Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 2Sž/37/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010235 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011010235.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčovej, PhD. v právnej veci žalobkyne JUDr. R. T., JJ. zast. JUDr. Evou Meszárosovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému Slovenskej advokátskej komore, so sídlom Kolárska č. 4, Bratislava, zast. JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P-19/2011:1038/2010 v spojení s rozhodnutím žalovaného DS IX.-49/10:1038/10 zo dňa 24. januára 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného sp. zn.: P-19/2011:1038/2010 v spojení s rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS IX.-49/10:1038/10 zo dňa 24. januára 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako disciplinárne obvinenej a potvrdil rozhodnutie IX. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) DS IX.-49/10:1038/10 zo dňa 24. januára 2011. Týmto rozhodnutím disciplinárne obvinená JUDr. R. T. bola uznaná vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), pretože závažným spôsobom porušila povinnosť advokáta uloženú jej v § 18 ods. 1, 2, 3 a v § 28 ods. 4 zákona o advokácii, ako i § 6 Advokátskeho poriadku SAK, že zastupujúc sťažovateľku, ako svojho klienta, na základe splnomocnenia zo dňa 24.11.2008 pred Okresným súdom Bratislava V č. k. 1Em 5/2008 proti odporcovi o nariadenie výkonu rozhodnutia o styku s maloletou C., si v tomto konaní nesplnila ani jednu z povinností vyplývajúcu jej zo zastúpenia, a to: 1. neprevzala výzvu súdu zo dňa 12.8.2009, aby zabezpečila účasť sťažovateľky na informatívnom výsluchu určenom na deň 28.8.2009, 2. neinformovala klientku o tom, že dňa 8.9.2009 prevzala uznesenie súdu, ktorým bola jej klientke uložená poriadková pokuta vo výške 60 € a takto jej zmarila možnosť podať proti tomuto uzneseniu odvolanie, 3. prevzala výzvu súdu zo dňa 22.10.2009, aby zabezpečila účasť klientky na informatívnom výsluchu určenom na deň 27.11.2009, opätovne bola nečinná a nereagovala ani na vyzvanie súdu zo dňa 27.1.2010, 4. neodpovedala klientke na jej list zo dňa 23.2.2010, ktorým ju vyzvala na podanie informácií, 5. nevyjadrila sa v lehote ani k sťažnosti, napriek tomu, že sťažnosť a výzvu zo SAK prevzala osobne, za čo sa jej ukladá podľa § 56 ods. 2 písm. e) Zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu podala žalobu žalobkyňa a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Predsedníctva SAK zo dňa 24.5.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že sťažovateľke Bc. P. U. poskytovala právne rady bezodplatne a bola jej morálnou oporou vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o známu jej príbuzných, ktorá žalobkyňu požiadala v prvom rade o písomné vyjadrenie oprávneného PaeDr. T. U. vo veci styku otca s maloletým z dôvodu, že medzi účastníkmi viazla komunikácia a ich vzťahy boli animózne s výraznými emotívnymi prejavmi práve na strane sťažovateľky, čo bolo dôvodom oslovenia jej osoby, aby urobila pokus o štandardnú mimosúdnu komunikáciu účastníkov konania, ktorí si riešili osobné veci prostredníctvom dieťaťa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pôvodné rozhodnutie IX.DS SAK zo dňa 24.1.2011 bolo vydané v čase jej práceneschopnosti o čom IX.DS SAK mal vedomosť, pretože relevantný doklad o jej práceneschopnosti bol disciplinárnemu senátu predložený osobne prostredníctvom jej známej, ktorá sa písomne vyjadrila aj k priebehu konania predmetnej disciplinárnej veci. Ďalej uviedla, že sťažovateľka je vzdelaná osobnosť, ktorá si svoje záležitosti chcela niekedy riešiť výlučne sama a v inom čase bola prístupná dialógu a že do spisu založila svoje prehlásenie formou notársky overeného podpisu, ktorým svoju sťažnosť zobrala v plnom rozsahu späť, avšak disciplinárny senát SAK na túto okolnosť neprihliadol. Žalovaný správny orgán sa písomne k žalobe žalobkyne vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd SR jej žalobu ako nedôvodnú zamietol. Listom zo dňa 26.10.2010 bol žalobkyni oznámený termín pojednávania určený na deň 9. decembra 2010 i s poučením podľa Disciplinárneho poriadku SAK. List žalobkyňa prevzala 6.11.2010 a k návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nevyjadrila. Dňa 9.12.2010 zaslala na adresu SAK e-mailovú správu, že sa pojednávania nemôže zúčastniť a žiada o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania na mesiac január, ktorej žiadosti DS vyhovel a bol určený nový termín na 24. januára 2011. Dňa 23.1.2011 bol e-mailom doručený na SAK list od „L.I. za JUDr. R. T.“, ktorého prílohou bola kópia späťvzatia sťažnosti voči JUDr. R. T. a na pojednávanie sa dňa 24.1.2011 žalobkyňa nedostavila, ale dostavila sa L.I., ktorá predložila splnomocnenie, ospravedlnila neúčasť žalobkyne s odôvodnením, že je práceneschopná a uviedla, že je splnomocnená žalobkyňou avšak o odročenie pojednávania žalobkyňa nepožiadala. Vzhľadom na obsah splnomocnenia založeného v disciplinárnom spise pod č.l. 16 disciplinárny senát konštatoval, že L.. N. nie je oprávnenom osobou, ktorá sa môže pojednávania zúčastniť a vyzval ju na opustenie pojednávacej miestnosti. Dňa 26.1.2011 bol zaslaný SAK e-mailom listom L.. N., ktorého obsah je v rozpore s obsahom zápisnice z pojednávania dňa 24.1.2011. K listu bolo pripojené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti R. T. s dátumom od 24.1.2011, pričom potvrdenie bolo vystavené až 26.1.2011. Pokiaľ žalobkyňa vyčíta DS, že vo veci rozhodol v čase jej práceneschopnosti, tak toto jej tvrdenie nie je pravdivé, pretože potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo vystavené až 26.1.2011, teda 2 dni po uskutočnení disciplinárneho pojednávania. L.. N. ospravedlnila neprítomnosť žalobkyne, o odročenie disciplinárneho pojednávania však nebolo zo strany žalobkyne požiadané a ani L.. N.iadosť o odročenie disciplinárneho pojednávania z poverenia žalobkyne disciplinárnemu senátu nepredniesla. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne, že jej klientka vzala sťažnosť späť a disciplinárny senát na túto skutočnosť neprihliadol, poukázal žalovaný na skutočnosť, že ak je daný dôvod na podanie disciplinárneho návrhu, nemôže revízna komisia vec odložiť ani keď sťažovateľ vzal sťažnosť späť a rovnako ani disciplinárny senát nemôže vo veci ďalej nekonať, pretože podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii musí analogicky postupovať podľa osobitného predpisu, ktorým je Trestný poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 59 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii) preskúmal vec z dôvodov žaloby podľa ustanovení V. časti hlavy II. O.s.p. na ústnom pojednávaní dňa 22.8.2012 a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné zrušiť a to z nasledovných dôvodov: Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 59 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov alebo pozastavenie výkonu advokácie (§ 56 ods. 2 písm. d/ a e/) je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Návrh je oprávnený podať len disciplinárne obvinený, ktorého sa rozhodnutie týka. Pri poznámke pod čiarou pod bodom 18/ k ust. § 59 ods. 5 uvedeného zákona je uvedené ust. § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedenej poznámky pod čiarou nesporne vyplýva, že rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov je priamo preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa V. časti, hlavy II. Občianskeho súdneho poriadku, teda v konaní o žalobách. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie IX. disciplinárneho senátu SAK sp. zn.: DS IX.-49/10:1038/10 zo dňa 24. januára 2011 bolo v dôsledku nesprávneho poučenia žalovaným podrobené odvolaciemu konaniu, keď o odvolaní žalobkyne rozhodovalo predsedníctvo SAK, ktoré rozhodnutím sp. zn.: P-19/2011:1038/2010 (bez dátumu) zamietlo odvolanie žalobkyne a potvrdilo rozhodnutie IX. disciplinárneho senátu SAK. Teda, Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory nemalo právomoc konať vo veci ako odvolací disciplinárny orgán. Takto by mohlo predsedníctvo komory ako odvolací orgán rozhodovať iba za predpokladu, že by sa jednalo o sankcie uložené disciplinárne obvinenému, ktoré sú uvedené v ust. § 59 ods. 1 zákona o advokácii. V posudzovanej veci však o takýto prípad nejde a preto zo strany žalovaného nebol zákonný dôvod na postup podľa § 59 ods. 3 zákona o advokácii. V danom prípade rozhodnutie predsedníctva komory musel vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR posúdiť ako rozhodnutie vydané orgánom, ktorý nebol oprávnený na jeho vydanie a nebol vybavený rozhodovacou právomocou na príslušný individuálny správny akt. Z hľadiska teórie práva ide potom o rozhodnutie zmätočné (paakt), ktoré ani nemôže vyvolať príslušné právne účinky a z hľadiska právnej istoty je nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť. V posudzovanej veci taktiež disciplinárny orgán nemal spoľahlivo za preukázané, či žalobkyňa v čase prejednávania disciplinárneho previnenia (druhé pojednávanie) bola práceneschopnou. V tomto smere boli medzi účastníkmi konania rozpory i v priebehu preskúmavacieho konania, ktoré neboli spoľahlivo odstránené. Žalobkyňa zotrvala na argumentácii, že doklad o práceneschopnosti bol doručený disciplinárnej komisii ráno o 8.00 hod. dňa 24.1.2011 a že neskorší dátum vystavenia PN (deň 26.1.2011) mohol byť spôsobený omylom pri vypisovaní zo strany lekára a jeho sestričky. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, pokiaľ by sa rozpory ohľadne práceneschopnosti žalobkyne nepodarilo spoľahlivo odstrániť pred disciplinárnym senátom, tak bude vhodné tieto rozpory odstrániť v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom žalobkyne. Pokiaľ by sa preukázali tvrdenia žalobkyne ohľadne jej práceneschopnosti v čase druhého disciplinárneho pojednávania, znamenalo by to, že disciplinárny orgán by svojím postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred správnym orgánom a znemožnil by jej realizáciu príslušných procesných práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta posledná O.s.p., keď mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré napriek úspechu vo veci žalobkyni trovy konania nepriznal. Žalovaný vo veci úspech nemal a náhrada trov konania mu neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.