Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/47/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116201277 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116201277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Q. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Denisou Mrázovskou, advokátkou, so sídlom V. N. X, XXX XX D. a otec W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. T., t.č. v ÚVV Ilava, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/14/2016-163 zo dňa 06. júna 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/14/2016-163 zo dňa 06. júna 2018 potvrdzuje. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného (veta prvá výrokovej časti rozsudku) a súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (veta druhá výrokovej časti rozsudku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 03.05.2018 sa otec domáhal zníženia súdom určeného výživného na mal. Q. zo sumy 150 Eur mesačne na minimálnu výšku, keďže je nezamestnaný, nemajetný, od 26.03.2018 je vo výkone väzby, a teda nie je schopný platiť výživné v určenej sume. 3. Na zistený skutkový stav, vyplývajúci z vykonaného dokazovania vo veci, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZoR“) v spojení s ust. § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a § 28 ods. 2 ZoR a dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletého Q. nie je dôvodný. 4. Východiskom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bola posledná úprava výživného k mal. Q. rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/14/2016-93 zo dňa 26.02.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30P/14/2016-129 zo dňa 11.05.2018, ktorým súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Q. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne od 01.04.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2018 a vykonateľnosť dňa 23.03.2018. V čase tejto poslednej úpravy bola matka na predĺženej rodičovskej dovolenke do veku 6 rokov maloletého Q., nemala žiadny príjem. Otec nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej núdzi. Od apríla 2016 otec neprispieval žiadnym spôsobom na výživu mal. Q.. Keďže otec nepreukázal žiadny príjem a nevyhnutné výdavky, súd pri určovaní výživného vychádzal z minimálnej mzdy, ktorú by otec dosahoval, keby riadne využíval svoje schopnosti a možnosti, teda vychádzal z potenciality príjmov otca. 5. Okresný súd porovnaním pomerov na strane povinných poskytovať výživné (rodičov) a oprávneného (maloleté dieťaťa) v čase skoršieho rozhodnutia a nového rozhodovania o výživnom dospel k záveru, že pomery na strane rodičov (príjmy a výdavky) sa nezmenili. Matka je naďalej na predĺženej rodičovskej dovolenke do 6 rokov maloletého, mal. Q. chodí do materskej školy na 4 hodiny, s platením všetkých výdavkov jej pomáha matka. Otec sa od 26.03.2018 nachádza vo väzbe v súvislosti s dôvodným podozrením zo spáchania úmyselného trestného činu - prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Uvedená skutočnosť bola aj jedným z dôvodov, pre ktorý otec podal návrh na zníženie výživného, keď uviedol, že je nezamestnaný, nemajetný a v súčasnej dobe sa nachádza vo väzbe. 6. Výkon väzby u otca, ktorý je zo zákona povinný plniť vyživovaciu povinnosť, okresný súd vyhodnotil v zmysle ustálenej judikatúry podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. 1181/2007 zo dňa 06.02.2008, ktoré vzhľadom na blízkosť právnej úpravy je možné aplikovať i na prejednávanú vec, obdobne rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17CoP/44/2014, Krajského súdu Bratislava sp.zn. 11CoP/562/14 atď.) Preto, ak sa zbavil rodič úmyselným konaním objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť (výkon väzby), nemožno túto skutočnosť počítať na ťarchu detí, ktoré majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Následne konštatoval, že od posledného rozhodovania súdu nenastala žiadna zmena pomerov na strane otca, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Poznamenal, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti (§62 ZoR) nebolo ohrozené a využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu k splneniu vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Apeloval na prioritu výživného pred ostatnými výdavkami rodiča. Pri plnení vyživovacej povinnosti matkou zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ako aj zabezpečenie bytových a ďalších odôvodnených potrieb maloletého. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V dôvodoch podaného opravného prostriedku zopakoval skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu predmetného návrhu - dostal sa do stiesnenej finančnej situácie, momentálne sa nachádza vo väzbe bez akejkoľvek finančnej podpory, nikde nepracuje, je nemajetný. Keďže nie je možné, aby platil výživné v sume 150,00 Eur mesačne, žiadal o zníženie výživného na minimálnu výšku. 9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že okresný súd vykonal vo veci všetky potrebné dôkazy, s jeho rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožnila, a keďže na strane otca nie sú žiadne okolnosti, ktoré by od posledného rozhodovania súdu o výživnom predstavovali zmenu pomerov na jeho strane, odvolanie otca je nedôvodné. Otec sa v súčasnej situácii nachádza z vlastnej viny, v dôsledku ľahkovážneho a nezodpovedného prístupu, čo nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. 10. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca vyplynul len súhlas kolízneho opatrovníka s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, bez bližšieho vyjadrenia sa k veci. 11. V odvolacej replike otec uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožnil, nakoľko sa momentálne nachádza vo výkone väzby, kde nie je možné pracovať a zadovážiť akékoľvek finančné prostriedky. Ide o tak vážnu okolnosť, pre ktorú navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť, resp. určiť adekvátnu výšku výživného. Pokiaľ nebol vo väzbe (po dobu jedného roka) a mal finančný príjem, dobrovoľne bez rozhodnutia súdu platil na účet matky pravidelnú mesačnú čiastku 200,00 Eur. 12. Odvolacia replika otca bola zaslaná matke a kolíznemu opatrovníkovi, ktorí nepodali vo veci ďalšie vyjadrenia. 13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu vo veci samej, ktorým okresný súd zamietol návrh na zníženie výživného a v závislom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 15. Odvolací súd preskúmal námietky otca uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 16. Preskúmaním spisového materiálu, výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal a skúmal zmenu pomerov na strane účastníkov konania od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/14/2016-93 zo dňa 26.02.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30P/14/2016-129 zo dňa 11.05.2018, ktorým maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne od 01.04.2016, rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.04.2018 a vykonateľnosť 23.03.2018), ako hmotno-právnej podmienky pre rozhodnutie vo veci samej (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 157 CMP). Z obsahu spisu vyplýva, že otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol nepretržite vo výkone väzby v ÚVV Ilava. 17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru okresného súdu len opakuje, že výkon väzby u osoby povinnej z vyživovacej povinnosti - v tomto prípade u otca - nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, keďže si túto situáciu zavinil sám. Inak povedané, samotná väzba povinného rodiča nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd pristúpil k zníženiu výživného. Pokiaľ sa rodič zbavil svojim úmyselným protiprávnym konaním, následkom čoho bol u neho nariadený výkon väzby, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa, ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Správne okresný súd vo vzťahu k zákonným podmienkam uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR dospel k záveru, že za daných okolností nie je možné pristúpiť k zníženiu výživného na mal. dieťa. Podľa názoru odvolacieho súdu, pre určenie vyživovacej povinnosti otca sú určujúce jeho možnosti a schopnosti existujúce v čase pred nástupom do výkonu väzby, preto aj záver okresného súdu, že neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom, je správny. 18. V konaniach starostlivosti o maloleté dieťa je na prvom mieste záujem maloletého dieťaťa, tento je nadriadený nad záujem povinného rodiča. Povinný rodič sa má správať tak, aby dokázal svoje dieťa uživiť. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Nemožno pripustiť, aby matka, ktorá si plní svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu riadne, v dôsledku (protiprávneho) správania sa otca, sama znášala vyživovaciu povinnosť. Zníženie výživného by nezodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. 19. Nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozsudok okresného súdu vo veci samej (výrok I.) ako vecne správny potvrdil. 20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá v ňom aplikovanému zákonnému ustanoveniu. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.