Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/11/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407205547 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5407205547.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, G., proti žalovaným 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, 2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, o zaplatenie 20 182,- eur s príslušenstvom a o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 5C/4/2008-422 zo dňa 7. júla 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2) Dospel k záveru, že žalobkyňa ale nepreukázala existenciu škody ako ujmy, ktorá mala nastať v jej majetkovej sfére, teda základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, medzi ktoré patrí existencia škody, zavinené konanie žalovaného 1/ alebo 2/ a v ich príčinnej súvislosti vznik tejto škody. Ako už súd konštatoval z tvrdení strany žalovaných a obsahu znaleckého posudku č. 2/2014 bolo preukázané, že žalovaným 2/ vykonané okliesnenie drevín v III. kvartáli roku 2005 nespôsobilo majetkovú ujmu žalobkyni a ani jej právnej predchodkyni. Rez a okliesnenie drevín sa uskutočnilo v primeranom období, t. j. v období plnej vegetácie, kedy je schopnosť tvorby kalusu u drevín najväčšia, okrasné dreviny nie sú vyschnuté a zdravotný stav orezaných korún stromov je vyhovujúci. Ani znalcom skonštatované svetlejšie nie sýtozelené sfarbenie ihličia u 2 kusov duglasky kisolistej nevzniklo dôsledkom orezania/okliesnenia drevín, ale môže to byť dôsledok biotického pôsobenia alebo hubového poškodenia prípadne nedostatkom vlahy. Iný vznik škody (napríklad vyschnutie drevín, prípadne vynaloženie nákladov na odpratanie okliesnených konárov, ich odvozom a pod.) žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ išlo o nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti pri jej obvyklom užívaní, súd je názoru, že tento nárok patrí iba vlastníkovi nehnuteľnosti (prípadne nájomcovi alebo správcovi) a len za predpokladu, že je obmedzený v užívaní nehnuteľností výkon oprávnení držiteľa povolenia, za ktorého sa považuje aj držiteľ povolenia na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny. Žalobkyňa nie je vlastníkom nehnuteľností a ani len netvrdila, v čom by mala byť obmedzovaná pri obvyklom užívaní týchto nehnuteľností (okrem toho, že stĺpy elektrického vedenia mali viesť mimo pozemku), nehovoriac o tom, že tento nárok je možné uplatniť u držiteľa povolenia najneskôr v objektívnej lehote do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľností (§ 10 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z.). Žalobkyňa nepreukázala, že si u držiteľa povolenie uplatnila nárok do jedného roka od núteného obmedzenia užívania nehnuteľností. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný 2/ preto nemôže byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, keďže do jeho pôsobnosti nepatrí starostlivosť o vedenia (toto patrí žalovanému 1/), a preto nemôže byť pasívne vecne legitimovaný. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3) Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že znalec nebol príslušný ohodnocovať stromy, pokiaľ nerastú v intraviláne na súvislej ploche väčšej ako 1000 m2. Žalobkyňa už skôr súdu oznámila, že konzultovala danú situáciu so znalkyňou v odbore záhradníctvo, ktorá jej potvrdila, že za tejto situácie nebol oprávnený na podanie znaleckého posudku znalec z odboru lesníctvo. Súd tak vychádzal z nezákonne získaného dôkazu a nedostatočne odôvodnil rozsudok, keď neprihliadal na námietky nepríslušnosti znalca uplatnené počas konania. Súd dospel k záveru, že škoda podľa znalca nevznikla, no tento určil jej mieru v rozsahu 28 %. Znalec neodstránil spornosť ohľadom zdravotného stavu stromov po škodlivom zásahu. Nesúhlasila s názorom súdu, podľa ktorého nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu jeho predčasnosti a nesprávneho právneho záveru. 4) Vo vyjadrení poukázala na to, že znalec v posudku určil priamu výšku škody. V rozhodnutí sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaní porušili v čase osadenia NN vedenia vtedy platný elektrizačný zákon. Stromy sú poškodené a esteticky znehodnotené. Mala za to, že jej patrí jednorazová náhrada podľa ust. § 11 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. 5) Žalovaný 1/ sa vo svojich vyjadreniach plne stotožnil s názorom súdu, podľa ktorého žalobkyni v súvislosti s konaním žalovaného nevznikla škoda. Nestotožnil sa s námietkami žalobkyne voči znalcovi a navrhol rozsudok potvrdiť. 6) Žalovaný 2/ vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu, pre ktorý by mal súd rozsudok zrušiť. Tvrdenia a argumenty nekorešpondujú s tvrdenou právnou povahou žalovaného nároku uplatňovaného ako náhrada škody. Navrhol rozsudok potvrdiť. 7) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 9) Žalobkyňa namietala, že znalecký posudok podal znalec na to neoprávnený. Súd prvej inštancie (bod 25. odôvodnenia) sa vysporiadal s otázkou, prečo nepribral do konania znalca z odboru záhradníctvo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol znalec z odboru lesníctvo oprávnený a spôsobilý na poskytnutie znaleckého posudku v danej veci. 10) Namietala nezákonnosť získaných dôkazov v zmysle čl. 16 ods. 2 CSP. Predmetný znalecký posudok nebol získaný v rozpore so zákonom, nakoľko bol ustanovený v súlade s vtedy platnými procesnými predpismi. 11) Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia sa malo týkať skutočnosti, že sa súd nevysporiadal s námietkami nepríslušnosti znalca, uplatnenými počas konania. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že sa súd s nimi v napadnutom rozsudku nevysporiadal, nakoľko tieto námietky žalobkyne boli predmetom prieskumu v uznesení Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/4/2008-237 zo dňa 06. 05. 2014, ktorým nebol znalec vylúčený z podania znaleckého posudku. Pokiaľ sa súd už skôr vysporiadal s námietkami voči znalcovi, nebolo potrebné, aby svoju argumentáciu opakoval aj v rozhodnutí vo veci samej, t. j. v napadnutom rozsudku. 12) Navyše odvolací súd dodáva, že žalobkyňa si mohla sama nechať vypracovať znalecký posudok znalcom z odvetvia záhradníctvo, pokiaľ mala za to, že je to potrebné. Túto možnosť jej zákon - Civilný sporový poriadok umožňuje. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobkyňu, pričom následkom jeho neunesenia bol neúspech v spore. 13) Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že k spíleniu predmetných stromov muselo dôjsť, nakoľko prerastali do elektrického vedenia. Skutočnosť, že tak urobil žalovaný 1/ bez toho, že by na to najskôr vyzval žalobkyňu, resp. jej právnu predchodkyňu, bola inšpekciou vyhodnotená ako porušenie zákona, no táto skutočnosť nezakladá právo na náhradu škody. K odstráneniu predmetných vrcholcov stromov muselo dôjsť na základe zákona, pričom pokiaľ si žalovaný neponechal odpílené drevo (čo preukázané nebolo), nedošlo k vzniku škody na strane žalobkyne. 14) Pokiaľ išlo o samotné závery znaleckého posudku, žalobkyňa mala za to, že znalec určil mieru poškodenia a vyrátal aj priamu škodu, ktorá vznikla žalobkyni, keď poukázal, že stromy sú poškodené na 28 %. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že miera, ktorú určil znalec, t. j. 28 % predstavuje percentuálne vyjadrenie dĺžky stromov, ktoré boli odpílené, a teda ide o hodnotu dreva. Pokiaľ žalovaný 1/ ponechal odpílené drevo v dispozícii žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne, nebolo možné konštatovať, že by v tejto súvislosti došlo ku škode. 15) Znalec podľa názoru žalobkyne neodstránil spornosť ohľadne zdravotného stavu drevín. Podľa názoru odvolacieho súdu v záveroch znaleckého posudku je uvedené, že orezané okrasné dreviny nie sú vyschnuté a zdravotný stav korún stromov je navonok vyhovujúci. Znalec iba hypoteticky uviedol (nepotvrdil ani nevyvrátil), že by mohlo dôjsť k šíreniu hniloby stromu z miesta rezu smerom po kmeni nadol, no zároveň s určitosťou uviedol, že zdravotný stav predmetných stromov je vyhovujúci. 16) Pokiaľ mala za to, že súd spochybnil jej vlastníctvo k nehnuteľnosti, mal aj odvolací súd za to, že žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko je iba spoluvlastníčkou. Nespochybnil ani to, že sa stala univerzálnou dedičkou. Táto skutočnosť nebola pre posúdenie jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania relevantná. V zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z. jej jednorazová náhrada nepatrí, keďže nebolo preukázané, že vlastník nehnuteľnosti bol obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Zároveň je nutné dodať, že elektrické vedenie bolo rekonštruované v roku 1975, a teda jednorazová náhrada mohla byť uplatnená podľa zákona č. 79/1957 Zb., ktorý ustanovoval 3-mesačnú lehotu na uplatnenie takejto náhrady, pričom je zrejmé, že jeho uplatnenie bolo už prekludované. 17) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).