Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 62Cb/124/2025 1325209073 11. 12. 2025 JUDr. Milan Krajči ECLI:SK:MSBA3:2025:1325209073.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, proti odporcovi: F.M. Servis s.r.o., so sídlom Ulica Rudolfa Mocka 1B,841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 764 350, takto rozhodol: I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje. II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 2 62Cb/124/2025 1. Navrhovateľ sa návrhom z 26. novembra 2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží povinnosť vydať veci špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by ohrozil, poškodil alebo znehodnotil spisy, registratúrne záznamy, kompletnú dokumentáciu a majetok, ktoré boli odporcovi zverené A. B. B. B. XX. XXXX XXXX C. D. B. XX. XXXXXXXX XXXX, C. C. E., registratúrne záznamy a dokumentáciu, ktorých prevzatie potvrdzujú sprievodné listy špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že medzi SAŽP a odporcom F. D. XX. XXXX XXXX uzavretá zmluva o správe registratúry, na základe ktorej bola odporcovi zverená časť správy registratúry SAŽP v rozsahu stanovenom zmluvou, ktorá bola zmenená dohodou medzi navrhovateľom, SAŽP a odporcom z 22. decembra 2023, na základe ktorej sa navrhovateľ stal novým objednávateľom služby. Navrhovateľ listom B. XX. XXXXXXXXX XXXX od zmluvy odstúpil, pričom odporca označil listom z 1. októbra 2024 odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie kompletnej dokumentácie najneskôr D. XX. XXXXXXX XXXX. D. X. XXXXXXXX XXXX odporca odmietol navrhovateľovi vydať registratúrne záznamy a ďalšie veci v zmysle zmluvy o správe registratúry. Odporca nie je podľa navrhovateľa oprávnený zadržiavať dokumentáciu proti vôli navrhovateľa, pričom na strane odporcu nemohlo vzniknúť zádržné právo k tvrdenej pohľadávke odporcu vo výške 69.792,-- eur. Odstúpenie od zmluvy považuje navrhovateľ za platné, preto nie sú splnené predpoklady pre vznik a splatnosť údajnej pohľadávky odporcu a teda nemohlo dôjsť ani k vzniku zádržného práva, navyše zádržné právo je podľa navrhovateľa v rozpore so zákonom o archívoch. 3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.2. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 3.3. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 3.4. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). 3.5. Podľa ustanovenia § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 4. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vo všeobecnosti chápe tak, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, čo znamená, že súd je povinný v prípade zistenia existencie tejto vady konania zastaviť. 4.1. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Inak povedané, ak by sa žalobca stal žalovaným a žalovaný žalobcom, pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá by zmenila skutkový stav žaloby, ešte stále bude trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci (k tomu viď aj ŠTEVČEK, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H: BECK, 2017, s. 836.). 4.2. V procesnej rovine nachádza zásada ne bis in idem vyjadrenie v ustanovení § 230 C. s. p. upravujúcom prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážku rei iudicatae). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania a má za následok zastavenie konania. 5. Pri posudzovaní prekážky právoplatne rozhodnutej veci v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať aj zo znenia ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci v konaní o druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak predchádzajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol právoplatne zamietnutý, okrem prípadu, ak dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie po vydaní uznesenia o zamietnutí v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 5.1. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že právoplatné uznesenie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví v zmysle § 161 ods. 2 CSP pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 CSP. V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho neodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť (k tomu viď aj SEDLAČKO, F., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H: BECK, 2017, s. 1120-1121.). 5.2. Pri správnom výklade ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p. je z tohto dôvodu nevyhnutné – aby nebola daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia – tvrdenie a preukázanie toho, že došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Uvedené znamená, že nestačí, aby navrhovateľ svoj neskorší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil takým istým spôsobom ako v poradí prvý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a v neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa snaží odstrániť len nedostatky, pre ktoré bol skorší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, a ktoré mu boli v uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytknuté zo strany súdu. Je povinnosťou navrhovateľa súdu hodnoverným spôsobom preukázať, že po vydaní prvého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností odôvodňujúcich iné rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, ak navrhovateľ túto podmienku v neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesplní, je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci a súd musí konanie o neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť. 6. Súd uvádza, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia v totožnom znení, ako je tomu v prípade aktuálne posudzovaného návrhu z 26. novembra 2025, už návrhom zo 14. februára 2025. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 14. februára 2025 bolo vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cb/14/2025, pričom predmetnému návrhu navrhovateľa súd vyhovel uznesením z 13. marca 2025, č. k. 77Cb/14/2025-361. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. októbra 2025. 6.1. V rámci skúmania procesných podmienok si súd pripojil skorší návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo 14. februára 2025, z ktorého zistil, že návrh navrhovateľa z 26. novembra 2025 je obsahovo totožný ako jeho návrh zo 14. februára 2025, pričom z neho nevyplýva žiadna zmena skutkových okolností, ktoré by nastali po 7. októbri 2025 (po vydaní uznesenia o zamietnutí skoršieho návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo 14. februára 2025), a ktoré by mohli odôvodňovať iné rozhodnutie vo veci tak, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 329 ods. 3 C.s.p. 6.2. Keďže v relevantnom časovom období (po vydaní uznesenia o zamietnutí v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností (žiadnu zmenu v skutkových okolnostiach navrhovateľ v návrhu z 26. novembra 2025 netvrdil), než ktoré posudzoval Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, predstavuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491 prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o neskoršom návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci založená uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491 predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach pre konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 26. novembra 2025, a pre tento nedostatok v procesných podmienkach musí súd konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 26. novembra 2025 zastaviť v súlade s ustanoveniami § 161 ods. 2, § 230 a § 329 ods. 3 C.s.p. 7. Skutočnosť, že navrhovateľ sa s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491 nestotožňuje a považuje ho subjektívne za nesprávne, nemôže prelomiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v konaní o jeho neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v konečnom dôsledku by (pri totožnom odôvodnení neskoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa) súd konajúci vo veci preskúmaval (mimo rámca zákonom upravených opravných prostriedkov) vecnú správnosť záverov vyslovených v právoplatnom uznesení Krajského súdu v Bratislave (t. j. súd nižšej inštancie by preskúmaval správnosť záverov súdu vyššej inštancie), čo je v právnom štáte neprípustné a dochádzalo by tým k prelomeniu právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vydaním v konaní o skoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7.1. Súd zvýrazňuje, že s právoplatným rozhodnutím (uznesením Krajského súdu v Bratislave) zákon v ustanovení § 226 C.s.p. spája jeho záväznosť (strany sporu sú týmto rozhodnutím viazané) a zásadnú nezmeniteľnosť, ktorá sa vyznačuje tým, že zmenu právoplatného rozhodnutia za existencie totožných skutkových okolností (ako je tomu v danom prípade – pozn. súdu) možno dosiahnuť len v rámci zákonom upravených mimoriadnych opravných prostriedkov a nie v rámci iniciovania nového konania na základe obsahovo totožného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Rovnako tak súd dáva do pozornosti, že nie sú splnené predpoklady upravené v ustanovení § 329 ods. 3 C.s.p. v podobe zmeny skutkových okolností po vydaní skoršieho uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď jedinú „skutkovú“ zmenu v návrhu z 26. novembra 2025 v porovnaní s návrhom zo 14. februára 2025 má predstavovať podanie trestného oznámenia navrhovateľom, ktoré bolo orgánmi činnými v trestnom konaní právoplatne odmietnuté, pričom trestné
oznámenie bolo odmietnuté uznesením vyšetrovateľa z 29. júla 2025 a sťažnosť navrhovateľa bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 20. augusta 2025, a teda obidve uznesenia orgánov činných v trestnom konaní boli vydané skôr, než bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave o zamietnutí skoršieho návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (pred 7. októbrom 2025), čo znamená, že sa nejedná o skutkovú okolnosť, ktorá by v súlade s ustanovením § 329 ods. 3 C.s.p. prelamovala zákonom upravenú prekážku právoplatne rozhodnutej veci. 9. Súd musí odmietnuť aj argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa toho, že Krajský súd v Bratislave mal zamietnuť jeho skorší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čisto z formálnych dôvodov (pre nepredloženie podpísaných verzií zmluvy o správe registratúry a jej dodatkov), a že sa nezaoberal tým, či boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Táto argumentácia nezodpovedá obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, ktorý síce v bode 20. odôvodnenia uviedol, že zo strany navrhovateľa nebola zmluvná dokumentácia, na ktorej by boli uvedené podpisy zmluvných strán a dátum podpísania zmluvy a dodatkov k nej, avšak podstatný je aj bod 21. odôvodnenia jeho uznesenia, v ktorom odvolací súd uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ dňa 17.09.2024 odstúpil od Zmluvy z dôvodu, ktorý bol daný podľa čl. XII. ods. 12.3 písm. b) Zmluvy, nakoľko registratúrne záznamy špecifikované pod písm. A až J mali byť v zmysle žiadosti zo dňa 28.08.2024 vyhľadané a doručené do 15 minút od doručenia žiadosti. Je tiež nesporné, že odporca podal žalobu o určenie, že Zmluva o správe registratúry č. SAŽP SFEÚ/2022/14 zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „Zmluva“) naďalej trvá a konanie je vedené na MS BA III pod sp. zn. 73Cb/149/2024, v ktorom sa rieši prejudiciálne otázka, či MŽP SR platne odstúpilo od tejto Zmluvy. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné posudzovať platné, resp. neplatné odstúpenie od zmluvy. Podľa odvolacieho súdu posúdenie, či je odstúpenie od Zmluvy platným právnym úkonom s účinkami ukončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, alebo odstúpenie od Zmluvy je neplatné, bude mať vplyv na určenie podstatného porušenia zmluvy zo strany odporcu a dôvodu odstúpenia od Zmluvy za použitia čl. XII ods. 12.2. Zmluvy, cl. XII ods. 12.3. písm. b) Zmluvy. 9.1. Práve z bodu 21. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491 vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo len formálne nepredloženie zmluvnej dokumentácie obsahujúcej podpisy zmluvných strán a dátumy, ale aj neosvedčenie nároku navrhovateľa pre spornosť ohľadom platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy realizovaného zo strany navrhovateľa listom zo 17. septembra 2025, pričom o tejto spornej otázke, ktorá je významná pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorá je významná pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na vydanie vecí od odporcu – pozn. súdu), sa rozhoduje v samostatnom sporovom konaní, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/149/2024, pričom posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy je mimo rámca rozhodovania o neodkladnom opatrení, t. j. súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže túto otázku posudzovať. K zamietnutiu skoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak došlo okrem iného pre spornosť o zásadnej otázke významnej pre posúdenie (ne)dôvodnosti nároku navrhovateľa na vydanie vecí špecifikovaných v návrhu, ktorej vyriešenie závisí od vyriešenia viacerých skutkových a právnych otázok, ktoré majú byť posudzované v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/149/2024. Súd v nadväznosti na uvedené dopĺňa, že skorší návrh navrhovateľa bol zamietnutý pre neosvedčenie jeho nároku nielen vo formálnej rovine (pre nepredloženie kompletnej zmluvnej dokumentácie), ale aj v rovine materiálnej (pre neodstránenú spornosť týkajúcu sa platnosti odstúpenia od zmluvy a trvania zmluvného vzťahu medzi stranami). 9.2. Súd pritom zvýrazňuje, že z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by konanie vo veci samej vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/149/2024, ktoré inicioval odporca, bolo medzičasom právoplatne skončené, či už zastavením konania alebo meritórnym rozhodnutím vo veci samej, čo by mohlo predstavovať novú zmenu v skutkových okolnostiach v porovnaní so skutkovým a právnym stavom, ktorý posudzoval Krajský súd v Bratislave v uznesení zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491, a čo by mohlo prelomiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p. 10. Pokiaľ ide o odkaz navrhovateľa na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2024, sp. zn. III. ÚS 601/2024 a na údajnú potrebu extenzívneho výkladu ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p., súd zvýrazňuje, že „extenzívny“ výklad nesmie ísť priamo proti zneniu predmetného zákonného ustanovenia, čoho sa v konečnom dôsledku v predmetnej veci domáha navrhovateľ. Zároveň súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v každom jednom prípade je nevyhnutnosťou strany sporu oboznámiť
sa s celým rozhodnutím, na ktoré odkazuje, a nielen s jednou vetou z odôvodnenia rozhodnutia. Vo veci, ktorá bola posudzovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 601/2024, išlo o prípad, kedy sa navrhovateľ opätovne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť strpieť užívanie rodinného domu, vrátane jeho pripojenia k elektrickej sieti, pričom zmenenou skutkovou okolnosťou, ktorá bola podstatná pre konanie o novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo zrušenie právoplatných rozhodnutí Ústavným súdom Slovenskej republiky a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím v konaní o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorý navrhovateľ užíval (a k čomu smeroval aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia). Obdobná zmenená skutková okolnosť, ktorou sa vyznačovalo konanie vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 601/2024, však navrhovateľom v jeho návrhu z 26. novembra 2025 nebola tvrdená a ani z obsahu spisu nevyplýva. 10.1. Rovnako tak nie je na predmetnú vec aplikovateľné ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2023, sp. zn. 5Obdo/13/2023 (na ktoré odkazovalo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2024, sp. zn. III. ÚS 601/2024), keďže vo veci posudzovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky zmenou v skutkových okolnostiach vylučujúcou prekážku právoplatne rozhodnutej veci v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spore o neúčinnosť právneho úkonu bola zmena judikatúry realizovaná rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, ku ktorej došlo po zamietnutí v poradí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a práve zmenou judikatúry bol odôvodnený nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V aktuálne posudzovanej veci pritom nedošlo k zmene judikatúry vo vzťahu k otázke týkajúcej sa veci samej [k posudzovaniu (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy] po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491. 10.2. K odkazu navrhovateľa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 2009, sp. zn. 5MCdo/13/2007 súd v krátkosti uvádza, že ani predmetné rozhodnutie nie je použiteľné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzalo z inej právnej úpravy, pričom právna úprava predbežných opatrení v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala ustanovenie obdobné ustanoveniu § 329 ods. 3 C.s.p., ktoré výslovne upravuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pri nezmenených skutkových okolnostiach aj v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10.3. Navyše v posudzovanej veci sa jedná o neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu (t. j. de facto nahrádzajúce rozsudok súdu o vydanie veci), kedy po rozhodnutí o neodkladnom opatrení nemá nasledovať konanie vo veci samej, čo tiež odôvodňuje požiadavku pre nutnosť dôsledného posudzovania procesných podmienok, vrátane prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ak obsahovo totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol už skôr rozhodnutím súdu právoplatne zamietnutý a skutkové okolnosti sa nezmenili. Práve vo veciach, kedy ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, je nutné vychádza práve (a predovšetkým) z ustanovenia § 230 C.s.p. upravujúceho prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a ustanovenie § 329 ods. 3 C.s.p. je nutné v týchto prípadoch vykladať reštriktívne a nie extenzívne, ako to nesprávne tvrdí navrhovateľ. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosti, ak ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej, kedy aj na základe vykonaného dokazovania vo veci môže dôjsť k zmene skutkového stavu, ktorý (v porovnaní so situáciou, kedy v skoršom štádiu konania bol v poradí prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý) odôvodňuje v neskoršom štádiu konania nariadenie neodkladného opatrenia. Takáto situácia však v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu nemôže nastať, keďže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva a rozhodnutím o podanom návrhu sa vec končí. Rovnako tak je potrebné poukázať na to, že ak by sa navrhovateľ domáhal vydania vecí žalobou vo veci samej, a táto by bola právoplatne zamietnutá, nemohol by s úspechom iniciovať nové konanie o vydanie veci pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa ustanovenia § 230 C.s.p., preto iné pravidlá nemôžu platiť pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, ktorým sa navrhovateľ domáha vydania veci, o to viac v situácii, ak nedošlo k žiadnej skutkovej zmene po zamietnutí skoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Keďže sa už raz o obsahovo totožnom návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne rozhodlo (uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2025, č. k. 4Cob/88/2025-491) a zároveň po vydaní skoršieho rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, súd konanie o návrhu
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 26. novembra 2025 podľa ustanovenia § 230 v spojení s ustanoveniami § 161 ods. 2 a § 329 ods. 3 C.s.p. zastavil. 12. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, avšak v konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018). Poučenie: 2 62Cb/124/2025 Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.]. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).