného plynu, Potvrdenia SPP zo dňa 17.06.2024, predžalobnej výzvy, oznámenia termínu výmeny meradla spotreby zemného plynu, Oznámenia žalobcu zástupcovi žalovaného zo dňa 14.06.2023, vyúčtovacích faktúr za dodávky zemného plynu za fakturačné obdobie od 09.12.2020 do 02.08.2021, od 29.08.2022 do 11.08.2023, od 03.08.2021 do 28.08.2022, Dokladu o úhrade sumy 167,59 Eur dňa 07.12.2023, montážneho listu meradla, vyúčtovacej faktúry za obdobie od 12.08.2023 do 08.08.2024, Zmluvy o združenej dodávke plynu, čestného prehlásenia svedka C. E. a zistil nasledovný skutkový stav: 42. Zo Zápisu žalobcu zo dňa 15.08.2022 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/ zákazky vyplýva, že u žalovaného na odbernom mieste C. XX/XX boli zistené tieto skutočnosti: - odklopený číselník - odtrhnutý - stopy po páčení - meradlo umiestnené na pozemku odberateľa z verejného miesta neprípustné - fasáda - prevádzková značka poškodená - otvorená a druhá chýba Dňa 15.08.2022 žalobca vyhotovil montážny list meradla z dôvodu výmeny-odtrhnutého číselníka, pričom pri demontáži plynomeru bol stav počítadla 1012m3 a v časti vykonané opatrenia uvedené, že bol poškodený - odtrhnutý číselník, stopy páčenia z ľavej strany a poškodená otvorená prevádzková značka, druhá prevádzková značka chýba. 43. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom (č. l. 20 až 26 spisu) má súd preukázané, že na nehnuteľnosti žalovaného na rodinnom dome je umiestnený plynomer, ktorý je poškodený. Stav na plynomery ku dňu 15.08.2022 bol 01012,465m3, stav na novom zamontovanom plynomery 0,401m3. 44. Žalobca dňa 24.08.2022 vyúčtoval škodu za odber zemného plynu v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. žalovanému vo výške 8 975,10 Eur, z toho hodnota zemného plynu vyčíslená v súlade s vyhláškou za obdobie od 12.01.2022 do 01.08.2022 52121,614 kWh pri cene 168,98 Eur za 1000 kWh vo výške 8 807,51 Eur a náklady zisťovania vo výške 167,59 Eur. Faktúra bola splatná 13.09.2022. 45. Z potvrdenia SPP zo dňa 17.06.2024 je preukázané, že žalovaný v období od 12.01.2022 do 01.08.2022 mal uzavretú Zmluvu o dodávke zemného plynu pre kategóriu D, na odbernom mieste C. XX, a za obdobie od 11.01.2022 do 14.08.2022 odoberal na predmetnom mieste 0m3. 46. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 09.07.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 8 807,51 Eur.
47. Z výpisu účtu žalobcu je preukázané, že dňa 08.12.2023 mu zo strany žalovaného bola uhradená suma 167,59 Eur ako náklady zisťovania pri neoprávnenom odbere. 48. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému dňa 29.11.2021 je preukázané, že plánovaná výmera meradla v súlade s § 78 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z. z. bola u neho dňa 11.01.2022. 49. Žalobca listom zo dňa 14.06.2023 zástupcovi žalovaného k jeho námietke uviedol, že naďalej trvajú na uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu so zľavou 30 %, pričom výška škody po zľave je 6 782,57 Eur, ktorú môže uhradiť aj formou splátok. 50. Z vyúčtovacích faktúr za dodávku zemného plynu za obdobie od 09.12.2020 až 02.08.2021 je preukázané, že žalovaný mal spotrebu 1219m3 (13054kWh), za obdobie od 03.08.2021 do 28.08.2022 mal spotrebu 986m3 (10565kWh) okrem obdobia 11.01.2022-14.08.2022, za obdobie od 29.08.2022 až 11.08.2023 mal spotrebu 1760m3 (19106kWh). 51. Z vyúčtovacej faktúry zemného plynu predloženej žalobcom za obdobie od 12.08.2023 do 08.08.2024 je preukázané, že žalovaný za uvedené obdobie mal spotrebu plynu 1634m3 (17743kWh). 52. Z predloženej Zmluvy o združenej dodávke plynu vyplýva, že SPP, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/A, Bratislava ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným dňa 08.12.2020 ako odberateľom Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, na odbernom mieste C. XX, číslo Zmluvy XXXXXXXXXX, pre rodinný dom s predpokladaným ročným odberom 1000m3 (10690kWh). Žalovaný ako odberateľ bol v predmetnej zmluve označený ako fyzická osoba. 53. Žalovaný do súdneho spisu predložil čestné prehlásenie C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B. G., zo dňa 21.10.2024, ktorý svojim podpisom, ktorý bol overený Obecným úradom B. B. potvrdzuje, že dňa 01.08.2022 bol svedkom pádu omietky a pána B. na plynomer rodinného domu na C. a jeho následné poškodenie. 54. Svedok, D. C. v zmysle § 195 ods. 3 Civilného sporového poriadku písomne odpovedal na otázky položené zástupcami strán sporu a uviedol písomne, listom doručeným súdu dňa 27.03.2025, že nevidel ako došlo k spáchaniu skutku a ani k poškodeniu plynomeru, pričom o podozrivom prípade ho informoval telefonicky majster, a ak sa dobre pamätá on bol informovaný cez dispečing, kde to odberateľ sám nahlásil. Presne si nepamätá po akej dobe bol vadu odstrániť, ale môže to byť cca 2 týždne, nakoľko sa nejednalo o únik plynu. Podľa jeho vedomostí nebola určená presná doba na odstránenie, resp. poškodenie plynomeru. Zo strany žalovaného ani nikdy inokedy neprijal od nikoho žiaden úplatok, letmo si spomína, v tomto prípade sa mu odberateľ snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe nejakého alkoholického nápoja, takto to vyznelo z úst odberateľa. 55. Svedok, C. E. na pojednávaní súdu dňa 01.04.2025 uviedol, že čestné prehlásenie, ktoré predložil do súdneho spisu žalovaný podpísal. Niekedy pred 2 a 1/2 rokmi išiel okolo C. autom a videl ako pri rodinnom dome pán spadol z rebríka, a to na skrinku na plyn, zastal, cúvol a spýtal sa, či sa mu niečo stalo, on povedal, že nie, ale že sa niečo muselo odtrhnúť, lebo cíti plyn, a že zavolá nejakých plynárov, následne odišiel. On bol len náhodný okoloidúci, resp. cestujúci. Zdržal sa tam nejaké tri minúty. Reálne videl ako došlo ku pádu žalovaného na plynomer, nakoľko sa mu posunul rebrík a spadol. Nevie presne kedy to bolo, niekedy podvečer okolo 18:00, 18:30 hod., nevie aký dátum to bol, či to bol koniec augusta alebo začiatok septembra, presný dátum si nepamätá. Bolo to asi možno 1.augusta lebo mali ísť deti do školy. Videl pána B. spadnúť na plynomer a či spadla aj omietka, to nevie. 56. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, Ods. 1: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ods. 2: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Ods. 3: Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet. Ods. 4: Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. 57. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 58. Podľa § 82 ods. 1 písm. c/, d/ zákona č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, 59. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 60. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ods. 1: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 61. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 62. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Ods. 1: Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ods. 2: Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 63. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že nie je dodávateľom zemného plynu a so žalovaným preto žiadnu zmluvu neuzatvára, preto z tohto dôvodu predmetný spor nie je spotrebiteľský ale občianskoprávny. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS SR z 23.06.2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024, ktoré vychádzalo aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. Ús/114/2020 z 09.03.2021 (bod 49), kde Ústavný súd SR akcentuje: "Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka, pričom jeho existujúce práva majú byť posilnené a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom distribučnej siete (PDS) posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu sa spotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa potom nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Inak by tento základný cieľ smernice vo vzťahu k spotrebiteľovi voči PDS nebol naplnený." Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný ako odberateľ plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom plynu má postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete, preto je tento spor spotrebiteľským. 64. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, mal súd za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Keďže zo strany žalovaného bola aj vznesená námietka premlčania, súd v prvom rade, z hľadiska hospodárnosti skúmal, či právo uplatnené žalobcom je premlčané alebo nie. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca sa o skutočnostiach zistených na odbernom mieste a o neoprávnenom odbere zemného plynu dozvedel dňa 15.08.2022, čo je zrejmé aj zo Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 15.08.2022 a žalobu na súd podal
dňa 18.07.2024. Dňa 15.08.2022 začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá by uplynula dňa 15.08.2024 a keďže žaloba bola na súd podaná dňa 18.07.2024, bola podaná včas. Právo uplatnené žalobcom preto premlčané nie je. 65. Súd má za to, že žalobcom nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému a účelovému porušeniu plomby na meracom zariadení a tým aj k neoprávnenému odberu zemného plynu, nepostačovalo jeho tvrdenie, že v prípade žalovaného bolo zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a preto znalecký posudok nebol potrebný, toto súd nemohol považovať za unesenie dôkazného bremena. 66. Súd nemal v konaní preukázané, že by došlo k neoprávnenému odberu plynu, nakoľko meradlo ďalej meralo a fungovalo, ku dňu 15.08.2022, keď bola vykonaná kontrola odberného miesta na základe nahlásenia žalovaným dňa 01.08.2022, bol stav počítadla 1012m3, pričom sa jednalo o spotrebu od 12.01.2022 kedy bolo menené meradlo na plynomeri do 15.08.2022. Súd porovnal spotrebu plynu u žalovaného pred obdobím a po období kedy malo dôjsť k údajnej škode, pričom spotreba zemného plynu u žalovaného pred neoprávneným odberom za obdobie od 09.12.2020 do 02.08.2021 bola 1219m3, čo bolo necelých 8 mesiacov a za obdobie neoprávneného odberu od 12.01.2022 do 15.08.2022 čo bolo cca 7 mesiacov bol zistený odber 1012m3. Následne po neoprávnenom odbere mal žalovaný spotrebu od 29.08.2022 do 11.08.2023 za necelých 12 mesiacov 1760m3 a za obdobie od 12.08.2023 do 08.08.2024 cca 12 mesiacov 1634m3. Z uvedeného je zrejmé, že spotreba u žalovaného bola približne rovnaká a ak aj bola poškodená overovacia značka meradla, tak meradlo plynomeru meralo spotrebu správne, čím žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Nie je teda zrejmé, že by došlo k neoprávnenému odberu. Súd má za to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že došlo k neprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu, tak ako bolo konštatované so stavom počítadla 1012m3 ku dňu 15.08.2022, kedy bol zistený neoprávnený odber zo strany žalovaného. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že meradlo nesprávne alebo vôbec nezaznamenalo odber plynu a taktiež na ňom bolo dôkazné bremeno preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii pred 1.augustom 2022, kedy žalovaný nahlásil poškodenie meradla pádom omietky a ním z rebríka. 67. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu definovaná v § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je z pohľadu druhu zodpovednosti objektívnou zodpovednosťou. To znamená, že na naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu nie je potrebné, resp. nie je dôležité zaoberať sa otázkou, kto meradlo na odber plynu poškodil. Aj napriek kumulatívnemu splneniu predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu existuje však možnosť liberácie, teda zbavenia sa zodpovednosti za škodu. V prípade § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike môže liberácia nastať len v dvoch prípadoch, a to pokiaľ odberateľ preukáže, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba a druhý, ak k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil a aj preukazoval, že k poškodeniu meradla došlo dňa 01.08.2022 pri rekonštrukcii fasády rodinného domu, kedy došlo k odlúpeniu omietky priamo na plynomer, čím došlo k jeho poškodeniu a taktiež tým, že sám spadol z rebríka. Uvedenú skutočnosť ihneď nahlásil na poruchovú linku. 68. Žiadne z ustanovení zákona o energetike aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu ale nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla. 69. Súd má za to, že v uvedenom prípade sú splnené predpoklady pre liberáciu z objektívnej zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere plynu. 70. Protiprávnym úkonom je správanie, ktoré sa prieči právu. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona, zmluvy alebo inej právnej skutočnosti. Žalobca poukazuje vo svojej žalobe na protiprávny stav ako na neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a podľa súdu nejedná sa o neoprávnený odber, nakoľko merač zaznamenával odber, skutočnú spotrebu plynu. Žalovaný preukázal, že odber plynu na odbernom mieste je v jednotlivých rokoch približne rovnaký, a ak aj došlo k poškodeniu plomby, nedošlo k poškodeniu meradla na plynomeri. Meradlo na plynomeri meralo reálnu spotrebu aj keď plomba bola poškodená. Súd má zato, že žalobcovi ako dodávateľovi plynu nevznikla žiadna škoda a neexistuje žiaden dôvod, aby súd žalobe vyhovel. Nie sú naplnené všetky predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za škodu.
71. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. predpokladá, že pri neoprávnenom odbere plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak by nenastala škodová udalosť. V danom prípade by škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec, alebo by bol zaznamenaný nesprávne. 72. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla síce znamená neoprávnený odber podľa predpokladov zákona o energetike, automaticky však neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť z toho vyplývajúca nepostačuje na záver, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená. 73. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že mu vznikla skutočná škoda a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, kedy by samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo nárok na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením bola ovplyvnená samotná funkčnosť meradla. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa neprenáša do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou určenou v zmysle vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že by žalovaný za odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu, poukázal však na skutočnosť, že SPP potom, čo bol zistený neoprávnený odber, SPP ako dodávateľ zemného plynu mu vyúčtoval nulovú spotrebu v rozhodnom období a vrátil mu zálohové platby. Všetky tieto okolnosti potom spochybňujú skutočnosť, že žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie, vznikla škoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že by nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačilo len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky. 74. Súd v danom prípade vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2021 z 23.06.2022, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 dňa 28.06.2024, z ktorého vyplýva, že vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje podľa ústavného súdu "najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť PDS skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Právna teória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej udalosti. ......Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. .......Ústavný súd podotýka, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné...... PDS musí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný (alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. ......len samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom aj určovanie výšky škody podľa vyhlášky postupom podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike pre zachovanie proporcionality zásahu do práva odberateľa vyžaduje zohľadnenie
skutočností, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne vypočítaná výška škody (najmä historickým odberom na odbernom mieste a informáciami o spotrebičoch na odbernom mieste), k čomu môžu všeobecné súdy zohľadniť práve svoje moderačné právo, a ďalej sa odberateľ môže brániť aj prípadným preukazovaním spoluzavinenia zo strany PDS. 75. Pokiaľ ide o ustálenie výšky škody, najvyšší súd v rozhodnutí R 45/2019 (5Obdo/32/2018) zdôraznil povinnosť nahradiť skutočnú škodu (pozostávajúcu z hodnoty neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, z nákladov na opravu poškodenej plomby a súvisiacich nákladov aj z nákladov, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo) a len ak to nie je možné, škodu určenú výpočtom podľa vyhlášky na tento účel vydanej. 76. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na to, že v danom spore sa nejedná o spotrebiteľský spor, a že v prípade neoprávneného odberu s poškodeným zabezpečením meradla proti neoprávnenému odberu sa náhrada škody má posudzovať v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., čo má vyplývať z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spisové značky 7Cdo/283/2020, 1Obdo/32/2022, 5Cdo/25/2023, 4Obdo/39/2022, súd k tomuto podotýka, že ani v jednom z uvedených rozhodnutí sa neriešila otázka, či ide o spotrebiteľský spor, naviac rozhodnutia spisové značky 1Obdo/32/2022, 4Obdo/39/2022 sa týkali obchodno-právnych sporov, nie občiansko-právnych a čo sa týka postupu pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom ako aj to, že daný spor je spotrebiteľským, je potrebné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spisová značka 5Cdo/61/2021 z 23.06.2022, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 dňa 28.06.2024, čo možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax, teda potom, čo boli vydané všetky rozhodnutia, na ktoré žalobca v tomto smere poukázal. Z uvedeného rozhodnutia práve vyplýva právna veta: "Aj pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu (Vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť. Náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody, preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda". 77. Súd posudzoval uvedený právny vzťah a postupoval v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ v uvedenom konaní je slabšou stránkou, a preto je na žalobcovi preukázať, že došlo k neoprávnenému odberu a že vznikla škoda tak ako ustanovuje § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň súd poukazuje, že ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody na strane žalobcu. Žalobca tento vzťah žiadnym spôsobom nepreukázal a neodôvodnil. Žalobca nepreukázal vznik škody a nemôže preukázať ani príčinnú súvislosti medzi protiprávnym stavom a vznikom škody, a preto nie sú naplnené všetky predpoklady na vznik objektívnej zodpovednosti. 78. V konaní nebolo sporné, že žalobca zistil neoprávnený odber zemného plynu nie z vlastnej činnosti, ale na základe oznámenia tejto skutočnosti samotným žalovaným na jeho monitorovacie centrum (zákaznícku linku dňa 01.08.2022). Z výpovede svedka C. E. vyplynulo, že si presne nepamätá, niekedy pred 2 a 1/2 rokov, v auguste alebo v septembri išiel okolo rodinného domu žalovaného autom, ako náhodný okoloidúci, keď videl ako žalovaný spadol z rebríka na plynomer, ktorý mal umiestnený na rodinnom dome. Keď to videl, tak zastal, cúvol a spýtal sa žalovaného, či sa mu niečo nestalo, na čo on povedal, že nie, že niečo sa ale muselo odtrhnúť, lebo cíti plyn a že zavolá nejakých plynárov, následne odišiel. To, že žalovaný vykonával práce na svojom rodinnom dome, na ktorom bol umiestnený plynomer, rekonštrukčné práce súvisiace s odstraňovaním starej omietky, vyplynulo aj z predložených fotografií tak zo strany žalobcu ako aj žalovaného. 79. Súd výpoveď svedka C. E. nevyhodnotil ako nedôveryhodnú na rozdiel od žalobcu, nakoľko mal za to, že s odstupom času si vypočutý svedok nepamätal presný dátum, kedy sa tomu tak stalo, so žalovaným nie je v žiadnom vzťahu, bol náhodný okoloidúci, ktorý však bezprostredne videl pád žalovaného na plynomer. Čo sa týka poukázania žalobcu na výpoveď bývalého pracovníka - svedka D. C., že mu žalovaný mal núkať úplatok, z výpovede samotného svedka (č. l. 272), však táto skutočnosť nevyplynula, "svedok si len letmo spomína, že žalovaný sa mu snažil vnútiť nejakú úplatu v podobe nejakého
alkoholického nápoja." Svedok podľa názoru súdu teda nepotvrdil vyslovene, že mu žalovaný chcel dať nejakú úplatu, čo malo nejako vyznieť z jeho úst, lebo si na to spomínal len "letmo", naopak na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať jeho tvrdenie, že v prípade žalovaného išlo o úmyselné poškodenie meradla, čo nie je možné spôsobiť pádom omietky na meradlo, pričom tieto tvrdenia len konštatoval bez toho, aby k tomuto predložil nejaké odborné vyjadrenie, taktiež nepreukázal, že meradlo nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 80. Z uvedených skutočností mal súd za to, že žalovaný sám úmyselne neporušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ale toto spôsobila omietka, ktorá spadla na plynomer z rodinného domu, resp. aj pád samotného žalovaného na plynomer. Tomuto zodpovedá podľa názoru súdu aj zaznamenaná hodnota spotrebovaného zemného plynu zo strany žalovaného, ktorá bola zrejmá z fotografií a zaznamenaná aj žalobcom - 1012m3, čo zodpovedalo priemernej spotrebe zemného plynu zo strany žalovaného aj z predchádzajúcich a nasledujúcich období. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov (viď odseky 64-79) s prihliadnutím aj na právny záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/61/2021 z 23.06.2022, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 dňa 28.06.2024, súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 82. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, Ods. 1: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ods. 2: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 83. Z dôvodu, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o jej výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením. 84. Súd rozhodol o vrátení preddavku na trovy dôkazu žalobcovi, ktorý bol zložený na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 12Csp/109/2024-207 zo dňa 21.01.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2025, vo výške 100,--Eur, pričom tento preddavok ostal nespotrebovaný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.