Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-19Cpr/3/2022 1322201526 10. 04. 2025 JUDr. Tatiana Zapletajová ECLI:SK:MSBA4:2025:1322201526.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobcu: Z.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Za F. XXX/XX, Q., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00 681 156, so sídlom Špitálska 4,6,8, Bratislava o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada mzdy, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 30.03.2022 podanou elektronicky dňa 04.04.2022 pôvodne na bývalom Okresnom súde Bratislava III, teraz nástupnícky Mestský súd Bratislava IV sa žalobca domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.01.2021 je neplatné. Žalovaný je povinný naďalej žalobcu zamestnávať v štátnozamestnaneckom pomere podľa zmluvy z 03.08.2021 a aby súd priznal zamestnancovi náhradu mzdy brutto 1191,50 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne až do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca na základe úspešného výberového konania č. T. zo dňa 21.07.2021 podľa služobnej zmluvy zo dňa 03.08.2021 pracoval od 01.12.2021 vo funkcii hlavný štátny radca na MPSVR SR, ako projektový manažér v organizačnom útvare: sekcia fondov EÚ / odbor kontroly implementácie / oddelenie kontroly implementácie projektov I (Národné projekty s miestom výkonu práce Bratislava) na základe služobnej zmluvy. Táto služobná zmluva bola podľa jeho názoru svojvoľne zmenená žalovaným a to Oznámením o zmene organizačného útvaru z 24.11.2021 na organizačný útvar: Oddelenie kontroly implementácie projektov 2 (Dopytovo orientované projekty s plánovaným miestom výkonu práce Nitra). Išlo o miesto výkonu kontrolóra - finančnej kontroly na mieste (FKnM).Vymenovaním zo dňa 23.11.2021 mu bol určený s účinnosťou od 01.12.2021 za mentora štátneho zamestnanca Z.. Ľ. U.-vedúci Oddelenia kontroly implementácie projektov 2. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 24.11.2021, mu bol priznaný plat vo výške 1178,50 eur mesačne s účinnosťou od 1.12.2021, s úpravou od 1.1.2022 na 1191,50 eur mesačne. Žalovaný so žalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer na porade odboru dňa 24.01.2022 tzv. Oznámením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.01.2022 ku dňu 31.01.2022, s podpisom v.z. t.j. v zastúpení neznámou osobou. Následne po odovzdaní listín už mimo tohto aktu, mu mentor Z.. Ľ. U. vypracoval správu mentora: „Slovné vyhodnotenie priebehu adaptačného vzdelávania mentorom“ zo dňa 24.01.2022, kde konštatoval, že dôvodom predčasného ukončenia adaptačného vzdelávania štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu je to, že sa presadzuje skôr individuálne“ Uvedenú správu mentora žalobca považuje za nesprávnu. Hodnotenie mentora považuje za zneužitie práva a svojvoľné konanie nadriadeného s účelom zbavenia sa zamestnanca v skúšobnej dobe, ktorý poukazoval v dobrej viere na nedostatky
na pracovisku, nakoľko mentor pri osobnom rozhovore „povedal, že skutočným dôvodom je, že sa kolegovia boja so mnou chodiť na služobné cesty, lebo nejazdím a že on nechce rozbíjať kolektív“. Žalobca sa domnieva, že dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola skutočnosť, že podal voči žalovanému sťažnosť a žalobu na súd pre svojvoľné rozhodovanie na ústnych pohovoroch výberovej komisie počas predchádzajúceho výberového konania, kde postúpil. Ďalším dôvodom bolo skutočnosť, že upozornil svojho vedúceho Ing. Ľ. U., že má v dokumentoch nesprávne údaje-dátumy na žiadankách, že používa nesprávnu a neštandardizovanú skratku oddelenia, že predchádzajúce kontroly na Implementačnej agentúre MPSVR SR, kde pôsobili aj iní kolegovia vykazujú formálne výsledky. Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe považuje za neplatný a zastrený právny úkon v rozpore s ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, kedy sa zákon nedodržiava resp. obchádza či zneužíva a koná v rozpore s dobrými mravmi a je to tzv. úplna moc zamestnávateľa nad zamestnancom počas 3-mesačnej skúšobnej doby. Trvá na ďalšom pokračovaní štátnozamestnaneckého pomeru podľa služobnej zmluvy, prípadne jej zaktualizovania, a na vyplácaní platu. Podľa jeho názoru neexistuje relevantný písomný návrh nadriadeného na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so zamestnancom a teda, že zákon zneužitím umožňuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. Žalovaný neprihliadal na to, že nejde o súkromné právo podľa Zákonníka práce, ale o štátnu službu, kde je súčasťou skúšobnej doby aj 3-mesačné adaptačné vzdelávania zamestnanca, ktoré sa má následne vyhodnotiť a posúdiť vhodnosť zamestnanca na štátnu službu. Týmto sa skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bez dôvodu resp. akéhokoľvek dôvodu zmenilo na dôvod konkrétny určený mentorom v jeho správe z 24.01.2022. Súčasne žalovaný neprihliadal na mimoriadnu situáciu a núdzový stav a tým počas fungovania home office a tým umožňuje aj povrchné a neobjektívne až svojvoľné posúdenie mentora u nových zamestnancov. Hoci konanie žalovaného pôsobí v súlade so zákonom a teda ako také legálne, nemá legitímny cieľ a je v priamom rozpore so zmyslom založenia a fungovania odboru - ochrana finančných záujmov EÚ. Žalobca má dôvodné podozrenie, že návrh Z.. Ľ. U. ani nepodal, resp. nepodal zo svojej slobodnej vôle, ale konal pod nátlakom jeho nadriadených, aby žalobcu potrestali za to, že sa so zamestnávateľom súdi t.j. podal na žalovaného sťažnosť a súdnu žalobu za diskrimináciu a svojvoľné konanie výberovej komisie v rámci výberového konania. Podľa žalobcu tak ide aj o konanie diskriminačné a to v zmysle priamej i nepriamej diskriminácie a to tak podľa princípov zákona o štátnej službe, ako aj antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. a príslušných smerníc EU. 3. Žalovaný v replike zo dňa 25.05.2022 (č.l.31) uviedol, že so žalobou nesúhlasí a túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Uviedol, že žalobca bol na základe služobnej zmluvy zo dňa 03.08.2021 prijatý na výkon dočasnej štátnej služby podľa § 36 ods. 4 písm. a) a § 37 písm. f) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z.z.“) so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru od 01.12.2021. V služobnej zmluve v článku I bode 3 bolo dohodnuté, že štátna služba zahŕňa aj skúšobnú dobu, ktorá je tri mesiace a začína plynúť odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, teda od 01.12.2021. Oznámením zo dňa 20.01.2022 bol so žalobcom ukončený štátnozamestnanecký pomer v súlade s § 71 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 81 zákona č. 55/2017 Z.z. k 31.januáru 2022. Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe si žalobca osobne prevzal dňa 24.01.2022 a jeho prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom v skúšobnej dobe prebehlo v súlade so zákonom a boli dodržané všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaný poukazuje na to, že počas skúšobnej doby platí osobitný režim ohľadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Obe strany sú oprávnené ukončiť služobný pomer okamžite, bez akýchkoľvek obmedzení, teda na základe akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Takýto osobitný režim platí iba počas trvania skúšobnej doby. Skúšobná doba slúži obom stranám na posúdenie vhodnosti zamestnanca ako aj zamestnávateľa, umožňuje vyskúšať si zotrvanie v služobnom pomere a dáva možnosť obom stranám počas skúšobnej doby skončiť štátnozamestnanecký pomer jednoduchým spôsobom, bez zákonných obmedzení. K žalobcom tvrdenej svojvoľnej zmene jeho služobnej zmluvy žalovaný podrobne vysvetlil, že uvedená zmena sa uskutočnila v súlade s písomným rozhodnutím služobného úradu. V období medzi podpisom služobnej zmluvy a dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol dňa 29. septembra 2021 vydaný Dodatok č. 1 k rozhodnutiu ministra práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 15/2021 o organizačnej zmene o určenie počtu štátnozamestnaneckých a pracovných miest v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky. V rámci citovaného dodatku
k rozhodnutiu došlo k zmene počtu vytvorených štátnozamestnaneckých miest na organizačných útvaroch: oddelenie kontroly implementácie projektov 1, odbor kontroly implementácie, sekcia fondov EÚ a oddelenie kontroly implementácie projektov 2, odbor kontroly implementácie, sekcia fondov EÚ. Opis štátnozamestnaneckého miesta žalobcu sa zmenil iba v časti organizačné začlenenie, ostatné náležitosti opisu štátnozamestnaneckého miesta zostali bezo zmeny. Rovnako sa nezmenili ani ostatné náležitosti služobnej zmluvy. K otázke započítania doby adaptačného vzdelávania názor žalobcu, že súčasťou skúšobnej doby je trojmesačné adaptačné vzdelávanie, po uplynutí ktorého má dôjsť k následnému vyhodnoteniu a posúdeniu vhodnosti zamestnanca na štátnu službu považuje žalovaný za nesprávny. Schopnosti zamestnanca sa overujú v priebehu skúšobnej doby, avšak zákon neurčuje povinnosť rozhodnúť o vhodnosti zamestnanca až po uplynutí skúšobnej doby, teda 3 mesiacov. Pokiaľ by u každého štátneho zamestnanca malo byť ukončené adaptačné vzdelávanie, inštitút skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe by nebol použiteľný. Poukázal tiež na to, že priebeh, výsledky ako ani správa o výsledkoch adaptačného vzdelávania nie sú a nemôžu byť výsledkom preskúmania súdom, nakoľko nejde o správne rozhodnutie. Bez ohľadu na výsledky adaptačného vzdelávania mal žalovaný zo zákona možnosť ukončiť služobný pomer v skúšobnej dobe a v prípade, že dodrží zákonom stanovené náležitosti nie je možné považovať takéto konanie za nezákonné. K námietkam žalobcu, že Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bolo podpísané jemu neznámou osobou žalovaný uviedol, že Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu v skúšobnej dobe bolo vypracované dňa 20.1.2022, pod č. z.: 5079/2022, číslo spisu: OSB/783/2022 - M_ODPPV bolo osobne odovzdané žalobcovi dňa 24.01.2022, toto za služobný úrad podpísala J.. P. N. na základe Poverenia udeleného generálnou tajomníčkou služobného úradu. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu o dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu podanej žaloby na súd, nakoľko Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 24.01.2022 a spomínaná žaloba žalobcu bola žalovanému doručená súdom až 22.02.2022, teda dva mesiace po oznámení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. 4. Vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2022 (č.l.42) k replike žalovaného žalobca uviedol, že rozhodnutie ministra práce o organizačnej zmene a o počte miest ako ani Dodatok č. 1 tak bolo zmenou organizačného útvaru a tým došlo k posunu účinnosti vzniku štátnozamestnaneckého pomeru z 01.12.2021 na 24.11.2021 resp. 25.11.2021, naviac v prípade, že zamestnanec nastúpi do práce resp. je poverený pracovnými úlohami ešte pred dňom nástupu dohodnutému v zmluve skúšobná doba prestáva plynúť a poukázal na potvrdenie zo dňa 25.11.2021, ktoré bolo vydané za účelom umožnenia dostavenia sa do zamestnania v čase núdzovej situácie, čím žalobcovi vznikol štátnozamestnanecký pomer už dňa 25.11.2021, čím je inštitút skúšobnej boby a následného adaptačného vzdelávania irelevantný. Z uvedeného vyplýva, že skutočným nástupom do zamestnania bol deň 25.11.2021. Vyjadrenie žalovaného k priebehu, počte účastí žalobcu ako aj jeho úspešnosť vo výberových konaniach považuje žalobca taktiež za diskriminačné ako aj skutočnosť, že v tom čase mal 59 rokov a nosil okuliare. 5. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 24.08.2022 (č.l.54) k požiadavke žalobcu predložiť rozhodnutie ministra práce o organizačnej zmene a o počte miest ako ani Dodatok č. 1 k rozhodnutiu uviedol, že jeho nepriloženie je bez právneho významu, keďže nie je v právomoci súdu v tomto konaní posudzovať platnosť rozhodnutí ministra práce a tieto rozhodnutia nemajú vplyv na posúdenie platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Naviac o tejto zmene bol žalobca informovaný písomne Oznámením o zmene organizačného útvaru zo dňa 24.11.2021, s účinnosťou od 01.12.2021 a ktoré žalobca podpísal. Danou zmenou došlo len k zmene organizačného útvaru, na ktorý bola žalobca začlenený, avšak k zmene opisu činnosti žalobcu nedošlo a žalobca zmenu organizačného útvaru, na ktorý bol zaradený nenamietal. K vzneseným námietke žalobcu, „že v dôsledku tejto zmeny došlo k posunu účinnosti vzniku štátnozamestnaneckého pomeru z 01.12.2021 na 24.11.2021 resp. 25.11.2021, teda že v prípade, že zamestnanec nastúpi do práce resp. je poverený pracovnými úlohami ešte pred dňom nástupu dohodnutému v zmluve skúšobná doba prestáva plynúť a v prípade, že zamestnanec nastúpi do práce resp. je poverený pracovnými úlohami ešte pred dňom nástupu dohodnutému v zmluve skúšobná doba prestáva plynúť a potvrdenie zo dňa 25.11.2021, ktoré bolo vydané za účelom umožnenia dostavenia sa do zamestnania v čase núdzovej situácie preukazuje, že žalobcovi vznikol štátnozamestnanecký pomer už 25.11.2021, čím je inštitút skúšobnej boby a následného adaptačného vzdelávania irelevantný žalovaný“ s týmito žalovaný nesúhlasil. V služobnej zmluve, tak aj v oznámení o zmene organizačného
útvaru je uvedený deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru odo dňa 01.12.2021. Potom skutočnosť, že pred týmto dátumom boli uskutočnené organizačné zmeny, alebo bolo vydané potvrdenie, aby mohol žalobca k 01.12.2021 prísť v čase núdzového stavu do práce neznamená, že došlo k vzniklo štátnozamestnaneckého pomeru skôr. Žalobcovi bolo zaslané iba potvrdenie o skutočnosti, že je zamestnancom ministerstva a spolu s tým mu bolo e-mailom oznámené, že v súvislosti s jeho nástupom 01.12.2021 mu je zaslané toto potvrdenie. Potvrdenie, na ktoré sa odvoláva žalobca nepreukazuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu k 25.11.2021. Vznik štátnozamestnaneckého pomeru bol dohodnutý dňom 01.12.2021 a od tohto dátumu bol žalobcovi umožnený prístup na pracovisko ako aj prideľované pracovné úlohy. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa nerovnakého zaobchádzania s jeho osobou v porovnaní s jeho kolegami z dôvodu jeho veku a skutočnosti, že nosí dioptrické okuliare považuje žalovaný za bezpredmetné a nič nepreukazujúce. 6. Žalobca vo svojom písomnom podaní (č.l.70 a č.l.82) označeným ako „Vyjadrenie žalobcu k pojednávaniu a k duplike žalovaného zo dňa 24.08.2022 uviedol, že Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe žalobcu je neplatné, nakoľko bolo podpísané osobou bez uvedenia svojho mena, bez priloženého poverenia na zastupovanie a bez predchádzajúceho návrhu na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, bez jeho schválenia riaditeľom odboru, bez hodnotenia mentora a v posledný deň trvania poverenia. V ostatnom zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a jej dodatkov. 7. Súd nariadil pojednávanie dňa 14.09.2023 a 29.02.2024 na ktorom spor prejednal za účasti žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. 8. Žalobca zotrval na svojej žalobe a uviedol, že Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.01.2022 je neplatné, pretože ho podpísala v mene generálnej riaditeľky Z.. Y. A. poverená zamestnankyňa, avšak bez uvedenia svojho mena (J.. P. N.) a bez pripojenia podpisovej doložky. Skúšobná doba sa v dôsledku organizačnej zmeny nemohla použiť, pretože sa zmenili organizačné útvary. Pôvodný útvar označený ako č.1 uvedený v služobnej zmluve podľa výberového konania sa zmenil na útvar č.2. Útvar č. 1. sa zaoberal národnými projektami a útvar č.2. sa zaoberal. dopytovo orientovanými projektami. K zmene došlo jednostranne zo strany zamestnávateľa oznámením zo dňa 24.11.2021, ktoré síce podpísal, ale namietať ho nemohol, zobral to na vedomie a bol tak postavený pred hotovú vec. Zmenou služobnej zmluvy prestala platiť skúšobná doba dohodnutá v služobnej zmluve zo dňa 03.08.2021. Namietal, že štátnozamestnanecký pomer vznikol v dôsledku tejto zmeny skôr s nástupom dňa 24.11.2023 a to bez skúšobnej doby podľa potvrdenia núdzového stavu žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 24.11.2021 (č.l.57), o tom, že je zamestnancom žalovaného, a môže sa týmto potvrdením preukazovať pred kontrolnými orgánmi. Konanie žalovaného tak považuje za účelové, pretože nebol dodržaný procesný postup pri prepúšťaní zamestnanca. Tým sú návrh priameho nadriadeného (R. U.), schválenie tohto návrhu riaditeľom odboru, následne generálnym riaditeľom sekcie eurofondov. Ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nebolo vypracované hodnotenie mentora zo dňa 24.01.2022. Následne však uviedol, že v jeden deň mu bolo doručené Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a následne s odstupom 2 hodín v ten istý deň mu bolo doručené slovné vyhodnotenie mentora. Žalobca k otázke diskriminácie uviedol, že bol zo strany kolegov diskriminovaný pre vek a aj z dôvodu, že nosí okuliare, čo je prekážkou pri riadení motorového vozidla na služobných cestách. 9. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaniach dňa 14.09.2023 a 29.02.2024 so žalobou nesúhlasil. Predložil súdu osobný spis žalobcu z ktorého vyplýva, že ku Oznámeniu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo riadne udelené poverenie, Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru tak bolo podpísané oprávnenou osobou a bolo riadne doručené. Žalobca po organizačných zmenách nemusel uzavrieť v prípade jeho nesúhlasu služobnú zmluvu. Adaptačné vzdelávanie nemohlo byť ukončené, nakoľko ono trvá počas celej skúšobnej doby a jeho ukončenie nie je podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako uvádza žalobca. K tvrdeniu žalobcu o vedomosti o súdnom konaní B3-24Cpr/8/2021 uviedla že je nepravdivé, pretože žalovanému bola žaloba súdom doručená až dňa 22.02.2022. 10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.04.2025, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Dostavila sa poverená zástupkyňa žalovaného a opätovne svedok Z..
Ľ. U.. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, keď tento vstúpil do pojednávacej miestnosti až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a až v čase vyhlásenia rozsudku. Svoju neprítomnosť odôvodnil tým, že teraz keď zistil, že mu meškajú hodinky pripúšťa, že o 13:00 hod. pred pojednávacou miestnosťou nebol. 11. Z výpovede svedka Z.. Ľ. U. na pojednávaní dňa 10.04.2025 súd zistil, že bol v rozhodnom čase vo vzťahu k žalobcovi jeho priamy nadriadený ako vedúci oddelenia a súčasne bol jeho mentor ktorý školil žalobcu, pre ktorého bol vypracovaný plán adaptačného vzdelávania. K skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu uviedol, že počas skúšobnej doby žalobca nezapadol do kolektívu. Zaoberal sa činnosťami, ktoré s jeho prácou nesúviseli a prejavoval sa pasívne na poradách, nebol aktívny, jeho prípadné podnety nesmerovali k adresnej téme spolupráce v kolektíve. Uprednostňoval individuálny prejav prostredníctvom emailovej komunikácie, ktorá predstavovala jeho subjektívne názory. Situácia bola taká, že aj spolupracovníci poukazovali na jeho pasivitu pri plnení úloh. Často sa vyjadroval mimo danej témy. Kto podával návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu sa vyjadriť nevedel. Tvrdenie žalobcu, že tento bol skončený z dôvodu, že nosí okuliare, že je v staršom veku nebolo pravdivé. V rovnakom čase bola prijatá kolegyňa v rovnakom veku, nosí okuliare a voči nej neboli prejavy o ktorých hovorí žalobca a doposiaľ u žalovaného pracuje a výslovne zapadla do kolektívu a je jeho veľkým prínosom. Nikdy voči žalobcovi neboli žiadne diskriminačné prejavy zo strany kolegov a ani z jeho strany. Pracuje s kolegami staršími ako je žalobca, dokonca v dôchodkovom veku. Pri svojej práci mali ako kolektív svoju koncepciu, víziu a k tomu mali a chceli mať zamestnancov pracujúcich v teamovej práci. K tvrdeniu žalobcu, že mu v emailovej komunikácií pred začiatkom štátnozamestnaneckého pomeru prideľoval prácu svedok uviedol, že toto nie je pravda. Predmetný email bol organizačného charakteru pre novo nastupujúcich zamestnancov, teda aj žalobcu v mesiaci december 2021, prácu prideľovať v tom čase nemohol, nakoľko v tom čase oddelenie vznikalo. 12. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Služobná zmluva zo dňa 03.08.2021 s Opisom štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 3.8.2021, Oznámenie o zmene organizačného útvaru z 24.11.2021 s Opisom štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 24.11.2021, Potvrdenie núdzového stavu žalovaného zo dňa 24.11.2021 (č.l.57, vymenovanie mentora Z.. Ľ.. U. z 23.11.2021, Oznámenie 2x o výške a zložení funkčného platu z 24.112021 a z 21.12.2021, vyhlásenie výberového konania č. T. s ponukou na organizačný útvar: oddelenie kontroly implementácie 1 - odbor štátnej služby: 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky Európskej únie, Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe z 20.01.2022 ku dňu 31.01.2022, potvrdenie žalovaného zo dňa 25.11.2021, email z 26.11.2021, poverenie na zastupovanie udelené generálnej riaditeľke sekcie práva a verejného obstarávania J.. P. N. na zastupovanie generálnej tajomníčky služobného úradu na obdobie od 17.01 do 21.01.2022, osobný spis žalobcu založený u žalovaného. 13. Súd oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, predovšetkým obsahom osobného spisu žalobcu u žalovaného, výsluchom žalobcu, prednesom povereného zástupcu žalovaného a výsluchom svedka Ing. Baníka, zistil tento skutkový stav : 14. Služobný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe služobnej zmluvy zo dňa 03.08.2021 so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru od 01.12.2021. V služobnej zmluve v článku I bode 3 bolo dohodnuté, že štátna služba zahŕňa aj skúšobnú dobu, ktorá je tri mesiace a začína plynúť odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, teda od 01.12.2021. Oznámením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.01.2022 bol so žalobcom ukončený štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31. 01. 2022. Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe si žalobca osobne prevzal dňa 24.01.2022 a jeho prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. 15. Žalovaný nárok súd najskôr posúdil podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase od 31.12.2021 do 30.03.2022). 16. Podľa čl. 2 (princíp zákonnosti) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými
predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca. 17. Podľa čl. 9 Zákona o štátnej službe, služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva. 18. Podľa § 1 ods. l, 2, 3, Zákona o štátnej službe, tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon. 19. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o štátnej službe, služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. 20. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o štátnej službe, v štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 21. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o štátnej službe, Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti. 22. Podľa § 4 ods. 6 Zákona čo štátnej službe, štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby. 23. Podľa § 34 Zákona o štátnej službe, stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca, ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do štátnej služby len na základe výberového konania alebo na základe hromadného výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak. 24. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou. 25. Podľa § 50 ods. 1 Zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve. 26. Podľa § 51 ods. 2 písm. e) a f) Zákona o štátnej službe služobná zmluva obsahuje deň vzniku štátnozamestnaneckého pomer a skúšobnú dobu, ak plynie podľa § 52. 27. Podľa § 52 ods. 1. Zákona o štátnej službe, skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odseky 2 a neustanovujú inak.
28. Podľa § 81 ods.1, 2, 4 Zákona. o štátnej službe, v skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5 neustanovuje inak. Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe sa doručí druhej strane spravidla tri dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký pomer skončiť. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa končí dňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby. 29. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. 30. Podľa § 95 ods. 2 Zákona o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 96 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/?ucinnost=31.12.2021>. 31. Podľa § 96 ods. 2 Zákona čo štátnej službe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tejto funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. 32. Podľa § 176 Zákona o štátnej službe, spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa Civilného sporového poriadku. 33. Predmetom tohto sporu je individuálny pracovnoprávny spor so slabšou stranou. Súd v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo, vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že nevzhliadol dôvody k tomu, aby súd žalobe žalobcu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe vyhovel. 34. Medzi stranami nebolo sporné, a súd mal obsahom osobného spisu žalobcu preukázané, že žalobca na základe Služobnej zmluvy č. 53952/2021 uzavretej dňa 03.08.2021 v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe pracoval u žalovaného s účinnosťou od 01.12.2021 podľa § 50 ods. 1 Zákona o štátnej službe vo funkcii hlavný štátny radca v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona o štátnej službe, kde v čl. I. v bode 3 Zmluvy bola v zmysle § 50 ods. 2 písm. e) a f) a podľa § 52 Zákona o štátnej službe dohodnutá skúšobná doba v trvaní troch mesiacov. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu 31.01.2022 žalovaný ukončil so žalobcom štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe podľa čl. II. bod 8 Služobnej zmluvy v zmysle § 71 ods. l písm. d) v nadväznosti na § 81 Zákona o štátnej službe. Žalobca však nepreukázal doručenie a ani osobný spis to neobsahuje, že žalovanému listom zo dňa 15.02.2022 (č.l.9) oznámil, že na štátnozamestnaneckom pomere trvá. Žalobca podanou žalobou na súd dňa 04.04.2022 v zmysle § 95 ods. 1,2 Zákona o štátnej službe sa domáhal neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe. V konaní nebolo sporné, že podľa ust. § 163 ods. 1, 2 Zákona o štátnej službe prebiehalo adaptačné vzdelávanie a mentorom bol vymenovaný Ing. Ivan Janičík. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doručil žalobcovi s účinnosťou
od 01.12.2021 Oznámenie o zmene organizačného útvaru zo dňa 24.11.2021 Č.z..: 93769/2021, Č.sp.: OSB/845/2021-M_ODPPV o zmene organizačného útvaru, ktoré je dodatkom k služobnej zmluve. 35. Medzi stranami zostalo sporným, či skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom a žalovaným je výsledkom svojvoľného a účelového konania žalovaného, ktorým došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v štátnozamestnaneckých vzťahoch, a teda k diskriminačnému konaniu a či konanie žalovaného spočívajúce v skončení štátnozamestnaneckého pomeru medzi ním a žalovaným možno považovať za zneužitie práva a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. 36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danom prípade sa žalobca žalobou na súde domáhal neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe v zmysle § 95 ods.1, 2 Zákona o štátnej službe. V prípade takejto žaloby zákon ukladá povinnosť podať na súde žalobu najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť a ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Žalobcovi skončil štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe oznámením zo dňa 20.01.2022, ktoré prevzal 24.01.2022 ku dňu 31.01.2022. Žalobca doručil žalobu na súd elektronicky dňa 04.04.2022 (štvrtok) a podaním na pošte až dňa 10.04.2022 t.j. oneskorene teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov. 37. Súd tak uzatvára, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dohodnutej platne v Služobnej zmluve v čl. I. bod 3. Podstatnou náležitosťou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe je zrušovací prejav vôle účastníka, z ktorého zjavne vyplýva skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe. V danom prípade týmto zrušovacím prejavom vôle účastníka je právny úkon žalovaného označený ako Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.01.2022 ku dňu 31.01.2022, žalobcovi doručené dňa 24.01.2021, ktoré bolo riadne podpísané poverenou osobou žalovaného J.. P. N. na základe poverenia zo dňa 14.01.2022 udeleným a podpísaným generálnou tajomníčkou služobného úradu IQ.. Y. A. a to na návrh generálneho riaditeľa Borisa Slobodu zo dňa 17.01.2022. Tieto listiny tvoria súčasť osobného spisu žalobcu vedeného u žalovaného. 38. Podstatou dohodnutia skúšobnej doby je poskytnúť zmluvným stranám možnosť, aby si až do jej uplynutia prakticky overili, či ich zamestnanecký pomer zodpovedá tomu, s čím do neho vstupovali, teda či zamestnancovi vyhovuje druh práce, miesto výkonu práce a mzdové alebo ďalšie pracovné podmienky a či zamestnanec spĺňa zamestnávateľove očakávania, pokiaľ ide o schopnosť plniť konkrétne pracovné povinnosti. V prípade negatívnych zistení zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe obom zmluvným stranám umožňuje skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe pripúšťa, že štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe je možné skončiť aj bez udania dôvodu, za splnenia všetkých podmienok, nemožno dodržanie tohto postupu považovať za diskrimináciu. 39. V danom prípade sa žalovaný rozhodol v súlade so zákonom skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe so žalobcom bez udania dôvodu. Žalovaný podrobne vo svojom vyjadrení k žalobe, k vyjadreniu žalobcu ako aj na pojednávaniach súdu ozrejmil jednotlivé pracovné skúsenosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu skončiť so žalobcom štátnozamestnanecký pomer. Je nesporné, že v danom prípade mal žalovaný z pozície zamestnávateľa určité očakávania v pracovné schopnosti a prístup k práci zo strany žalobcu ako zamestnanca, ktoré však z pohľadu žalovaného žalobca nenaplnil. Žalobcove očakávania v pracovné schopnosti a jeho vyhodnotenie žalovaným, nemožno žalovanému vyčítať. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe je zákonom predpokladaným spôsobom skončenia pracovného pomeru, z toho pohľadu súd nepovažuje postup žalovaného v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu v skúšobnej dobe za výsledok svojvôle žalovaného. Jeho chápanie podľa názoru žalobcu by bolo popretím inštitútu - spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej - v zmysle zákona o štátnej službe. 40. Súd predmetnú žalobu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe potom zamietol ako žalobu podanú oneskorene po uplynutí dvoch mesiacov.
41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. V spore bol úspešný žalovaný v celom rozsahu. Žalovaný si však trovy konania neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli. O náhrade trov konania tak bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že súd žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.)