Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 64Cbi/2/2024 1324202098 03. 12. 2024 JUDr. Radovan Groman ECLI:SK:MSBA3:2024:1324202098.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Insolvenčná a poradenská, k.s., Sitnianska 1, 851 07 Bratislava, IČO: 51 426 226, správca konkurznej podstaty úpadcu ENIMEDICAL a.s. v konkurze, Ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 266 847 proti žalovanému: J.. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, zast. Nomus s.r.o., Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 54 489 750 o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 6.3.2024 žiadal žalobca, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých zaplatil úpadca žalovanému celkovú peňažnú sumu vo výške 309.100 EUR a jednotlivo: - dňa 27.10.2021 vo výške 29.400 EUR, - dňa 5.11.2021 vo výške 29.800 EUR, - dňa 15.11.2021 vo výške 17.000 EUR, - dňa 19.11.2021 vo výške 37.000 EUR, - dňa 25.11.2021 vo výške 17.000 EUR, - dňa 30.11.2021 vo výške 47.000 EUR, - dňa 15.12.2021 vo výške 32.000 EUR, - dňa 10.1.2022 vo výške 62.000 EUR, - dňa 14.1.2022 vo výške 17.600 EUR, - dňa 8.2.2022 vo výške 20.300 EUR, za postúpenie záväzkov je voči veriteľom úpadcu právne neúčinný, - žalovaný je povinný vydať do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 309.100 EUR, - a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. Uznesením OS BAI sp. zn. 31K/42/2020 zo dňa 1.3.2023 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil LGP Recovery, k.s.. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 8.3.2023. 3. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. B1-31K/42/2022 zo dňa 10.8.2023 súd odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty LGP Recovery, k.s. a do funkcie ustanovil žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 30.8.2023.
4. Žalobca uviedol, že na základe šetrenia zistil odplatné postúpenie záväzkov úpadcu na žalovaného tak, že z bankového účtu úpadcu boli vykonané v prospech účtu žalovaného platby v celkovej výške 309.100 EUR s poznámkou „úhrada za postúpenie záväzkov“ a jednotlivo: - dňa 27.10.2021 vo výške 29.400 EUR, - dňa 5.11.2021 vo výške 29.800 EUR, - dňa 15.11.2021 vo výške 17.000 EUR, - dňa 19.11.2021 vo výške 37.000 EUR, - dňa 25.11.2021 vo výške 17.000 EUR, - dňa 30.11.2021 vo výške 47.000 EUR, - dňa 15.12.2021 vo výške 32.000 EUR, - dňa 10.1.2022 vo výške 62.000 EUR, - dňa 14.1.2022 vo výške 17.600 EUR, - dňa 8.2.2022 vo výške 20.300 EUR, 5. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase realizácie právnych úkonov bol žalovaný v zmysle ust. § 9, ods. 1, písm. a ZKR spriaznenou osobou úpadcu nakoľko v období od 25.1.2010 až 5.9.2022 bol predsedom predstavenstva úpadcu. Taktiež uviedol, že k odplate v celkovej výške 309.100 EUR došlo v čase, kedy mal úpadca veriteľov s neuhradenými pohľadávkami a iné záväzky po splatnosti. 6. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že sú splnené podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu aj na základe zákonného predpokladu úmyslu úpadcu ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaného o úmysle ukrátiť z dôvodu nespornej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. 7. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 19.6.2024. Podrobne vysvetlil mechanizmus vzniku postúpenia záväzkov a namietol nesplnenie zákonného predpokladu preukázania krátenia veriteľov v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR žalobcom. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov súdneho konania žalovanému. 8. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 9.8.2024. Trval na ukracujúcom charaktere sporných právnych úkonov na základe skutočnosti, že v čase úhrad mal úpadca veľa záväzkov po splatnosti a uviedol prihlásených veriteľov úpadcu v konkurze so špecifikáciou ich nárokov. Z uvedených dôvodov trval na žalobe v celom rozsahu. 9. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním z 16.9.2024. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení z 9.8.2024 uviedol nové skutkové tvrdenia označením iných pohľadávok úpadcu než boli uvedené v žalobe ( v žalobe označil len jedného veriteľa úpadcu - SR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok ). Rozšírenie tvrdených veriteľov úpadcu označil ako neprípustné rozšírenie žaloby po uplynutí prekluzívnej lehoty a preto navrhol na ne neprihliadať. Opätovne poukázal na nesplnenie predpokladov podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR. 10. Podľa ust. § 57, ods. 2, ZKR „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala“. 11. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta ZKR "právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 12. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR " Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.." 13. Podľa ust. § 57 ods. 3, prvá veta ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 14. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR "odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.".
15. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR " právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať." 16. Podľa ust. § 58 ods. 2 ZKR "právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 17. Podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 18. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR "odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy." 19. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR "ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak." 20. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania." 21. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, cit.: "spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť." 22. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech." 23. Podľa ust. § 62, ods. 2 ZKR „právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva“. 24. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatni priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu." 25. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR "ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech." 26. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. 27. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP „obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne“. 28. Strany sporu na pojednávaní dňa 3.12.2024 ustálil sporné skutočnosti takto: - existencia právnych úkonov, ktoré sú odporované, - existencia pohľadávky veriteľa, - nenaplnenie podmienok podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR, - uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie riadnej žaloby. 29. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Všeobecná úprava odporovateľnosti právnych úkonov sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“), v štvrtej hlave, v rámci úpravy právnych úkonov v ustanovení § 42a a § 42b OZ. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii má osobitné ustanovenia o odporovateľnosti pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nachádzajúce sa v piatej hlave, druhý oddiel. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a/ právny úkon dlžníka, b/ účinnosť právneho úkonu dlžníka, c/ ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a/ vyhlásenie konkurzu, b/ právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c/ ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 516-517). 30. Súd sa ako prvou v konaní zaoberal námietkou žalovaného o nepreukázaní ukrátenia veriteľov žalovanými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR. 31. Podľa rozhodnutia NS SR 5 Obdo 8/2021 s odkazmi na 1 Obdo 70/2019, 1 Obdo 84/2019, 2 Obdo 41/2020„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. 1Obdo/70/2019, podľa ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“ Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Obdo/84/2019: „Žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. 2Obdo/41/2020 najvyšší súd vyslovil, že: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“
Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ako zvýhodňujúcich právnych úkonov (§ 59 ZKR), právnych úkonov ukracujúcich (§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/45/2020, sp. zn. 3Cdo/27/2019). K výkladu § 57 ZKR uvádza Ďurica: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 511). Z hľadiska správneho právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v okolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Vo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti na žalobkyni, ktoré aj v zmysle judikátu R 33/2016, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/70/2019, ťaží žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho stačí preukázanie samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto smere odvolací súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by bola v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate obmedzil len na konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho, aby dal adresnú odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet odporovacej žaloby žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací súd sa z hľadiska pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt, že v rozsudku ho priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských pohľadávok, pričom však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich uspokojenia z majetku úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s úkonmi, ktorým žalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej rovine, ktorá však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho právneho posúdenia. Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 ... Dovolateľ svojimi tvrdeniami vyvracia súdmi nižšej inštancie prijatý a dokazovaním zistený záver, nestotožňujúc sa s konštatovaním, že nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že v okolnostiach prejednávanej veci išlo o ukracujúce právne úkony, keďže v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu. Záver konajúcich súdov spočíval v zistení, že žalobca nepreukázal, že išlo o ukracujúce právne úkony, nepreukázal hodnotu majetku úpadcu pred a po ich účinnosti, tiež nepreukázal, či majetok úpadcu, ktorý zostal po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa zmenšil a v akom rozsahu, a že po vykonaní týchto právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu
majetku dlžníka, ktorý by nestačil na plné uspokojenie pohľadávok veriteľom, resp. že miera uspokojenia veriteľov dlžníka - úpadcu sa znížila. Dovolateľ zastával názor, že predloženými dôkazmi (v účtovníctve evidovaného záporného vlastného imania v účtovnej závierke za rok 2018, pričom úpadca v účtovnej závierke za rok 2017 vykázal kladné vlastné imanie) si splnil svoje procesné povinnosti, t. j. povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, a teda uniesol dôkazné bremeno. 39. Dovolací súd uvádza, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého veriteľa. Žalobcom predložené listiny neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný právny dopad týchto úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v ust. § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa, pričom práve procesnou zodpovednosťou správcu je, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 49. Dovolací súd vo vzťahu k obšírne formulovaným námietkam dovolateľa týkajúcim sa posudzovania náležitostí odporovacej žaloby, považuje za potrebné uviesť, že označenie veriteľa a ukrátenej pohľadávky je rozhodujúca skutočnosť, ktorú by mala obsahovať odporovacia žaloba, pričom je úlohou žalobcu v odporovacom konaní existenciu ukrátenej pohľadávky (ktorá existovala v čase vykonania odporovaného úkonu úpadcu) niektorého z prihlásených veriteľov, preukázať, pričom je irelevantné, pohľadávka ktorého alebo koľkých veriteľov bola ukrátená. Podľa dovolacieho súdu žalobca však môže v žalobe tvrdiť ukrátenie aj celej sumy pohľadávok všetkých prihlásených veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Konkretizáciu týchto veriteľov a pohľadávok môže vykonať aj odkazom na Zoznam pohľadávok prihlásených v konkurze, ktorý je založený v konkurznom spise úpadcu (rovnako pozri sp. zn. 4Obdo/75/2022). V predmetnej veci žalobca už v žalobe tvrdil ukrátenie celej sumy pohľadávok prihlásených veriteľov a odkázal v rámci ich špecifikácie na Zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu, s označením konkrétneho konkurzného spisu úpadcu, kde je zoznam založený. Zároveň však treba zdôrazniť (čo už bolo vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/75/2022), že „pre naplnenie jedného z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby postačuje preukázanie existencie (zistenie) aspoň jednej v konkurze úpadcu prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, o ktorej uspokojenie bol tento veriteľ účinnosťou napadnutého právneho úkonu úpadcu ukrátený. Takúto pohľadávku/-ky súd v záverečnom rozhodnutí vo veci konkretizuje.“ Pokiaľ však z navrhnutých dôkazov a vykonaného dokazovania takýto záver pre súd nevyplýva, t.j. žalobca svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno nesplní, potom nemožno dospieť k záveru, že súdy nižších inštancií sa dopustili pochybenia v zmysle nesprávnej aplikácie a interpretácie právnej normy na daný skutkový stav. Dovolací súd preto uzatvára, že pre rozhodnutie oboch súdov nižších inštancií bol podstatný záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k tvrdenej existencii základnej hmotnoprávnej podmienky úspešného odporovania žalobou uplatnených právnych úkonov úpadcu, stanovenej v § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca len spochybňuje skutkové zistenia a závery súdov nižších inštancií, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci k tomu, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. že po vykonaní odporovaných právnych úkonov sa majetok úpadcu zmenšil, nepreukázal, v akom rozsahu sa majetok úpadcu zmenšil, a aký majetok zostal úpadcovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Dovolací súd tu zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca neakceptoval skutkové závery odvolacieho súdu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, je pre záver o prípustnosti a dôvodnosti dovolania právne irelevantná (porov. II. ÚS 416/2018).“ 32. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR tým, že nepreukázal stav majetku úpadcu v čase pred realizáciou právnych úkonov, stav majetku úpadcu po ich realizácii a akým spôsobom ukrátili realizované úkony úpadcu veriteľov úpadcu s pohľadávkami po splatnosti v čase realizácie predmetných právnych úkonov. Tým, že žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov súčasne nepreukázal, že stav majetku úpadcu po uzatvorení sporných právnych úkonov nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
33. Tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania miery ukrátenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase nepreukázal ani ukracujúci charakter právnych úkonov ( a tiež skutočnosť, že zostávajúci majetok úpadcu po realizácii sporných právnych úkonov nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase ) a preto neboli naplnené predpoklady ani v zmysle ust. § 60 ZKR. 34. Súd konštatuje existenciu zákonných predpokladov existencie úpadku a vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle úpadcu pri realizácii sporných právnych úkonov v zmysle príslušných ustanovení ZKR z dôvodu spriaznenosti úpadcu a žalovaného avšak napriek tomu pre úspech žalobcu v prejednávanej veci musel žalobca uniesť dôkazné bremeno preukázania presnej miery ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase, čo nepreukázal. 35. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu spornými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 36. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. 37. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016). 38. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 40. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 42. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 43. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
44. Súd konštatoval plný úspech žalovaného v konaní a z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.