Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 62Ek/1063/2024 6124306511 11. 12. 2024 JUDr. Ing. Zuzana Trnková ECLI:SK:OSBB:2024:6124306511.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1) mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., a oprávneného 2) mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., obe zákonne zast. matkou: F. G. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., proti povinnému: H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXXX/X, XXX XX E., právne zast. JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, o vymoženie zameškaného výživného, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miloš Dubovec, so sídlom exekútorského úradu Popradská 34, 821 06 Bratislava, pod sp. zn. 28EX 226/24, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.05.2024 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 6606,76 Eur na základe exekučného titulu – rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B3-39P/63/2022 - 283 zo dňa 16.01.2024 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 09.07.2024 poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Miloš Dubovec, so sídlom exekútorského úradu Popradská 34, 821 06 Bratislava. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 31.07.2024. 3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2024 Návrh na zastavenie exekúcie. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada zastaviť exekúciu nakoľko má za to, že exekučný titul v časti zročného bežného výživného a zročného výživného na tvorbu úspor nie je vykonateľný. Povinný poukázal na formuláciu výrokov exekučného titulu v časti zročného výživného na tvorbu úspor, ktoré ukladajú povinnému povinnosť uhradiť toto zročné výživné na osobitný účet maloletých oprávnených do 30 dní od právoplatnosti exekučného titulu. Povinný má za to, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť vzhľadom na podané odvolanie a preto nemal povinnosť zaplatiť zročné výživné. Povinný ďalej uviedol, že predmetom exekúcie je aj bežné výživné avšak z vydaného Upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné zistiť akého obdobia sa má týkať. Povinný poukazuje na to, že exekučným titulom bolo upravené výživné na čas do rozvodu manželstva pričom má za to, že na výživnom nemá žiadny nedoplatok. Ako dôkaz priložil výpis z účtu z banky, ktorý obsahuje históriu platieb od apríla 2022 do júla 2024 na bežné výživné ako aj na tvorbu úspor. Povinný tiež priložil stav sporiaceho účtu,
na ktorom sú vedené úspory oprávnených. Z uvedeného má povinný za zrejmé, že ku dňu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie neexistoval žiadny nedoplatok na bežnom výživnom a na tvorbe úspor a návrh na vykonanie exekúcie pod podaný nedôvodne. Povinný taktiež uviedol, že nedoplatok na bežnom výživnom, ktoré bolo určené exekučným titulom nemohol vzniknúť po 12.05.2024 nakoľko týmto dňom už bolo manželstvo právoplatne rozvedené a bežné výživné sa riadilo už podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.03.2022 č.k. 39P/52/2021-750. Vzhľadom na uvedené žiada povinný aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávnené na uhradenie trov právneho zastúpenia a trovy konania vo výške 100%. 5. Oprávnené sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrili podaním zo dňa 23.08.2024 prostredníctvom zákonnej zástupkyne. Oprávnené nesúhlasia so zastavením exekúcie nakoľko majú za to, že rozsudky odsudzujúce k plneniu vyživovacej povinnosti sú predbežne vykonateľné zo zákona doručením pričom nie je dôležité ako syntakticky znie výrok súdu. Oprávnené ďalej uviedli, že akékoľvek rozhodnutie súdnej moci, ktoré sa dotýka pomerov maloletých musí zodpovedať najlepším záujmom dieťaťa a určite nebolo zámerom súdu odkladať otcovu povinnosť platiť výživné na neskôr, nakoľko z jeho správania počas niekoľkoročného sporu bolo zjavné, že dobrovoľne plniť odmieta a robil všetko preto aby sa tejto povinnosti vyhol. Opravené navrhujú aby bol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnutý. 6. Dňa 27.08.2024 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Podľa §44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila. 14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 15. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 16. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. 17. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní obsahu vyjadrenia oprávneného, súd konštatuje nedôvodnosť podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný ako dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul nie je právoplatný a teda ani vykonateľný, nakoľko podal voči nemu odvolanie. Exekučným titulom - rozsudkom Mestského súdu Bratislava III č. k. B3-39P/63/2022 - 283 zo dňa 16.01.2024 výrokom III bol otec povinný zročné bežné výživné na maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.06.2021 do 11.05.2022 v sume 1.277,05 eur uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky, výrokom IV bol otec povinný zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.06.2021 do 11.05.2022 v sume 2.180,09 eur poukázať na osobitný účet maloletej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom VII bol otec povinný Zročné bežné výživné na maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.06.2021 do 11.05.2022 v sume 969,53 eur uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky a výrokom VIII bol otec povinný Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.06.2021 do 11.05.2022 v sume 2.180,09 eur poukázať na osobitný účet maloletej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd v tomto bode poukazuje na skutočnosť, že vykonateľnosť rozsudkov o výživnom, a to nielen rozsudkov o určení, zvýšení, ale aj znížení a zrušení upravuje ustanovenie § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok. Podľa tohto ustanovenia sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením pričom je aplikovateľné nie len pri rozsudkoch týkajúcich sa výživného pre maloleté deti ale aj pri rozsudkoch vo veciach výživného plnoletých osôb. Ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, ak sa výrok týka výživného. V praxi to znamená, že hoci by sa jeden alebo druhý účastník konania odvolal proti rozsudku, tento je v časti výroku o výživnom vykonateľný bez ohľadu na to, že ešte nie je právoplatný. To znamená, že povinný musí platiť stanovené výživné už od času, kedy mu bol takýto rozsudok doručený, a to aj v prípade, že rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť napríklad aj z dôvodu podania odvolania. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vo svojom uznesení zo dňa 20.06.2018 IV. ÚS 386/2018-11 vyslovil nasledovný záver: ,,K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu (napr. § 233 CSP) alebo
nastáva zo zákona (ex lege) (napr. § 44 CMP). V prejednávanom prípade výrok exekučného titulu bol jednoznačný v tom, že nič nepojednával o vykonateľnosti tohto rozsudku v tom zmysle, že by napr. odkladal jeho predbežnú vykonateľnosť (bez ohľadu na to, či by takýto výrok bol právne možný, pozn.) Z toho pohľadu výrok exekučného titulu nemohol v sťažovateľovi vyvolať dojem, že nejakým spôsobom modifikuje okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti oproti tomu, ako to vyplýva z § 44 CMP. Preto pri bežnej opatrnosti si sťažovateľ mohol byť vedomý aj ďalšej vlastnosti rozsudku - t. j. jeho vykonateľnosti a aj okamihu, kedy k tejto vykonateľnosti v zmysle § 44 CMP dochádza.“ Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie zročného výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napríklad do 30 dní od právoplatnosti), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosti plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie. V zmysle uvedeného námietka povinného voči nevykonateľnosti zročného výživného, ktoré je predmetom tejto exekúcie neobstojí. 18. V zmysle uvedeného dôvod uvádzaný povinným, že podal odvolanie voči predmetnému exekučného titulu nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadnym exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku na podklade, ktorého je možné viesť exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s platnou právnou úpravou oprávnený nekonal predčasne, ako to uviedol povinný, ale práve naopak predložil súdu na výkon priznaného práva vykonateľný exekučný titul a teda, exekučný titul bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie spôsobilým exekučným titulom, na poklade ktorého sa mohla začať exekúcia, pričom aj tohto času je naďalej riadne vykonateľný a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie súd vyhodnotil ako nedôvodný. 19. Povinný ako ďalší dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zatavená uvádza, že exekučný titul upravuje bežné výživné len do rozvodu manželstva a teda oprávnené už nemajú nárok na bežné výživné z exekučného titulu. Súd tu dáva do pozornosti, že oprávnené si bežné výživné z exekučného titulu neuplatňujú. Predmetom exekúcie je len zročné výživné na bežnom výživnom a zročné výživné na tvorbu úspor, ktoré boli priznané exekučným titulom preto ani táto námietka povinného nie je relevantná. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku a v predmetnom exekučnom konaní sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť uloženú exekučným titulom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. (výrok I) 21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 23. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný nebol úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (výrok II) Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné