Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 76Cb/106/2024 6124305746 18. 06. 2025 JUDr. Viera Kukučková ECLI:SK:MSBA3:2025:6124305746.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY -9Mestský súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: GAPAcar, s.r.o., Československej armády 10686/3, Martin 036 01, IČO: 46 587 527, zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 89,30 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: -9I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 89,30 eur spolu s 13,00% p.a. úrokom z omeškania od 14.07.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: -81) Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 89,30 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.06.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VOLKSWAGEN Touran, EČV: A. XXX B., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti robotec, s.r.o. Predmetné vozidlo v čase škodovej udalosti bolo havarijne poistené poistnou zmluvou č. 2459000162. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise žalobcu s nákladmi vo výške 1.276,88 eur s DPH. Žalovaný v oznámení zo dňa 28.06.2023 ukončil šetrenie, priznal poistenému pohľadávku iba vo výške 979,77 eur s DPH. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 89,30 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2024 poistený uvedenú pohľadávku postúpil na žalobcu. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení, vo výpočtoch poistného plnenia priznal žalobcovi náklady na cenu prác pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH. Žalobca považuje rozlišovanie na neautorizovaný a autorizovaný servis v rozpore so zákonom. 2) Voči platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní žalovaný podal odpor. Odpor odôvodnil tým, že po doručení dokladov ku škodovej udalosti, pristúpil žalovaný k jej prešetreniu a následne
poskytol poistné plnenie vo výške 974,77 eur, o výške poistného plnenia informoval poisteného listom zo dňa 29.06.2023. V liste uviedol : „Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase." V zmysle Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie MV VPP KAS-4, ČI. 12 Plnenie poisťovne, ods. 5. „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy (normohodina Nh) stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV." 3) Žalovaný pri výpočte priemernej ceny za normo/hodinu vychádzal z priemernej ceny u iných neautorizovaných servisoch. Navrhol žalobu zamietnuť. Pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s poistnou zmluvou, VPP a platnou právnou úpravou. 4) Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na zákonné ustanovenia, rozhodnutia iných súdov. V súdenej veci treba vychádzať z poistnej zmluvy. Od tejto poistenej sumy sa odvíja právo žalobcu na poskytnutie poistného plnenia – nahradenia vzniknutej škody na poistenom majetku a to v spojení s povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu. Výška poistnej sumy predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa následne odvíja výška poistného. Výška poistného je právo poisťovne (žalovaného) na protiplnenie za poskytnuté krytie finančných rizík spätých s náhodnými (poistnými) udalosťami. Žalobca uvádza, že samotný nárok na poistné plnenie vznikol poistenému – žalobcovi momentom vzniku poistnej udalosti a nie až vykonanou opravou veci. V zmysle vyššie uvedeného žalobca sa nedomáha celej vzniknutej škody na poistenom majetku, ale iba poistného plnenia v zmysle dohodnutej poistnej zmluvy a to v rozsahu nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu (opravu vozidla) neprevyšujúcu dohodnutú poistnú sumu v zmysle poistnej zmluvy a zároveň pri zohľadnení aj zmluvne dohodnutej spoluúčasti poisteného. 5) Žalobca za určujúce považuje všeobecné poistné podmienky na určenie v akom rozsahu sa posudzujú práve primerané náklady na opravu vozidla a na základe týchto všeobecných poistných pravidiel/ podmienok poskytne poisťovňa protiplnenie - poistné plnenie v dôsledku náhodnej poistnej udalosti. V zmysle vyššie uvedeného, ak autorizovaná opravovňa si uplatní cenu obvyklú v danom čase a mieste bude táto cena označená ako primeraný náklad v dôsledku, ktorej má poistený nárok na poistné plnenie v rozsahu podľa dohodnutej poistnej zmluvy, to znamená do rozsahu poistnej sumy - poisťovňa uhradí po odpočítaní spoluúčastí zvyšnú časť nákladov na opravu poškodenej veci (vozidla). Všeobecné poistné podmienky neurčujú všeobecným spôsobom, ako bude poisťovňa posudzovať primeranosť nákladov na opravu vozidla, t.j. určenie rozsahu výšky poistného plnenia, ale už vopred konkrétnym spôsobom obmedzujú rozsah poskytnutého poistného plnenia. 6) Poistený nemôže byť sankcionovaný znížením poistného plnenia len za skutočnosť, že opravu poškodenej veci vykonal servis, ktorý nebol určený poisťovňou pričom za rovnakých podmienok, ak by vykonal opravu servis určený poisťovňou ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovni by nedošlo. Týmito všeobecnými poistnými podmienkami poisťovňa priamo a už vopred znižuje zmluvne dohodnutý nárok na poistné plnenie v rozpore so zmluvnými dojednaniami v poistnej zmluve ako aj v rozpore s § 797 ods. 3 a v spojení s § 809 OZ. Žalovaný ustanoveniami vo svojich VPP, ktorými obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia (obmedzovanie výšky normohodiny, len pre určitý druh servisu), svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko, ktorého výšku si s poisteným v poistnej zmluve dohodol, touto právnou konštrukciou obchádza kogentné ustanovenia občianskeho zákonníka. 7) Žalovaný v duplike poukázal aj na viaceré rozhodnutia tunajšieho súdu a Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa vysporiadali s námietkou žalobcu ohľadom nemožnosti plnenia, z dôvodu odmietnutia plnenia a s otázkou zmluvne stanoveného poistného plnenia.
8) Súd vo veci nariadil pojednávanie, pojednával v neprítomnosti strán sporu, ktorí neúčasť ospravedlnili a súhlasili , aby sa pojednávalo bez ich účasti. 9) Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä faktúrou žalobcu č. 20230773 vrátane kalkulácie, oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.06.2023, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2024, cenníkom servisných prác pre motorové vozidlá, zápisom o poškodení motorového vozidla, kontrolným lístkom, kalkuláciou nákladu na opravu rozpočtom, výzvou na doloženie dokladov ku škodovej udalosti, VPP, poistnou zmluvou ako aj ďalšími listinnými dokladmi. 10) Žalovaný sa v konaní v rámci procesnej obrany bránil najmä tým, že poistený si nenechal motorové vozidlo opraviť žalovaným určenej opravovni, v ktorej by bola cena prác nižšia. Žalovaný argumentoval, že žalobca bol s podmienkami poistného plnenia, ako aj s poistnou zmluvou a poistnými podmienkami vo VPP riadne oboznámený, a preto aj žalobcovi ako právnemu nástupcovi patrilo plnenie v rozsahu nároku poistenej v súlade s poistnou zmluvou a VPP. 11) Poistený, obchodná spoločnosť roborec, s.r.o v čase poistnej udalosti mala uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným, predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Volkswagen Touran na ktorom došlo dňa 02.06.2023 k vzniku poistnej udalosti. Vzniknuté poškodenie si nechal poistený opraviť v autoservise žalobcu. V danom prípade boli náklady na opravu motorového vozidla žalobcom – autoservisom vyčíslené na sumu 1.276,88 eur vrátane DPH, z toho DPH 212,81 eur, daňovým dokladom faktúrou č. 20230773, zo dňa 16.06.2023, splatná dňa 16.07.2023. Žalovaný neposkytol poistenému poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ale určil poistné plnenie v sume 974,77 eur. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.06.2023 žalobca krátil poistné plnenie. V likvidácii uviedol : „Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu prác pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne.“ Súd spor právne posúdil nasledovne: 12) Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia (ods. 2). Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3). V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4). 13) Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) (ods. 2],Plnenie je splatné do pätnástich dní. len čo poistite!’ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistite!' o poistnej udalosti dozvedel, je poistite!' povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3).Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (ods. 4).
14) Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 15) Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 16) Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 17) Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 18) Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 19) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 20) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 21) Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej baky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 22) Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 23) Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 24) K otázke aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že žalobca je aktívne legitimovaný. V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2024 je jasne a určite uvedená pohľadávka vyplývajúca z poistnej udalosti identifikovaná č. 8810975367. Žalobca vystupuje v spore voči žalovanému ako poisťovateľovi v postavení poisteného. 25) Predmetom uplatneného nároku je suma 89,30 eur, ktorá predstavuje nárok na vyplatenie poistného plnenia. Žalobca poukázal na ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka, zo strany poisťovne došlo k zníženiu/ kráteniu poistného plnenia. Poisťovateľ najprv musí postupovať v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka a určiť výšku poistného plnenia a až následne môže prichádzať do úvahy zníženie výšky poistného plnenia postupom podľa § 799 cit. zákona. 26) Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poisťovateľa vyplatiť poistenému poistné
plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poisťovateľa nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poisťovateľa. 27) V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poisťovateľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Vo všeobecných podmienkach k poistnej zmluve na ktoré odkazuje žalovaný nie je uvedená cena za 1 normohodinu. 28) Poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. 29) Vo vzťahu k rozhodnutiam na ktoré odkázal žalovaný uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd uviedol: „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluk)’ z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci, kle o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia). ,, Zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery lak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. A preto je prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23. odôvodnenia). 30) Z uvedeného teda vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach a treba vychádzať v zmysel § 806 Občianskeho zákonníka z týchto podmienok. 31) Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné reflektuje princíp zmluvnej voľnosti. Poistený má možnosť opravy vozidla o poistnej udalosti v akomkoľvek autoservise, s tým, že medzi stranami neboli jasne dohodnuté podmienky a spôsob poistného plnenia zo strany žalovaného v prípade zmluvného autoservisu a nezmluvného autoservisu. Za primerané náklady spojené s opravou motorového vozidla je možné považovať tie, ktoré boli vo všeobecných poistných podmienkach jednoznačne stanovené. Jedine v takom prípade totiž má poistený (ale aj akýkoľvek iný subjekt) už pri uzavretí zmluvného vzťahu so žalovaným jasnú predstavu o spôsobe výpočtu poistného plnenia v prípade, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou, a prípadne má možnosť vybrať si iný subjekt poskytujúci na trhu havarijné poistenie, ktorý by mu ponúkol výhodnejšie podmienky. Naopak je neprípustné, ak sa poisťovňa snaží až ex post definovať pojmy použité poisťovňou vo všeobecných poistných podmienkach v neprospech poisteného a v prospech toho, aby bolo po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu.
32) Medzi dôvodmi krátenia plnenia, ktoré žalovaný uvádzal, bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise. K uvedenému dôvodu súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade bolo nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola vykonaná riadne, v potrebnom rozsahu, v cene primeranej a obvyklej v danom regióne. Naviac žalovaný ani nepreukázal, že by žalobcovi určil zmluvný servis, ktorý by mal opravu vykonať, preto bolo právom žalobcu si servis vybrať. Uvedené nevyplýva z predloženej kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom a ani zo Zápisu o poškodení motorového vozidla. 33) Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, žalovaný nepostupoval pri určení poistného plnenia v súlade s VPP, v ktorých bolo medzi poisteným a žalovaným dohodnuté, že poisťovňa nahradí poistenému primerané náklady na opravu motorového vozidla. Žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie spočívajúce v znížení ceny za normohodinu pre neautorizovaný servis. Žalovaný mal možnosť vo VPP stanoviť výšku cenu za normohodinu pre neautorizovaný servis, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej istiny. 34) Z dôvodu, že žalovaný sa s plnením poistného plnenia vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy dlžného poistného plnenia počnúc dňom omeškania, teda v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Súd mal z oznámenia o poistnom plnení žalovaného z 29.06.2023 preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 28.06.2023. Žalovaný sa tak dostal do omeškania v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka odo dňa 14.07.2023. Žalobcovi preto patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ako aj náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v rozsahu 13 % ročne z istiny 89,30 eur od 15.07.2023 do zaplatenia istiny, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky. 35) K stranami sporu predloženým zoznamom konaní všeobecných súdov, ktoré rozhodli či už v prospech poistených alebo v prospech poisťovne v obdobných sporoch, súd uvádza, že si je vedomý toho, že súdy majú povinnosť rozhodovať v rovnakých, resp. obdobných prípadoch rovnako. Súd ale zdôrazňuje, že je povinný prihliadať aj na dôkazy a skutočnosti, ktoré boli predložené do tohto konania a vyšli v ňom najavo a s ohľadom na tieto skutočnosti a dôkazy vo veci rozhodnúť. Nie je preto bez ďalšieho možné aplikovať závery všeobecných súdov z iných konaní na tento konkrétny prípad bez prihliadnutia dôkazy predložené do tohto konania a skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní preukázané. 36) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38) Žalobca bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: -2-
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP). V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.