Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215713 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117215713.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o zaplatenie 1.487,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/97/2017-73 zo dňa 12. novembra 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 816,74 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 816,74 eur od 20.6.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 816,74 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 816,74 eur od 20.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol (výrok II.). Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 % (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 (ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.449,10 eur. Žalovaný žalobcovi z titulu úverového vzťahu uhradil spolu sumu 632,36 eur. Zvyšok svojho nároku neuhradil, a preto bol žalobca nútený svojho práva domáhať sa súdnou cestou. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či zmluva zo dňa 15.11.2012 obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Po preskúmaní dospel k záveru, že v zmluve o pôžičke je zle uvedený údaj - ročná percentuálna miera nákladov, vyžadovaný v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 32,01 % ročne, táto RPMN však predstavuje iba náklady dlžníka v súvislosti so splatením dlhu bez zarátania poistenia. Keďže súčasťou poskytnutej pôžičky bolo aj poistenie s poukazom na ustanovenie § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z., treba do RPMN, teda do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom započítať aj náklady dlžníka na splátky poistenia. Po zarátaní sumy splátok poistenia potom RPMN predstavuje 35,66 %. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov na základe § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. S poukazom na uvedené bolo preto možné žalobcovi priznať iba to, čo bolo reálne žalovanému poskytnuté bez navýšenia o úroky a poplatky. Súd prvej inštancie preto žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi iba tzv. čistú istinu úveru, t. j. sumu 1.449,10 eur mínus žalovaným vykonané úhrady vo výške 632,36 eur. Výrokom I. rozsudku okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 816,74 eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). Súčasne súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, t. j. 8,15 % ročne zo sumy 816,74 eur od 20.06.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, okresný súd konštatoval, že táto nie je dôvodná, keďže žalobca dlh zosplatnil dňa 19.06.2014 a žalobca žalobu podal dňa 11.05.2017, t. j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď vychádzajúc z úspechu a neúspechu tej-ktorej strany, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8 % (žalobca bol úspešný v percentuálnom vyjadrení vo výške 54 % a neúspešný vo výške 46 %, t. j. 54 % - 46 % = 8 %). 2. Proti vyššie uvedenému rozsudku žalovaný podal odvolanie (podľa obsahu, čo do výrokov o uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 816,74 eur s príslušenstvom, ako aj trov konania), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne právne posúdenie veci. Zopakoval, že v prvoinštančnom konaní vzniesol námietku premlčania na celý eventuálny dlh. Okresný súd vznesenú námietku premlčania nesprávne právne posúdil, pretože dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol dlh spoplatnený (správne má byť uvedené „zosplatnený“ - pozn. odvolacieho súdu), ale od zročnosti splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený (viď ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 6. Podstatou odvolania žalovaného je tvrdenie o premlčaní celého dlhu, pričom námietku premlčania vzniesol už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa námietkou premlčania zaoberal v bode 29 napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že táto je nedôvodná, nakoľko žalobca zosplatnil dlh dňa 19.06.2014 a žalobu podal dňa 11.05.2017, t. j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. 7. Odvolanie žalovaného je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie nie je správne. 8. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 9. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 10. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 11. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 12. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 13. Keďže zmluva o poskytnutí pôžičky uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 15.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, spravuje sa ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka - pokiaľ ide o zosplatnenie úveru a premlčanie. 14. Dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo, dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky určená poslednou splátkou. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a to od 01.11.2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (aktuálne § 53 ods. 9 OZ). Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. 15. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu odvolací musí prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol úver zosplatnený, ale od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený. 16. Súd prvej inštancie bez toho, aby zistil, či boli splnené všetky podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru - t. j. uplynutie 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, dohoda o zaplatení celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, dospel k záveru, že námietka premlčania je nedôvodná a dňom zosplatnenia úveru 19.06.2014 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyhodnotil splnenie podmienok pre zosplatnenie úveru, potom stanovenie začiatku premlčacej doby a tým aj konštatovanie premlčania, resp. nepremlčania nároku žalobcu, resp. jeho časti je predčasné. 17. Pokiaľ by pre zosplatnenie celého úveru boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 spojení s § 565 OZ, potom premlčacia doba by v zmysle ustanovenia § 103 OZ pre všetky splátky splatné po tom, čo sa pre nezaplatenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred zročnosťou celého dlhu by plynula samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. 18. Pokiaľ by podmienky pre zosplatnenie úveru neboli splnené, bude potrebné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke samostatne podľa § 101 OZ. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t. j. splatné ku dňu 11.05.2014 a ktoré neboli uhradené, sú premlčané (viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/383/2016 zo dňa 25.10.2016, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, unesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6C/21/2016 zo dňa 31.05.2016). 19. Súd prvej inštancie preto až po posúdení vyššie uvedených skutočností bude môcť prijať záver o tom, či došlo k premlčaniu celej žalobcom uplatnenej pohľadávky, resp. jej časti. Až následne môže súd prvej inštancie pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti nároku žalobcu. 20. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP bol naplnený, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 22. V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami žalovaného uplatneným v jeho odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)