Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/345/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203944 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415203944.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. K. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré mesto, ul. Radlinského č. 51, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: Ing. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., ul. E. U. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom K. K., M. R.. XX, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/218/2015-292 zo dňa 20. júla 2017, a to do výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým stranám sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva, p o t v r d z u j e . Vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. 4C/218/2015-292 zo dňa 20.07.2017 konanie zastavil (výrok I.). Stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní sa žalobkyňa domáhala určenia, že označené nehnuteľnosti ako aj obchodné podiely O. C. v obchodných spoločnostiach LPL invest, s.r.o., FAPA Invest, s.r.o., P.A. INESTMENT, s.r.o. a PA stavby, s.r.o. sú vylúčené z exekúcie vedenej pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7Er/60/2015 pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom pod sp. zn. EX 178/14. Konanie bolo uznesením č. k. 4C/218/2015-284 zo dňa 13.12.2016 prerušené podľa § 163 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2017. Nakoľko žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní najneskôr do 11.07.2017, a to v zmysle ust. § 163 ods. 2 C. s. p. ku dňu vydania tohto uznesenia súd konštatoval, že 6 mesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula márne. Z toho dôvodu súd postupujúc podľa § 163 ods. 2 C. s. p. rozhodol o zastavení konania. Keďže rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd postupujúc podľa § 262 ods. 1 C. s. p. súčasne so zastavením rozhodol o trovách zastaveného konania. V prípade zastavenia konania je na rozhodnutie o trovách potrebné aplikovať ust. § 256 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom spore, podľa názoru súdu, zastavenie konania procesne zavinili obe strany, keď žiadna z nich nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Z tohto dôvodu tak súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej z nich. 2. Proti tomuto uzneseniu, a to do výroku o trovách konania, podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorá navrhla v napadnutej časti uznesenie zmeniť tak, že jej prizná náhradu trov konania vo výške 100 %. Považovala rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V odvolaní uviedla, že podávala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie z toho dôvodu, že súdny exekútor vykonával exekúciu tým spôsobom, že postihovala veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej manžela, pričom vykonávaný exekučný titul vznikol pred uzavretím manželstva. Konanie bolo prerušené na základe návrhu oboch strán sporu z dôvodu vyčkania na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 7Er/60/2015, ktorý predniesli na pojednávaní dňa 13.12.2016. Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením sp. zn. 1CoE/125/2016 zo dňa 29.11.2016 tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. 7Er/60/2015-1120 z 26.05.2016. Toto uznesenie bolo doručené Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 22.12.2016, jej dňa 02.01.2017. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že bol zrušený vykonávaný exekučný titul. Povinný v exekučnom konaní (jej manžel) počas celého priebehu exekučného konania tvrdil, že exekučný titul nie je právoplatný a bol vydaný v rozpore so zákonom. O tejto skutočnosti bol informovaný oprávnený (žalovaný v tomto konaní), ktorý na podanie povinného (manžela žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu) písomne reagoval, čo vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7Er/60/2015. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Co/40/2016 zo dňa 12.04.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02.11.2010 (exekučný titul). Vyplýva to z obsahu spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/19/2010. Teda v čase konania pojednávania v predmetnej veci dňa 13.12.2016 mal žalovaný vedomosť o zrušení exekučného titulu slúžiaceho ako základ exekúcie a čakanie na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci zastavenia exekúcie bolo z jeho strany len formálne. Konanie o vylúčenie veci z exekúcie začalo v čase, keď bol vykonávaný exekučný titul formálne právoplatný a na jeho základe sa viedla exekúcia, žaloba bola teda podaná dôvodne. Zastavenie exekučného konania spôsobil výlučne oprávnený (v tomto konaní žalovaný), ktorý sa domáhal exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nikdy nenadobudol skutočnú právoplatnosť a bol naviac následne odvolacím súdom zrušený. Vzhľadom na právoplatné skončenie exekučného konania v priebehu lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní ona nemala dôvod navrhnúť pokračovanie v konaní. Žalovaný však takýto dôvod mal, pretože žaloba o vylúčenie veci z exekúcie by voči nemu musela byť s poukazom na vyššie uvedené zamietnutá a mal by v konaní plný úspech. Je zrejmé, že práve žalovaný svojou nečinnosťou procesne zavinil zastavenie konania. V konečnom dôsledku oprávnený (žalovaný) mohol vziať späť svoj súhlas s exekúciou predajom sporných nehnuteľností, čím by odpadol predmet sporu o vylúčenie veci z exekúcie a žalovaný by v tomto konaní mal plný úspech. 3. Žalovaný na odvolanie žalobkyne písomne nereagoval. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov: 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/218/2015-284 zo dňa 13.12.2016, právoplatným dňa 10.01.2017 prerušil konanie v zmysle ust. § 163 ods. 1 C. s. p., nakoľko na pojednávaní dňa 13.12.2016 strany zhodne navrhli prerušiť konanie z dôvodu, že považovali za vhodné vyčkať na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/60/2015. Nakoľko žiadna zo strán sporu v zmysle § 163 ods. 2 C. s. p. nepodala návrh na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie napadnutým uznesením zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Poukázal na ust. § 256 ods. 1 C. s. p. s tým, že v danom prípade zastavenie konania zavinili procesne obe strany, keď žiadna z nich nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Voči tomuto rozhodnutiu súdu o trovách konania podala odvolania žalobkyňa, ktorá žiadala zmeniť rozhodnutie v napadnutej časti a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ (žalobkyňa), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie a v podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C. s. p.) V ust. § 256 ods. 1 C. s. p. sa rieši otázka náhrady trov konania pri zastavení konania. Podľa ust. § 256 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tom, že zavinenie na zastavení konania spočíva na oboch stranách sporu rovnako, pretože ani jedna zo strán sporu nepodala po prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní v určenej lehote a preto súd nemal inú možnosť, ako konanie zastaviť. 11. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalobkyne, že nemala dôvod navrhnúť pokračovanie v konaní potom ako bola exekúcia vo vzťahu ktorej sa domáhala vylúčenia vecí z exekúcie zastavená z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený a naopak dôvod k tomu mal žalovaný, odvolací súd poukazuje na to, že toto právo prináležalo obom stranám nakoľko súd v zmysle ust. § 163 ods. 2 C. s. p. pokračuje v konaní na návrh ktorejkoľvek strany. Vzhľadom na uvedené boli pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúce len dôvody zastavenia konania. Naviac možno dodať, že žalobkyni nič nebránilo vziať žalobu späť a vzhľadom na ňou uvádzané okolnosti prípadu si uplatňovať náhradu trov konania. Žalobkyňa tak v odvolaní neuviedla relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech priznania jej náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd považoval preto odvolanie žalobkyne za nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 12. Vo výroku o zastavení konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).