Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 12Csp/85/2024 6124369137 12. 12. 2024 JUDr. Eva Bíróová ECLI:SK:OSDS:2024:6124369137.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s. r. o., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO 47 234 176, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. C. XXXX/X, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., Stankovany 549, IČO 55 962 165, o zaplatenie 1.721,37 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.586,83 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne z istiny od 14.06.2024 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%. odôvodnenie: (1) Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2024 domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica cestou upomínacieho konania – sp. zn. 29Up/474/2024) rozhodnutia súdu, ktorým by žalovaného zaviazal k zaplateniu istiny 1.721,37 eur s príslušenstvom (úrokom 185,77 eur, úrokom z omeškania 9,25% ročne a náhradou trov konania) s odôvodnením, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 27.09.2023 úverovú zmluvu, ktorou poskytol žalovanému revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1.700 eur čerpaním úverovou kartou. Poukázal na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom má dlžník (žalovaný) k dispozícii finančné prostriedky do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Žalovaný mohol úver splácať v minimálne určenej splátke, ale aj splatiť jedinou splátkou, úver riadne a včas nesplácal, žalobca úver po márnej výzve zosplatnil ku dňu 29.05.2024, pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.02.2024. Žalovaný na úvere prečerpal peňažné prostriedky vo výške 3.533 eur, na úvere splatil 1.946,17 eur. Žalobný nárok predstavuje istinu 1.689,74 eur, poplatok za vedenie účtu zo splátok (v poradí 5. až 9.) 5,96 eur, úrok 184,33 eur, úrok za poistné 1,44 eur a poistenie CPI 25,67 eur. Poukázal na to, že schopnosť žalovaného splácať úver posúdil automatizovaným systémom z výšky jeho príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, nahliadnutím do registrov dlžníkov, preverením v v externých registroch o platobnej disciplíne pri existujúcich záväzkoch s výsledným limitom najvyššej mesačnej splátky. (2 Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že podľa zmluvy mu bol poskytnutý úverový rámec 550 eur a ak žalobca poskytol úver s vyšším rámcom, úverová zmluva je neplatná. Žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita žalovaného. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti, preto je bezúročná a bez poplatkov, neobsahuje dobu trvania zmluvy, výšku, počet a frekvenciu splátok. Žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák., k čomu
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.04.2018, sp. zn. 10Co/84/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.02.2015, sp. zn. 6Co/396/2014. (3) Replikou žalobca uviedol, že práve z podnetu žalovaného došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o zmene úverového rámca na 8.000 eur. Bonitu žalovaného skúmal žalobca v čase uzavretia zmluvy aj v čase zmeny úverového rámca interným dokumentom, správou zo Sociálnej poisťovne, z registrov dlžníkov, výplatných lístkov a výpisu z bankového účtu. Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020 s tým, že povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) zo zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, zmluva na strane č. 3 uvádza, že je uzavretá na dobu neurčitú. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému doručená dňa 29.04.2024, strata výhody splátok bola dohodnutá v zmluve. (4) Duplikou zo dňa 24.10.2024 žalovaný uviedol, že žalobca pri skúmaní schopnosti splácať úver nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na živobytie, a z dôkazov, ktoré si žalobca zaobstaral, si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Zároveň ak sa žalobca rozhodol navýšiť úverový rámec, aj pri podpísaní dodatku mal posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, je plne opodstatnené vyžadovať preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Ak si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Z úverovej správy pred uzatvorením dodatku zo dňa 09.11.2023 je preukázané, že žalovanému ostáva po odpočítaní všetkých nákladov suma vo výške 65,79 eur, tento výpočet nezohľadňuje stravu, ubytovanie, bežné náklady na živobytie. Pokiaľ pri zostávajúcej splátke 65,79 eur došlo k navýšeniu revolvingového úveru na úverový rámec na 1.700 eur, žalobca nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Keďže súčasťou spisu nie je zmluva na základe ktorej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.700 eur, ale vo výške 550 eur, zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 664,17 eur, nesprávny údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 26,28%, a hlavne nesprávny údaj o RPMN vo výške 29,7%, ktorý je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže pri úverovom rámci 1.700 eur musia tieto obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. vychádzať z úverového rámca 1.700 eur a nie z úverového rámca 550 eur. Dodatkom došlo len k zmene úverového rámca a mesačnej splátky, ale nie ostatných obligatórnych náležitostí revolvingového úveru. Zmluva o úvere neobsahuje dohodu v zmysle § 565 Obč. zák. o možnosti jednorazového splatenia úveru, podľa názoru žalovaného ustanovenie v zmluve, že „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru)“, nepredstavuje dohodu v zmysle § 565 Obč. zák. Samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák., nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala od 1. splátky po splátku zročnú bezprostredne tri roky spätne od doručenia žalobného návrhu, tieto splátky pokiaľ neboli uhradené, sú premlčané a zároveň žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. (Tu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.07.2022, sp. zn. 10CoCsp/46/2021) Žalobca listom zo dňa 23.04.2024, ktorý možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák., vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, list bol doručený dňa 29.04.2024, 15- dňová lehota na uhradenie omeškaných splátok začala plynúť dňa 30.04.2024 a uplynula 14.05.2024. Žalobca postupoval v rozpore s ustanovením § 565 posledná veta, keď právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nevyužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, teda splátky zročnej v mesiaci 15.05.2024, mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil 29.05.2024. S poukazom na uvedené je list zo dňa 23.04.2024 ako aj vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.05.2024 neplatný právny úkon, žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. (Poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktorým bolo potvrdené, že právo na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru musí veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu navrhol zamietnuť. (5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: (7) Žalobca podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností poskytuje úvery a pôžičky nebankovým spôsobom a poskytuje aj spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom. (8) Dňa 27.09.2023 uzavreli žalobca a žalovaný (na diaľku) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7309173956. Jej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému v úverovom rámci 550 eur s úrokom 2,19% mesačne (26,28% ročne). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmluve bola uvedená údajom 29,7%. Úver mal žalovaný splácať minimálne vo výške 4% z výšky úverového rámca – min. 12 eur mesačne, k 20. dňu v mesiaci. V zmluve je okrem iných na oboznámenie s úverovými podmienkami uvedené dojednanie o tom, že „za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia vašich zmluvných povinností) nám musí byť celý čerpaný úver na požiadanie vrátený (tzv. zosplatnenie úveru)“. Tiež je v zmluve dojednané, že (ako dôsledok nesplácania úveru) v prípade oneskorenia s platením aspoň troch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace je oprávnený (žalobca) úver z karty zosplatniť. Zmluva je opatrená podpismi oboch zmluvných strán, žalovaný ďalším podpisom potvrdil prevzatie úverových podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa podmienok zmluvy bolo možné v priebehu trvania zmluvy úverový rámec zvýšiť, príp. znížiť, na písomný návrh žalobcu s tým, že novú výšku úverového rámca odsúhlasí žalovaný tým, že vyčerpá vyššiu čiastku s prekročením pôvodnej výšky úverového rámca. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali Úverové podmienky. Dodatkom zo dňa 09.11.2023 zmluvné strany dohodli zmenu výšky kreditného limitu (úverového rámca) na čiastku 1.700 eur s tým, že ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú v platnosti v nezmenenom znení. (9) Podľa zmluvy žalovaný uviedol svoj príjem a príjem manželky. Pri posúdení schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver vychádzal žalobca z výšky úverového rámca 1.700 eur, lustrovať v registri NRKI začal dňa 30.09.2023 (celkom 6x), naposledy dňa 27.09.2023, tiež lustroval v registri MV SR a Sociálnej poisťovne. (10) K namietanému nedostatočnému skúmaniu bonity žalovaného žalobca podaním z 10.12.2024 uviedol, že postupoval s najvyššou možnou mierou odbornej starostlivosti, čo preukazujú dokumenty pripojené k žalobe. Úverový rámec pri revolvingovom úvere je možné v priebehu trvania zmluvy zvýšiť, súčasne sa zmení výška splátky, a to na sumu vo výške vyššie dohodnutej percentuálnej časti z novej výšky úverového rámca. Dňa 9.1.2023 došlo k navýšeniu úverového rámca na základe dodatku na čiastku 1.700 eur. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného zohľadnili všetky relevantné faktory vrátane navýšenia úverového rámca a zmeny výšky minimálnej mesačnej splátky. Na základe výpočtu maximálneho limitu splátky (MLS) bolo preukázané, že aj po zvýšení splátky na žalobcovi zostávalo dostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie nových splátok. Žalobca preveroval pred navyšením úverového rámca výšku príjmu žalovaného výplatnými páskami za 3 mesiace predchádzajúce schváleniu navýšenia úveru, ktoré žalovaný zaslal. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Hodnotu informácií z externých registrov je potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov. K otázke skúmania bonity sa vyjadroval aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 30.11.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. 17CoCsp/23/2021 v znení: „Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nekonal pri posudzovaní bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, ak si okrem príjmu žalovanej neoveroval aj ostatné žalovanou uvádzané skutočnosti k jej pomerom. Pokiaľ veriteľ vykoná lustráciu dlžníka v úverových registroch, overí si príjem dlžníka a v ostatnom vychádza z údajov
poskytnutých dlžníkom, nemožno od veriteľa požadovať pre splnenie odbornej starostlivosti viac. Dlžník bol totiž v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Nemožno teda požadovať, aby úveroví veritelia vykonávali detektívnu činnosť a preverovali údaje, ktoré sú im dlžníci povinní poskytnúť na základe zákona pravdivo. Je otázne, či by tak napokon mohli robiť v súlade so zákonom, keď aj pre využitie informácií z databázy dlžníkov je v citovanom ustanovení uvedené výslovné zákonné dovolenie. Napokon by bolo absurdné, že by porušenie právnej povinnosti dlžníka uviesť pravdivé údaje o svojich pomeroch mohlo viesť k sankcii na strane veriteľa. Pokiaľ teda dlžník pre účely posúdenia jeho schopnosti splácať úver poskytne na žiadosť veriteľa údaje o svojich pomeroch v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z. z., je tým zisťovanie týchto pomerov dlžníka vykonané veriteľom s odbornou starostlivosťou bez akéhokoľvek ďalšieho overovania pravdivosti dlžníkom poskytnutých údajov. Záver súdu prvej inštancie o nedodržaní odbornej starostlivosti pri zisťovaním pomerov žalovanej tak nebol správny, rovnako ako na to nadväzujúci záver o neplatnosti zosplatnenia úveru.“ Ďalej poukázal na článok II. bod 3 Dodatku k úverovej zmluve, že všetky ostatné ustanovenia Zmluvy ostávajú v platnosti v nezmenenom znení a k tomu opakovane na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, k povinnosti uviesť matematický výpočet s tým, že predpoklady sú v zmluve vyslovene uvedené. Maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou pre Kreditné karty, kde je najvyššia prípustná odplata stanovená vo výške 45,4%. Táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve, kde RPMN bola dojednaná vo výške 29,70 %, a teda nie je v rozpore so zákonom. Žalobca postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zák. a splnil obligatórnu a zároveň kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy a nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že zosplatnenie úveru je v rozpore s týmto ustanovením. V zmluve o spotrebiteľskom úvere (pozn. na strane prvej) sú taxatívne uvedené dôsledky nesplácania úveru a porušenia zmluvných povinností, vrátane vysvetlenia termínu „zosplatnenia“. Úverové podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy problematiku zosplatnenia konkretizujú. Žalovaný sám svojím podpisom úverovej zmluvy, zobral na vedomie možnosť zosplatnenia vrátane jeho predpokladov. Týmto žalobca považuje za preukázaný dostatočný prehľad a vedomosť žalobcu o dôsledkoch nezaplatenia jednotlivých splátok. Zosplatnenie úveru je zmluvným dojednaním primeraného a bežného dôsledku neplatenia splátok a je možné ich platne dojednať aj v úverových podmienkach. Žalovaný vedel o dôsledkoch nesplácania úveru a kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu sa s nimi mohol opakovane oboznamovať, nakoľko mal všetky relevantné dokumenty k dispozícii. Žalovaný uhradil naposledy splátku dňa 20.01.2024 (platbou zo dňa 24.01.2024), dostal sa do omeškania splátkou zo dňa 20.02.2024, ktorú už neuhradil. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.04.2024 – t. j. posledná výzva pred zosplatnením žalovaného upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k zosplateniu úveru, pričom žalovanému bola poskytnutá lehota 15 dní na úhradu, bola doručená žalovanému dňa 29.04.2024. Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 29.05.2024 bola doručená dňa 03.06.2024. V čase zosplatnenia úveru (úver bol zosplatnený dňa 29.05.2024 ) bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou splátky splatnej dňa 20.02.2024, žalovaný bol upozornený na možné zosplatnenie a bola mu poskytnutá zákonom stanovená lehota 15 dní na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok, a to pred splatnosťou splátky splatnej dňa 20.06.2024, čo znamená, že žalobca nepochybne splnil zákonný predpoklad ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. Poslednú platbu od žalovaného žalobca eviduje s dátumom 24.01.2024. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na správanie sa žalovaného, ktorý ak aj mal akékoľvek výhrady k obsahu doručenej výzvy, zostal vo veci nečinný, žalobcu nekontaktoval, nevyvinul žiadnu snahu o riešene problému, resp. splnenia si povinnosti svojho záväzku, radšej sa účelovo odmlčal. Žalobca má za to, že žalovaný vôbec nemal záujem splácať úver, a to bez ohľadu na obsah a doručenie akejkoľvek výzvy. Taktiež podanie odporu je podľa názoru žalobcu iba účelovou snahou žalovaného o odďaľovanie plnenia si svojich zmluvných povinností. Pokiaľ žalovaný uvádza, že „zmluva o úvere neobsahuje dohodu v zmysle § 565 Obč. zák. o možnosti jednorazového splatenia úveru“, žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvy, kde je uvedená možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaný samostatným podpisom situovaným pri vyhlásení o oboznámení sa s úverovými podmienkami potvrdil, že sa s uvedenými podmienkami oboznámil, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Zo znenia § 565 Obč. zák. v spojení s § 53ods. 9 Obč. zák. nevyplýva povinnosť identifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej je vyhlasovaná predčasná splatnosť. Podmienkou zosplatnenia je len omeškanie
so zaplatením splátky viac ako tri mesiace za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný bol upozornený na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky z úveru, čím boli splnené náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. Žalovaný, v ktorého dispozícii bolo plnenie povinností z úverovej zmluvy, tak mal objektívnu vedomosť o omeškaní s platením úverových splátok čo do počtu a ich výšky. Porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy nemôže byť vykladané na ťarchu veriteľa. Žiadnym zákonným ustanovením nie je upravená forma ani náležitosti výzvy pred zosplatnením, z dikcie § 53 ods. 9 Obč. zák. vyplýva pre obsah tohto právneho úkonu povinná náležitosť, že spotrebiteľ musí byť upozornený na uplatnenie práva veriteľa požadovať splatnosť celej pohľadávky. Žalobca ďalej poukázal na Komentár k ustanoveniu § 53 Obč. zák.: „Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená... Ak uvádzame prvú splátku, máme tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napríklad v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka.“ ( E., D., et al. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: CH Beck, 2019. s. 671). Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023 sa venoval aj „námietke týkajúcej sa neurčitosti výzvy na zosplatnenie konkrétneho úveru, pričom odvolací súd k tomu uviedol, že pri posudzovaní či boli splnené predpoklady podľa § 53 ods. 9 s použitím § 565 Obč. zák je nevyhnutné na základe zisteného skutkového stavu zistiť a určiť, či uvedené časové limity najskoršieho možného zosplatnenia a zároveň najskoršieho možného uplatnenia tohto práva boli plnené. Odvolací súd teda konštatuje, že ani v tomto rozhodnutí nedospel k záveru, že upozornenie na zaplatenie dlžnej sumy musí obsahovať konkrétne určenie splátky, pre ktorú je upozorňovaný dlžník na možnosť zosplatnenia úveru, avšak pokiaľ dôjde k zosplatneniu úveru, potom vzhľadom na možnú procesnú obranu spotrebiteľa je povinnosťou súdu zaoberať sa, či boli splnené zákonné predpoklady zosplatnenia dlhu (týkajúce sa výzvy , ako aj samotného zosplatnenia) podľa § 53 ods. 9 s použitím § 565 Obč. zák. K tomuto záveru dospeje len tak, pokiaľ na základe zisteného skutkového stavu je možné konštatovať, že ku dňu upozornenia na zaplatenie dlžnej sumy a ku dňu zosplatnenia bol dlžník v omeškaní s konkrétnou splátkou úveru, čo však neznamená, že táto musí byť identifikovaná vo výzve, ktorou upozorňuje veriteľ na zosplatnenie dlhu resp., v samotnom zosplatnení dlžnej sumy.“ Aj ochrana spotrebiteľov musí mať určité hranice a nemôže dochádzať pri sporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane bez ohľadu na platné právo. Každý spotrebiteľ sám prejavil záujem uzatvoriť úverovú zmluvu a využiť na základe nej poskytnuté finančné prostriedky, je preto maximálne neudržateľným vytvárať hypotetické „porušenia“ zákona za jediným účelom, a to získaním bezúročného a bez poplatkového úveru. Záverom žalobca dáva do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry. (11) Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že voči žalovanému vedie žalobca ďalší spor – o zaplatenie 7.999,06 eur s prísl. (sp. zn. 27Csp/85/2024) – z úverovej zmluvy č. 7305044954 zo dňa 11.05.2023, ktorou mal byť žalovanému poskytnutý revolvingový úver v rámci 8.000 eur (keď tento rámec bol navýšený dodatkom zo dňa 20.10.2023 z počiatočného rámca 2.000 eur), splátka bola určená sumou 256,96 eur mesačne. Žalobca pri skúmaní bonity žalovaného vychádzal zo súm životného minima pre rodinu žalovaného – s manželkou a dvoma vyživovanými deťmi s určenou výškou splátky schváleného úveru 64,24 eur. Podľa žaloby mal byť úver zosplatnený pre omeškanie s úhradou splátky splatnej k 20.02.2024, dňom 29.05.2024. (12) Podľa údajov žalobcu vo výpise čerpania splátok a úhrad bol žalovanému poskytnutý úver typu RU vo výške 1.700 eur, v zmysle vyčíslenia platieb žalobcom žalovaný na úvere postupne prečerpal sumu celkom 3.533 eur (naposledy výberom z 29.01.2024 sumou 1.250 eur) a splatil celkom 1.946,17 eur. (13) Listom zo dňa 23.04.2023 žalobca vyzval žalovaného s poukazom na jeho omeškanie so splácaním úveru k zaplateniu dlžnej sumy 213,60 eur, vrátane poplatku za upomienku 12 eur, do 15 dní s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 29.05.2023 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v sume celkom 1.943,14 eur.
(14) Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (OBZ). Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ZSÚ), a je potrebné ho preskúmať tiež v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. (15) Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (16) Podľa § 2 ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ..., d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ... Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa ods. 2 spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, ... Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f/ veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g/ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. (17) Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom v čase omeškania) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ (v znení účinnom v čase zosplatnenia) ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
(18) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (19) V danom prípade strany uzavreli zmluvu o úvere. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom má spotrebiteľ k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaný oprávnený čerpať; finančné prostriedky sa podľa platobnej disciplíny dlžníka na kreditnej karte obnovujú a vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné presne stanoviť počet splátok, celkové náklady, konečnú splatnosť a nie je možné vyčísliť presne údaj o RPMN. Žalobca predložil súdu zmluvu, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. (20) Z predložených listín možno bez pochýb ustáliť, že strany sporu dňa 27.09.2023 uzavreli písomnú zmluvu o úvere, ktorou žalobca mal poskytnúť žalovanému úver pôvodne v rámci 550 eur. Zmluva obsahuje údaje žiadané zákonom s prihliadnutím na povahu poskytovaného úveru, bola uzavretá na dobu neurčitú s podmienkami jej možného ukončenia, žalovaný z textu zmluvy mohol zistiť oprávnenie žalobcu úver zosplatniť. Žalobca však nevysvetlil, prečo v čase poskytovania úveru a skúmania bonity žalovaného šetril finančnú situáciu už vo vzťahu k rámcu 1.700 eur. Z výsledkov lustrácie žalovaného v úverovom registri navyše napr. vyplýva, že žalovanému bol dňa 12.09.2023 poskytnutý úver 6.300 eur so splátkami 129 eur mesačne po dobu 96 mesiacov, vyplýva z nej tiež revolvingový úver zo zmluvy z 11.05.2023 poskytnutý žalobcom so splátkou 218 eur mesačne (s priebežne zvyšujúcim sa úverovým rámcom?). Súd ale nemal preukázané, ako zistil žalobca výšku príjmu žalovaného a jeho manželky, sumu bežných mesačných výdavkov rodiny (na výšku životného minima má prihliadať až po preskúmaní a zistení výšky skutočných výdavkov rodiny), žalovaný pritom pri uvádzaní finančných údajov žalobcovi preukázateľne neuviedol vtedy aktuálne úverové zaťaženie (keďže žalobca uviedol pri položke „splátky iným spoločnostiam“ údaj 0 eur) a napriek lustrácii v úverovom registri údaje o zistených úveroch nebral do úvahy. Na základe týchto skutočností potom súd uzavrel, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti v znení cit. § 11 ods. 2 druhej vety ZSÚ a preto je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. (21) Žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky, z ktorých prečerpal sumu vo výške celkom 3.533 eur, v tomto smere žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Iba túto čiastku je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi. Podľa predložených listín žalovaný na úvere splatil 1.946,17 eur, vrátiť tak musí ešte 1.586,83 eur. Nárok žalobcu v tejto časti tak súd posúdil ako dôvodný a preto žalobe na nároku v takto vyčíslenej výške vyhovel. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom – keď od 12.06.2024 bola základná úroková sadzba ECB určená na 4,25%)) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaný sa s vrátením peňažných prostriedkov preukázateľne dostal do omeškania, na výzvu žalobcu k úhrade splatných splátok ostal nečinný a preto žalobca oprávnene úver zosplatnil, pričom dodržal zákonom stanovený postup na zosplatnenie úveru. Vo zvyšku nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. (22) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca ako po procesnej stránke úspešnejšia strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 66% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 83%:17%). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)