Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202869 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716202869.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej zložky: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom W. XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 1.732,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/53/2016-119 zo dňa 27. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/53/2016-160 zo dňa 15.11.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/53/2016-119 zo dňa 27. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/53/2016-160 zo dňa 15.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.732,40 Eur spolu s 9,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.732,40 Eur od 18.6.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. bolo rozhodnuté, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 %-nú náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 15.3.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.732,40 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.3.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle Opel Insignia EČ: MT 724 DR, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Ing. U. X. - PLANTERRA, so sídlom vo Valči 79. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČ: MT 430 BY, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. 31.3.2015 došlo medzi poškodeným a žalobcom na čas opravy poškodeného vozidla k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 92, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla Škoda Octavia Combi, a to od 31.3.2015 do 1.4.2015 a 2.4.2015 k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 92b), ktorej predmetom bol nájom vozidla CHEVROLET CAPTIVA, a to od 2.4.2015 do 28.4.2015. Poškodenému bola za nájom vystavená faktúra č. 20150122 na celkovú sumu 2.132,40 Eur. 2.6.2015 žalovaný oznámil poškodenému, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie vo výške 351,19 Eur, ktorú určil tak, že uznal náklady na použitie náhradného vozidla za 10 dní á 40 Eur/deň a od takto určeného poistného plnenia odpočítal zmenu technickej hodnoty vozidla vo výške 42,30 Eur a pevné prevádzkové náklady vo výške 6,51 Eur. Poškodený uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom vozidla vo výške 1.732,40 Eur. Táto suma predstavovala rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla podľa faktúry č. 20150122 vo výške 2.132,40 Eur a sumou 351,19 Eur vyplatenou žalovaným po odpočítaní zmeny technickej hodnoty vozidla 42,30 Eur a pevných prevádzkových nákladov vo výške 6,51 Eur. Žalobca súčasne uplatnil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky. Úroky z omeškania uplatnil od 18.6.2015, a to z toho dôvodu, že žalovaný oznámil poškodenému, že šetrenie poistnej udalosti ukončil 2.6.2015. Lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula 17.6.2015, a teda od nasledujúceho dňa bol žalovaný v omeškaní. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, za aplikácie ust. § 21 ods. 1, 3, 4, 7, 8, 9, § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z."), § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 124 ods. 1 CSP dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Výsledkami vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Pri vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie okresný súd vychádzal zo stavu, ktorý bol rozhodný v čase vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom Ing. U. X. a postupníkom SETCAR s.r.o., IČO: 47 790 857, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, by bez ďalšieho (bez Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok) bolo dôvodné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkon, nakoľko okresný súd výpisom z Obchodného registra Žilina mal preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby na území SR je podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území SR. Organizačná zložka však nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Listina označená ako Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bola podľa jej obsahu vyhodnotená v spojení s listinou - zmluva o postúpení pohľadávok, t.j. obe listiny spolu vyhodnotené podľa ich obsahu a tam prejavenej vôle postupom podľa § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka ako zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá spĺňa predpísanú písomnú formu a bola podpísaná štatutárnym zástupcom žalobcu, postupníkom relevantným spôsobom. Na základe tejto zmluvy - označenej ako Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a z listiny označenej ako Zmluva o postúpení pohľadávok, okresný súd akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. 3. Pokiaľ išlo o žalobu na zaplatenie sumy 1.732,40 Eur, tak v danom prípade išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu Ing. U. X. tak, že 31.3.2015 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo Ing. U. X. a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČ: MT 430 DY, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca ako právny nástupca poškodeného bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý v danom prípade je žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.132,40 Eur a sumou 351,19 Eur vyplatenú žalovaným po odpočítaní zmeny technickej hodnoty vozidla vo výške 42,30 Eur a pevných prevádzkových nákladov vo výške 6,51 Eur. Pokiaľ išlo o samotné nájomné zmluvy, ktoré uzavrela za prenajímateľa organizačná zložka, tak jej písomná podoba bola okresným súdom vyhodnotená ako neplatná, avšak zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú formu a z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území SR podniká prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach nájomných zmlúv a okresný súd ich vyhodnotil ako platné, uzatvorené ústnou formou. 4. Správou o dopravnej nehode mal okresný súd preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla EČ: MT 430 DY, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla Ing. U. X.. Existenciu škody a príčinnú súvislosť mal okresný súd preukázanú a medzi účastníkmi ani sporná nebola. Sporná bola výška škody, pričom okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním, a to čestným prehlásením Ing. X. bolo preukázané, že si prenajal motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla; svoje motorové vozidlo používal bežne na zabezpečovanie hlavne svojich pracovných záležitostí, ako aj záležitostí súkromných. Prenájom vozidla okresný súd považoval za náklady, ktoré vynaložil poškodený v súvislosti so vznikom škody, a to za účelom zabezpečenia bežných životných potrieb tak, aby na týchto nebol obmedzený práve vznikom škody. Náhradné motorové vozidlo, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, poškodený používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo. Išlo teda o účelne vynaložené náklady. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičané náhradné vozidlo bola podľa názoru okresného súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ išlo o samotnú výšku škody, okresný súd mal preukázané, že poškodený si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu odo dňa vzniku škody na jeho motorovom vozidle, až do doby, kedy jeho motorové vozidlo bolo opravené, teda v období od 31.3.2015 do 28.4.2015. Pokiaľ išlo o výšku nájomného, obvyklosť výšky nájomného bola preukázaná. K adekvátnosti prenajatého vozidla, ktoré bolo poskytnuté poškodenému, bola vypočutá konateľka žalobcu, ktorá uviedla, že vozidlo Opel Insignia, ktoré bolo prenajaté, bola stredná vyššia trieda a zapožičané vozidlo Chevrolet Captiva bola vyššia trieda, o niečo vyššia ako kategória vozidla poškodeného pri dopravnej nehode a práve z toho dôvodu bolo znížené nájomné zo 71 Eur/deň na 63 Eur/deň. Pokiaľ išlo teda o škodu v sume 1.732,40 Eur, okresný súd považoval túto škodu spočívajúcu v nákladoch spojených s nájmom náhradného vozidla za preukázanú, pričom tieto náklady, ktoré poškodený vyplatil, boli adekvátne, aj pokiaľ išlo o dĺžku nájmu, aj pokiaľ išlo o poskytnutie náhradných vozidiel, ako aj ceny za tento nájom. Existenciu samotnej škody, teda skutočnosť, že sa majetok poškodeného o sumu 1.732,40 Eur zmenšil, mal okresný súd preukázané Príjmovým pokladničným dokladom č. 15HP00009. Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, okresný súd k zaplateniu tejto sumy žalovaného zaviazal. 5. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil 2.6.2015. Lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula 17.6.2015, a teda odo dňa nasledujúceho bol žalovaný v omeškaní, a preto od tohto dátumu z dlžnej sumy okresný súd žalobcovi priznal úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, žalobcovi prislúchali úroky zákonné, v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka, a to úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k 1. dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platila počas celej doby omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s týmto zákonným ustanovením, a preto okresný súd mu ich priznal. 6. Žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, na ktorú paušálnu náhradu mu vznikol s poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka nárok, a preto k zaplateniu tejto sumy okresný súd tiež zaviazal žalovaného. 7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na úplnú 100 % - nú náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal nutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské, ako aj osobné účely Q. W. (ďalej ako „poškodená"), čo považoval žalovaný za podstatné v predmetnom konaní. Okresný súd sa nezaoberal námietkami žalovaného, ale svoje rozhodnutie oprel o čestné prehlásenie a listinný dôkaz poškodeného - Ing. U. X.. Okresný súd nesprávne postupoval, keď sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného. Bolo na žalobcovi preukázať účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla poškodeným. Okresný súd v rozpore s Civilným sporovým poriadkom sa nijako nezaoberal efektívnosťou a nevyhnutnosťou prenájmu náhradného vozidla a uspokojil sa s čestným prehlásením poškodeného, ktoré nemožno považovať za preukázanie efektívnosti a nevyhnutnosti prenájmu motorového vozidla. Žalovaný poukázal na čl. 8 CSP, § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 predmetného zákona, z ktorých vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, avšak je povinný tento nárok preukázať. Okresný súd v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že pre priznanie uplatneného nároku bolo nevyhnutné posúdiť nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. V tomto smere žalovaný svoju argumentáciu zdôvodnil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25Cdo 3911/2007. Výška náhrady škody nie je totiž daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy uhradenej účelne. Výšku náhrady škody je preto potrebné posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase, čo okresný súd napriek námietkam žalovaného neučinil. Rovnako nijakým spôsobom nebola skúmaná nevyhnutnosť cestovania, resp. mobility náhradným motorovým vozidlom. Tieto otázky neboli okresným súdom analyzované a dostatočne preskúmané. To, že sa okresný súd stotožnil s vyjadrením poškodeného považoval žalovaný za nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorého dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Počas konania v rozpore so zákonom okresný súd sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý podľa názoru okresného súdu mal preukázať (ne)účelnosť prenájmu náhradného vozidla, ako aj príčinnú súvislosť plnení servisu z hľadiska trvania s poistnou udalosťou. Žalovaný zvýraznil, že toto bolo povinnosťou žalobcu preukázať účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného motorového vozidla čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti. Poškodený mal nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak jeho zapožičanie bolo nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Nepostačí samotné konštatovanie, že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného, navyše, ak prinavrátenie zaužívaného sociálneho komfortu ako kompenzácia ujmy v dôsledku škodovej udalosti v slovenskom právnom prostredí doposiaľ nebola zákonodarcom upravená. 9. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 7C 247/00-55 zo dňa 18.01.2001, v zmysle ktorého je potrebné pri skúmaní, či boli náklady na nájom vynaložené účelne, urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného, za akú dobu by vedeli opraviť motorové vozidlo poškodeného, či mali k dispozícii náhradné diely na vykonanie opravy, prípadne, za akú dobu by ich zabezpečili aj vzhľadom na rozsah poškodenia. Za nesprávne žalovaný považoval aj to, ak okresný súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Túto povinnosť žalovanému uložil napriek tomu, že vyhodnotil vzťah medzi poškodeným a žalovaným ako vzťah občianskoprávny, kedy konštatoval, že ...„Zmluva o postúpení pohľadávky, Dodatok k tejto zmluve, Oznámenie o postúpení pohľadávky, z dokladu o platbe faktúry za nájom a ani z Nájomnej zmluvy nevyplýva, že by poškodená pri týchto úkonoch vystupovala ako podnikateľka, a teda, že by jej škoda bola v priamej súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou". Aj výpočet úrokov z omeškania okresný určil s odkazom na občianskoprávne normy. Bolo zrejmé, že vzťah medzi poškodeným a žalovaným nebol vzťahom medzi podnikateľmi, ale bol založený na normách práva občianskeho. Žalovaný mal za to, že okresný súd nesprávne a v rozpore so zákonom priznal aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka. Poškodený nebol so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu, ktorý by bolo možné podriadiť pod obchodno-záväzkový vzťah podľa ust. § 261 Obchodného zákonníka, a preto nemohol voči žalovanému vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v súlade s ust. § 369c Obchodného zákonníka, a tak nemohol ani tvoriť predmet postúpenia na žalobcu. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu. Považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Zvýraznil súdnu prax, podľa ktorej skutočnou škodou sa rozumejú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidla v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, teda išlo o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014). Úhrada za nájom náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou vozidla bol nútený si zapožičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). Poškodený postupoval tak, aby poškodenie na jeho vozidle bolo kvalifikovane a čo najskôr odstránené, keď po nehode vozidlo pristavil v servise a objednal jeho opravu. Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu). Poškodený preto z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/240/2014). Žalobca preto žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. 11. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.07.2017 (č.l. 143 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia, ktorú možnosť do dňa konania a rozhodovania krajským súdom žalovaný nevyužil. 12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 13 K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/75/2018-179 zo dňa 18.05.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.09.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 14. Primárne krajský súd uvádza vo vzťahu aj k svojej inej rozhodovacej činnosti v obdobných sporových právnych veciach, prebiehajúcich medzi stranami sporu, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením mohol za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzovať len z tých odvolacích dôvodov, ktoré vyjadril žalovaný ako odvolateľ v podanom odvolaní zo dňa 02.06.2017 (č.l. 125 - 127 spisu). Ak žalovaný iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré sú obsiahnuté v jeho písomnom odvolaní zo dňa 02.06.2017, k záverom prijatým okresným súdom v napadnutom rozsudku neuviedol, tak následne potom ani Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nemal zákonný priestor posudzovať a vyhodnocovať závery rozsudku okresného súdu, nenapadnuté odvolacími dôvodmi žalovaného. 15. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takto vymedzený odvolací dôvod žalovaného krajský súd nepovažoval za relevantný, ktorý by mal viesť k zmene rozsudku okresného súdu, prípadne k jeho zrušeniu a vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd za dôkaznej povinnosti sporových strán v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie danej veci. Predmetom súdneho sporu bolo uplatnenie pohľadávky žalobcom titulom škody, ktorá bola spôsobená poistnou udalosťou, a to dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 31.03.2015, pri ktorej bolo poškodené vozidlo Ing. U. X., ktorá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. č.: MT 430 BY, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Výška uplatnenej škody žalobcom predstavovala podľa tvrdení, dôkazov predložených žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie nevyhnutné náklady, ktoré poškodený bol povinný vynaložiť z titulu vzniknutej poistnej udalosti, dopravnej nehody, keď svoje vozidlo po dobu opravy nemohol využívať, v príčinnej súvislosti s ktorým skutkovým a právnym stavom poškodenému vznikli náklady na nájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy jemu patriaceho motorového vozidla, ktorá oprava bola vyvolaná práve škodovou, poistnou udalosťou. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by žalobca dôkaznými prostriedkami nepreukázal uplatnený nárok na náhradu škody, keďže bol to práve žalobca, ktorý tvrdil a preukazoval uplatnený nárok, čo vyplýva aj z výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom a jeho vyhodnotenia. Ak tvrdenia a dôkazy žalobcu chcel žalovaný vyvrátiť, tak zákonite na žalovanom bola potom dôkazná povinnosť vyvrátiť žalobcom preukazovanú nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré práve v dôsledku stavu škodovej udalosti bol nútený si zapožičať počas opravy poškodeného motorového vozidla. Vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to bolo aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti uplatnenej škody žalobcom, bolo na ňom, na žalovanom, aby poskytol okresnému súdu nielen tvrdenia, ale aj dôkazy, ktorými namietal výšku uplatnenej škody žalobcom. 16. Krajský súd uvádza, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, že bolo zaplatené, patrí do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané úhradou nájomného. Úhradou nájomného preto v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá v konaní pred okresným súdom bola preukázaná. 17. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ poškodenému z titulu škodovej - poistnej udalosti bol vnútený tento skutkový a právny stav, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla, nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený si v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Dobu opravy poškodeného motorového vozidla je zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere, k dobe opravy zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Pokiaľ v tejto sporovej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola preukázaná, preto ak žalovaný túto nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak dôkazné bremeno v rovine tejto námietky bolo na žalovanom. Žalovaný tieto svoje námietky nepreukázal, preto správne rozhodol okresný súd o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.732,40 Eur v spojení aj s rozhodnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Krajský súd dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou tu bolo nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období po dobu opravy motorového vozidla svoje vozidlo užívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, zabezpečeného poškodeným. 18. Krajský súd k námietke žalovaného o nepreukázaní ujmy v dôsledku škodovej udalosti na strane poškodeného z titulu zabezpečenia si náhradného vozidla dodáva, že okresný súd v napadnutom rozsudku neposkytol len samotné konštatovanie prinavrátenia zaužívaného sociálneho komfortu poškodenému z titulu zapožičania náhradného vozidla, keďže v odseku 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol zdôvodnenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vzniknutých za prenajatie náhradného motorového vozidla, vo väzbe na právne postavenie poškodeného. 19. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie poškodeného Ing. U. X., ktorý uviedol nevyhnutnosť zapožičania náhradného vozidla z titulu poistnej - škodovej udalosti, keďže poškodený podniká v oblasti realizácie záhrad, túto situáciu musel ihneď riešiť, pretože zajednáva zákazky, zaisťuje chod svojej firmy a zaisťuje aj materiál. 20. Žalovaný namietal, že nemala byť priznaná paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, keďže vzťah medzi žalovaným a poškodeným nebol vzťahom obchodno- záväzkovým, a preto voči žalovanému ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nemohol naň prihliadať, pretože bol uplatnený žalovaným až v rámci odvolacieho konania. Išlo o novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP, pretože túto obranu žalovaný nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca už v podanej žalobe uviedol, že uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Aj napriek uvedenému žalovaný pred okresným súdom túto časť uplatneného žalobného nároku nerozporoval, pretože podľa obsahu podaní žalovaného takáto námietka nebola vyjadrená. Ak prostriedok procesnej obrany vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, tak na túto novotu v odvolacom konaní, uplatnenú žalovaným, nemohol krajský súd prihliadať. Pre úplnosť krajský súd ako súd odvolací poukazuje na obsah paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje náhradu tzv. administratívnych nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania záväzkov a ako taká paušálna náhrada nákladov súvisí s uplatnením pohľadávky, ktorá je po lehote splatnosti. 21. Krajský súd k námietke uplatnenej žalovaným až v odvolaní vo vzťahu k priznanému nároku 40 Eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu, poukazuje na znenie odvolania žalovaného v označenej časti IV., v ktorej žalovaný vyjadruje vyhodnotený vzťah medzi poškodeným a žalovaným ako vzťah občiansko-právny, keď nemalo vyplynúť, že by poškodená pri týchto úkonoch vystupovala ako podnikateľka, a teda, že by jej škoda vznikla v priamej súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Takéto zdôvodnenie sa v napadnutom rozsudku okresného súdu nenachádza (pravdepodobne odvolateľ - žalovaný ich použil z inej zamenenej rozhodnutej veci). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nehodnotil vzťah medzi poškodeným a žalovaným ako vzťah občiansko-právny, keď takáto konštatácia v dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie nie je obsiahnutá. Ani nebolo okresným súdom konštatované, že nevyplýva, že by škoda vznikla v priamej súvislosti s podnikateľskou činnosťou, preto ak takéto tvrdenia nie sú obsiahnuté v napadnutom súdnom rozhodnutí, tak zákonite nemôžu tvoriť ani predmet posudzovania zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. Naviac, z vyjadrenia poškodeného Ing. U. X. vyplynulo, že zapožičanie si náhradného motorového vozidla z titulu vzniku škodovej, poistnej udalosti bolo nevyhnutné so zabezpečovaním výkonu jeho podnikateľskej činnosti. 22. Okresný súd správne aplikoval ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keď zobral do úvahy aj už ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva to, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. 23. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd konštatuje, že ani jeden z nich nebol relevantný, preto rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Iné odvolacie dôvody žalovaný neuviedol, preto závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktoré sa nestali predmetom odvolacieho konania, sa nemohli stať ani predmetom posudzovania zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. V zmysle odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil okolnosti na zmenu rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd súčasne s aplikovaním princípu právnej istoty podľa Čl. 2 ods. 2 CSP poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach, vedených pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/110/2017, 13Cob/121/2017. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.