Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 6Cdo/672/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613208069 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6613208069.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovaným 1/ W. P., bývajúcej v P., L. I. X, 2/ R. G., bývajúcej v G., E. C. XX, 3/ W. V., bývajúcemu v G., X. X. U., 4/ W. E., bývajúcemu vo I., V. XX, 5/ W. G., bývajúcej v B., B. X, 6/ U. H., bývajúcej v G., E. C. XX, 7/ O. B., bývajúcemu v G., E. C. XX, 8/ F. M., bývajúcemu v P., P. XXX, 9/ G. U., bývajúcemu v G., E. C. XX, 10/ G. N., bývajúcemu v N., N. - U. X, o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8Ro/401/2013, 8Ro/345/2013, 10Ro/190/2013, 9Ro/341/2013, 17Ro/398/2013, 9Ro/314/2013, 12Ro/271/2013, 7Ro/210/2013, 9Ro/185/2013, 9Ro/207/2013, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/134/2014, z 8. septembra 2014 sp. zn. 1Co/390/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/555/2014, z 10. júna 2014 sp. zn. 41Co/442/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/251/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/318/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/348/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/311/2014, zo 16. júla 2014 sp. zn. 1Co/205/2014 a zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/245/2014, takto r o z h o d o l : Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 622/2015, 6 Cdo 624/2015, 6 Cdo 632/2015, 6 Cdo 644/2015, 6 Cdo 666/2015, 6 Cdo 670/2015, 6 Cdo 672/2015, 6 Cdo 674/2015, 6 Cdo 678/2015 a 6 Cdo 684/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 622/2015. Dovolania odmieta. Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uzneseniami z 25. novembra 2013 č. k. 8Ro/401/2013-10, z 25. novembra 2013 č. k. 8Ro/345/2013-10, z 15. novembra 2013 č. k. 10Ro/190/2013-12, z 26. novembra 2013 č. k. 9Ro/341/2013-10, z 28. novembra 2013 č. k. 17Ro/387/2013-10, z 26. novembra 2013 č. k. 9Ro/314/2013-10, z 19. novembra 2013 č. k. 12Ro/271/2013-10, z 28. novembra 2013 č. k. 7Ro/210/2013-10, z 22. novembra 2013 č. k. 9Ro/185/2013-10 a z 22. novembra 2013 č. k. 9Ro/207/2013-10 zastavil jednotlivé konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolania. Uviedla, že v týchto veciach podala žaloby už v roku 2006 v elektronickej podobe, ktoré podania prvoinštančný súd odmietol prijať. Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil uvedený postup za protiústavný a vyslovil, že právne účinky týchto žalôb zostávajú zachované ku dňu ich podania. Súd prvej inštancie ale v daných prípadoch tak nepostupoval a konania zastavil, hoci pre to neboli splnené podmienky, nakoľko poplatok bol splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Súd prvej inštancie preto tieto veci posúdil nesprávne, v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. 3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označenými uzneseniami napadnuté uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), keď dospel k záveru, že žaloby podané elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Lučenec dňa 11. apríla 2013 (na externom hard disku, pôvodne predloženom Okresnému súdu Veľký Krtíš), nemožno stotožniť so žalobami pôvodne doručenými okresnému súdu v júli 2006 urobenými elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré okresný súd odmietol nezákonným spôsobom prijať. Okresný súd postupoval preto správne, keď vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku a keď konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatila. 4. Proti uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť uznesenia odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vrátiť veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo v čase, kedy ju súd vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho už nebolo možné podľa § 13 zákona o súdnych poplatkoch vyrubiť. Nebol teda daný zákonný dôvod na takýto postup súdu a následne nebol ani dôvod na zastavenie konania. Neobstojí ani záver odvolacieho súdu, že podania obsiahnuté na DVD nosiči neobsahovali časovú pečiatku, a preto nespĺňali náležitosti elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom. V danom prípade boli pôvodné návrhy riadne podpísané a spĺňali všetky predpísané náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolania v tejto veci boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.). 6. Podľa § 166 ods. 1 prvej vety C. s. p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. 7. S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 622/2015, 6 Cdo 624/2015, 6 Cdo 632/2015, 6 Cdo 644/2015, 6 Cdo 666/2015, 6 Cdo 670/2015, 6 Cdo 672/2015, 6 Cdo 674/2015, 6 Cdo 678/2015 a 6 Cdo 684/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie vyššie citovaného § 166 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6 Cdo 622/2015. 8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolania boli podané včas naň oprávnenou osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolaní a dospel k záveru, že ich treba pre neprípustnosť odmietnuť. 9. V prejednávaných veciach ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej žalobkyne - viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/ 2013, 3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 alebo 8 Cdo 98/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. Len na doplnenie poznamenáva, že závery v týchto odôvodneniach platia aj v prípade, ak odvolací súd založil nepreukázanie totožnosti podania (žaloby) urobeného elektronickými prostriedkami v roku 2013 s podaním (žalobou) urobeným elektronickými prostriedkami v roku 2006 na skutkovom zistení (jeho správnosť dovolací súd nemôže podľa § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p., resp. teraz podľa § 442 C. s. p., preskúmavať), podľa ktorého elektronické podania z roku 2006 neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu neplatnej časovej pečiatky, a teda, že nešlo o podania, o ktorých by bol Okresný súd Lučenec povinný konať s účinkami začatia konania v júli 2006 v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 145/2008. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. 10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol. 11. V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.