KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieNajvyšší súd SR5. 12. 2012plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/19/2011 z 5. 12. 2012

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 5MCdo/19/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:7107228969.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/19/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107228969
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Magura
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:7107228969.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ F. G., 2/ B. G., 3/ W. X., 4/ O. X., 5/ V. N. 6/ R.
J., 7/ F. O., 8/ W. O., 9/ R. O., zastúpených JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou v Košiciach,
Bajzova 2, proti žalovanému Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36,
o určenie vlastníckeho práva, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie z 26.marca 2010 č.k. 15 C 298/2007-164 a uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 30.septembra 2010 sp.zn. 4 Co 221/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2010 sp.zn.
4 Co 221/2010, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a rozsudok
Okresného súdu Košice-okolie z 26. marca 2010 č.k. 15C 298/2007-164 vo výroku o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice- okolie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 26. marca 2010 č.k. 15 C 298/2007-164 určil, že spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 2/4- iny k nehnuteľnostiam, vedených na LV XXX, k.ú. Z., okres N. parcela č. 249/29
o výmere 2558 m2, parcela č. 256/11 o výmere 2921 m2, parcela č. 262/10 o výmere 4234 a parcela
č. 264/5 o výmere 2427 m2 - orná pôda a parcela č. 702/32 o výmere 691 m2, parcela č. 702/171 o
výmere 92 m2 a parcela č. 702/172 o výmere 3 m2 - porasty, patria do dedičstva po nebohom V. G.
XXXX a nebohej F. G. rod. Q.. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom trovy konania
vo výške 2 179,70 € na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Eve Geleneky Hencovskej. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v časti o trovách konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali
odvolanie žalobcovia i žalovaný, o ktorých Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. septembra 2010
sp.zn. 4 Co 221/2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku
o trovách konania, potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a konštatoval,
že tento svoje rozhodnutie vo výroku o trovách aj náležite odôvodnil. Odvolací súd neprihliadol na
odvolacie námietky žalobcov, pretože základom pre určenie sporu je cena nehnuteľností podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Súd prvého stupňa podľa toho postupoval a nepochybne správne vyčíslil aj výšku náhrady
trov konania. Neprihliadol ani na odvolacie námietky žalovaného, nakoľko neexistovali žiadne dôvody
na postup podľa § 150 O.s.p.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného podal proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa v časti o trovách konania a rozhodnutiu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Navrhol
rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci v časti priznanej náhrady trov konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Uviedol, že podľa § 14



ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za zastúpenie alebo obhajcu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba
k vyhláseniu rozhodnutia, alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny. Zo zápisníc z pojednávaní z 3. októbra 2008, 12. decembra
2008 a 2. decembra 2009 vyplýva, že tieto boli odročené pre práceneschopnosť sudkyne, pričom právny
zástupca žalobcov pri ich odročení nebol prítomný. Zo zápisnice z pojednávania z 29. mája 2009 zasa
vyplýva, že o odročenie pojednávania požiadal sám právny zástupca žalobcov z dôvodu zahraničnej
cesty. Dovolateľ mal za to, že súdy nesprávne vyčíslili trovy konania, keď právnemu zástupcovi žalobcov
priznali odmenu aj za úkony, na ktorých sa nezúčastnil.

Žalobcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že v prejednávanej veci v žiadnom prípade
nemali v úmysle neoprávnene uplatňovať nevykonané úkony právnej služby a pokiaľ sa tak stalo, bolo to
iba v dôsledku administratívnej chyby. Pri preskúmaní oprávnenosti priznania náhrady trov konania za
účasť na pojednávaniach 2. decembra 2009, 3. októbra 2008 a 12. decembra 2008 je potrebné zaoberať
sa otázkou, akým spôsobom bolo ich právnej zástupkyni oznámené odročenie pojednávania. V prípade
ak nie je v spise úradný záznam, prípadne iný doklad preukazujúci skutočnosť, že právna zástupkyňa
bola v predstihu upovedomená o odročení pojednávania, je zrejmé, že sa na pojednávanie osobne
dostavila a bola prítomná pri odročení pojednávania, aj napriek prípadnému nedostatku v protokolácii. V
opačnom prípade by nemala ako mať vedomosť o odročení pojednávania. Za tento úkon im pritom súd
prvého stupňa priznal len úkon v hodnote 1 tarifnej odmeny podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Takisto pri rozhodovaní o náhrade trov konania za pojednávanie 29.mája 2009 je potrebné
vychádzať z obsahu spisu.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g
O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom
dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku
nevyšla najavo.



Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ nenamieta, je
procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v
občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím
dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady
patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného
skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z
iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p.
a pod.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k
tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Zo spisu vyplýva, že žalobe o určenie vlastníckeho práva bolo v danom prípade vyhovené. Žalobcom,
ktorí mali vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Medzi trovy konania patria (medziiným) najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (viď § 137 O.s.p.). Právna zástupkyňa (úspešných) žalobcov
vyčíslila trovy konania podaním z 29. marca 2010 (č.l. 158 spisu). V tomto podaní uplatnila (okrem iného)
aj odmenu za jej účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Košice-okolie dňa 3. októbra 2008, 12.
decembra 2008, 29. mája 2009 a 2. decembra 2009 (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“), režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
v súvislosti s uvedenými pojednávaniami.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé - zápisnice spísanej okresným súdom 3. októbra 2008
(č.l. 55 spisu), že súdne pojednávanie sa v tento deň neuskutočnilo, na vytýčený termín pojednávania sa
dostavil žalovaný 2/, nedostavili sa žalobcovia, ani ich právna zástupkyňa. Pojednávanie bolo odročené
z dôvodu neprítomnosti sudkyne (zdravotné dôvody), pojednávanie bolo odročené na deň 12. decembra
2008 s tým, že žalobcovia, ich právna zástupkyňa a žalovaní 1/ a 2/ budú opätovne predvolaní. Zo
zápisnice spísanej okresným súdom 12. decembra 2008 (č.l. 60 spisu) vyplýva, že súdne pojednávanie
sa v tento deň opäť neuskutočnilo, na pojednávanie sa dostavili žalobcovia 1/-4/, žalovaní 1/ a 2/,
pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti sudkyne (zdravotné dôvody) na deň 1. apríla 2009
s tým, že prítomní účastníci zobrali termín pojednávania na vedomie a právna zástupkyňa žalobcov
JUDr. Eva Hencovská bude opätovne na tento termín pojednávania predvolaná. Zo spisu ďalej vyplýva,
že súdne pojednávanie dňa 29. mája 2009 sa vôbec neuskutočnilo, účastníkom konania bolo oznámené,
že pojednávanie určené na deň 29. mája 2009 okresný súd odročuje na 26. júna 2009 (č.l. 70 spisu).
O odročenie pojednávania požiadala sama právna zástupkyňa podaním, ktoré bolo súdu doručené 4.
mája 2009 z dôvodu jej cesty do zahraničia (č.l. 69 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní z 2. decembra
2009 (č.l. 123 spisu) Okresného súdu Košice-okolie vyplýva, že pojednávanie sa opäť neuskutočnilo,
na vytýčený termín pojednávania sa účastníci ani ich právni zástupcovia nedostavili. Pojednávanie
bolo súdom odročené z dôvodu neprítomnosti sudkyne zo zdravotných dôvodov na deň 12. februára
2010. Odročenie termínu pojednávania bolo telefonicky oznámené koncipientke JUDr. Evy Hencovskej.
Uvedenú odmenu a náhrady za účasť na týchto pojednávaniach preto právnej zástupkyni žalobcov
nebolo možné priznať.

Dovolací súd sa preto stotožňuje s názorom generálneho prokurátora v tom, že súdy nižších stupňov
nesprávne vyčíslili trovy konania a to napriek tomu, že ich vyčíslenie nemá oporu v skutkových
zisteniach. Právnemu zástupcovi žalobcov nepatrí odmena za úkony, na ktorých sa nezúčastnil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom



chránených záujmov účastníka konania, ktorú nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 1, ods. 3 O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu pre tento súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4Co/221/2010

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7107228969

  1. 26. 3. 2010Rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 15C/298/2007 z 26. 3. 2010
  2. 5. 12. 2012Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/19/2011 z 5. 12. 2012 (toto rozhodnutie)