Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/44/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210919 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115210919.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: OVP ORAVA, s.r.o., so sídlom Oravická 617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom P. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX T. O., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Y. X. XXXX/XX, XXX XX T. O., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/18/2015-240 zo dňa 21. septembra 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/18/2015-240 zo dňa 21. septembra 2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v poradí prvým výrokom žalobu zamietol v celom rozsahu. V poradí druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Z verejne dostupného obchodného vestníka mal okresný súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina z 02.12.2014 sp. zn. 4K/21/2014, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, pričom uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 234/2014 dňa 08.12.2014. 3. Žalobca si v zákonnej lehote prihlásil pohľadávku do konkurzu vo výške 67.563,50 Eur, pričom právny dôvod prihlásenej pohľadávky bol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol veriteľ pohľadávky z nezaplatených faktúr vo výške 33.973,99 Eur, pričom veriteľovi vznikla pohľadávka vo výške 33.973,99 Eur s príslušenstvom na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 2Cb/73/2009 zo dňa 11.11.2013 a úroky z omeškania sú vypočítané podľa „daného“ rozsudku do dňa vyhlásenia konkurzu. Správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi popretie pohľadávky žalovaným, pričom toto oznámenie o popretí bolo žalobcovi doručené dňa 19.03.2015, čo potvrdil správca. Keďže žaloba bola podaná 14.04.2015, bola podaná včas, teda v zákonom stanovenej lehote. Z oznámenia o popretí vyplývala aj pohľadávka „zapísaná v zozname pod por.č. 16 (toho času por.č. 18) vo výške 67.563,50 Eur, a to z dôvodu popretia právneho dôvodu. Popierajúci namietal dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 2Cb/73/2009 nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu právoplatne skončené. Prihlásená pohľadávka je predmetom sporu. Zmluva o postúpení je neplatná z dôvodu neexistencie pohľadávok a prihláška neobsahuje základné obsahové náležitosti, a to vyhlásenie veriteľa, ktorý je účtovnou jednotkou o evidovaní pohľadávky v účtovníctve.“ 4. Pokiaľ žalovaný namietal včasnosť podania žaloby, tak okresný súd mal preukázané, že žaloba bola podaná včas, nakoľko bola podaná dňa 14.04.2015, teda v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o popretí, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 19.03.2015, čo potvrdil správca úpadcu. Žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, ani nenavrhol hodnoverný dôkaz na preukázanie, že by žaloba bola podaná po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Predložené poštové podmienky nepreukazujú konkrétne doručenie a nevylučujú doručenie, ako tvrdil správca. Dané podmienky síce stanovujú určitý postup pri doručovaní, avšak to automaticky neznamená, že sa vždy dodržia a zároveň automaticky nevylučujú, že oznámenie bolo doručené až 19.03.2015. Správca úpadcu v písomnom podaní potvrdil doručenie oznámenia dňa 19.03.2015 a okresný súd nezistil žiadny dôvod na spochybnenie danej skutočnosti, pričom bolo vecou žalovaného, aby navrhol relevantný dôkaz pre svoje tvrdenie. 5. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako postupník uzavrel so spol. GASI, spol. s. r.o. dňa 10.08.2009 Zmluvu o postúpení, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok uvedených v čl. II., a to jednotlivé čísla faktúr so sumami, v celkovej hodnote 33.973,99 Eur. Okresný súd mal zistené, že na Okresnom súde Námestovo sa vedie konanie pod sp.zn. 2Cb/73/2009 vo veci OVP PRAVA, s.r.o. voči U. Q. AVANT PLUS o zaplatenie 60.689,- Eur, „pričom konanie nie je právoplatne skončené“. Bolo nepochybné, že žalobca si prihlásil pohľadávku s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Námestovo, hoci toto rozhodnutie nebolo v čase prihlásenia právoplatné a nebolo právoplatné ani v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z toho dôvodu nemožno hodnoverne uvádzať pohľadávku na základe rozhodnutia, ktoré nie je právoplatné. Je nepochybné, že daná pohľadávka je sporná, žalovaným nie je uznaná, keďže sa vedie súdny spor. 6. Zároveň bolo podľa okresného súdu nutné zdôrazniť, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku s uvedením titulu - Zmluva o postúpení: „právny dôvod prihlásenej pohľadávky bolo, že Zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol veriteľ pohľadávky z nezaplatených faktúr vo výške 33.973,99 Eur“. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť, že právny dôvod je Zmluva o postúpení. „Právny dôvod vzniku pohľadávky musí byť nejaký záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikne veriteľovi pohľadávka voči dlžníkovi. Takýto vzťah musel predchádzať Zmluve o postúpení, ktorou už vzniknutú pohľadávku veriteľ postúpil na ďalšieho veriteľa, ale pohľadávka voči dlžníkovi nevznikla postúpením. Postúpením došlo k zmene veriteľa, ale nie k zmene vzniku titulu pohľadávky. Preto ak žalobca uviedol v prihláške ako právny dôvod - zmluvu o postúpení, toto nie je správne uvedený titul vzniku pohľadávky. Taktiež nie je možné zdôvodňovať pohľadávku na základe neprávoplatného rozhodnutia.“ Pokiaľ žalobca vo svojej prihláške v právnom dôvode sa odvolával na faktúry, tak okresný súd uviedol, že faktúry nie sú hodnoverným dôkazom vzniku zmluvného vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Faktúry sú iba účtovným dokladom, avšak nepreukazujú skutočnú existenciu zmluvného vzťahu. Je to listina vystavená veriteľom, avšak nepreukazuje existenciu pohľadávky, vznik zmluvného vzťahu. Predmetné faktúry sú súčasťou spisu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 2Cb/73/2009, avšak z faktúr nevyplývalo, že boli odberateľom prevzaté, odsúhlasené, podpísané dlžníkom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na každom dodacom liste je pečiatka úpadcu, tak okresný súd uviedol, že jednak dodacie listy boli predložené v kópiách a samotná pečiatka nepreukazovala pravosť, ako ani to, že skutočne boli potvrdené dlžníkom. Žalobca svoje tvrdenia v tejto rovine hodnoverne nepreukázal a ani nenavrhol relevantný dôkaz. „Kópie faktúr, kópie dodacích listov s pečiatkou s označením dlžníka,..., nie sú hodnoverné“. „ Pokiaľ žalobca tvrdil, že existenciu pohľadávky potvrdil aj dlžník pred príslušným policajným orgánom, k čomu predložil uznesenie OR PZ Dolný Kubín zo dňa 17.03.2015, z uvedeného nevyplýva, že dlžník potvrdzuje opodstatnenosť konkrétnych/predmetných faktúr“. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný namietal, že predmetná prihláška žalobcu neobsahuje základné obsahové náležitosti - vyhlásenie veriteľa, ktorý je účtovnou jednotkou o evidovaní pohľadávky v účtovníctve. Citoval § 29 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a poukázal na to, že predmetná prihláška žalobcu neobsahuje základné obsahové náležitosti v zmysle § 29 ods. 6 ZKR, a to vyhlásenie veriteľa, ktorý je účtovnou jednotkou o evidovaní pohľadávky v účtovníctve. Z obsahu prihlášky nie je zrejmé, či a v akom rozsahu vedie veriteľ prihlásenú pohľadávku v účtovníctve. Z obsahu prihlášky možno konštatovať, že veriteľ prihlásenú pohľadávku v účtovníctve nevedie a že veriteľ zákonným spôsobom neuviedol dôvod, pre ktorý pohľadávku v účtovníctve vedie. Pokiaľ tvrdil žalobca v súdnom konaní, že danú pohľadávku v účtovníctve vedie, toto je nepostačujúce. Je nepochybné, že v prihláške to nebolo riadnym spôsobom vyznačené, hoci formulár to obsahuje. To isté platí aj pre prihlásenú sumu príslušenstva pohľadávky, „keďže z textu prihlášky, ani z jej príloh nie je možné zistiť, za aké obdobie, z akej sumy a v akej výške a za koľko dní si žalobca prihlásil príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov z omeškania v celkovej sume 33.589,51 Eur. Obsahom prihlášky nie je ani výpočet úrokov z omeškania, či metodika výpočtu.“ 8. Okresný súd poukázal na § 32 ods. 14 ZKR a zvýraznil, že veriteľ sa žalobou môže domáhať najviac toho, čo uplatnil v prihláške. „Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj nárok na úroky z omeškania z rozsudku Okresného súdu Námestovo, tak daný rozsudok nie je právoplatný (dokonca prebieha odvolacie konanie, daný rozsudok bol napadnutý odvolaním, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté), a preto nie je spôsobilý byť právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Z uvedeného dôvodu nie je možné na základe takého rozsudku uplatňovať istinu, ani úroky z omeškania.“ Okresný súd skonštatoval, že dôvody popretia žalovaným sú opodstatnené. Z toho dôvodu okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko na žiadnom ďalšom dokazovaní žalobca netrval. Žalovaný navrhoval výsluch úpadcu, avšak na pojednávanie sa nedostavil, neuviedol žiadny dôvod jeho nezabezpečenia a vo svojich ďalších písomných vyjadreniach neuvádzal, že na tom trvá. „Súd posúdil, že vykonanie takého dôkazu je nadbytočné, nehospodárne a neefektívne a žalobca na takom dokazovaní netrval. Dokonca žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2018, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť, uviedol, aké dôkazy navrhuje vykonať, avšak výsluch úpadcu už tam nebol obsiahnutý, teda tiež netrval na ňom.“ S poukazom na § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP okresný súd priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže okresný súd žalobu v celom rozsahu namietol, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny, pretože okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil v odvolaní, že pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a túto riadne vedie vo svojom účtovníctve a vo veci sa vedie konanie na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 2Cb/73/2009, „v ktorom bola uvedená pohľadávka doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu v Námestove čk. 2Cb/73/2009-242 a doplňujúceho rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 24.7.2014, priznaná. Ani správca nemal pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku pretože pohľadávku nepoprel. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.“ 11. V odvolaní žalobca uviedol, že v prihláške č. 16, ako právny dôvod v kolónke 26, „právny dôvod vzniku pohľadávky, uviedol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.08.2009 medzi postupcom GASI, s.r.o., Podbiel č. 95 a postupníkom OVP ORAVA, s.r.o. Trstená nadobudol veriteľ pohľadávky z nezaplatených faktúr vo výške 33 937,99 Eur (príloha 1)“. Žalovaný v popretí pohľadávky žalobcu uvádzal, že „Popierajúci veriteľ namieta právny dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko konanie na okresnom súde Námestovo sp.zn. 3Cb/73/2009 nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu právoplatne skončené.“ Bolo nesporné, že žalobca v prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky neuviedol doposiaľ neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Námestovo, ale Zmluvu o postúpení pohľadávok. Okresný súd v incidenčnom konaní má preskúmavať len popierací dôvod popierajúceho veriteľa. Je nesporné, že popierajúci veriteľ - žalovaný, uviedol ako dôvod popretia, dôvod vzniku pohľadávky neprávoplatný rozsudok okresného súdu. Žalobca však ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol Zmluvu o postúpení pohľadávok, nie rozsudok Okresného súdu Námestovo. Žalobca eviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve, ktorá skutočnosť je vyznačená v prihláške pohľadávky. Okresný súd v konaní nepreskúmaval popierací dôvod uvádzaný žalovaným v popretí, právny dôvod vzniku pohľadávky konanie na Okresnom súde Námestovo, „ale zaoberal sa vlastným preskúmavaním veci a samotnou prihláškou žalobcu, nad rámec jeho úlohy. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave.“ 12. Odvolateľ namietal, že okresný súd skonštatoval, že Zmluvu o postúpení pohľadávok nepovažoval za právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý by mal byť v rozpore s „rozhodovacou praxou všeobecných súdov a to s na rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Co/KR/2017, ktorý svojim rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní sp.zn. 2Cbi/58/2014-188, ktorým okresný súd rozhodol o žalobe žalobcu OTNAVA GROUP a.s. Zadunajská cesta 6/A, 851 05 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 389 371 o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky : „-právnym dôvodom vzniku pohľadávky vo výške 33.223,38 eur je fa č. XXXXXXX na sumu 38.223,38 eur splatná dňa 03.04.2013 v neuhradenej časti vo výške 31.390,46 eur a fa č. XXXXXXX splatná dňa 03.04.2013 na sumu 1.832,92 eur, ktoré boli na žalobcu postúpené na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 10.02.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom“ (cit. z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 4CoKR/5/2017).“ 13. V odvolaní žalobca poukázal i na „právoplatný rozsudok okresného súdu v Žiline sp.zn. 5Cbi/17/2015 zo dňa 13.7.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.8..2018 medzi totožnými účastníkmi konania, žalobcom OVP ORAVA, s.r.o, žalovaným Roman Beňuš, v konaní o určenie popretej pohľadávky, ktorým rozsudkom súd „ určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu : U. Q. AVANT PLUS IČO: 33 789 169, s miestom podnikania Hattalova 028 01 Trstená je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v celkovej sume 7.317,36 Eur, právny dôvodom ktorej je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.08. 2009, uzavretá medzi spoločnosťou SDS, spol. s r.o. Podbiel 95 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom...“. Rozhodovacia prax súdov má byť jednotná, a okresný súd v tomto konaní vo svojom právnom posúdení veci pochybil, ak dospel záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky pre žalobcu ako veriteľa. Tvrdenie žalovaného v popretí prihlášky, že Zmluva o postúpení nie je platná z dôvodu neexistencie pohľadávok, ktoré mali byť predmetom postúpenia, je irelevantné, bez opory v pripojených dôkazoch a jeho tvrdenie považuje žalobca za účelové. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe, „spisu okresného súdu v Námestovo sp.zn. 2 Cb/73/2009, faktúr a dodacích listov na ktorých je potvrdené prevzatie tovaru úpadcom od spoločnosti GASI, s.r.o, preukázanie oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosťou GASI, s.r.o. na žalobcu úpadcovi, jeho výpoveď na OOPZ Dolný Kubín, citovaná v pripojenom uznesení ORP -96/2-VYS-DK-2015 zo dňa 7.3.2015, kde pred vyšetrovateľom uviedol, že má vedomosť o postúpení pohľadávok spoločnosťou GASI, s.r.o. na žalobcu, potvrdil prevzatie tovaru od spoločnosti GASI, s.r.o., nepoprel že časť tovaru predal, nesporne vyplýva existencia pohľadávok žalobcu, nadobudnutých od spoločnosti GASI s.r.o. Predmetom trestného oznámenia vo veci ORP -96/2-VYS-DK-2015 boli aj nezaplatené faktúry, ktoré nadobudol žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok od spoločnosti GASI, s.r.o, teda pohľadávka, ktorú si žalobca prihlásil v tomto konkurznom konaní proti úpadcovi.“ Bolo podľa žalobcu nesporné, že „medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou GASI, s.r.o. a úpadcom, U. Q. AVANT PLUS došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ( podľa § 409 Obch. zákonníka ) kde úpadca prevzal tovar čo potvrdil na dodacích listoch, na ktorých sa nachádza aj pečiatka úpadcu a vznikla mu povinnosť za tovar zaplatiť.“ Vykonaním listinných dôkazov pripojených v spise, bola preukázaná existencia pohľadávky voči úpadcovi, právny dôvod vzniku pohľadávky a jej pravosť. Okresný súd, podľa žalobcu, na základe vykonaných dôkazov, listinných dôkazov pripojených žalobcom a pripojeným spisom Okresného súdu Námestovo dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak nepovažoval žalobcovu prihlášku pohľadávky za nespornú a dôvody popretia za opodstatnené. 14. Nie je možné sa stotožniť ani s odôvodnením rozsudku okresného súdu týkajúceho sa príslušenstva pohľadávky. Žalobca si neuplatnil príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania z rozsudku okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009, len ich výpočet ku dňu vyhlásenia konkurzu vykonal podľa úrokovej sadzby uvedenej rozsudku. 15. V odvolaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s okresným súdom, „bod 15 odôvodnenia, že prihláška žalobcu neobsahuje ani základné obsahové náležitosti. V postupe súdu, jeho hodnotení prihlášky a uplatnenej pohľadávky, podľa názoru žalobcu nad rámec popieracích dôvodov, považuje žalobca za prílišný formalizmus ktorý nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného konania. Z prihlášky žalobcu je zrejmé, že bola podaná na predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom k dátumu 12.01.2015 a spĺňala náležitosti s vyjadrením pohľadávky, ktorá sa uplatňuje. Podľa žalobcu, prihláška, keďže spĺňala obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky (kolonka 26 a ďalej kolonky prihlášky 27,29, 33 sú vyplnené správne) potom ani záver súdu že prihláška nespĺňa ani základné obsahové náležitosti nepovažuje žalobca za dôvodný. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, v danom prípade práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval.“ Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. napadnutý rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie. 16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa dostatočne zaoberal tvrdeniami žalobcu, ktoré uvádza vo svojom odvolaní a dospel po vykonanom dokazovaní k správnemu právnemu záveru o tom, že v súdenom prípade je žaloba nedôvodná v celom rozsahu. Prvostupňový súd riadne a vyčerpávajúcim spôsobom, v súlade s § 220 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie odôvodnil, pričom vo svojom rozhodnutí správne poukazuje aj na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Žiline. Žalovaný s odôvodnením napadnutého rozsudku plne súhlasí a stotožňuje sa s ním. Bolo účelovým tvrdenie žalobcu o tom, že okresný súd preskúmaval náležitosti prihlášky pohľadávky žalobcu nad rámec popierajúceho prejavu žalovaného, pretože žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu vzniku, poradia, výšky aj zabezpečenia v celom rozsahu, pričom dôvody, pre ktoré bola žaloba žalobcu zamietnutá, vychádzajú z popretia pohľadávky žalovaného a jeho vyjadrení v priebehu konania. Nie je možné súhlasiť, že právny dôvod je Zmluva o postúpení pohľadávky. Právny dôvod vzniku pohľadávky musí byť záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikne veriteľovi pohľadávka voči dlžníkovi. Takýto vzťah musel predchádzať Zmluve o postúpení, ktorou už vzniknutú pohľadávku veriteľ postúpil na ďalšieho veriteľa, ale pohľadávka voči dlžníkovi nevznikla postúpením. Postúpením došlo k zmene veriteľa, ale nie k zmene vzniku titulu pohľadávky. Preto, ak žalobca uviedol v prihláške ako právny dôvod - zmluvu o postúpení, toto nie je správne uvedený titul vzniku pohľadávky. Taktiež nie je možné zdôvodňovať pohľadávku na základe neprávoplatného rozhodnutia. „Žalovaný v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch popretia pohľadávky žalobcu, ktorá bola prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu prihláškou č. 3 zo dňa 12.01.2015, ktoré sú uvedené v tlačive popretia pohľadávky zo dňa 18.02.2015. Žalobca neprihlásil pohľadávku do konkurzného konania v súlade so zákonom, čo je zrejmé zo samotného textu prihlášky č. 3 zo dňa 12.01.2015.“ 17. Prihláška č. 3 zo dňa 12.01.2015 neobsahuje základné obsahové náležitosti v zmysle § 29 ods. 6 ZKR, a to vyhlásenie veriteľa, ktorý je účtovnou jednotkou o evidovaní pohľadávky v účtovníctve. Z obsahu prihlášky nie je zrejmé, či a v akom rozsahu vedie veriteľ prihlásenú pohľadávku v účtovníctve. Z obsahu prihlášky preto možno konštatovať, že veriteľ prihlásenú pohľadávku v účtovníctve nevedie a že veriteľ zákonným spôsobom nezdôvodnil dôvod, pre ktorý pohľadávku nevedie v účtovníctve. To isté platí aj o prihlásenej sume príslušenstva pohľadávky, keď zo samotného textu prihlášky ani z jej príloh nie je možné zistiť, za aké obdobie, z akej sumy, v akej výške a za koľko dní si žalobca prihlásil príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov z omeškania v celkovej sume 33.589,51 Eur. Zároveň obsahom prihlášky nie je ani odkaz na príslušné zákonné ustanovenie, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok na úroky z omeškania, resp. metodiku jeho výpočtu. Prihláška pohľadávky je v tejto časti nepreskúmateľná a z uvedeného dôvodu nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť ani čiastočne. S poukazom na § 29 ods. 6 ZKR veriteľ je povinný k prihláške priložiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti, pričom s porušením tejto povinnosti zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája následky. Z § 32 ods. 15 ZKR vyplýva, že v žalobe o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky sa môže veriteľ domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. „Žalobca v prihláške pohľadávky ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Cb/73/2009-242 zo dňa 11.11.2013 a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2Cb/73/2009-266 zo dňa 11.06.2014, ktorý však doposiaľ nie je právoplatný a ipso facto nie je preto spôsobilý byť právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Z uvedeného dôvodu nie je možné na základe takéhoto rozsudku uplatňovať tak istinu ako ani úroky z omeškania“. Poukaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Co/KR/5/2017 a rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/17/2015 zo dňa 13.7.2018 nemôže obstáť z dôvodu absolútne odlišného skutkového stavu ako je to v tomto konaní, ako aj z dôvodu odlišného okruhu účastníkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 18. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie (doručenka č.l. 273 rub spisu), ktorý sa k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril. 19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. 20. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 21. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/44/2018-277 zo dňa 20.11.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 28. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie. 29. Odvolateľ poukazoval v odvolaní i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoKR/5/2017. Odvolací súd sa oboznámil s týmto rozhodnutím, avšak nezistil dôvodnosť poukazu naň, keďže závery okresného súdu boli odvolacím súdom po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotené ako dostatočne odôvodnené, zrejmé. Odvolací súd v tejto rovine poukazuje i na dôvody tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Okresný súd v danom prípade dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 87/1993, je obsahom princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho súdu (žalobca poukazoval však na rozhodnutie krajského súdu) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. Vzhľadom na tieto postuláty potom nebolo možné odvolaciemu súdu stotožniť sa s touto argumentáciou žalobcu v odvolaní a ani konštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, s poukazom na konanie, na ktoré žalobca poukazoval v podanom odvolaní. V súvislosti s uvedenými závermi pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2016, sp.zn. 3Cdo 136/2016 v zmysle ktorého, výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de jure) záväzný fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná ipso jure, normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami Najvyššieho súdu navzájom). Žalobca však netvrdil a ani nekonkretizoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa mal okresný súd odkloniť, z ktorého postupu by teda bolo možné vyvodzovať záver porušenia právnej istoty, zakotvený v Čl. 2 CSP. Vo vzťahu k Čl. 2 CSP, tak odvolací súd zvýrazňuje, že vo vymedzení základných princípov tohto článku je formulovaný princíp právnej istoty, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý. Práve v súvislosti s týmito závermi poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a na skutočnosti v ňom uvádzané, a konštatuje, že z uvedených dôvodov nebolo možné potom vyhodnotiť napadnutý rozsudok okresného súdu, ako rozhodnutie, ktoré by bolo arbitrárne, resp. vydané v rozpore s princípom právnej istoty, zakotveným v Čl. 2 CSP. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva. V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. 30. Krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého § 157 ods. 2 OSP (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP) je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal. 31. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/52/2010 z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010). 32. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012). 33. Konanie o určenie právneho dôvodu, poradia, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky, je typickým incidenčným konaním, teda konaním vyvolaným konkurzom. V tomto konaní ide o preskúmanie právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti, zabezpečovacieho práva uvedeného v prihláške pohľadávky do konkurzného konania v prípade, ak to správca považoval za problematické, sporné a z toho dôvodu právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť, poradie, zabezpečovacie právo uplatnené v prihláške, poprel. Ak veriteľ takejto pohľadávky s postupom, záverom správcu nesúhlasí, môže sa domáhať určenia oprávnenosti svojich nárokov v súdnom konaní, v ktorom túto oprávnenosť posúdi príslušný súd. Tento druh konania je konaním určovacím, teda konaním, v ktorom súd určí, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Pred samotným výrokom, v ktorom súd určí, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, musí sa súd vysporiadať a teda posúdiť, či skutočnosti uvedené v prihláške, ktoré správca poprel, sú alebo nie sú pravdivé. Tieto skutočnosti môžu vyplývať z najrôznejších právnych vzťahov, tzn. môže ísť o rôzne skutočnosti, o ktoré si prihlasujúci veritelia opierajú svoje nároky. Až po preskúmaní týchto vzťahov, ktoré súd vyhodnotí a posúdi ako otázku predbežnú, môže vysloviť záver o oprávnenosti prihláseného nároku žalobcu. 34. Po oboznámení sa s obsahom prihlášky krajský súd uvádza, že nespĺňa náležitosť vyžadovanú § 29 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., a to právny dôvod vzniku pohľadávky. Podľa odvolacieho súdu právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka ako aj, že právny dôvod je nevyhnutné uvádzať v prihláške z toho dôvodu, aby správca mal možnosť posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť a uvedenie tohto právneho dôvodu je nevyhnutné pre konajúci súd, aby rovnako v incidenčnom konaní mohol posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Uvedenie podstatnej náležitosti prihlášky, a to právny dôvod vzniku pohľadávky vyplýva i zo zverejnených základných pokynov na vyplnenie prihlášky, a to poučenia, kde sa uvádza, ...„V kolónke č. 26 sa uvedú opisom skutočnosti, z ktorých pohľadávka vznikla, vrátane skutočností, z ktorých vzniklo príslušenstvo pohľadávky. Upozornenie, ak sa právny dôvod neuvedie, na prihlášku sa nebude prihliadať“. Krajský súd akcentuje, že v zásade každý právny úkon, na základe ktorého sa plní, má svoj dôvod vzniku - kauzu. Dôvod vzniku je potrebné uviesť ako náležitosť prihlášky. Identifikáciu právneho titulu nemožno považovať za jasnú, ak ide len o odkaz na účtovný doklad, resp. zmluvu. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom odvolací súd považoval dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s dôrazom najmä na jeho závery vyslovené v bodoch 10, 11, 19, na ktoré odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. 35. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd primerane, podporne i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 1089/2000. Je potrebné uviesť, že najvyšší súd v prvom výroku právnej vety sám uviedol ...„obsahuje-li přihláška pohledávky do konkursu údaje, jež nezaměnitelným způsobem identifikují skutek (skutkový dej), na jehož základě věřitel přihlašuje svůj nárok v peněžité formě do konkursu, ale konkursní věřitel (přihlašovatel) pohledávky ani do skončení přezkumného jednání nevylíčil všechny skutečnosti významné pro posouzení, zda jde o pohledávku pravou, uplatněnou ve správné výši a ve správném pořadí, je to důvodem k popření pohledávky, nikoli důvodem k odstraňovaní vad přihlášky“. K tomuto najvyšší súd ďalej vyslovil, že k obsahovým náležitostiam prihlášky, bez ktorých by nebolo možné prikročiť k preskúmaniu prihlásenej pohľadávky, patrí uvedenie právneho dôvodu vzniku prihláseného nároku, t.j. uvedenie skutočností, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda uvedenie skutkových okolností, z ktorých možno existenciu tejto pohľadávky usudzovať. Nejde o právnu kvalifikáciu prihlásenej pohľadávky. Skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu prihlasovanej pohľadávky, musia byť vyjadrené tak, aby v prihláške popísaný skutok (skutkový dej), na ktorého základe veriteľ uplatňuje (prihlasuje) svoj nárok do konkurzu, umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu (nemožnosť zámeny s iným skutkom). Opísanie týchto skutočností slúži k vymedzeniu predmetu prihlášky po skutkovej stránke. 36. V rovine odvolacích námietok žalobcu považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že právny dôvod pohľadávky uvedený v prihláške neobsahoval opis okolností, za ktorých dôvod dlhu vznikol, preto záver okresného súdu, ktorý neakceptoval argumentáciu žalobcu, považoval krajský súd v rámci vykonaného odvolacieho prieskumu za vecne správny. 37. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. 38. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 39. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané vady procesného postupu v prvoinštančnom konaní, či nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v meritórnom prvom výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 41. Len pre úplnosť a na margo k veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca predložil v priebehu odvolacieho konania rozsudok Okresného súdu Žilina, podľa neho v obdobnej veci, tak toto rozhodnutie sa priamo prejednávanej veci netýka a nepredstavuje ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 ods. 3 základných princípov CSP, preto pri rozhodovaní v odvolacej veci na toto rozhodnutie krajský súd neprihliadal. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predmetným rozsudkom Okresného súdu Žilina, na ktorý žalobca poukazoval, bolo rozhodnuté v zmysle § 282 CSP, § 285 CSP teda rozsudkom na základe uznania nároku, teda boli skúmané len procesné podmienky pre možnosť rozhodnutia rozsudkom na uznanie. 42. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001). 43. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.