Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411204164 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5411204164.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, zastúpeného zástupcom ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému v 1/ rade: Y.F., spol. s r.o., so sídlom Slnečná 2286/9, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 640 087, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Romanom Kobellom, advokátom, so sídlom W. XXXX, XXX XX A. J., a žalovanému v 2/ rade: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXXX/XX, XXX XX A. J., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom W. XXXX, XXX XX A. J., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43.293,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10. februára 2016 v odvolaním napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 43.293,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 43.293,92 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, a to na bankový účet žalobcu vedený vo C. a.s., č.ú.: SK XX XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43.293,92 Eur spolu s príslušenstvom, výrokom II. žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol a výrokom III. vyhradil rozhodnutie o trovách konania rozhodnutiu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal žalovaného v 1/ rade zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43.293,92 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe rozsudku Krajského súdu Žilina vo veci sp. zn. 6Co/163/2010 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v 1/ rade sumu 48.429,92 Eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 09.02.2011 vykonal úhradu sumy 43.293,92 Eur na účet JUDr. Evy Krchňavej, vtedajšej právnej zástupkyne žalovaného v 1/ rade. Dňa 20.12.2010 bolo JUDr. Krchňavej žalovaným v 1/ rade odvolané plnomocenstvo na zastupovanie, pričom odvolanie plnomocenstva jej bolo doručené dňa 14.02.2011. Na základe písomnej výzvy JUDr. Jozefa Poláka ako nového právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade JUDr. Krchňavá dňa 20.02.2011 previedla sumu 43.293,92 Eur na bankový účet JUDr. Jozefa Poláka. Žalovaný v 1/ rade dňa 02.02.2011 v zastúpení JUDr. Jozefom Polákom podal na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 48.429,92 Eur v zmysle uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline. Exekútor v exekučnom konaní odpísal dňa 7.5.2011 z bankového účtu žalobcu finančné prostriedky vo výške 61.674,94 Eur. Žalobca dňa 12.09.2011 žalovaného v 1/ rade písomne vyzval na úhradu bezdôvodného obohatenia, pričom táto výzva bola doručená tiež právnemu zástupcovi žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade žiadané finančné prostriedky nevrátil. 2. Okresný súd sa s prihliadnutím na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ") zaoberal plynutím premlčacích lehôt vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Začiatok premlčacej lehoty je podľa okresného súdu určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, teda k splneniu všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v desaťročnej premlčacej dobe, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, pričom úmysel či už priamy alebo nepriamy musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba nezačne plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. 3. V prejednávanom prípade dospel okresný súd k záveru, že došlo k úmyselnému získaniu bezdôvodného obohatenia na strane K. N., nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 1/ rade a K. N. bola uzatvorená dňa 26.01.2011, dňom 31.01.2011 K. N. splnomocnila JUDr. Jozefa Poláka na zastupovanie vo veci uplatnenia nárokov voči dlžníkovi Mesto Dolný Kubín, ktorý nárok nadobudla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 od spoločnosti Y.F., spol. s r.o. a toto splnomocnenie sa vzťahovalo aj na prevzatie akýchkoľvek splatných častí pohľadávky na účet zástupcu. Žalovaný v 1/ rade dňa 26.01.2011 splnomocnil JUDr. Jozefa Poláka na zastupovanie pri vymáhaní sumy 48.429,92 Eur od dlžníka Mesto Dolný Kubín, vrátane prevzatia vymáhanej sumy na účet zástupcu. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že postupca - žalovaný v 1/ rade bude vymáhať pohľadávku vrátane jej príslušenstva naďalej vo svojom mene a na účet postupníka - K. N. a že zmluvné strany nebudú uskutočňovať oznámenia tretím stranám ani dlžníkovi podľa ust. § 526 OZ. V zmysle tohto ustanovenia možno pohľadávku postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, a preto zákon ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť oznámiť dlžníkovi, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník o postúpení pohľadávky upovedomený. Podľa okresného súdu preto majiteľom pohľadávky voči žalobcovi bola od 26.1.2011 K. N. a predmetnú pohľadávku mal na jej účet a vo svojom mene v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky vymáhať postupca - žalovaný v 1/ rade. Právnym zástupcom žalovaného v 1/ rade aj K. N. bola rovnaká osoba a z oboch splnomocnení na zastupovanie je zrejmé, že splnomocniteľ udelil splnomocnenie aj na preberanie plnenia na účet právneho zástupcu. Podľa okresného súdu preto K. N. prostredníctvom právneho zástupcu obdržala dve plnenia - prvé dňa 20.02.2011, kedy JUDr. Krchňavá previedla sumu 43.293,92 Eur na účet právneho zástupcu K. N. a zároveň právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade, a druhé plnenie dňa 26.05.2011, kedy podľa potvrdenia súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ (č.l. 148 spisu) poukázal na účet právneho zástupcu oprávneného - žalovaného v 1/ rade sumu 49.722,86 Eur. Napriek tomu, že dňa 20.02.2011 došlo zo strany JUDr. Krchňavej k poukázaniu dlhovanej sumy na účet právneho zástupcu vtedy už K. N., nedošlo zo strany K. N. a jej právneho zástupcu k návrhu na zastavenie exekúcie a naopak, exekúcia bola vedená napriek vyplateniu pohľadávky, čo okresný súd posúdil ako úmyselné konanie v snahe prevziať dvojité plnenie a na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatiť. Podľa okresného súdu je úmysel preukázaný aj dohodou o neoznamovaní postúpenia pohľadávky dlžníkovi, ktorý sa o existencii zmluvy o postúpení pohľadávky prvýkrát dozvedel dňa 14.03.2013 na súdnom pojednávaní (poznámka krajského súdu: správne malo byť uvedené 14.05.2013). Podľa okresného súdu preto začiatok plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 veta druhá OZ nastal deň nasledujúci po pripísaní druhej platby (vymoženej súdnym exekútorom dňa 26.05.2011 a poukázanej na účet právneho zástupcu K. N. a žalovaného v 1/ rade), teda dňa 27.05.2011, a preto nárok žalobcu premlčaný nie je. 4. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade okresný súd uzavrel, že tento nie je pasívne legitimovaný, pretože nikdy neprevzal sumu, ktorá je predmetom konania, a preto túto sumu nie je povinný vrátiť. Žalovaný v 1/ rade bol oprávnený vymáhať pohľadávku vrátane jej príslušenstva vo svojom mene a na účet postupníka - K. N., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. 5. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade konštatoval okresný súd, že podľa oznámenia z č.l. 187 zomrela K. N. dňa XX.XX.XXXX. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1D/130/2012 bola všeobecná hodnota dedičstva určená na sumu 105.385,81 Eur, pasíva sumou 1.085,59 Eur a čistá hodnota dedičstva sumou 104.300,22 Eur, pričom dedičstvo bolo potvrdené žalovanému v 2/ rade ku dňu smrti poručiteľky. K tomuto dňu existoval záväzok poručiteľky voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý záväzok prešiel jej smrťou na dediča - žalovaného v 2/ rade, ktorý bol výzvou žalobcu zo dňa 06.10.2014, ktorú výzvu prevzal dňa 17.10.2014, vyzvaný na zaplatenie pohľadávky ako dedič, avšak k plneniu z jeho strany nedošlo. 6. Vo vzťahu k námietkam právnych zástupcov žalovaného v 1/ a v 2/ rade ohľadne nemožnosti domáhania sa nároku tzv. eventuálnym petitom okresný súd uviedol, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku a ak by toto plnenie nebolo možné, tak návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu. Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Ak rozhoduje podľa primárneho - prvého petitu, o druhom petite už nerozhoduje (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/113/2010). Súd sa môže zaoberať a rozhodovať druhým petitom až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo/347/2009). 7. Ohľadom príslušenstva pohľadávky poukázal okresný súd na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba ECB platná od 10.09.2014 bola 0,05%, teda spolu vo výške 5,05% ročne. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v 2/ rade namietol vadu konania z dôvodu, že nebolo nijakým spôsobom rozhodnuté o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti uzneseniu okresného súdu č.k. 2Cb/16/2012-345 zo dňa 23. júna 2015, ktorým okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu a žalovaný v 2/ rade proti tomuto uzneseniu namietal, že doposiaľ nebol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín, v ktorom sa vykonalo rozsiahle dokazovanie, a pripustenie zmeny žaloby nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň namietal, že návrh na pripustenie zmeny žaloby je zmätočný a procesne neprípustný. Námietku vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu otázky možnosti žalobcu uplatňovať nárok na základe tzv. eventuálneho petitu, uplatnil žalovaný v 2/ rade tiež ako odvolaciu námietku voči napadnutému rozsudku okresného súdu. Podľa žalovaného v 2/ rade je podstatou eventuálneho petitu návrh na prisúdenie jedného nároku a iba v prípade, ak by toto plnenie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila), nastupuje návrh na peňažnú náhradu, a to od jedného a toho istého účastníka konania. Ak v takom prípade súd dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Ak rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia identickej sumy od dvoch rozdielnych účastníkov, nie je procesne prípustná, na čo okresný súd neprihliadal a priznal v konečnom dôsledku žalobcovi viac, než čoho sa domáhal a išiel tak nad návrh žalobcu. 9. Žalovaný v 2/ rade namietol neudržateľnosť a arbitrárnosť záveru okresného súdu, ktorý nevzhliadol dôvodnosť námietky premlčania. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, nemôže byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. Premlčacia doba pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je určená v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dĺžke dvoch rokov odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa pritom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). V zmysle ust. § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Aj v prípadoch, keď dôjde k zmene v osobe subjektu práva či povinnosti (napr. na základe nadobudnutia dedičstva, postúpením pohľadávky, prevzatím dlhu alebo pristúpením k záväzku), započítava sa právnemu nástupcovi tá časť premlčacej doby, ktorá už uplynula jeho právnemu predchodcovi. Žalobca mal vedomosť o tom, že pohľadávka žalovaného v 1/ rade bola postúpená na pani Mgr. K. N., a to už dňa 31.01.2011, kedy prílohou výzvy spoločnosti Y.F. spol. s r.o. bola aj plná moc udelená JUDr. Jozefovi Polákovi zo strany Mgr. K. N.. V tejto plnej moci bolo uvedené, že pohľadávku pani N. nadobudla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 od žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade doručil žalobcovi výzvu na úhradu pohľadávky, pričom prílohou tejto výzvy boli aj dve plnomocenstvá - jedno od žalovaného v 1/ rade a druhé od K. N.. Od momentu doručenia tejto výzvy tak mal žalobca vedomosť, že vlastníkom pohľadávky je K. N.. Žalobca napriek tomu sumu 43.293,92 Eur nezaslal na účet uvedený vo výzve, ale na účet JUDr. Krchňavej, o ktorej vedel, že v tom čase už žalovaného v rade 1/ nezastupuje. Mgr. K. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX a bezprostredne po tom bolo možné zisťovať okruh dedičov, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou a nie až rozhodnutím súdneho komisára. Žalobca tak mal možnosť zistiť osobu, ktorá by mohla byť žalovanou v konaní. Informácia o úmrtí Mgr. K. N. bola verejne dostupná na všetkých obvyklých miestach, na ktorých sa zverejňujú smútočné oznámenia v rámci Mesta Dolný Kubín. Zmena žaloby s návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného bola okresnému súdu doručená dňa 28.01.2015. Žalobca vo výzve na zaplatenie zo dňa 12.09.2011 kvalifikoval úhradu sumy 43.293,92 Eur ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Za bezdôvodné obohatenie pritom žalobca považuje prevod uskutočnený dňa 20.02.2011. Právo na vymáhanie bezdôvodného obohatenia je tak podľa žalovaného v 2/ rade premlčané, nakoľko bolo uplatnené po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Táto lehota začala plynúť dňa 21.02.2011 a uplynula dňa 21.02.2014, a preto návrh na zmenu žaloby proti žalovanému v 2/ rade, podaný 28.01.2015, bol podaný 341 dní po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Žalovaný v 2/ rade má za to, že žaloba bola proti nemu podaná neprávom, a preto namieta pasívnu legitimáciu, avšak z dôvodu hospodárnosti konania uplatňuje aj námietku premlčania. Ak došlo k platnému uplatneniu námietky premlčania, má to za následok, že súd nemôže premlčané právo priznať. 10. Žalovaný v 2/ rade tiež namietol, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo podľa jeho názoru napĺňa dôvod zrušenia tohto rozsudku podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda z dôvodu odňatia možnosti žalovanému v 2/ rade konať pred súdom. Žalovaný v 2/ rade tiež namietol skutočnosť, že nadobudol dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti vec prejedávajúceho sudcu, nakoľko konateľ žalovaného v 1/ rade JUDr. František Mariňák sa pred vyhlásením napadnutého rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade JUDr. Jozefovi Polákovi pochválil, že v rámci rokovaní so žalobcom mu zástupcovia Mesta Dolný Kubín povedali, že na súde majú dohodnuté, že žalovaného v l/ rade súd nezaviaže k žiadnej povinnosti, ale že zaviaže iba žalovaného v 2/ rade. Toto tvrdenie spôsobilo vznik odôvodnenej pochybnosti o nezaujatosti sudkyne, ktorá pochybnosť sa potvrdila v deň doručenia rozsudku, keď prvostupňový sud rozhodol presne tak, ako to uviedol JUDr. Mariňák pred pojednávaním. JUDr. Mariňák pritom v minulosti pôsobil ako prednosta Mestského úradu Dolný Kubín. K záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý, ale postačuje, ak možno mať so zreteľom na pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti. V zmysle ust. § 14 ods. 1 O.s.p. platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa takým aj objektívne javiť v očiach strán. V danom prípade sú zrejmé a preukázané pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. Žalovaný v 2/ rade potom žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať žalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania. 11. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2/ rade uviedol, že sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi okresného súdu stotožňuje a rozsudok považuje za správny a zákonný. Konateľ žalovaného v 1/ rade JUDr. František Mariňák rezolútne odmieta tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade, že sa pred vyhlásením rozsudku mal pochváliť, že mu zástupcovia Mesta Dolný Kubín povedali, že na súde majú dohodnuté, že žalovaného v 1/ rade nezaviaže k žiadnej povinnosti, ale že zaviaže iba žalovaného v 2/ rade. Konateľ žalovaného v 1/ rade považuje tieto tvrdenia za nepravdivé, úmyselne klamlivé a dehonestujúce jeho osobu. Konateľ žalovaného v 1/ rade sa po podaní žaloby nikdy nezúčastnil žiadneho rokovania so zástupcami Mesta Dolný Kubín a nikdy neposkytol právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade uvedenú informáciu. Právny zástupca žalovaného v 2/ rade ani nebol prítomný na vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný v 1/ rade tak mal za to, že vo veci rozhodoval nestranný a nezaujatý sudca. 12. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2/ rade označil za nepravdivé tvrdenie, že nebolo rozhodnuté o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti uzneseniu, ktorým okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu. O tomto odvolaní bolo rozhodnuté Krajským súdom v Žiline uznesením č.k. 13Cob/264/2015 zo dňa 04.09.2015, ktorým bolo odvolanie odmietnuté. Neobstojí ani námietka ohľadom vykonania dokazovania pred vstupom žalovaného v 2/ rade do konania. Výsledky vykonaného dokazovania môžu byť v plnej miere použité aj v konaní voči žalovanému v 2/ rade, čo je plne v súlade so zásadou hospodárnosti konania a so zásadou rýchlosti konania. Žalovaný v 2/ rade mal možnosť navrhovať vlastné dôkazy na podporu svojich tvrdení a vyjadrovať sa ku všetkým už vykonaným dôkazom. Vo vzťahu k námietke ohľadom formulácie eventuálneho petitu žalobca uviedol, že ani z rozhodnutí NS SR nevyplýva povinnosť formulácie eventuálneho petitu na zaviazanie určitého plnenia len od toho istého žalovaného. O.s.p. ani žiadny iný právny predpis neupravuje povinnosť určitého konkrétneho spôsobu formulácie petitu a ani nevypočítava ich druhy. Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. má byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Žalobca formulovaním petitu sledoval zámer, aby sa súd v prípade, ak je zistená a preukázaná neodôvodnenosť plnenia žalovaného v 1/ rade, zaoberal druhým petitom na zaviazanie k plneniu žalovaného v 2/ rade. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade podľa žalobcu úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku zatajovali a zahmlievali skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre zistenie pasívne vecne legitimovanej osoby, ktorá je povinná na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto bol žalobca nútený formulovať petit uvedeným spôsobom. Žalobca za nesprávne označil aj tvrdenie v podanom odvolaní, že okresný súd priznal žalobcovi viac, než čoho sa domáhal. Okresný súd rozhodol presne na základe petitu žalobcu a nakoľko nebolo dôvodné na vydanie bezdôvodného obohatenia zaviazať žalovaného v 1/ rade, keďže tento nebol pasívne vecne legitimovaný, bol vo vzťahu k tomuto žalovanému návrh zamietnutý a okresný súd na plnenie zaviazal žalovaného v 2/ rade. 13. Vo vzťahu k námietke premlčania a námietke žalovaného v 2/ rade, že žalobcovi bolo spolu s výzvou na zaplatenie zo dňa 31.01.2011 doručené tiež splnomocnenie K. N. pre JUDr. Jozefa Poláka, žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by predmetné plnonomocentvo bolo súčasťou doručenej výzvy. Túto skutočnosť žalovaní v 1/ a v 2/ rade do momentu skončenia dokazovania nenamietali a ničím nepreukázali. Zo znenia samotnej výzvy zo dňa 31.01.2011 je zrejmé, že subjektom oprávneným na prevzatie plnenia je žalovaný v 1/ rade a o žalovanom v 2/ rade nie je vo výzve ani jediná zmienka. Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ je pritom postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie dlžníkovi a dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Na to, aby žalobca ako dlžník bol povinný uhradiť svoj záväzok postupníkovi - žalovanému v 2/ rade, muselo by mu byť oznámené postúpenie pohľadávky alebo by postúpenie pohľadávky muselo byť preukázané. Žalobca sa tak o postúpení pohľadávky dozvedel až na pojednávaní konanom dňa 14.05.2013, kde právny zástupca žalovaného v 1/ rade predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 a až týmto dňom je postúpenie pohľadávky voči žalobcovi právne účinné. Dovtedy postúpenie pohľadávky ani zmluva neboli žalobcovi známe. Podľa žalobcu žalovaný v 1/ a žalovaný v 2/ rade, resp. jeho právny predchodca, zámerne danú skutočnosť žalobcovi neoznámili, aby tým žalobcovi zmarili možnosť uplatniť jeho právo. Konateľ žalovaného v 1/ rade JUDr. Mariňák vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.06.2013 uviedol, že text zmluvy o postúpení pohľadávky pripravoval JUDr. Jozef Polák a zmluva sa podpisovala v jeho kancelárii. Žalovaný v 1/ rade a jeho právny zástupca JUDr. Jozef Polák tak o zmluve o postúpení pohľadávky vedeli, a napriek tomu postúpenie úmyselne dlžníkovi neoznámili. Podľa žalobcu bolo od samého začiatku ich zámerom nájsť spôsob ako nevrátiť sumu bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 je dohoda jej účastníkov, že nebudú uskutočňovať oznámenia tretím stranám, teda ani dlžníkovi - žalobcovi. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že oznámenie skutočnosti o postúpení pohľadávky žalobcovi nebolo ani zámerom žalovaného v 1/ rade a právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade, a preto tvrdenie, že žalobcovi bolo spolu s výzvou na zaplatenie zo dňa 31.01.2011 doručené aj plnomocenstvo udelené Mgr. K. N., považuje žalobca za účelové, aby žalobcovi do podania o zmene žaloby a návrhu na pristúpenie nového účastníka uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia lehota. 14. Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru bola JUDr. Eva Krchňavá oprávnená dlžnú sumu prevziať, nakoľko odvolanie plnomocenstva jej bolo oznámené až dňa 14.02.2011, pričom žalobca v čase plnenia o odvolaní plnomocenstva nemal žiadnu vedomosť. Táto skutočnosť nebola žalobcovi zrejmá ani na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 31.01.2011, nakoľko oznámenie o odvolaní plnomocenstva JUDr. Eve Krchňavej nebolo súčasťou výzvy a neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by žalovanému v 1/ rade bránilo zvoliť si viacerých právnych zástupcov. Ani z oznámenia žalobcu o realizácii úhrady istiny zo dňa 09.02.2011, adresovaného JUDr. Polákovi, nevyplýva vedomosť žalobcu o odvolaní plnomocenstva JUDr. Eve Krchňavej. Preto okamih plnenia žalobcu zo dňa 09.02.2011 nie je možné považovať za začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty. K začatiu plynutia tejto premlčacej lehoty došlo až deň nasledujúci po dni pripísania druhej platby vymoženej súdnym exekútorom dňa 26.05.2011 a poukázanej na účet právneho zástupcu K. N. a žalovaného v 1/ rade, t.j. 27.05.2011, nakoľko až týmto okamihom došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, čo je preukázané úmyselným neoznámením postúpenia pohľadávky v súlade s vopred premysleným zámerom udelením plnej moci žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade tomu istému právnemu zástupcovi oprávnenému prijímať od žalobcu plnenia, podaním návrhu na vykonanie exekúcie žalovaným v 1/ rade a nevzatím späť tohto návrhu v časti sumy zaplatenej JUDr. Eve Krchňavej a úmyselným predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky až na súdnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2013, kedy podľa tvrdení žalovaného v 2/ rade už malo dôjsť k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že objektívna premlčacia lehota nebude 3-ročná, ale 10-ročná v súlade s ust. § 107 ods. 2 OZ, pričom skutočnosťou rozhodujúcou pre začatie jej plynutia je úhrada sumy 49.722,86 Eur dňa 26.05.2011 súdnym exekútorom a skutočnosťou rozhodujúcou pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky na pojednávaní dňa 14.05.2013. Keďže návrh na zmenu žaloby bol doručený okresnému súdu dňa 28.01.2015, nie je právo žalobcu premlčané. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade žiadnym spôsobom nepoprel prijatie dvoch platieb od žalobcu z rovnakého titulu, a preto žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v 2/ rade poukazuje najmä na námietku premlčania a procesné vady konania, čo preukazuje jeho úmyselné konanie bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. 15. Žalobca mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a okresný súd dostatočným, jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol, na základe akých dôvodov dospel k rozhodnutiu, akú právnu normu použil a ako ju interpretoval, ako vec právne posúdil a logicky zdôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca vyslovil názor, že ani prípadné nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku nespĺňajú náležitosti odvolacieho dôvodu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko takýmto prípadným nedostatkom odôvodnenia nebolo žalovanému v 2/ rade žiadnym spôsobom znemožnené uplatňovať si v predmetnom súdnom konaní svoje procesné práva. 16. Vo vzťahu k námietke, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného v 2/ rade nie sú pravdivé a ide o účelové a úmyselné zavádzanie a lož zo strany žalovaného v 2/ rade. Mesto Dolný Kubín ani jeho zástupcovia s p. Mariňákom ohľadne tohto súdneho sporu nikdy nerokovali a tieto výmysly a lži odmietajú. Žalobca ani jeho zástupca nikdy pred žalovaným v 1/ rade nevyhlásil, že by mali byť so zákonným sudcom dohodnutí o určitom spôsobe rozhodnutia veci a k takejto dohode ani nikdy nedošlo. Tieto tvrdenia a lož žalovaného v 2/ rade žalobca odmieta. Uchyľovanie sa k takýmto krajne nedôstojným tvrdeniam a lži potvrdzuje, že v záujme ponechania si bezdôvodného obohatenia je žalovaný v 2/ rade schopný použiť akékoľvek prostriedky. V zmysle uvedeného žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalovaného v 2/ rade na náhradu trov konania. 17. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 12.04.2016 (č.l. 481 spisu) reagoval na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu. Podľa žalovaného v 2/ rade nie sú vyjadrenia žalobcu spôsobilé spochybniť dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/264/2015 zo dňa 04.09.2015, ktorým malo byť rozhodnuté o podanom odvolaní, žalovaný v 2/ rade uviedol, že ak aj bolo vydané, nebolo žalovanému v 2/ rade doručené. Žalovaný v 2/ rade ďalej zotrval na svojich odvolacích dôvodoch vo vzťahu k neprípustnosti žalobcom sformulovaného eventuálneho petitu. K námietke premlčania uviedol, že vyjadrenie žalobcu je v rozpore s listinnými dôkazmi a s obsahom výzvy zo dňa 31.01.2011, ktorej prílohou bola aj plná moc udelená K. N.. Táto výzva bola žalobcovi doručená, o čom svedčí prezenčná pečiatka podateľne Mesta Dolný Kubín, podľa ktorej výzva obsahovala 3 prílohy, pričom prílohou bola kópia rozsudku a dve plnomocenstvá, jedno od žalovaného v 1/ rade a jedno od Mgr. K. N.. V predloženej plnej moci bolo uvedené, že pohľadávku pani Mgr. K. N. nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od žalovaného v 1/ rade. Od momentu doručenia tejto výzvy mal preto žalobca vedomosť, že vlastníkom pohľadávky je Mgr. K. N.. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu vo vzťahu k dohode o neoznamovaní postúpenia pohľadávky dlžníkovi, nakoľko takéto dojednanie je v súlade s ust. § 530 ods. 1 OZ, a teda využitie zákonného práva nemôže byť považované za protiprávny úkon. Neobstojí ani tvrdenie vo vzťahu k nepodaniu návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko Mgr. K. N., ani žalovaný v 2/ rade nikdy neboli účastníkom exekučného konania, a preto nemohli zastavenie exekúcie navrhnúť. Návrh na zastavenie exekúcie mohol podať žalobca ako povinný v prípade, ak sa domnieval, že poskytnutým plnením zanikol nárok vyplývajúci z exekučného titulu. 18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.09.2016 (č.l. 529 spisu) reagoval na vyjadrenie žalovaného v 2/ rade. Žalobca mal za to, že uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo žalovanému v 2/ rade, jeho právnemu zástupcovi doručované dňa 21.09.2015. Neobstojí ani tvrdenie o vykonanom dokazovaní pred vstupom žalovaného v 2/ rade do konania. Do času, kým žalovaný v 2/ rade vstúpil do konania, bol vypočutý len jeden svedok, a to p. K. ako bývalý primátor žalobcu a ostatné dôkazné prostriedky boli listinné, ku ktorým mal možnosť žalovaný v 2/ rade sa vyjadriť. Počas konania pred súdom prvého stupňa žalovaný v 2/ rade túto skutočnosť nikdy nenamietal a nežiadal o opakovanie akejkoľvek časti dokazovania. K formulácii petitu žalobca uviedol, že sa nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia od dvoch subjektov, ale len od jedného a bolo zrejmé, že nemôže prísť k vydaniu bezdôvodného obohatenia od obidvoch subjektov. Žalobca trval na tom, že súčasťou výzvy na zaplatenie zo dňa 31.01.2011 nebola plná moc od K. N., avšak ani v prípade, ak by táto plná moc bola súčasťou predmetnej výzvy, nemožno na túto skutočnosť prihliadať ako na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Na to, aby voči dlžníkovi bolo postúpenie pohľadávky účinné, je potrebné, aby toto bolo oznámené zo strany postupcu - žalovaného v 1/ rade alebo preukázané zo strany postupníka - žalovaného v 2/ rade. Ak by aj došlo k doručeniu predmetného plnomocenstva žalobcovi, oznámenie o tom, že pohľadávku nadobudla K. N., by nebolo voči žalobcovi ako dlžníkovi účinné, nakoľko Mgr. K. N. vystupovala v pozícii postupníka a pre právne účinky postúpenia pohľadávky by bolo potrebné túto skutočnosť žalobcovi preukázať predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011. Ani priloženie údajnej prílohy v podobe plnomocenstva nie je právnou skutočnosťou, na základe ktorej by žalovaný v 1/ rade oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky na žalovaného v 2/ rade. Je absurdné, aby žalovaný v 2/ rade tvrdil, že jeho právnym úkonom (resp. právnym úkonom jeho právneho predchodcu Mgr. K. N.), ktorým bola udelená plná moc JUDr. Jozefovi Polákovi, bolo žalobcovi oznámené postúpenie pohľadávky. Oznámenie je jednostranným právnym úkonom žalovaného v 1/ rade, a preto oznámenie o postúpení pohľadávky musí byť urobené jeho právnym úkonom. V texte samotnej výzvy na plnenie nie je uvedené, že by došlo k postúpeniu pohľadávok alebo že by predmetná pohľadávka bola vymáhaná na účet žalovaného v 2/ rade. Znenie zmluvy o postúpení pohľadávok v tom čase nebolo žalobcovi známe, a preto nemohol vedieť o dojednaní, že žalovaný v 1/ rade je oprávnený vo vlastnom mene pohľadávku vymáhať na účet žalovaného v 2/ rade. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky navyše vyplýva, že nebolo ani úmyslom jej účastníkov postúpenie pohľadávky žalobcovi oznámiť. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného v 2/ rade ohľadom ust. § 530 ods. 1 OZ žalobca uviedol, že žalovaný v 2/ rade úmyselne opomenul spomenúť druhú časť tohto ustanovenia. Podľa druhej vety tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Na to, aby žalovaný v 1/ rade mohol zaslať žalobcovi výzvu na zaplatenie súčasne s údajným oznámením o postúpení pohľadávky, musel by žalobcovi preukázať súhlas žalovaného v 2/ rade s týmto vymáhaním. Ani takýto súhlas nebol žalobcovi spolu s výzvou na zaplatenie doručený. Je teda evidentné zavádzanie súdu žalovaným v 2/ rade a dlhodobý úmysel žalovaného v 2/ rade vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného obohatenia. Za skutkového stavu tak, ako ho tvrdí žalovaný v 2/ rade, by neboli splnené zákonné podmienky pre takéto vymáhanie pohľadávky, a preto je nepravdivé jeho tvrdenie, že ide o využitie zákonného práva, ktoré nemôže byť považované za protiprávny úkon. K argumentácii žalovaného v 2/ rade, že návrh na zastavenie exekúcie mal podať žalobca, žalobca uviedol, že finančné prostriedky boli uhradené dňa 09.02.2011, teda v ten istý deň, kedy bolo žalobcovi doručené upozornenie o začatí exekúcie od súdneho exekútora, a teda v rámci už začatého exekučného konania. 19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o povinnosti žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 43.293,92 Eur spolu s úrokom z omeškania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/214/2016-538 zo dňa 08.02.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.02.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 23.02.2016 (č.l. 453 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 22. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 24. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 25. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní namietol procesnú vadu konania v dôsledku nerozhodnutia o ním podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č.k. 2Cb/16/2012-345 zo dňa 23. júna 2015, ktorým okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný v 2/ rade, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Polákom, proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie podaním zo dňa 14.07.2015, ktoré bolo v rovnaký deň doručené okresnému súdu (č.l. 350 spisu). Okresný súd predkladacou správou zo dňa 04.08.2015 (č.l. 359 spisu) predložil podané odvolanie na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením č.k. 13Cob/264/2015-362 zo dňa 04. septembra 2015 odvolanie žalovaného v 2/ rade odmietol. Podľa doručenky, ktorá je založená na č.l. 365 súdneho spisu, okresný súd uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline doručil právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade JUDr. Jozefovi Polákovi dňa 21.09.2015. Krajský súd tak nezistil dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu žalovaného v 2/ rade, nakoľko z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že o podanom odvolaní žalovaného v 2/ rade bolo rozhodnuté Krajským súdom v Žiline a toto rozhodnutie bolo okresným súdom právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade riadne doručené. 26. Žalovaný v 2/ rade ďalej namietal, že žalobca nárok v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému v 2/ rade tzv. eventuálnym petitom, ktorým však žiadal zaplatenie istiny s príslušenstvom od dvoch rozdielnych účastníkov napriek tomu, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku od jedného účastníka s tým, že ak nie je možné vyhovieť prvému petitu, bude výrok zaväzovať in eventum na iné plnenie. V súvislosti s touto odvolacou námietkou krajský súd poukazuje na znenie vtedy platného ust. § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p., ktoré vo vzťahu k požiadavkám kladeným na návrh na začatie konania okrem iného vyžadovalo, aby z takéhoto návrhu bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Žalobný petit je jednou z obsahových náležitostí žaloby, žalobným petitom žalobca navrhuje, ako má súd vo veci rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Petitom samotný žalobca určuje rozsah ním požadovanej súdnej ochrany a vymedzuje súdu hranice konania a rozhodovania. Keďže sa v prípade žalobného petitu jedná o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku. Povinnosť žalobcu sformulovať žalobný návrh vyplýva aj z ustanovenia aktuálne platného § 132 ods. 1 CSP. Žalobca je tak vo všeobecnosti povinný formulovať petit žaloby takým spôsobom, aby predmet konania bol dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým spôsobom vymedzený, nakoľko žalobný petit je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého súd nesmie vybočiť a ktorý okrem taxatívne vymedzených prípadov nemôže prekročiť. Zákon pritom iné požiadavky na formuláciu žalobného návrhu nekladie, pričom z ustanovení pôvodne platného Občianskeho súdneho poriadku a ani z ustanovení aktuálne platného Civilného sporového poriadku nevyplýva osobitná kategorizácia petitov žalobných návrhov, teda ani definícia tzv. eventuálneho petitu. Rozdelenie najbežnejších petitov na tzv. jednoduchý petit, ktorým sa má rozhodnúť o jednom konkrétnom návrhu, na eventuálny petit, ktorým žalobca žiada priznať určité plnenie a pre prípad, že to nebude možné, žiada priznať iné eventuálne plnenie, alebo alternatívny petit, ktorým žalobca vyhlasuje, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný prijať iné plnenie, je výsledkom právnej teórie a judikatúry súdov, ktoré takýmto spôsobom rozdelili najbežnejšie používané žalobné petity. Vo všeobecnosti však z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva len tá požiadavka, aby žalobný petit bol dostatočne určitý tak, aby bol spôsobilý pre vymedzenie predmetu súdneho konania. 27. Podľa názoru krajského súdu potom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby petit žalobného nároku v podaní zo dňa 25.01.2015 (č.l. 320 spisu) vymedzil tak, že zaplatenie sumy 43.293,92 Eur s príslušenstvom požaduje voči žalovanému v 1/ rade, eventuálne voči žalovanému v 2/ rade. Pri takomto vymedzení petitu žalobcom sa nejedná o eventuálny petit tak, ako ho ustálila právna teória a súdna prax, nakoľko takýmto žalobným návrhom žalobca nežiadal od jedného žalovaného určité konkrétne plnenie s tým, že ak toto plnenie nebude možné, tak od toho istého žalovaného požaduje iné, peňažné plnenie. Žalobca svoj žalobný návrh vymedzil dostatočne určitým spôsobom tak, že je z neho zrejmé, že peňažné plnenie spolu s príslušenstvom požaduje len od jedného z dvoch označených žalovaných za situácie, kedy nebolo zrejmé, ktorý zo žalovaných sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. V tomto smere nemôže obstáť ani námietka žalovaného v 2/ rade, že rozhodnutím okresného súdu bolo rozhodnuté nad rámec žalobného návrhu. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol v súlade so žalobným petitom vymedzeným žalobcom v uvedenom podaní, ktorého zmena bola pripustená uznesením okresného súdu č.k. 2Cb/16/2012-345 zo dňa 23. júna 2015. Za situácie, kedy okresný súd dospel k záveru, že žalovaný v 1/ rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, nevyhovel žalobe voči žalovanému v 1/ rade a žalobu voči nemu zamietol. Zároveň okresný súd, s ohľadom na zistenú dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému v 2/ rade, žalobe žalobcu voči tomuto žalovanému v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd tak žalovaného v 2/ rade odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal čo do istiny a príslušenstva požadovaného žalobcom presne v rozsahu, aký vyplýva zo zmeny žaloby pripustenej uznesením okresného súdu. 28. Nosnou námietkou žalovaným v 2/ rade podaného odvolania je námietka premlčania, s ktorou sa podľa názoru žalovaného v 2/ rade okresný súd nesprávne vyporiadal. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným v 2/ rade krajský súd uvádza, že predmetom žaloby je uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe peňažného plnenia, ktoré žalobca vyplatil právnemu predchodcovi žalovaného v 2/ rade dobrovoľným plnením a následne duplicitne v rámci exekučného konania. Za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto vyplýva, že žalobca na základe výzvy (č.l. 28 spisu) uskutočnil dňa 09.02.2011 platbu v prospech JUDr. Evy Krchňavej vo výške 43.293,92 Eur (č.l. 29 spisu) ako úhradu istiny na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9C/66/2003 zo dňa 15.02.2010 a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/63/2010 zo dňa 27.10.2010. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa bolo v exekučnej veci EX 2/01 oprávneného - žalovaného v 1/ rade, proti povinnému - žalobcovi, zaplatených na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Poláka celkovo 49.722,86 Eur, pričom tieto úhrady boli uskutočnené dňa 26.05.2011 (č.l. 148 spisu). 29. Podľa názoru krajského súdu tak možno konštatovať, že došlo k duplicitnému vyplateniu pohľadávky vyplývajúcej z uvedeného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, a tým ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Pre začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Od tohto dňa plynie pre oprávneného dvojročná subjektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 2 OZ, ktorá je stanovená v dĺžke troch rokov a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia v dĺžke 10 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy oprávnený zistí tie skutočnosti, z ktorých je možné konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia a zodpovedný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, či oprávnený mal alebo nemal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr, teda ani okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z ust. § 107 ods. 1 OZ vyplýva, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie práva. Nie je tak rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2004). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného a nie je rozhodujúce, či oprávnený mal už skôr možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mal urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. 30. Aplikujúc vyššie uvedené teoretické východiská krajský súd konštatuje, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobca dozvedel v mesiaci máj 2011, kedy z jeho účtu v rámci exekučného konania bola duplicitne odpísaná finančná čiastka, ktorú už predtým v mesiaci február 2011 žalobca uhradil na základe výzvy vtedajšej právnej zástupkyni žalovaného v 1/ rade JUDr. Eve Krchňavej. Pre začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou, kedy sa žalobca dozvedel o subjekte, ktorý sa takýmto spôsobom na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca za subjekt, ktorý sa na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť, pôvodne považoval žalovaného v 1/ rade, ktorému bola voči žalobcovi priznaná peňažná pohľadávka vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov a ktorý vystupoval ako oprávnený aj v exekučnom konaní. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade žalobca uviedol, že o skutočnosti, že pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutí súdov, ktorú voči nemu v exekučnom konaní uplatňoval žalovaný v 1/ rade, bola postúpená na K. N., sa dozvedel až na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14. mája 2013. Zo zápisnice z tohto pojednávania (č.l. 174 a nasl. súdneho spisu) vyplýva, že na pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1/ rade predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011, uzatvorenú medzi žalovaným v 1/ rade ako postupcom a Mgr. K. N. ako postupníkom. Z tejto zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 172 spisu) vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako postupca postúpil Mgr. K. N. ako postupníkovi pohľadávku voči žalobcovi vo výške 48.429,92 Eur, vyplývajúcu z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Zmluvné strany tejto zmluvy sa zároveň dohodli, že postupca bude vymáhať pohľadávku vrátane jej príslušenstva naďalej vo svojom mene a na účet postupníka a že nebudú uskutočňovať oznámenia tretím stranám ani dlžníkovi podľa ust. § 526 OZ. Podľa názoru krajského súdu sa predložením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky na pojednávaní dňa 14. mája 2013 žalobca dozvedel, že pred tým, ako z jeho strany bolo uskutočnené dobrovoľné plnenie na základe výzvy vtedajšej právnej zástupkyne žalovaného v 1/ rade, a rovnako tak pred tým, ako následne v rámci exekučného konania bola predmetná čiastka zaplatená duplicitne, došlo k zmene veriteľa zo žalovaného v 1/ rade na Mgr. K. N.. 31. Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 2/ rade v tom smere, že žalobca sa o postúpení pohľadávky, a teda o subjekte, ktorý sa na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť, dozvedel už skôr, a síce po tom, ako mu zo strany právneho zástupcu postupcu a postupníka bola doručená výzva na zaplatenie, ktorej prílohou mali byť plné moci, jednak od postupcu a jednak od postupníka, pre právneho zástupcu JUDr. Jozefa Poláka. Z Výzvy na zaplatenie zo dňa 31.01.2011 (č.l. 396 spisu) krajský súd zistil, že touto výzvou JUDr. Jozef Polák žalobcovi oznámil, že bol obchodnou spoločnou Y.F., spol. s r.o. (žalovaným v 1/ rade) splnomocnený na zastupovanie vo veci vymoženia sumy 48.429,92 Eur. Prílohou tejto výzvy podľa jej obsahu mal byť rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/63/2010 a 2x plná moc, ktorou podľa vyjadrenia žalovaného v 2/ rade bola jednak plná moc udelená Mgr. K. N. a jednak plná moc udelená žalovaným v 1/ rade. Skutočnosť, že spolu s výzvou na zaplatenie zo dňa 31.01.2011 bola žalobcovi doručená aj plná moc od Mgr. K. N. pre JUDr. Jozefa Poláka, žalobca poprel. V danom prípade sa pritom jedná o súkromné listiny predložené žalovaným v 2/ rade, z ktorých žalovaný v 2/ rade vyvodzuje určité, pre seba priaznivé dôsledky a ktorých správnosť žalobca v konaní poprel. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 199/2005 pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Za situácie, kedy žalobca poprel skutočnosti, ktoré majú vyplývať z predloženej súkromnej listiny, tak žalovaného v 2/ rade zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania tých skutočností, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Žalovaný v 2/ rade ale žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdenia, že spolu s výzvou zo dňa 31.01.2011 bola žalobcovi doručená aj plná moc vystavená Mgr. K. N., nenavrhol, čím žalovaný v 2/ rade svoje dôkazné bremeno neuniesol. 32. Bez ohľadu na uvedené je však krajský súd toho názoru, že ani v prípade, ak by bolo preukázané doručenie predmetnej plnej moci vystavenej Mgr. K. N. pre JUDr. Jozefa Poláka, ktorej obsahom je tiež konštatovanie skutočnosti, že Mgr. K. N. nadobudla predmetnú pohľadávku voči žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2011 od žalovaného v 1/ rade, by nebolo možné konštatovať, že už v čase tohto doručenia sa žalobca dozvedel o Mgr. K. N. ako o subjekte, ktorý sa mal následne na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Na to, aby sa postúpenie pohľadávky stalo voči dlžníkovi relevantnou právnou skutočnosťou, je v zmysle ust. § 526 ods. 1 OZ nevyhnutné, aby postúpenie pohľadávky postupca bez zbytočného odkladu dlžníkovi oznámil alebo aby postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Voči dlžníkovi má potom postúpenie pohľadávky právne účinky až doručením oznámenia od jeho pôvodného veriteľa (postupcu) o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo vtedy, ak mu postúpenie pohľadávky preukáže jeho nový veriteľ (postupník). Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je dlžníkovi oznámené alebo preukázané, je dlžník naďalej oprávnený i povinný plniť svoj dlh postupcovi ako pôvodnému veriteľovi. Žalovaný v 2/ rade argumentoval tým, že z plnomocenstva udeleného Mgr. K. N. právnemu zástupcovi JUDr. Jozefovi Polákovi malo byť žalobcovi zrejmé, že došlo k zmene oprávneného subjektu, a tým mal nadobudnúť aj vedomosť o tom, kto sa následne na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Mgr. K. N. však v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky je osobou, ktorá ako postupník predmetnú pohľadávku nadobudla od žalovaného v 1/ rade ako postupcu. Mgr. K. N. tak ako postupník na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje bez toho, aby mu čokoľvek musel preukazovať, bola povinná postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázať. Preukázaním postúpenia sa pritom myslí predovšetkým predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Na to, aby prípadnému oznámeniu zo strany Mgr. K. N. ako postupníka o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, bolo možné priznať právnu relevanciu v smere oboznámenia dlžníka o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky od pôvodného veriteľa žalovaného v 1/ rade na nového veriteľa - Mgr. K. N., by tak Mgr. K. N. ako postupník musela nielen skutočnosť postúpenia pohľadávky žalobcovi oznámiť, ale aj preukázať predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Takáto skutočnosť však v konaní nielenže nebola preukázaná, ale nebola ani tvrdená. Z vykonaného dokazovania a postupu v súdnom konaní naopak vyplýva, že zmluvu o postúpení pohľadávky predložil právny zástupca žalovaného v 1/ rade až na pojednávaní dňa 14.05.2013. Až týmto dňom potom možno konštatovať, že žalobca sa dozvedel o subjekte, ktorý sa v dôsledku duplicitnej platby na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Krajský súd v tomto smere opätovne poukazuje na vyššie uvedené závery týkajúce sa otázky začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde bolo konštatované, že nie je podstatnou a rozhodujúcou okolnosťou, kedy sa mohol oprávnený subjekt, teda v tomto prípade žalobca, dozvedieť o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, ale rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto skutočnosti reálne dozvedel. Takýmto okamihom, kedy sa žalobca bez akýchkoľvek pochybností dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, bol až deň 14.05.2013, kedy bola predložená vyššie uvedená zmluva o postúpení pohľadávky. Až počnúc týmto dňom žalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, nakoľko až týmto dňom boli naplnené predpoklady ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda že žalobca ako oprávnený sa dozvedel nielen o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, ale aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. 33. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní argumentoval, že s ohľadom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu sa v čase, kedy žalobca podal na okresnom súde dňa 28.01.2015 návrh na rozšírenie okruhu sporových strán o žalovaného v 2/ rade, už táto premlčacia doba uplynula. Žalovaný v 2/ rade tak v podanom odvolaní vychádzal zo záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktorá tak mohla uplynúť bez ohľadu na skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Krajský súd však v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý vychádzal zo záveru, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je objektívna premlčacia doba stanovená na 10 rokov. Krajský súd dáva do pozornosti ust. § 380 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd dôvodmi podaného odvolania viazaný. Žalovaný v 2/ rade vo včas podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktoré je datované dňa 23.02.2016 (č.l. 453 spisu), záver okresného súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nijakým spôsobom nespochybnil. Rozsah preskúmacieho práva odvolacieho súdu je limitovaný dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Jedná sa o odraz dispozičného oprávnenia subjektu podávajúceho odvolanie, ktorý určuje medze a dôvody, v ktorých má odvolací súd odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie preskúmať. Odrazom dispozičnej zásady v odvolacom konaní je, že odvolací súd vec prejednáva len v medziach a na základe tých dôvodov, na základe ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Potom za situácie, kedy žalovaný v 2/ rade vo včas podanom odvolaní záver okresného súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nespochybnil a voči tomuto záveru žiadne odvolacie námietky neuplatnil, nebol pre krajský súd vytvorený priestor, aby tento, žalovaným v 2/ rade nespochybnený, záver okresného súdu preskúmaval. Žalovaný v 2/ rade záver o existencii úmyslu smerujúceho k získaniu bezdôvodného obohatenia spochybnil až vo vyjadrení zo dňa 12.04.2016 (č.l. 481 spisu), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto odvolací súd na neskôr uplatnené odvolacie dôvody nie je oprávnený v rámci odvolacieho prieskumu prihliadať. 34. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd s prihliadnutím na okresným súdom konštatované a odvolaním žalovaného v 2/ rade nenapadnuté zistenie o úmyselnom vzniku bezdôvodného obohatenia uzaviera, že v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ objektívna 10-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s ohľadom na čas vzniku bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo duplicitným vyplatením finančných prostriedkov v rámci exekučného konania v mesiaci máj 2011, v čase, kedy ku dňu 28.01.2015 žalobca rozšíril okruh sporových strán uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tiež voči žalovanému v 2/ rade, neuplynula. Rovnako v danom čase neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2/ rade, nakoľko o skutočnosti, že na jeho úkor sa bezdôvodne obohatil práve žalovaný v 2/ rade, resp. jeho právna predchodkyňa, sa žalobca dozvedel až po predložení zmluvy o postúpení pohľadávky na pojednávaní dňa 14.05.2013. 35. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2/ rade ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré podľa žalovaného v 2/ rade nie je v súlade s vtedy platným ust. § 157 ods. 2 O.s.p., krajský súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania okresného súdu, vyplývala povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti boli považované za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe voči žalovanému v 2/ rade vyhovel. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného v 2/ rade, že by v rozhodnutí okresného súdu chýbalo logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol relevantné skutkové zistenia ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade, uviedol právne predpisy, na základe ktorých posudzoval vznik bezdôvodného obohatenia, postúpenie pohľadávky a tiež žalovaným v 2/ rade uplatnenú námietku premlčania uplatneného nároku. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o obranu žalovaného v 2/ rade, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania vtedy platného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. 36. V podanom odvolaní žalovaný v 2/ rade uplatnil tiež odvolací dôvod v zmysle vtedy platného ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., teda že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Túto námietku žalovaný v 2/ rade odôvodnil tvrdením, že pred vyhlásením rozsudku sa mal konateľ žalovaného v 1/ rade JUDr. František Mariňák právnemu zástupcovi žalovaného v 2/ rade JUDr. Jozefovi Polákovi pochváliť, že žalovaného v 1/ rade súd k žiadnej povinnosti nezaviaže, ale na plnenie zaviaže iba žalovaného v 2/ rade. V zmysle ust. § 14 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a rovnako tak v zmysle aktuálne platného ust. § 49 ods. 1 CSP platí, že sudca je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje, že na strane konajúcej sudkyne JUDr. Renáty Kňazúrovej nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by z prejednávania danej veci mala byť vylúčená. Skutočnosti uvádzané žalovaným v 2/ rade ohľadom vyjadrenia JUDr. Františka Mariňáka, konateľa žalovaného v 1/ rade, žalovaný v 1/ rade cestou svojho právneho zástupcu označil za nepravdivé, úmyslne klamlivé a dehonestujúce osobu konateľa žalovaného v 1/ rade. Krajský súd sa s ohľadom na tvrdenie žalovaného v 2/ rade v ním podanom odvolaní, že k vyhláseniu JUDr. Františka Mariňáka malo dôjsť pred vyhlásením napadnutého rozsudku, oboznámil so Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 10.02.2016 (č.l. 449 spisu), na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku okresným súdom. Podľa prvej strany tejto zápisnice na danom pojednávaní nebol prítomný žalovaný v 2/ rade, ani jeho právny zástupca JUDr. Jozef Polák. Neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade JUDr. Jozefa Poláka na súdnom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, tak spochybňuje jeho tvrdenie, že k predmetnému vyjadreniu JUDr. Františka Mariňáka malo dôjsť práve pred vyhlásením rozsudku. Z uvedeného potom plynie záver o nepreukázaní tvrdenia žalovaného v 2/ rade, ktoré by malo viesť k záveru o spochybnení nestrannosti konajúcej zákonnej sudkyne. Ani z objektívneho hľadiska, po oboznámení sa so spisovým materiálom, nie je možné konštatovať, že by konajúca sudkyňa nedávala záruky pre nestranný a objektívny prístup k predmetnej sporovej právnej veci, keď krajským súdom nebolo zistené, že by konajúca sudkyňa v priebehu prvoinštančného konania nedávala pre sporové strany objektívnu záruku svojej nestrannosti. Krajský súd preto nezistil naplnenie ani subjektívneho, ani objektívneho hľadiska pre možné spochybnenie nestrannosti konajúcej zákonnej sudkyne. Na spochybnenie nestrannosti sudcu nemôže postačovať to, ako sa nestrannosť sudcu subjektívne len javí, ale je podstatné len to, či relevantne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania, na ktorú poukázal žalovaný v 2/ rade, môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, ak je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k sporovým stranám alebo k zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Zo samotného, ničím nepodloženého tvrdenia žalovaného v 2/ rade nemožno dospieť k záveru o akomkoľvek pomere konajúcej sudkyne k prejednávanej veci, a preto krajský súd nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu žalovaného v 2/ rade. 37. Na základe uvedených záverov bolo preto namieste, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 43.293,92 Eur s príslušenstvom potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.