Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204615 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5812204615.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 33, W., zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou, so sídlom J. P. XX, XXX XX N., proti žalovanému: P. W., s miestom podnikania Náčina - Borina 897/5, Námestovo, IČO: 34 418 326, zastúpeného JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, so sídlom T. č. XX, XXX XX W. o zaplatenie 6.956,00 Eur, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/96/2012-325 zo dňa 17. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/96/2012-325 zo dňa 17. júna 2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.), súčasne konštatoval, že o trovách rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému titulom reklamácie nekvalitne vyhotovených sadrokartónových prác, ktoré spôsobili spadnutie stropu a prasknutie horizontálne položenej keramickej dlažby v sociálnom zariadení bytu, uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 2.575,79 Eur. Uviedla, že ako fyzická osoba si objednala u žalovaného ako fyzickej osoby - živnostníka stavebné práce v trojizbovom byte č. X, nachádzajúcom sa na F. poschodí bytového domu na D. ulici č. X, W., súp. číslo XXXX, stojace na parcele č. 9439/1, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat. územia A.. Žalovaný na základe objednávky vykonal práce a ona zaplatila za práce sumu 4.600,00 Eur na základe žalovaným vystavenej faktúry č. 2/2011 s dátumom splatnosti 30.10.2011. Dňa 03.07.2012 vznikla v byte havária sadrokartónového stropu v jednej miestnosti, preto dňa 07.07.2012 žalobkyňa poslala žalovanému reklamáciu murárskych a rekonštrukčných prác a zároveň ho vyzvala, aby jej do 23.07.2012 vrátil peniaze za materiál a prácu, ako aj súvisiace náklady s obnovou spadnutého stropu a opravou keramickej dlažby v kúpeľni. Žalobkyňa po vzniku tejto udalosti požiadala znalca z odboru stavebníctva o vyhotovenie odborného posudku (ZP č. 72/2012 zo dňa 16.07.2012 vyhotoviteľ, Ing. P. Adamovský, znalec z odboru stavebníctvo), a tento predložila súdu na preukázanie svojich tvrdení. 3. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2013 žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby. Navrhla, aby jej žalovaný zaplatil sumu 6 956,- Eur. Nárok si uplatnila titulom škody. Uplatnený návrh zdôvodnila ust. § 420 ods. 2 OZ a § 420a ods. 2 písm. c/ OZ a celkovú škodu vyčíslila na sumu 6.956,00 Eur pozostávajúcu zo sumy 5.393,00 Eur (vystavené faktúry za práce vykonané spoločnosťou VTP Group, s.r.o. ) + 36,00 Eur + 77,00 Eur (zakúpenie batérie a jej namontovanie) + 250,00 Eur (znalecký posudok) + 1.200,00 (predpokladané náklady za materiál - keramická dlažba a prácu v kúpeľňa a WC). Uviedla, že žalovaný jej spôsobil škodu na nehnuteľnosti tým, že stavebnou činnosťou, ktorú vykonal nekvalitne v rozpore s právnymi predpismi jej túto znemožnil dlhodobo užívať ako aj tým, že musela opätovne vynaložiť finančné prostriedky na jej obnovu. Žalobkyňa opakujúc skutkové tvrdenia obsiahnuté v pôvodnej žalobe predložila doplnenie znaleckého posudku č. 22/2013 (po zistení, že sadrokartónové stropy sú zničené aj v kúpeľni a na chodbe). Doplnila, že nový strop bol vyhotovený spoločnosťou VTP Group, s.r.o. za 2.830,00 Eur na základe faktúry č. 102013003. Za práce na chodbe, kúpeľni, WC jej bola vystavená ďalšia faktúra č. ZF0083 zo dňa 20.05.2013 na sumu 2.423,00 Eur s tým, že práce budú vykonané neskôr. Okresný súd pripustil zmenu žaloby, uznesením č.k. 8C/96/2012-134 zo dňa 19.06.2015. Následne žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 714,00 Eur späť a súd v tejto časti konanie zastavil uznesením č.k. 8C/96/2012-299 dňa 15.01.2016. 4. Na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd aplikoval ustanovenia § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 645 ods. 1, § 646 ods. 3, § 647 a § 648 ods. 1, 2, § 649, § 420 a § 421a Občianskeho zákonníka a žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. K takémuto záveru dospel po tom, čo z predložených dôkazov stranami sporu mal preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o dielo vykonal práce na rekonštrukcii bytu a dielo odovzdal žalobkyni dňa 30.10.2011. Odovzdanie prác ustálil na základe tvrdenia žalobkyne o ukončení prác (október 2011) a dátumu vystavenej faktúry žalovaným. Uviedol, že od uvedeného dátumu začala žalobkyni plynúť záručná doba podľa § 646 ods. 3 OZ (trojročná). Mal preukázanú uplatnenú reklamáciu vád diela žalovanou zo dňa 06.07.2012 u žalovaného, pričom dal do pozornosti obsah tejto reklamácie. Poukázal, že žalobkyňa si riadne uplatnila u zhotoviteľa reklamáciu na spadnutý strop v jednej izbe a na prasknutú špárovku, ako i uvoľnené kachličky v kúpeľni. Ustálil, že zistené vady sú odstrániteľnými vadami a žalobkyni vzniklo právo na bezodplatné odstránenie vád na náklady zhotoviteľa (riadne, aby sa vytýkaná vada už viacej nevyskytovala a bez zbytočného odkladu), alebo na zrušenie zmluvy. Pretože zhotoviteľ neodstránil vadu bez zbytočného odkladu, vada diela sa stala subjektívne neodstrániteľnou a žalobkyni vzniklo právo na zrušenie zmluvy, alebo na primeranú zľavu z ceny. Uviedol, že žalobkyňa nevyužila svoje právo a nepostupovala v súlade s citovanými právnymi predpismi pri uplatňovaní vád z diela. V časti, v ktorej žalobkyňa žiadala nahradiť škodu za vady diela zistené doplňujúcim znaleckým posudkom, ktorým boli zistené tie isté nedostatky na strope v kúpeľni a chodbe, súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania nároku žalovaným. V tejto súvislosti poukázal, že žalobkyňa nereklamovala vady diela u zhotoviteľa - žalovaného v záručnej dobe, nereklamovala ich vôbec. Súdu doručila dňa 23.05.2013 návrh na zmenu žaloby, v ktorej poukázala na ďalšie vady diela, o zmene ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 8C/96/2012-134 dňa 19.06.2015. Reklamácia vád nebola doručená žalovanému v lehote troch rokov od vykonania diela, ktorá lehota uplynula 30.10.2014. Naviac, žalobkyňa v samotnej žalobe uviedla, že žalovaný vykonal realizáciu sadrokartónového stropu aj na chodbe, avšak vo svojom rozpise to neuvádzal, preto si tieto výdavky neuplatnila. Uviedol, že žalobkyňa bez uplatnenia zodpovednosti za vady požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku dňa 24.05.2013 a dňa 10.07.2013 zaplatila tretej osobe faktúru č. ZFV0083 vystavenú na sumu 2.423,00 Eur za dodávku a montáž sadrokartónu do chodby, kúpeľne bytu na ulici D. X. Okresný súd zdôraznil, že majetkovú ujmu, ktorá spočíva vo vadnom vykonaní diela, možno napraviť len v rámci záväzkového vzťahu zodpovednosti za vady medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie odstrániteľnej vady je nárokom zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ktorého sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. To znamená, že objednávateľ nemôže požadovať od zhotoviteľa náhradu nákladov (náhradu škody), ktoré vynaložil tým, že vadnú vec dal opraviť na svoje náklady tretej osobe. Žalobkyňa uplatnila náhradu škody podľa § 420 až § 421a OZ. V tejto súvislosti poukázal, že je potrebné dôsledne odlíšiť zodpovednosť za vady od zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa uplatní vtedy, ak následkom vadného plnenia zhotoviteľa vznikne objednávateľom majetková ujma. Žalobkyňa nepreukázala, že vadným plnením jej vznikla majetková ujma a že táto ujma jej vznikla v príčinnej súvislosti s poskytnutým plnením žalovaného. 6. K rozhodnutiu o náhrade trov konania okresný súd len konštatoval, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a to z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobkyni priznal náhradu škody v sume 5.267,80 Eur ako aj nárok na náhradu trov konania. V podrobnostiach zdôraznila, že voči žalovanému neuplatňuje inštitút zodpovednosti za vady, ale inštitút zodpovednosti za škodu s poukazom na citované ustanovenia § 420a ods. 1, ods. 2 písm. c/ OZ. Z tohto dôvodu považuje za nesprávny záver okresného súdu, že majetkovú ujmu spočívajúcu v nákladoch potrebných na obnovenie pôvodného stavu bytu po zrútení sa sadrokartónového stropu možno nahradiť len v rámci inštitútu zodpovednosti za vady. Poukázala na vzájomnú rozpornosť záverov súdu, keď na jednej strane súd tvrdí, že žalobkyňa riadne a včas uplatnila nároky zo zodpovednosti za vady u žalovaného, na druhej strane uzatvára, že nepostupovala pri uplatňovaní vád v súlade so zákonom. Odôvodnenie je v tejto časti vzájomne rozporné, nedostatočné a vágne, nakoľko vôbec nie je jasné, v akom postupe a konkrétne v akých veciach vidí súd konanie žalobkyne za nedostatočné. Stručne len uzatvoril, že majetkovú ujmu spočívajúcu vo vadnom plnení možno napraviť len v rámci záväzkového vzťahu zodpovednosti za vady. Okresný súd sa nevysporiadal s právnou argumentáciou v rovine spotrebiteľskej ochrany žalobkyne, z tohto dôvodu je odôvodnenie rozhodnutia nedostatočné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázala aj na podrobný popis vykonaných dôkazov v odôvodnení bez toho, aby bolo zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri ich hodnotení. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, (ako zmätočne uzavrel i okresný súd), že žalobkyňa uplatnila svoje nároky reklamáciou u žalovaného riadne a včas. V liste zaslanom žalovanému označenom ako „reklamácia“ žalobkyňa uviedla všetky požadované náležitosti, kedy bolo dielo zhotovené, ako aj vady, ktoré sa po odovzdaní diela vyskytli. Jasne uviedla, že reklamuje celé práce vykonané žalovaným v byte, výslovne, že v izbe spadol celý strop. Keďže žalovaný na jej reklamáciu nereagoval a vady neodstránil, vznikol žalovanej nárok na zrušenie zmluvy, a teda vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému za dielo zaplatila, ako aj nárok na zľavu z ceny, kde primeraná zľava v tomto prípade vzhľadom na rozsah vady a rozsah možností, za ktorých by bolo možné vec ďalej užívať, by iste mohla dosiahnuť aj 100 % z ceny diela. Žalobkyňa uviedla aj spôsob, akým sa dožaduje vybavenia reklamácie a to vrátenie peňazí za prácu a materiál. Opakovane poukázala, že uplatnené nároky žalobkyne možno oprieť i o ustanovenie § 420 OZ pri súčasnej aplikácii všetkých zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa (§ 10a ods. 1 písm. e/, f/, g/, § 18 ods. 1, ods. 4, § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Napriek tomu, že žalovaný si neplnil informačnú povinnosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení, žalobkyňa reklamovala ako najlepšie vedela. Žalovaný na jej reklamáciu nijako nereagoval, telefón jej nedvíhal, vady nielenže v primeranej lehote zodpovedajúcej naliehavosti prípadu (byt bol v nájme, boli ohrozené životy a zdravie ľudí bývajúcich v byte a vec nezniesla odklad) neodstránil, ale ani neprišiel na ohliadku. Na žalobkyňu bolo podané trestné oznámenie, a tak žalobkyňa nemala inú možnosť, ako dať odstrániť vady tretej osobe. Musela konať rýchlo a nebolo možné po nej spravodlivo požadovať, aby čakala na vybavenie reklamácie 30 dní. Následne žalovaný vady vôbec neodstránil, preto žalobkyňa nemala dôvod a ani nebolo možné po nej spravodlivo požadovať, aby reklamovala i ďalšie vady - strop chodby a kúpeľne, kde ešte nespadol a ostatné drobné vady (batériu v kúpeľni). Žalobkyňa mala plné právo dať si vady odstrániť treťou osobou a náklady na ich odstránenie si uplatniť voči žalovanému ako nároky na náhradu škody. Navyše, ak nebola o svojich právach riadne poučená, nemohla si svoje práva riadne uplatniť. Bolo by v rozpore so zámerom zákonodarcu, keby na jednej strane v Zákone o ochrane spotrebiteľa zakotvil informačnú povinnosť dodávateľa, ktorá slúži na ochranu spotrebiteľa a na druhej strane by bolo nesplnenie tejto povinnosti dokonca na škodu spotrebiteľa, resp. v prospech dodávateľa. Súdu predostrela aj ďalšie právne argumentácie, na základe ktorých by bolo možné vec posúdiť (odstúpenie od zmluvy a zľava z ceny), pričom súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmito nijako nevysporiadal a nezdôvodnil prečo nie je možné nárok navrhovateľky oprieť o jednotlivé konkrétne zákonné ustanovenia, na ktoré poukázala. Rozhodnutie súdu tak trpí nedostatkom dôvodov, pre ktoré ho považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Uplatnené nároky žalobkyne sú nárokmi zo zodpovednosti za škodu, či už podľa § 420 spôsobenú porušením povinnosti žalovaného, alebo § 420a ods. 2 písm. c/ OZ spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného. Záver súdu, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti s konaním žalovaného, nepovažuje za správny. Poukázala, že bezodkladne po havárii sadrokartónového stropu dala vyhotoviť znalecký posudok č. 72/2012 zo dňa 16.07.2012 znalcom z odboru stavebníctva. Znalec jednoznačne konštatoval pochybenie žalovaného pri zhotovení sadrokartónového stropu. V doplnení znaleckého posudku (ZP č. 22/2013 zo dňa 03.05.2013) upozornil na možnosť zopakovania havárie aj v iných miestnostiach bytu a to v kúpeľni a predsieni, vzhľadom na zistenie rovnakých nedostatkov v stropnej sadrokartónovej podhľadovej konštrukcie, aké boli zistené v stropnej konštrukcii obývacej izby, a tieto boli príčinou stropného pádu. Tým, že žalovaný neuplatnil svoju zákonnú povinnosť a bezodkladne neodstránil riadne reklamované vady, došlo tak z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti. Žalobkyňa nemala inú možnosť, ako dať si na vlastné náklady zrealizovať opravu spadnutého sadrokartónového stropu a odstrániť vady v predsieni a kúpeľni tretej osobe, preto je nesporné, že náklady, ktoré vznikli žalobkyni, treba posudzovať ako reálnu škodu, ktorá znamená znehodnotenie majetku žalovanej. Týmto spôsobom si žalobkyňa zároveň splnila prevenčnú povinnosť, ktorá vyplýva z § 415 OZ. Nepochybne preukázala predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou žalovaného. Vo vzťahu k celkovým nákladom a vzniknutej škode žalovaný akceptoval len sumu vo výške 974,20 Eur, ktorú poukázal žalobkyni poštovou poukážkou. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne výrok I. napadnutého rozsudku potvrdiť a zmeniť výrok II. napadnutého rozsudku a priznať žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že žalobkyňa nesprávne reklamovala, resp. neuplatnila reklamáciu voči žalovanému v zákonom určenej záručnej dobe a namiesto nárokov zo zodpovednosti za vady sa domáhala nároku na náhradu škody, pričom vôbec nepreukázala rozsah reklamovaných a opravovaných vád, lebo do spisu doložila dvakrát faktúru, pričom z nej nie je zrejmé, aké položky majú predstavovať jednotlivé opravy vád, ktorých sa žalobkyňa domáha. Žalovaný poukazoval na judikatúru súdov, že nie je možné suplovať nárok zo zodpovednosti za vady diela nárokom na náhradu škody. Žalovaný sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že sa má posudzovať záručná doba podľa ust. § 646 ods. 3 OZ, teda, že v tomto prípade ide o zhotovenie stavby ako takej a záručná doba je tri roky. Podľa neho treba vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posudzovať podľa ustanovení § 652 a nasl. OZ ako osobitný typ zmluvy - zmluva o úprave a oprave veci, v zmysle ktorých sa opravou veci považuje činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia, alebo účinky jej opotrebenia a úpravou veci činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti, pod ktoré je možné zahrnúť aj rekonštrukčné práce. Rekonštrukčné práce nie je možné posudzovať v zmysle stavebných predpisov za stavbu ako takú, ale len ako úpravu a opravu veci, kde je k tomu viazaná aj záručná doba najmenej 18 mesiacov. Jedinú reklamáciu žalobkyne zo dňa 06.07.2012 považuje žalovaný za čiastočné odstúpenie od ústne uzatvorenej zmluvy, kde sa žalobkyňa dožadovala čiastočného vrátenia peňazí za materiál a prácu v súvislosti so sadrokartónom na strope v jednej izbe a zároveň trvala na reklamovaní prasknutej špárovky a uvoľnených kachličiek v kúpeľni. Vzhľadom na to, že žalobkyňa do posledného rozhodnutia pred vyhlásením rozsudku nedokladovala a nešpecifikovala škodu - spadnutie sadrokartónu v obývacej izbe a opravu dlažby v kúpeľni, žalovanú sumu čo do rozsahu stavebných prác, materiálu, ako aj ceny jednotlivých položiek, ktoré si vyžiadali obnovu pôvodného stavu po spadnutí sadrokartónu a oprave uvoľnených kachličiek, inak ako je špecifikovaná v žalobe zo dňa 13.07.2012, doručenej súdu dňa 17.07.2012, kde žalobkyňa vychádzala z cenovej ponuky - Príloha č. 1 predloženej žalovaným, túto škodu sám spočítal a dňa 07.01.2016 poukázal poštovou poukážkou žalobkyni sumu 974,20 Eur. Túto dobrovoľne uznal ako škodu v súvislosti so spadnutým stropom a reklamovanou prasknutou špárovkou. Z cenovej ponuky nevyplýva, že by robil sadrokartónový strop v chodbe, preto si žalobkyňa nemala takúto vadu voči žalovanému uplatňovať. Ostatné vady diela (sadrokartón v kúpeľni a chodbe) žalobkyňa nereklamovala riadne v lehote 18 mesiacov a ani v lehote 3 troch rokov, ale tieto práce dala opraviť tretiemu subjektu. Žalobkyňa nedodržala zákonný postup v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, keď odstránenie vád diela objednala u subjektu odlišného od zhotoviteľa. Priznanie práva na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na takéto odstránenie vád diela treťou osobou, nemá oporu v zákone. Uvedené nemožno kvalifikovať ako škodu, nakoľko ku škode nedošlo. Žalovaný má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a ani dôkazné bremeno ohľadom špecifikácie uplatnenej škody. Žalovaný zároveň v konaní uplatnil aj námietku premlčania v prípade, že by súd posudzoval ďalšie nároky žalobkyne ako škodu. V súvislosti so spotrebiteľskou argumentáciou uviedol, že zákonná hranica ochrany spotrebiteľa je daná splnením zákonných podmienok samotným spotrebiteľom. Žalobkyňa nemôže operovať tým, že nie je znalá zákonov, nakoľko základná právna zásada hovorí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že reklamácia nebola zo strany žalovaného zákonným spôsobom uskutočnená, mala sa s vecou obrátiť na orgány inšpekcie. Žalobkyňa sama porušila povinnosť ohlásiť stavebné úpravy na príslušnom stavebnom úrade. Na požiadanie žalovaného nedoložila projektovú dokumentáciu bytu, z ktorej by mohol žalovaných vychádzať. Namiesto toho len znižovala cenu rekonštrukčných prác a nedoplatila cenu rekonštrukčných prác. Žalobkyňa teda nedodržala zákonný postup uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe, neuniesla dôkazné bremeno ohľadne špecifikácie uplatnenej škody. Z tohto dôvodu považoval žalovaný uplatnený žalobný nárok za nedôvodný a neopodstatnený. 9. V odvolacej replike žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením žalovaného k odvolaniu a plne zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Tvrdenie žalovaného, že predmetný vzťah je potrebné posudzovať ako osobitný typ zmluvy o úprave a oprave veci označila za neopodstatnené, pretože žalobkyňa uplatnila svoje nároky zo zodpovednosti za škodu a nie zo zodpovednosti za vady. Poukázala, že nároky zo zodpovednosti za škodu sa premlčujú podľa § 106 ods. 1 OZ. Keďže k zrúteniu sadrokartónového stropu došlo dňa 03.07.2012 a žalobu podala dňa 17.07.2012 a následne ju doplnila dňa 27.05.2013, nárok na náhradu škody si uplatnila včas. Poukázala na ust. § 510 OZ a v zmysle tohto ustanovenia na neexistenciu žiadneho ustanovenia, z ktorého by vyplývalo, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na súde je riadne uplatnenie reklamácie u osoby, ktorá takéto vadné plnenie poskytla. Vyvodila z toho, že poškodený si môže uplatňovať právo na náhradu škody mu spôsobenej bez ohľadu na to, či si uplatňuje právo zo zodpovednosti za vadné plnenie alebo nie. Ide o dva samostatné nároky, ktorých podmienky sa posudzujú samostatne. Žalobkyňa sa domáha nápravy ujmy, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, resp. náhradu výdavkov, ktoré musela vynaložiť v súvislosti s opravou jednotlivých poškodení, resp. v súvislosti s obnovením pôvodného stavu. Následne len zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu použitú v podanom odvolaní. 10. V odvolacej duplike žalovaný zopakoval svoju predchádzajúcu skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu. K argumentácii žalobkyne o ochrane spotrebiteľa poukázal na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 27.05.2016, v zmysle ktorej žalobkyňa viedla predmetný byt v účtovníctve ako podnikateľský subjekt a zároveň si uplatňovala v rámci účtovníctva aj daňové výdavky spojené s rekonštrukciou bytu. Hoci žalobkyňa mala predmetný byt zaradený do obchodného majetku ako podnikateľka živnostníčka, dožaduje sa ochrany ako spotrebiteľka. Súčasne uplatnil námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne s poukazom na to, že medzi žalobkyňou a jej manželom došlo k vyporiadaniu BSM ohľadom nehnuteľností, medzi ktoré bol zaradený aj byt, v ktorom prebiehali rekonštrukčné práce (rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.10.2010 sp. zn. 7C/3/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 10.11.2015 sp.zn. 5Co/119/2011). Vzhľadom na to, že v rámci vyporiadania BSM prestala byť žalobkyňa vlastníčkou bytu č. X a došlo aj k finančnému vyporiadaniu manželov, ktoré sa týka aj predmetného bytu, stratila tým žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednostného vzťahu voči žalovanému, pričom poukázala na žalobný návrh. Z toho vyvodil, že žalobkyňa mala spolu s jej bývalým manželom tvoriť nerozlučné spoločenstvo pri podaní žaloby a v súčasnosti už nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného žalobného návrhu. 11. Podanie žalobkyne označené ako záverečné právne zhodnotenie zo dňa 25.04.2017 odvolací súd vzhľadom na ust. § 374 ods. 3 a dodržania práva na spravodlivý proces zaslal protistrane. Následne súd tento postup zachoval aj vo vzťahu k ďalším podaniam strán sporu - vyjadrenia k výzve súdu podľa § 382 CSP (č.l. 440, 445), stanoviska žalobkyne z č.l. 461. 12. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku (výrok I.) ako i v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. 15. Prednostne odvolací súd uvádza, že aj na odvolacie konanie sa vzťahuje zásada koncentrácie. To znamená, že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku môžu strany sporu uplatniť v odvolaní a protistrana vo vyjadrení k odvolaniu. Uvedené sa vzťahuje k námietke žalovaného k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne v predmetnom spore (uvedenej v odvolacej duplike). 16. Ak objednávateľ (žalobkyňa) uzavrela so zhotoviteľom (žalovaným) zmluvu o dielo o (oprave (úprave) veci) vo vlastnom mene, má v takom prípade aktívnu alebo pasívnu legitimáciu v prípade sporu o práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Nie je pritom rozhodujúce, či objednávateľ, ktorý so zhotoviteľom uzavrel zmluvu o uvedenom plnení, je alebo nie je vlastníkom veci, ktorej sa plnenie týka. 17. Odvolací súd považuje na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie doplniť nasledovné: 18. Podľa § 510 OZ Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. 19. Citované zákonné ustanovenie deklaruje, že nároky zo zodpovednosti za vady a nároky zo zodpovednosti za škodu, môžu obstáť súbežne popri sebe, tz., že uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Je tomu tak preto, lebo odstránenie vadného plnenia nemusí znamenať aj reparáciu jeho dôsledkov, ktoré môžu mať za následok vznik škody. 20. Nárok zodpovednosti za škodu môže objednávateľ uplatniť aj vtedy ak si nárok zo zodpovednosti za vadu vôbec neuplatnil. V rámci náhrady škody však nemôže uplatňovať napr. zrušenie zmluvy, výmenu veci a pod. 21. Zodpovednosť za vady je treba odlišovať od zodpovednosti za škodu. Oba tieto záväzkové právne inštitúty majú iný účel, sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku. Každý má svoj právny režim, ktorý musia povinne nasledovať. Ich samostatný právny režim kladie inú úroveň (požiadavky) na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť pri uplatnení toho-ktorého žalovaného nároku. 22. Zodpovednosť za vady sleduje, aby sa objednávateľovi dostalo zmluvné plnenie bez akýchkoľvek vád. Ak tomu tak nie je, zákon upravuje presný postup uplatnenia vád, a charakter vady umožňuje jej nápravu. 23. Porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti za vadu i zodpovednosti za škodu. Za nedostatky vlastného plnenia je daná zodpovednosť za vady. Iná (majetková) ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia (zmluvnej povinnosti), je škodou. Ide o ujmu, ktorú vyvolali vady poskytnutého plnenia, nejde o ujmu spočívajúcu vo vadnosti poskytnutého predmetu plnenia. 24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súčasne vyplýva, že z dôvodu náhrady škody sa nemožno domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady (napr. preto, že nároky zo zodpovednosti za vady zanikli, alebo neboli riadne a včas uplatnené). Inak by úprava zodpovednosti za vady strácala zmysel a svoje opodstatnenie. 25. Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca ako pán sporu disponuje konaním a jeho predmetom. Z uvedeného princípu ďalej vyplýva i prípadný záujem na deklarovaní povinnosti žalovanému z konkrétneho žalobného dôvodu, t.j. konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo porušenie subjektívneho práva tvrdené žalobcom. Ak žalobca trval na tom, že žaluje škodu, súd bol povinný uvedené rešpektovať. 26. V prejednávanej veci žalobkyňa žiadala (po zmene žaloby, ktorá bola pripustená) nahradiť škodu, ktorú vyčíslila na sumu 6.956 Eur (neskôr zníženú o 714 Eur po pripustenom čiastočnom späťvzatí), ktoré predstavujú náklady vynaložené žalobkyňou na odstránenie vád žalovaným vykonaných prác, a ktoré zaplatila na základe zmluvy o dielo s treťou osobou. Konkrétne náklady na odstránenie vád spadnutého stropu v jednej miestnosti v byte (havária, po ktorej si uplatnila reklamáciu) ako aj ďalších nedostatkov v chodbe, kúpeľni a WC (ktoré nereklamovala) deklarovaných znaleckým posudkom a jeho doplnením. Je zrejmé, že ako škodu si uplatnila aj náklady za haváriu stropu v jednej miestnosti (FA č. 102013003 na sumu 2.830Eur - dodávka a montáž sadrokartónu do obývacej miestnosti), ktorú pôvodne žalovala ako vadu diela. 27. V súvislosti s vyššie uvedenými úvahami je dôvodné konštatovať, že žalobkyňa v danom konaní netvrdila ani nepreukázala inú škodu, ktorá jej bola spôsobená ako následok poskytnutého vadného plnenia napr. pri spadnutom strope - poškodenie podlahy, iného zariadenia alebo vybavenia bytu. Zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov žalobkyňou v konaní je evidentné, že si v rámci škody uplatňovala to, čo si mohla uplatňovať z osobitnej zodpovednosti za vadné plnenie priamo u zhotoviteľa. Odvolací súd tak nadväzuje na správny záver súdu prvej inštancie, že neboli v konaní preukázané základne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu - vznik škody v dôsledku vadného plnenia, príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením zmluvnej povinnosti poskytnúť riadne plnenie (§ 420 OZ). Ak ako škodu žalobkyňa požadovala náklady, ktoré vynaložila tým, že dala vec bez ďalšieho opraviť na svoje náklady tretej osobe a zároveň nepreukázala základné atribúty zodpovednosti za škodu, súd jej žalobe nemohol vyhovieť. Dôsledné nerozlišovanie medzi dvoma popri sebe existujúcimi zodpovednostnými nárokmi zo strany žalobkyne následne viedlo k zamietnutiu žaloby. 28. Námietka, že žalobkyni nebola poskytnutá spotrebiteľská ochrana v súvislosti s reklamáciou vád diela je vzhľadom k predmetu konania a dôvodom, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, právne irelevantná. 29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia diferencoval medzi zodpovednosťou za vady diela a zodpovednosťou za škodu. Z hľadiska skutkových zistení súdenej veci poukázal priamo na nároky vyplývajúce z osobitnej zodpovednosti za vady diela, za splnenia nevyhnutného predpokladu - vytknutie vád diela u zhotoviteľa v záručnej lehote, ktoré si žalobkyňa mohla uplatniť, ale ktorých sa nedomáhala. Súčasne dodal, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, a preto uplatnený nárok žalobkyne vyhodnocoval v zmysle preukázaných tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku. Takýto myšlienkový postup okresného súdu nemožno považovať za rozporný, nakoľko reflektoval na priebeh súdenej veci a na dispozíciu s konaním na základe procesného úkonu žalobkyne. 30. Odvolací súd dodáva, že nie je porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III ÚS 305/08). Odôvodnenie napadnutého rozsudku takúto charakteristiku nespĺňa. 31. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.), ktorým si súd prvej inštancie vyhradil právo o trovách konania rozhodnúť po právoplatnom skončení veci osobitným uznesením v zákonnej lehote, pretože zodpovedá ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane sporu majúcej v odvolacom konaní plný úspech priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).