Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200056 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200056.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: U. W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XX-XXX E., Poľsko, občan Poľska, právne zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom J. M: T. XXX/X, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39387-3/2019- BA zo dňa 07.11.2019 r o z h o d o l : Súd p o s t u p u j e vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 17.01.2020 sa žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 39387-3/2019-BA zo dňa 07.11.2019. Uvedeným rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu, ako zamestnanca zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 33425-3/2019-CA zo dňa 14.01.2019, zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ktorým rozhodla, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 17.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. 2. Krajský súd v Žiline posúdil podanie zo dňa 17.01.2020 podľa jeho povahy a obsahu ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 3. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Podľa § 10 SSP na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Podľa § 9 ods. 2 SSP ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 4. Ustanovenie § 9 SSP upravuje základnú zásadu, že správne súdne konanie sa prejednáva na tom správnom súde, ktorý je na prejednanie vecne, miestne a kauzálne príslušný. Na príslušnosť sa vzťahuje zásada "perpetuatio fori", podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú zo žaloby k momentu začatia konania (§ 31 SSP), v praxi spravidla podľa dátumu podacej pečiatky, a trvajú až do skončenia konania. 5. Správny súd skúma miestnu príslušnosť ex officio alebo na námietku účastníka na začiatku konania. Vychádza pritom z okolností existujúcich v čase začatia konania, ktoré musia byť zistiteľné už zo samotnej žaloby. Takto určená miestna príslušnosť trvá do skončenia konania bez ohľadu na prípadnú zmenu rozhodných okolností. 6. Vo všeobecnosti je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 13 ods. 1 SSP). Výnimku tvoria konania o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), konania o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy, ako aj konania o správnej žalobe prokurátora, ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), kedy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje (§ 13 ods. 3, 4 SSP). 7. Krajský súd v Žiline mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca je fyzická osoba, občan Poľskej republiky, ktorý ako adresu svojho trvalého pobytu uviedol „G. XX, XX-XXX E., Poľsko“. Žalobca v žalobe neuviedol, že by vykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.01.2020 domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 39387-3/2019-BA zo dňa 07.11.2019, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 33425-3/2019-CA zo dňa 14.01.2019. Uvedeným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 17.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. 8. Miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje podľa § 13 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá. 9. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržiavania sa žalobcu - fyzickej osoby, podľa Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby nevyplýva, že žalobca sa zdržiava v Čadci. Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržiavanie) na území Slovenskej republiky je sporná. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca zdržiaval v sídle zamestnávateľa, čo by predpokladalo jeho pravidelnú dochádzku do zamestnania, ktoré by bolo na adrese Palárikova č. 76, Čadca. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca pri podaní žaloby neprejavil, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v Čadci v sídle jeho zamestnávateľa trvale ani prechodne. Žalobca sa v žalobe identifikuje adresou „trvale bytom G. XX, XX-XXX . E., Poľsko“. 10. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. 11. Na záver súd uvádza, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani podľa § 13 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak, čiže o stanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust. § 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1. Úprava § 13 ods. 3 je teda výnimkou zo všeobecnej miestnej príslušnosti (lex specialis). V právnej teórii je označená ako výlučná príslušnosť, čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná miestna príslušnosť a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej. Z tejto premisy potom je zrejmé, že ak nie je možné použiť pravidlo o výlučnej príslušnosti, nemožno príslušnosť určiť ani podľa pravidla o všeobecnej príslušnosti, keďže aplikácia všeobecnej príslušnosti bola od začiatku nemožná. Preto v prípade nemožnosti použitia tejto „inej“ (výlučnej) úpravy uvedenej v § 13 ods. 3 nemožno aplikovať úpravu v § 13 ods. 1. Zákaz aplikácie § 13 ods. 1 na veci, v ktorých je miestna príslušnosť stanovená inak, t.j. výlučne, vyplýva priamo z § 13 ods. 1, ktorý uvádza, že pravidlo o určovaní miestnej príslušnosti stanovené v tomto ustanovení sa bezvýnimočne použije len vtedy, ak zákon neustanovuje inak. V tejto situácii nejde o prípad, keď sa použije všeobecná úprava, ak nie je možné použiť úpravu špeciálnu. Poukazujem na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach sp. zn. 5Nds/5/2018 zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 5Nds/6/2018 zo dňa 28.06.2018, sp. zn. 5Nds/8/2018 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 2Nds/6/2018 zo dňa 25.07.2018 a sp. zn. 2Nds/7/2018 zo dňa 27.09.2018. Zároveň poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Nds/13/2018 zo dňa 20.08.2019, ktorým rozhodol o dôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Žiline s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave. Najvyšší súd SR v rozhodnutí konštatoval, že „Miestnu príslušnosť krajského súdu je potrebné skúmať podľa ustanovenia § 13, a to § 13 ods. 3, pretože ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. c) S.s.p.. Nebolo sporné, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu, ani miesto podnikania a keďže ide o fyzickú osobu, relevantnou je ešte otázka, či a kde sa na území Slovenskej republiky zdržuje. Krajský súd v Bratislave mal za to, že sa zdržuje v obvode Krajského súdu v Žiline, kde má sídlo jej zamestnávateľ. Ako však možno vyvodiť z preskúmavaných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, v správnom konaní nebolo zatiaľ jednoznačne preukázané, že by táto podmienka bola splnená. Vzhľadom na uvedené má najvyšší súd za to, že v danej veci neboli splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti krajského súdu podľa § 13 ods. 3 S.s.p., preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 S.s.p., ktoré určuje ako príslušný Krajský súd v Bratislave.“ Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Žiline postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému súdu, pri aplikácii § 18 ods. 2 a § 9 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP ).