Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200083 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200083.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobkyne: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q.- O., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/18942/2017 zo dňa 09.11.2017, o sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/22/2018 zo dňa 28.06.2018, takto r o z h o d o l : Sťažnosť žalobkyne zo dňa 18.07.2018 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 30S/22/2018 zo dňa 28.06.2018 zo dňa 28.06.2018, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, z dôvodu, že žalobkyňa v Tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (FYZICKÁ OSOBA) (ďalej len „tlačivo“) uviedla tvrdenia, ktoré sú v rozpore s listinami predloženými samotnou žalobkyňou, ako aj s právnym stavom, ktorý súd zistil z medzirezortnej lustrácie a údajov z verejne dostupného katastrálneho portálu a zároveň uviedla zmätočné tvrdenia (údaje), ktoré správny súd nemohol posúdiť ako pravdivé, tak ako to vyplýva z bodu 10. tlačiva „Čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov“. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa podaním zo dňa 18.07.2018, doručeným súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 19.07.2018, doplneným originálom doručeným súdu dňa 24.07.2018, „Sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S 22/2018 zo dňa 28.06.2018 so žiadosťou o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a aby uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania bezodkladne doručil ministerstvu spravodlivosti SR“. V sťažnosti žalobkyňa argumentovala, že krajský súd, tak ako centrá právnej pomoci a i nadriadené súdy včítane ústavného súdu SR nerešpektovali právo žalobkyne na súdnu ochranu podľa Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor OSN o právach osôb zdravotne postihnutých a tiež Chartu základných práv Európskej únie a ignoroval aj predchádzajúce rozhodnutia krajský súdov a Najvyššieho súdu SR, ktorými bola žalobkyňa s manželom oslobodená od súdnych poplatkov za takých istých podmienok. Poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, napr. PL. ÚS 36/95, I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 7/08, judikatúru ESĽP, napr. Georgidias c. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/97, rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo 9/2013 zo dňa 16.05.2013, sp. zn. 6Sžf/79/2013 zo dňa 30.04.2014, nález Ústavného súdu ČR z 13.03.2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12 a iné súdne konania okresných a krajských súdov, v ktorých jej a jej manželovi súdy priznali oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň pripojila fotokópie súdnych rozhodnutí. Namietala, že súd svoje odmietavé rozhodnutie odôvodňoval hlavne tým, že „žalobkyňa nepreukázala, že podala príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe uvedenej darovacej zmluvy“. Uviedla, že „Ako som mohla podať návrh na vklad, keď viacero darovaných nehnuteľností je pre neporiadok „aj“ v katastri predmetom súdnych sporov?“ Rozhodnutie súdu považuje za protiprávne. 3. Podľa § 152 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 159 ods. 2 veta prvá SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. Podľa § 166 ods. 1 SSP správny súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery účastníka konania. 4. Pokiaľ žalobkyňa v sťažnosti argumentovala tým, že v iných súdnych konaniach boli s manželom oslobodení od platenia súdnych poplatkov, správny súd uvádza, že rozhodnutia všeobecných súdov z obdobia rokov 2002 - 2016, ktoré žalobkyňa pripojila k sťažnosti, sú staršieho dátumu, pričom v konaní o žiadosti o oslobodenie sa vždy posudzujú aktuálne majetkové pomery žiadateľa. Pokiaľ ide o rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vydané v roku 2016 (rozsudok č.k. 26Sp/6/2016-37 zo dňa 31.03.2016 a uznesenie č.k. 27Sp/9/2016-66 zo dňa 23.09.2016), Krajský súd v Žiline uvádza, že podľa odôvodnenia rozhodnutí v uvedených prípadoch išlo o odlišné skutkové okolnosti, než aké sú predmetom posudzovania súdom v prejednávanej veci. V predmetnom konaní mal správny súd nesporne preukázanú takú aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu žalobkyne, ktorá jej umožňuje zaplatiť súdny poplatok 70,- Eur jednorázovo bez negatívnych vplyvov na jej životnú úroveň. Majetkové pomery sú podrobne uvedené v napadnutom uznesení, na odôvodnenie ktorého správny súd poukazuje. Tieto boli preukázané listinnými dôkazmi predloženými tak samotnou žalobkyňou, ako aj získanými súdom z katastra nehnuteľností. Iné dôvody pre oslobodenie okrem pomerov účastníka z citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 SSP nevyplývajú, a preto nemôžu byť relevantné pre posúdenie žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku, a rovnako ani v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o takejto žiadosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 24/2007 zo dňa 24.10.2007, v zmysle ktorého „... pokiaľ ide o výdavky spojené s početným uplatňovaním ochrany svojich práv cestou príslušných správnych orgánov, súdov a prokuratúr, táto skutočnosť nie je zákonným dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.“ Pokiaľ žalobkyňa v sťažnosti argumentovala, že súd napadnutým rozhodnutím nerešpektoval jej právo na súdnu ochranu a na prístup k súdu, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp 4/2008 zo dňa 19.11.2008, v zmysle ktorého „... z práva na prístup k súdu nemožno odvodzovať právo na bezplatné súdne konanie, a preto aj požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu“. Preto súd považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. 5. K námietke žalobkyne, že súd svoje odmietavé rozhodnutie odôvodňoval najmä tým, že „žalobkyňa nepreukázala, že podala príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe uvedenej darovacej zmluvy“, správny súd uvádza, že sama žalobkyňa v sťažnosti uviedla, že nemohla podať návrh na vklad, nakoľko viacero darovaných nehnuteľností je pre neporiadok aj v katastri predmetom súdnych sporov. Z uvedenému vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, sú stále vo vlastníctve sťažovateľky. Preto túto námietku súd považuje za irelevantnú. 6. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje námietky žalobkyne uvedené v sťažnosti za nedôvodné, preto sťažnosť zamietol, pri aplikácii § 161 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. (§ 162 SSP)