Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/75/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200874 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814200874.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: RIS GmbH, s.r.o., so sídlom Hanzlíkovská 1672/18A, 911 05 Trenčín - Zlatovce, IČO: 46 057 269, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom, so sídlom X. X/XXX, XXX XX I., proti žalovanému: Peter Frančák, s miestom podnikania 029 52 Babín 350, IČO: 45 681 490, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom V. XXX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/11/2014-150 zo dňa 18. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/11/2014-150 zo dňa 18. októbra 2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po vykonanom dokazovaní za prihliadnutia aj k rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8Cb/3/2014 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13Cob/196/2015 dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd mal za zistené, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola dňa 29.01.2013 uzavretá Zmluva o dielo na obdobie od 04.02.2013 do 29.03.2013. V čase vzniku tohto záväzkového vzťahu založenou zmluvou boli zmluvné strany podnikatelia, čomu zodpovedal zápis žalobcu v obchodnom registri a zápis žalovaného v živnostenskom registri. Obsahom článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy bola konkurenčná doložka, ktorá zaväzovala žalovaného neuzavrieť tri roky od podpísania zmluvy o dielo žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a obchodnými partnermi investora, pre ktorého sa dielo vykonáva. Za porušenie povinnosti žalovaným bola dohodnutá pokuta vo výške 20.000 Eur. Okresný súd zistil, že záväzok neuzavrieť žiadnu zmluvu nešpecifikoval typ zmluvy, ktorú nemohol žalovaný uzavrieť, a preto túto povinnosť bolo potrebné posudzovať v nadväznosti na činnosť, ktorá bola predmetom Zmluvy o dielo, konkrétne článku 2 upravujúceho dielo, ktorým sa rozumela výroba a montáž kovových konštrukcii, potrubí, dymovodov, nádrží, montáž vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno-technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných STN noriem a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel. Žalobca tvrdil, že dňa 02.01.2014 žalovaný uzavrel zmluvu s obchodným partnerom žalobcu a začal vykonávať práce na stavbe Blohm&Voss Repair GmbH, Hermann Blohm Strasse 2, 20457 Hamburg, Nemecko, čo bolo tiež miestom plnenia podľa uzavretej zmluvy o dielo vymedzené v článku 2, bod 2.3., avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepredložil žiadnu zmluvu alebo iný doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný s konkrétnym obchodným partnerom, ktorý bol zároveň obchodným partnerom žalobcu alebo investora uzavrel zmluvu, hoci tak nesmel urobiť. V súčasnosti platí sudcovská koncentrácia konania, v zmysle ktorej sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a sú povinné ich navrhnúť tak, aby preukazovali ich skutkové tvrdenia. Ani žalobca a ani žalovaný okresnému súdu neozrejmili, akým spôsobom došlo ku skončeniu pôvodne uzavretej zmluvy o dielo a akým spôsobom bola uzavretá sporná zmluva o dielo a či zmluvný partner bol alebo nebol zmluvným partnerom investora, resp. žalobcu. Nebolo preto možné súhlasiť s tvrdením strany žalobcu o povinnosti okresného súdu zabezpečovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. 2. Okresný súd uviedol, že ak žalovaný namietal platnosť konkurenčnej doložky obsiahnutej v zmluve o dielo, tak túto posudzoval podľa § 672a Obchodného zákonníka a tiež podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal z intencií krajského súdu. Okresný súd poukázal na to, že sporové stany uzavreli Zmluvu o dielo, podľa ktorej obsahom bola konkurenčná doložka, ktorá je upravená v rámci zákonnej úpravy Zmluvy o obchodnom zastúpení v § 672a Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník nevylučuje, aby konkurenčná doložka nemohla byť súčasťou iného typu zmluvy, dôležité je, aby spĺňala podmienky stanovené v § 672a na to, aby sa stala platnou, Doložka nemôže byť neobmedzená, resp. vymedzená tak široko, že to bude presahovať jej účel. Platne uzavretá konkurenčná doložka nesmie toho, kto sa zaväzuje zdržať konkurenčnej činnosti, neprimerane obmedzovať v práve na zárobkovú činnosť a musí byť dostatočne určitá. Zo súčasnej judikatúry, ako aj z ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka vyplýva, že konkurenčná doložka musí mať určenú dobu zákazu konkurencie (t.j. musí byť časovo obmedzená obdobím najviac dvoch rokov po skončení zmluvy), stanovenie územia a činnosti, na ktoré sa zákaz vzťahuje, čiže musí byť vymedzená určitým územím alebo určitým okruhom zákazníkov na tomto území a musí sa viazať na činnosť, ktorú povinný z konkurenčnej doložky nesmie vykonávať. Obmedzenie musí mať zreteľne stanovené hranice. Musí byť dojednaná tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obidve zmluvné strany a v súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, teda na jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní a na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikanie (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo 407/2005, sp. zn. 32 Odo 659/2005 a sp. zn. 32 Cdo 4591/2009). 3. Okresný súd uviedol, že posudzoval platnosť konkurenčnej doložky v nadväznosti na posúdenie časového a územného obmedzenia konkurenčnej doložky, ako aj vymedzenia rozsahu činností, ktorých vykonávanie mal žalovaný zakázané, prípadne obmedzené. Písomná forma konkurenčnej doložky bola zachovaná. Časové obmedzenie uvedené v článku 9. bodu 9.1. zmluvy bolo stanovené obdobím troch rokov od podpísania zmluvy, čo bolo v rozpore s kogentným ustanovením § 672a Obchodného zákonníka, pretože povinnosť žalovaného neuzavrieť zmluvu sa stanovila nad rámec kogentnej úpravy dvoch rokov, čo zákonodarca považoval za najviac prípustnú dobu obmedzenia formou konkurenčnej doložky pri obchodnom zastúpení a uvedené malo za následok neplatnosť konkurenčnej doložky. Okrem toho povinnosť, ktorá sa konkurenčnou doložkou zakazuje, ju možno viazať na obdobie po skončení zmluvy a nie aj na obdobie počas realizácie zmluvy, t.j. od podpísania zmluvy. Bolo zistené, že žalovaný pracoval u žalobcu 1 mesiac 25 dní (od 04.02.2013 do 29.03.2013) a konkurenčná doložka bola upravená až na tri roky. Zákaz uzatvárať zmluvy na takúto neprimerane dlhú dobu sa vzťahoval na všetkých obchodných partnerov žalobcu, ktorí nie sú v doložke, resp. v zmluve o dielo konkrétne vymedzení, t.j. partnerov, ktorí v čase uzavretia zmluvy o dielo boli v zmluvnom vzťahu so žalobcom, ale aj všetkých tých, ktorí s ním vstúpili do zmluvného vzťahu v priebehu uvedenej trojročnej lehoty účinnosti konkurenčnej doložky. V doložke neboli vymedzení ani investor a konkrétni jeho zmluvní partneri, ktorí s ním uzavreli zmluvy na predmetné dielo. Žalovaný bol preto pred uzatvretím každého zmluvného vzťahu v období od 29.01.2013 do 29.01.2016, predmetom ktorého je rovnaká činnosť ako činnosť vykonávaná pre žalobcu na základe predmetnej zmluvy o dielo, zaťažený bremenom zisťovania, či potenciálny zmluvný partner nie je v akomkoľvek zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo investorom. Počas vykonávania živnosti žalovaného dochádza k neustálej obmene zmluvných vzťahov a ak by každý zmluvný partner žalovaného, pre ktorého vykonával práce vyplývajúce z predmetu jeho podnikania, požadoval uzavretie obdobnej konkurenčnej doložky ako žalobca a na dobu troch rokov, podnikanie žalovaného by bolo čoraz viac zužované a obmedzované, čo bolo v rozpore s ústavou garantovaným právom slobody povolania. 4. K územnému, a to teritoriálnemu rozsahu konkurenčnej doložky okresný súd uviedol, že túto podmienku doložka neupravovala. V jej obsahu absentovalo uvedenie územia, v rámci ktorého žalovaný nesmel činnosti špecifikované v článku 2 zmluvy o dielo vykonávať, čo robí konkurenčnú doložku, pre absenciu ďalšej základnej podmienky, neplatnou. Nevymedzenie územia vytvára možnosť širokého plošného rozsahu, na ktorom by žalovaný nesmel činnosť vykonávať. To by mohlo viesť k nadmernému obmedzeniu práv žalovaného (práva na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň a práva podnikať) a obmedzovaniu jeho zárobkovej slobody spôsobom, presahujúcim mieru nevyhnutnosti. S ohľadom na charakter činnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, nebolo možné vôbec hovoriť ani o konkurenčnej doložke týkajúcej sa ochrany pre zneužitím poznatkov, informácií, know-how žalobcu, keďže žalovaný pri vykonávaní činnosti nepracoval s chránenými informáciami, obchodnými postupmi, či špecifickými receptúrami žalobcu. 5. Okresný súd ďalej skonštatoval, že konkurenčná doložka nesmie byť krytá tiež neúmerne vysokou zmluvnou pokutou. V danom prípade okresný súd súhlasil s názorom žalovaného, že konkurenčná doložka nie je vyvážená, keďže bola krytá neúmerne vysokou zmluvnou pokutou. Bolo preukázané, že žalovaný vykonával pre žalobcu dielo veľmi krátku dobu - od 04.02.2013 do 29.03.2013, t.j. v rozsahu 1 mesiac a 25 dní, pričom by mal byť zaviazaný povinnosťou neuzavrieť zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora po dobu 3 rokov a za porušenie tejto povinnosti by mal zaplatiť zmluvnú pokutu v rozsahu 20.000 Eur. Nebolo pritom sporným, že príjem žalovaného bol 2.500 Eur. Za situácie, keď žalovaný zúčtoval cenu vykonávaného diela 2 x 2.500 Eur, išlo o zmluvnú pokutu dohodnutú v niekoľkonásobne väčšom rozsahu, čo nezodpovedalo v potrebnej miere ochrany žalobcu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka, naviac ak zákaz, na ktorý sa konkurenčná doložka vzťahovala, nebol kompenzovaný nejakým protiplnením, ako je to pri zmluve o obchodnom zastúpení v § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka. 6. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia rozhodnutia poukázal § 265, § 269 ods. 2, § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka so záverom, že za vyhodnotenia konkurenčnej doložky ako neplatnej, ktorá nespĺňa základné náležitosti kogentne dané v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka, musel žalobu žalobcu zamietnuť. Ak neexistoval záväzok, resp. povinnosť, nemohlo dôjsť ani k porušeniu takejto povinnosti (záväzku) a tým ani k vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Konkurenčná doložka bola dohodnutá neplatne, preto z nej nemohol vzniknúť záväzok žalovaného, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k jeho porušeniu (nesplneniu), a preto ani k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak okresný súd mal posudzovať nárok žalobcu cez inštitút zmluvnej pokuty, tak zmluvnú pokutu možno dohodnúť len pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti, pričom ide o akcesorický záväzok, ktorý môže existovať len ak je tu hlavný záväzok. Ak okresný súd posúdil konkurenčnú doložku dohodnutú v čl. 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo za neplatnú, tak na jej základe žalovanému nevznikol záväzok neuzavrieť tri roky od podpísania zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonávalo, pričom jedine na nesplnenie tejto povinnosti bola viazaná zmluvná pokuta, ktorá bola žalobou uplatnená. Žalobcovi preto podľa názoru okresného súdu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže bola zmluvná pokuta viazaná na nesplnenie záväzku žalovaného, ktorý bol posúdený ako neplatný, a to upravený neplatnou konkurenčnou doložkou. Okresný súd preto aj z titulu posudzovania žalobou uplatneného nároku cez inštitút zmluvnej pokuty nevidel priestor na vyhovenie žalobe žalobcu. 7. K úplnosti veci okresný súd považoval za potrebné uviesť, že žalovaný bol pred uzavretím spornej zmluvy o dielo v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou EUROTIM GmbH, s.r.o., na základe zmluvy o dielo z 05.09.2013, čo bola skutočnosť okresnému súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti (§ 186 CSP konanie pod sp. zn. 5Cb/12/2014, kde v postavení strany žalobcu vystupuje táto spoločnosť a v postavení strany žalovaného je to práve osoba žalovaného z tohto konania), pričom išlo o zmluvu o dielo s rovnakými dojednaniami s identickou úpravou konkurenčnej doložky. Rozdiel bol len v objednávateľovi a vymedzení času pre vykonávanie diela (zmluva s EUROTIM GmbH, s.r.o uzavretá na obdobie od 09.09.2013 do 31.12.2013). Obe spoločnosti RIS GmbH s.r.o. a EUROTIM GmbH, s.r.o. sú prepojené, spoločníkom i konateľom oboch je Milenko Čuljak. Po ukončení zmluvy s RIS GmbH, s.r.o. k 29.03.2013 nedošlo k zmene objednávateľa diela z iniciatívy žalovaných, ale z iniciatívy objednávateľa predložením zmluvy, ktorá bola prakticky predĺžením výkonu predmetného diela na rovnakej stavbe na subjekt EUROTIM GmbH, s.r.o.. Len na základe tejto skutočnosti teda žalovaný vykonával dojednané činnosti na rovnakom mieste plnenia vymedzenom v bode 2.3. zmlúv, na základe zmluvy uzavretej z 02.01.2014, u oboch vzájomne personálne prepojených objednávateľov, ktorí obaja do nimi vypracovaných návrhov zmlúv zahrnuli aj konkurenčnú doložku rovnakého znenia. Oba subjekty EUROTIM GmbH, s.r.o. aj žalobca, na základe rovnakej skutočnosti, ktorou bolo uzavretie zmlúv o dielo so žalovaným a obchodným partnerom spoločnosti RIS GmbH s.r.o. a rovnako aj EUROTIM GmbH, s.r.o. si uplatňujú zmluvnú pokutu voči žalovanému na základe porušenia konkurenčnej doložky. Takéto konanie okresný súd považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako aj za zneužitie práva za účelom získania majetkového prospechu, na čo správne poukazoval aj žalovaný. 8. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal vo veci plný úspech. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca zdôraznil, že v danej veci bolo nesporné uzavretie zmluvy o dielo a rovnako aj povinnosť žalovaného neuzavrieť zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a tiež nevstúpiť do súťaže so žalobcom počas trvania zmluvy a prípadne aj po jej skončení. Nebolo sporné ani to, že žalovaný túto povinnosť nedodržal a vytlačil žalobcu z trhu, na ktorý ho pôvodne umiestnil. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný dodržal predmetné zmluvné dojednanie a po uplynutí času trvania pôvodnej zmluvy o dielo nepokračoval v činnosti na tej istej stavbe. Zo strany okresného súdu došlo k omylu pri aplikovaní práva, keď chybne bol subsumovaný skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva. Použitie ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka na predmetnú vec bolo vylúčené vzhľadom na jeho miesto v právnom predpise, účel a funkciu. Aplikovanie § 672a Obchodného zákonníka na vzťah, a to zmluvu o dielo, ktorý sa v ničom neponáša na zmluvu o obchodnom zastúpení, nebolo možné. Nevyplýva to dokonca ani z českej judikatúry, na ktorú sa žalobca odvolával. Tá vychádza z rozdielnych skutkových základov. Ak by zákonodarca mal záujem explicitne vyjadriť posudzovanie tzv. konkurenčných doložiek podľa kritérií v § 672a Obchodného zákonníka aj u iných zmluvných typov, implementoval by odkaz na toto ustanovenie priamo do normatívneho textu zákona tak, ako to urobil aj zákonodarca v Českej republike. Okresný súd vôbec nerešpektoval to, že žalovaný zhotovoval jedno konkrétne dielo na jednej konkrétnej stavbe. Žalovaný nevykonával žiadnu sústavnú činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv na nejakom vymedzenom území. Z tohto vyplynulo, že nebolo možné zmluvne dojednať povinnosť neuzavrieť s objektívne určiteľnými obchodnými partnermi zmluvný vzťah a tento stotožniť s činnosťou vykonávanou obchodným zástupcom na nejakom území. Postupom a výkladom okresného súdu bola popretá zmluvná sloboda. V danom prípade išlo o výslovné limitovanie súťažného konania už od momentu uzavretia zmluvy tak, aby bol pokrytý aj ten časový úsek, kedy zmluva ešte trvá. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že z okolností prípadu nevyplývalo, že by zmluvné strany chceli uzavrieť niečo také ako tzv. konkurenčná doložka podľa § 672a Obchodného zákonníka, keďže si boli vedomé toho, že neuzatvárajú zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalobca poukázal na to, že žalovaný námietku neplatnosti takéhoto dojednania nevzniesol ani v predzmluvných vzťahoch, ani počas trvania zmluvy. Žalobca poukázal na postup odvolacieho súdu, ktorý jednostranne narušil princíp autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch a bolo potrebné dať prioritu skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Pri výklade vôle žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07. Žalobca dal do pozornosti aj rozhodovaciu prax iných súdov, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. septembra 2015, zatiaľ neprávoplatný, pod číslom konania 14Cb/120/2015-49, v ktorom bola posudzovaná rovnaká zmluva a rovnaké zmluvné porušenie. Ak by sa aj jednalo o konkurenčnú doložku podľa § 672a Obchodného zákonníka, tak dojednanie zmluvných strán malo byť vyložené spôsobom, ktorý nezakladá neplatnosť, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. Pre nastolenie aj teoretickej situácie, že by sa napriek vôli zmluvných strán aj tak jednalo o konkurenčnú doložku podľa § 672a Obchodného zákonníka, mal okresný súd ponechať v platnosti dojednanie žalobcu so žalovaným a iba ho limitovať, ak by to vyžadovala ochrana žalovaného, keby boli obchodnými zástupcami. Takýto postup, a to obmedzenie konkurenčnej doložky pred jej neplatnosťou, predpokladá aj § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka. Čisto hypoteticky by potom konkurenčná doložka medzi stranami sporu bola platná v rozsahu upravenom zákonom, a na to, čo by išlo nad rámec zákonnej úpravy, by sa neprihliadalo. V danom prípade by teda nebolo 36 mesiacov od podpísania zmluvy o dielo, ale iba zákonných 24 mesiacov po skončení, t.j. s rozdielnymi začiatkami plynutia lehoty. Žalobca zdôraznil, že zmluvná pokuta bola medzi sporovými stranami slobodne dohodnutá. Zabezpečovala povinnosť žalovaného zotrvať počas trvania zmluvy a dokončiť zhotovenie diela, ktoré sa zaviazal, ako aj nevstúpiť do súťaže so žalobcom počas trvania zmluvy. Účelom zmluvnej pokuty bola ochrana nehmotných zložiek podnikania a oprávnených záujmov žalobcu a preventívne zabránenie vzniku ujmy z konania druhého zmluvného partnera, t.j. ochrana know-how a nadobudnutých obchodných kontaktov žalobcu pri získavaní stavebných zákaziek na náročných trhoch v zahraničí, ktoré neseriózni podnikatelia využívajú vo svoj prospech tak ako žalovaný. Žalovaný po obdržaní informácií, ktoré v Nemecku získal len vďaka žalobcovi, obišiel žalobcu a začal pracovať priamo pre jeho obchodného partnera. Žalobca tým stratil miesto na trhu, z ktorého bol vytlačený osobou, ktorú naň sám pôvodne umiestnil. Všeobecná zásada pacta sunt servanda bola posilnená v obchodných vzťahoch aj tým, že podnikateľ musí znášať adekvátne následky za svoje konanie a nemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti. Nebolo možné privilegovať jedného z podnikateľov a zvýhodňovať tak dlžníka na úkor veriteľa. Každý podnikateľ musí niesť podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať, že záväzok prevzal v tiesni alebo za nevýhodných podmienok. Úlohou práva nie je chrániť tých, ktorí sa o svoje práva ostražito nestarajú. Okresný súd opomenul obchodnú morálku pri nekalom konaní žalovaného, ktorý porušil svoj záväzok a obracia naruby zásadu poctivého obchodného styku. Okresný súd pochybil pri aplikácii práva a napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto rozhodnutí okresného súdu absentuje polemika s právnou argumentáciou žalobcu, ktorú uviedol vo svojich podaniach a na pojednávaní. Okresný súd pracoval výlučne len s verziou žalovaného o konkurenčnej doložke. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 220 ods. 2 CSP. Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za rozhodnutie nepredvídavé a prekvapivé, rozhodnutie, ktoré neobsahuje relevantné odpovede na závažné právne argumenty, na ktoré odpoveď nevyplýva priamo z textu právneho predpisu, ktoré boli vznášané zo strany žalobcu. Okresný súd odchýlnym postupom vyhodnotil zmluvnú pokutu tak, že údajne zabezpečuje tzv. konkurenčnú doložku, hoci zmluvná pokuta zabezpečovala konkrétnu povinnosť žalovaného. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.01.2017. Poukázal na to, že so žalovaným boli uzavreté dve zmluvy o dielo s EUROTIMOM GmbH, s.r.o. a so spoločnosťou RIS GmbH, s.r.o.. Žalovaný poukázal na konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 8Cb/3/2014, v ktorej veci bola žaloba zamietnutá. V odvolacom konaní bola vec prejednaná pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/196/2015. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Obdo/17/2016 zo dňa 30.09.2016 dovolanie odmietol z dôvodu, že sa stotožnil so závermi súdov oboch stupňov v tom, že „konkurenčná“ doložka neobsahovala podstatné náležitosti vymedzené v § 672a Obchodného zákonníka a zmluvná pokuta bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný, upravený neplatnou konkurenčnou doložkou a i napriek tomuto konaniu opätovne žalobca podal odvolanie. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, či v predmetnom prípade ide o tzv. „konkurenčnú“ doložku alebo nie, ako aj s dôsledkami jej neplatnosti a tiež aj zmluvnú pokutu, ktorá bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaného, ktorý bol posúdený ako neplatný v dôsledku neplatnej konkurenčnej doložky a správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Na základe tejto situácie preto žalovaný žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania. 11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý zaslal podaním zo dňa 06.03.2017 vyjadrenie. Žalobca poukázal na to, že okresný súd poskytol ochranu tomu, kto porušil zmluvnú povinnosť a v rozpore s autonómiou vôle zmluvných strán zneplatnil dojednanie o zmluvnej pokute. Uvedené je potvrdením toho, že okresný súd dostatočne nevníma realitu podnikania, ktoré je zdeformované neserióznymi podnikateľmi, akými je aj žalovaný. Odvolanie je preto nástrojom domáhania sa spravodlivosti, ak sa uskutočnil neakceptovateľný a neudržateľný stav rigídneho formalizmu razeného okresným súdom. Je potrebné, aby si Krajský súd v Žiline neuľahčil prácu, ale aby sa zaoberal vecou v zmysle konkrétnej argumentácie predloženej žalobcom. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu neobsahuje žiadne tvrdenia, a preto v prípade úspechu by mu nemala byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie, pretože nejde o účelný úkon právnej služby. 12. Postupom okresného súdu vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.03.2017 bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu podaním okresného súdu zo dňa 15. marca 2017 (č.l. 166 spisu), ku ktorému zaslal vyjadrenie právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 21.03.2017 (č.l. 167 - 169 spisu). V tomto podaní opätovne zdôraznil žalovaný to, že prebehlo už konanie pred Najvyšším súdom SR, pred ktorým konaním bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 4 Obdo 17/2016 zo dňa 30.09.2016 v obdobnej veci, kedy dovolanie žalobcu EUROTIM GmbH, s.r.o. bolo odmietnuté. I napriek vyhodnoteniu konkurenčnej doložky v inom konaní opätovne žalobca uplatňuje nároky, ktorý postup žalovaný považuje za rozporný s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovaného je dostatočne preukázané, že žalobca ako tvorca zmluvy o dielo sám spôsobil väzbu zmluvnej pokuty na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku, a preto jeho právna argumentácia je v ostrom kontraste so súdnymi rozhodnutiami. Argumentáciu žalobcu je preto potrebné vyhodnotiť tak, že nemá oporu ani v zákone, ani v zmluve o dielo a ani s legitímnou snahou žalovaného domôcť sa čo najskôr právoplatného súdneho rozhodnutia, keď žalobca neúmerne úmyselne spôsobuje odďaľovanie konečného rozhodnutia vo veci. Žalovaný zdôraznil, že je to práve žalobca, ktorý využíva metódu obsahovo totožných vyjadrení argumentačne a právne v úplnom rozpore so závermi súdov všetkých stupňov v záujme oddialenia nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci, preto žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania. 13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 3. apríla 2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.03.2017 bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/75/2017-174 zo dňa 17.8.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 10.10.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 16. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka, že okresný súd pri posudzovaní Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, ktorá bola uzavretá dňa 29.01.2013 prísnym formálnym spôsobom urobil výklad tejto zmluvy, konkrétne článku 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo, keď vyhodnotil toto dojednanie ako neplatnú konkurenčnú doložku cez ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie nemalo byť použité, pretože okresný súd chybne subsumoval zistený skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva, a to pod ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka a výkladom zmluvy, dojednania článku 9. bodu 9.1. konkurenčnej doložky, ktorá sa stala súčasťou zmluvy o dielo, poprel princíp autonómie vôle v súkromnoprávnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže len jednostranným prístupom akceptoval argumentáciu žalovaného a neaplikoval základný princíp v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorý je kladený s dôrazom na výklad vôle spôsobom, ktorý nezakladá neplatnosť uzavretej zmluvy, čo má prednosť pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom žalobcu primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Základom rozhodnutia zo strany krajského súdu je konštatovanie, že okresný súd správne postupoval, pokiaľ v súvislosti s uplatneným žalobným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 10.000 Eur sa zaoberal k tomuto uplatnenému nároku rozhodným článkom 9 bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo dňa 29.01.2013 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom (ďalej len „zmluva o dielo“), ak sám žalobca v podanej žalobe zo dňa 04.02.2014 poukázal na tento rozhodný článok 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo, od ktorého konkrétneho bodu odvodzoval svoj nárok. Súčasne správne okresný súd uviedol, že pri takto uplatnenom nároku zobral do úvahy rozsah dôkaznej povinnosti sporových strán. V podstate tak okresný súd a z titulu podaného odvolania žalobcom aj krajský súd ako odvolací súd nemohli vyhodnotiť žalobný nárok bez toho, aby sa hodnotil článok 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, obsahové znenie tohto bodu, keď bolo koncipované v zmluve o dielo ako konkurenčná doložka. Práve v bode 9.1. článku 9. zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaväzuje, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzavreli zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky je zhotoviteľ (žalovaný) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Eur. Ak na základe tohto obsahového dojednania žalobca uplatnil nárok, na ktoré dojednanie poukázal v samotnej žalobe zo dňa 04.02.2014, tak potom bolo nevyhnutné, aby sa nárok v spojení s konkrétnym článkom zmluvy o dielo podrobil posudzovaniu a skúmaniu, pokiaľ sa voči tomuto nároku žalovaný bránil. 17. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že okresný súd chybne subsumoval zistený skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva, a to ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka, sa zo strany odvolacieho súdu uvádza, že takéto podradenie zisteného skutkového stavu pod nesprávnu právnu normu hmotného práva v danej sporovej veci nenastalo. Krajský súd uvádza, že nie je vylúčené, aby hmotnoprávny inštitút konkurenčnej doložky bol dohodnutý aj pri inom zmluvnom type, v danom prípade to bola uzavretá zmluva o dielo. Ak však k tomu dôjde, tak kritéria tohto inštitútu vyjadrené pri zmluvnom type v obchodnom zastúpení podľa ustanovenia § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, sú aplikovateľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type, t.j. pri zmluve o dielo, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Ak sa vychádza z tohto právneho záveru vyjadreného krajským súdom, tak pokiaľ okresný súd hmotnoprávny inštitút konkurenčnej doložky v uzavretej zmluve o dielo podrobil kritériám konkurenčnej doložky zadefinovanej pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení, jeho postup bol správny. Okresný súd práve cez aplikáciu týchto kritérií hmotnoprávneho inštitútu konkurenčnej doložky vyjadrenej pri zmluve o obchodnom zastúpení podľa ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka dospel k vecne správnemu záveru, že článok 9. bod 9.1. uzavretej zmluvy o dielo cez konkurenčnú doložku, nie je platným dojednaním práve pre absenciu podstatných kritérií tohto hmotnoprávneho inštitútu vyplývajúcich z ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka, resp. tie kritériá, ktoré boli dohodnuté v článku 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo, neboli v súlade s podstatnými kritériami zadefinovanými v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka, nevyhnutnými ku konštatovaniu platného dojednania konkurenčnej doložky so zákonom vyžadovanými podstatnými náležitosťami. Okresný súd vecne správne aj po skutkovej stránke uzavrel, že nebol predložený listinný dôkaz, zmluva alebo iný doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný s konkrétnym obchodným partnerom, ktorý bol zároveň obchodným partnerom žalobcu alebo s investorom uzavrel zmluvu, hoci tak nesmel urobiť, t.j. na tvrdenia žalobcu o takomto konaní žalovaného neboli predložené dôkazy, čo bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu, pokiaľ tvrdil, že takéto konanie žalovaný uskutočnil. 18. Okresný súd vecne správne postupoval, ak vyvodil záver, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak táto bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný z titulu neplatnej konkurenčnej doložky. Je nepochybné, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak zmluvná pokuta mala zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti a táto podľa výsledkov dokazovania nebola platným spôsobom dohodnutá vzhľadom na neplatnosť vymedzenej povinnosti žalovaným cez konkurenčnú doložku, tak potom nemohol byť žalobca v súdnom spore o zaplatenie zmluvnej pokuty úspešný. Ak na základe výsledkov dokazovania a posúdenia obsahu zmluvy o dielo bolo skonštatované, že vyjadrená povinnosť v konkurenčnej doložke mala väzbu na zmluvnú pokutu a táto bola vyhodnotená ako neplatná, tak potom bolo namieste, ak okresný súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Okresný súd v odseku 24. svojho odôvodnenia správne uzavrel, že v danom prípade bola konkurenčná doložka dojednaná neplatne, preto z nej nemohol vzniknúť záväzok žalovaného, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k jeho porušeniu alebo nesplneniu, a tým ani k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta preto nebola dohodnutá na platný záväzok, ak vyplýval tento záväzok z neplatnej konkurenčnej doložky. Zmluvnými stranami vyjadrená zmluvná pokuta mala väzbu na konkurenčnú doložku a v nej obsiahnutý záväzok, povinnosť žalovaného, ktorá ak je neplatnou, tak potom žalobca nemohol mať ani dôvodný nárok na zmluvnú pokutu. Nie je na mieste argumentácia žalobcu ako odvolateľa v tom, že okresný súd pri posudzovaní uzavretej zmluvy o dielo, a to konkrétne článku 9. bodu 9.1. k tejto zmluve pristupoval len jednostranne, keď zohľadnil len argumentáciu žalovaného, pretože okresný súd vyhodnocoval tak argumenty žalovaného, ako aj argumenty žalobcu, nepochybne s dôrazom na to, že nositeľom dôkaznej povinnosti v súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu bol žalobca. Ak žalobca v súvislosti s uplatneným žalobným nárokom kládol dôraz na zmluvnú pokutu a zmluvnú povinnosť, tak bol povinný preukázať, že platným spôsobom bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá mala väzbu na platne kreovanú zmluvnú povinnosť, ktorá bola žalovaným porušená. K splneniu dôkaznej povinnosti v tomto podstatnom smere zo strany žalobcu nedošlo. Je namieste zvýrazniť, že pokiaľ sa sporová strana obráti so svojim nárokom na súd a vo vyvolanom súdnom spore žalovaná strana uplatňuje prostriedky procesnej obrany, tak súd je potom povinný vyhodnocovať žalobou uplatnený nárok z titulu namietanej jeho neplatnosti žalovaným. 19. Argumentácia žalobcu ako odvolateľa v tom, že súd dostatočne nevníma realitu podnikania, ako aj argumentácia žalobcu v tom, aby si Krajský súd v Žiline neuľahčil prácu a neuspokojil sa s rozhodnutiami iných súdov, ale aby sa zaoberal vecou v zmysle konkrétnej argumentácie predloženej žalobcom, sa zo strany krajského súdu uvádza, že nemá profesionálny ani vecnoprávny základ. Právny zástupca žalobcu ako advokát je vybavený odbornosťou, a preto po právnej stránke si musí byť vedomý, že vo vyvolanom súdnom spore sa posudzujú, skúmajú žalované nároky za dôkaznej povinnosti sporových strán, pričom výsledkom takéhoto súdneho konania je prirodzene aj možný neúspech žalobcu, ak sa nepreukáže jeho nárok alebo, ak sa z titulu obrany žalovaného posúdi žaloba žalobcu tak, že nárok žalobcu nemá skutkový ani právny základ, čo nastalo aj v danej sporovej právnej veci. Krajský súd k úplnosti poukazuje na to, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže táto bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný. Žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že dojednanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním o zmluvnej pokute, keďže táto sa podľa výsledkov dokazovania uzavretej zmluvy o dielo vzťahovala ku konkurenčnej doložke, ktorá bola správne vyhodnotená ako neplatne dohodnutá. Výsledky dokazovania preukázali len to, že zmluvná pokuta mala väzbu na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku. Opak žalobca v konaní nepreukázal. Krajský súd poukazuje na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v Zápisnici o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 30. apríla 2014 (č.l. 44 spisu), z ktorých vyjadrení vyplýva, že dojednanie článku 9. bodu 9.1 uzavretej zmluvy o dielo ako zmluvná pokuta mala chrániť žalobcu, ako aj, že toto dojednanie plní funkciu ochrany obchodných kontaktov žalobcu, know-how. Z vyjadrenia žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, z vyjadrenia žalovaného opätovne prostredníctvom jeho právneho zástupcu, vyplynulo, že zmluvná pokuta mala väzbu na konkurenčnú doložku a obsahovo z nej vyplývajúcu povinnosť - záväzok žalovaného. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že článok 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním o zmluvnej pokute, tak potom nemohol byť úspešný so svojim nárokom na jej zaplatenie. 20. Výsledky vykonaného dokazovania, t.j. zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie okresným súdom, bolo vecne správne, preto sa nemožno stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že spôsobom výkladu konkrétneho ustanovenia článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, by sa poprel princíp zvýrazňovaný v podanom odvolaní zo strany žalobcu, a to, že by sa poprela autonómne prejavená vôľa žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán v súkromnoprávnom vzťahu založenom zmluvou o dielo. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že pri právnom posúdení a vyhodnotení sa poprel základný princíp v tom, že dojednania zmluvných strán mali byť vyložené spôsobom, ktorý nezakladá neplatnosť a nie vyložené spôsobom, ktorý založil neplatnosť. Je to práve súd, ktorý v prípade vyvolaného súdneho sporu a rozpornosti vzniknutej medzi zmluvnými stranami ako sporovými stranami je povolaný k posudzovaniu jednotlivých ustanovení zmluvných dojednaní, aby zo strany súdu bola daná odpoveď na túto rozpornosť, a tým aj posúdenie dotknutého zmluvného článku, čo bolo povinnosťou súdu aj v danom vyvolanom súdnom spore pri popieraní nároku žalobcu, ktorý mal základ v článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, vyhodnotiť práve platnosť, resp. neplatnosť tohto článku zmluvy o dielo. K takémuto postupu zo strany krajského súdu v spojení aj s postupom okresného súdu došlo, tak nemožno akceptovať ako relevantný odvolací dôvod žalobcu o popretí princípu autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch a ani popretie princípu výkladu zmluvy spôsobom, ktorý nezakladá jej neplatnosť pred takým výkladom, ktorý by založil jej neplatnosť. Nebol relevantný odvolací dôvod ani o formalistickom prístupe k danej sporovej veci a ani nedošlo k nepredvídaným a prekvapivým výsledkom súdneho konania, záverom, keď v obdobnej právnej veci už prebehlo konanie pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 8Cb/3/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/196/2015 z 18. novembra 2015, v ktorej obdobnej sporovej právnej veci bol prezentovaný právny názor vo vzťahu posudzovania konkurenčnej doložky, ktorá je obsiahnutá v právnom úkone uzavretej zmluvy o dielo. K úplnosti sa dodáva, že ak účastníci súkromnoprávneho vzťahu založeného zmluvou vyvolajú súdny spor, tak zákonite v rámci takto vyvolaného súdneho sporu podrobia prieskumu, posudzovaniu súdom ich súkromnoprávny vzťah, výsledok ktorého posudzovania nemožno kvalifikovať tak, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní, ako zásah, resp. narušenie princípu autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, ak sa určité zmluvné dojednanie z tohto súkromnoprávneho vzťahu posúdi v tom zmysle, že pre neplatnosť nemôže z neho vyplývať oprávnený nárok a následne tým ani nemôže byť priznaný v rámci vyvolaného súdneho sporu. 21. Krajský súd zvýrazňuje, že nemôže sa v tejto veci jednať o prekvapivosť súdneho konania a rozhodovania v zmysle prijatých právnych záverov, keďže v danej sporovej právnej veci bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/11/2014-47 zo dňa 30. apríla 2014 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/275/2014-68 zo dňa 28.01.2015, v ktorom boli vyslovené právne názory krajským súdom. To, že nie je možné v danej sporovej právnej veci argumentovať prekvapivosťou výsledku súdneho rozhodnutia vyplýva aj z výsledku dovolacieho konania, a to uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 17/2016 zo dňa 30. septembra 2016, kedy dovolanie žalobcu EUROTIM GmbH, s.r.o., so sídlom Zlatovská 27, Trenčín, IČO: 36 343 811, proti žalovanému: Milan Zboroň, nar. 14.03.1975, bytom Bysterecká 2065/21, Dolný Kubín - Veľký Bysterec, bolo odmietnuté, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/196/2015-172 z 18. novembra 2015. Práve podľa tohto výsledku dovolacieho konania, a to uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 17/2016 zo dňa 30. septembra 2016, sa nemožno stotožniť ani s odvolacím dôvodom žalobcu o nesprávnom právnom posúdení danej sporovej právnej veci, keď žalobca namietal, že bol chybne subsumovaný zistený skutkový stav pod nesprávnu normu hmotného práva za použitia ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo, ktorá je rozdielnym právnym úkonom od zmluvy o obchodnom zastúpení, kedy podľa názoru žalobcu ako odvolateľa nebolo možné po právnej stránke na uzavretú zmluvu o dielo, konkrétne článok 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo aplikovať ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka vlastné pre zmluvu o obchodnom zastúpení za právneho stavu, ak Najvyšší súd SR ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 4 Obdo 17/2016 zo dňa 30. septembra 2016 v obdobnej sporovej právnej veci vyslovil, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré vzniesol žalobca a ktoré sa týkali skutočností, že okresný súd mal zmluvnú pokutu posudzovať podľa predpokladov odlišného hmotnoprávneho inštitútu. Ďalej z tohto uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 17/2016 zo dňa 30. septembra 2016 vyplýva, že krajský súd zdôvodnil, z akého dôvodu považuje rozsudok okresného súdu za správny, neprekračujúci jeho právny názor uvedený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ozrejmil posudzovanie článku 9. bodu 9.1. predmetnej zmluvy o dielo ako konkurenčnej doložky a zároveň ako zmluvnej pokuty, a taktiež možnosť podrobiť hmotnoprávny inštitút konkurenčnej doložky kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení. Ďalej sa Najvyšším súdom SR poukazuje na to, že krajský súd napokon skonštatoval, že skutočnosť, že zmluvná pokuta mala väzbu na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku vyplývala zo samotných výsledkov dokazovania a opak žalobca v konaní nepreukázal. Najvyšší súd SR v tejto inej obdobnej sporovej právnej veci, keď sa posudzoval rovnako článok 9. bod 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, označeného článku ako konkurenčnej doložky, uviedol, že odvolací súd dal odpovede na všetky kľúčové otázky a pokiaľ sa žalobca ako dovolateľ so závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí nestotožňuje, nie je to možné stotožňovať s odňatím možnosti konať pred súdom. 22. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že súdne rozhodnutie, a to rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalobcu, nie je prekvapivým súdnym rozhodnutím, keďže už v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/275/2014 zo dňa 28.01.2015 bola uvedená právna rovina tejto sporovej právnej veci. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu netrpí ani formalizmom, keďže závery obsiahnuté v rozhodnutí okresného súdu mali základ v zhodnotení podstatných a rozhodných skutočností zrozumiteľne vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, a to tak po skutkovej, ako aj právnej stránke. Krajský súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1 VCdo 2/2017 zo dňa 19. apríla 2017, z ktorého vyplýva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 23. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov súdneho konania potvrdený ako v týchto výrokoch I., II. vecne správne rozhodnutie za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhrňujúcim záverom a zhodnoteniam krajským súdom, nebol zistený dôvod pre zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ani na prípadnú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, preto došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu krajským súdom za dôslednej aplikácie ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami, ktoré uviedol žalobca v podanom odvolaní. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania je zrejmé, že úspešnou sporovou stranou bol žalovaný, preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Krajský súd k námietke žalobcu v odvolacom konaní o neúčelnom úkone právnej služby, ktorým neúčelným úkonom má byť vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, uvádza, že odvolací súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie. Pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania to bude súd prvej inštancie, ktorý sa bude zaoberať odôvodnenosťou a účelnosťou trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.