Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoZm/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113207641 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113207641.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: Ing. L. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX R., v 2/ rade: Ing. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XX/XX, XXX XX R., žalobcovia v 1/ a v 2/ rade zastúpení: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému v 1/ rade: PROMEVA, s.r.o., so sídlom 023 56 Makov 283, IČO: 36 399 060, v 2/ rade: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, konajúca cestou organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, v 3/ rade: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX R., v rade 4/: V. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XX/XX, XXX XX R., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14. apríla 2015 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovaným v 1/, v 3/ a v 4/ rade náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"), § 135 ods. 1 veta druhá OSP, § 175 ods. 1 veta prvá OSP, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ", „Občiansky zákonník"), § 39 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 147 ods. 1 OZ, § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá OZ, § 101 OZ, § 102 OZ, článok I § 30, 31 a 32 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zák. č. 191/1950 Zb."), článok I § 47, článok I § 10, článok I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. a na vykonané dokazovanie a žalobu zamietol. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa v prejednávanej veci domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ dňa 06.07.2007 v časti, ktorou žalovaní v rade 3/ a 4/ prevzali na seba záväzok zmenečného ručenia a právneho úkonu zmenečného ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej žalovaným v 1/ rade na základe vyššie označenej Dohody a avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/ (ďalej aj len „Dohoda"), a to z dôvodu rozporu s § 145 ods. 1 OZ a zároveň z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. 3. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby okresný súd primárne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov v rade 1/ a 2/ na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP, a to vo vzťahu k napadnutému právnemu úkonu zmenkového ručenia a právnemu úkonu Dohody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rade 2/ v postavení žalobcu na základe spornej zmenky vystavenej žalovaným v rade 1/, avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/, uplatnil svoje nároky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v rade 1/ PROMEVA, s.r.o. ako vystaviteľovi zmenky a žalovaným v rade 2/ a 3/ ako avalistom zmenky. Vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm/80/2010-21 zo dňa 12.5.2011 nebol zo strany žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ napadnutý námietkami a nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14.06.2011 a vo výroku o trovách konania dňa 16.06.2011. V súvislosti s označeným konaním žalovaný v rade 2/ zároveň namietal existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Okresný súd konštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 nezakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke z dôvodu, že platnosť tejto Dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná nebola a nie je totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci sp. zn. 10Zm/80/2010. Rovnako označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný okruh účastníkov týchto konaní. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že sporná zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu k Zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/, taktiež nespornou skutočnosťou bolo uzatvorenie Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, zmluvnými stranami, ktorej boli aj žalovaní v rade 3/ a 4/ ako avalisti zmenky za vystaviteľa zmenky, ktorým bol žalovaný v rade 1/. Z uzatvorenej Dohody tak vyplývala zabezpečovacia funkcia zmenky k Zmluve o úvere. Dohoda môže trpieť dôvodmi neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ, čo však nemá za následok neplatnosť podpisu avalistu na zmenke, ale neprípustnosť dôvodu inak platného zmenkového ručenia, ktorého platnosť sa posudzuje výlučne podľa čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového. Platnosť samotného avalu (zmenkového ručenia) na zmenke aj v prípade preukázanej zabezpečovacej funkcie zmenky v nadväznosti na obsah Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke môže byť posudzovaná len podľa Zákona zmenkového a šekového, nie z hľadiska rozporu s § 145 ods. 1 OZ, resp. § 39 OZ, ktorý prípadný rozpor zakladá len možnosť kauzálnych námietok zmenkovo zaviazaných osôb voči uplatnenému nároku zo zmenky, nie však neplatnosť samotného zmenkového ručenia, ktoré sa zakladá už len samotným podpisom ručiteľa na líci zmenky. Takéto námietky zo strany žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný v rade 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11. Okresný súd mal za to, že spornú zmenku, resp. platnosť zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie konania sp.zn. 10Zm/80/2010 nemožno opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Zm/80/2010, nemožno dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale okresný súd konštatoval, že v tejto časti žalobcovia v rade 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že k záväzku žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov došlo bez ich súhlasu, tak okresný súd uviedol, že k záväznosti podpisu ručiteľa na zmenke v zmysle čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového sa súhlas druhého manžela nevyžaduje „(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/16/20009 z 26.11.2009) a ani prípadný rozpor právneho úkonu zmenkového ručenia s dobrými mravmi nezakladá neplatnosť avalu na zmenke. Rovnako ani neplatnosť dohody o zabezpečení zmenkou nemá za následok možnosť namietať neplatnosť zmenky, resp. zmenkového avalu z tohto dôvodu, pokiaľ je zmenka formálne platná, ale pôjde len o nedostatok spôsobilého dôvodu pre použitie zmenky ako zabezpečovacej, resp. pre uplatnenie nárokov voči zmenkovému ručiteľovi, ktorú skutočnosť možno namietať v rámci námietok proti uplatnenému nároku zo zmenky. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia odporcov v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej odporcom v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech odporcu v rade 2/ na zmenkovú sumu 73.409,24 € so splatnosťou 15.06.2010 s miestom zaplatenia v UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka v Žiline, Národná 12, 010 01 Žilina." 4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pokiaľ išlo o naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na určení neplatnosti Dohody, vo všeobecnej rovine uviedol, že zmluvou, ktorou sa ručiteľ zo zmenky zaväzuje k zabezpečeniu záväzkov vystaviteľa, nie je zmenka, resp. prevzatie zmenkového ručenia podpisom na zmenke, ale zmluva (dohoda) medzi vystaviteľom zmenky alebo osobou oprávnenou zo zmenky a budúcim ručiteľom, že zmenkové ručenie prevezme. Samotný podpis avalistu na zmenke je potom už len realizáciou záväzku prevzatého v dohode o prevzatí zmenkového ručenia. Pokiaľ je takáto dohoda neplatná, nespôsobuje to neplatnosť samotnej zmenky, ani neplatnosť podpisu na zmenke osoby, ktorá prevzala zmenkové ručenie, ale môže len založiť kauzálnu námietku avalistu vo vzťahu ku konkrétnej osobe oprávnenej zo zmenky. Okresný súd mal za to, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody, nakoľko v prípade jej neplatnosti by pohľadávka žalovaného v rade 2/ voči žalovaným v rade 3/ a 4/ titulom zmenkového ručenia nemohla byť uspokojovaná z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne v rade 1/ a žalovaného v rade 3/ a žalobcu v rade 2/ a žalovaného v rade 4/, ale len z výlučného vlastníctva žalovaných v rade 3/ a 4/. Vyslovením neplatnosti Dohody by sa tak žalobcovia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom vyplývajúcim z § 147 ods. 2 OZ. S odkazom na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010 z 08.12.2010 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali vyslovenia neplatnosti Dohody v súlade s § 145 ods. 1 OZ, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný, pričom ide o prípad relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Žalovaný v rade 2/ primárne namietal nemožnosť aplikácie § 145 ods. 1 OZ v prejedávanej veci, nakoľko absentuje právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, kedy uzatvorením Dohody nevznikol spoločný záväzok manželov žalobkyne v rade 1/ a žalovaného v rade 3/ a žalobcu v rade 2/ a žalovanej v rade 4/, a zároveň argumentoval, že závery Nálezu nemožno v tejto veci aplikovať, nakoľko ide o odlišné skutkové okolnosti, kedy v prípade posudzovanom Ústavným súdom SR išlo o pristúpenie fyzickej osoby konateľa a spoločníka k záväzku právnickej osoby a v prejednávanej veci ide o prípad zmenkového ručenia, ktoré má akcesorický charakter. 5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že je viazaný Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.decembra 2010 s odkazom na § 135 ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd, nakoľko v zmysle výroku 1. Nálezu bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým rozsudkom Najvyššieho súdu SR z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení Nálezu. Nález podrobil kritike staršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR k interpretácii § 145 ods. 1 OZ. Vychádzajúc zo záverov predmetného Nálezu v časti III. jeho odôvodnenia okresný súd mal za to, že platnosť Dohody je možné posudzovať podľa § 145 ods. 1 OZ, nakoľko účinky tohto právneho úkonu sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný v rade 3/ a 4/ vlastnili vo výlučnom vlastníctve majetok, ktorý by zodpovedal výške záväzku, ktorý im titulom zmenkového ručenia vznikol voči žalovanému v rade 2/. Napriek odlišnému skutkovému stavu, kedy v Ústavným súdom SR posudzovanom prípade išlo o dohodu o pristúpení k záväzku, závery tohto Nálezu možno aplikovať aj v prejednávanej veci, nakoľko vo svojej podstate má ručiteľský záväzok žalovaných v rade 3/ a 4/ rovnaký dopad na majetkové pomery v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ako dohoda o pristúpení k záväzku, a to možnosť uspokojenia pohľadávky žalovaného v rade 2/ z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 147 ods. 1 OZ, pričom nebolo zistené, že by žalovaní v rade 3/ a 4/ vlastnili vo výlučnom vlastníctve majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalovaného v rade 2/. V prípade zmenkového ručenia sa neprejavuje akcesorita tak, ako v prípade ručenia podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, čo vyplýva z čl. I. § 47 Zákona zmenkového a šekového. 6. Vo vzťahu k uplatnenej relatívnej neplatnosti právneho úkonu Dohody žalovaný v rade 2/ vzniesol námietku premlčania, pričom uvádzal, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Napadnutá Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky bola uzatvorená 06.07.2007, premlčacia doba začala plynúť 07.07.2007 a uplynula 06.07.2010. Žaloba bola podaná v tejto veci 07.06.2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Okresný súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenej neplatnosti právneho úkonu Dohody podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dôvodnú a z tohto dôvodu v tejto časti požadovaného určenia napadnutej Dohody žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcov, že Dohoda nadobudla právnu perfektnosť až dňom, kedy na jej základe boli doplnené chýbajúce údaje do blankozmenky. Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke ako právny úkon a samotnú zmenku, ktorá je realizáciou tejto Dohody a má povahu cenného papiera na rad, je potrebné navzájom odlíšiť. Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej uzavretia 06.07.2007. Skutočnosť, že do budúcna vymedzovala podmienky, za ktorých môže žalovaný v rade 2/ pristúpiť k vyplneniu chýbajúcich údajov do blankozmenky a spôsob ich vyplnenia, nemá vplyv na moment platnosti a účinnosti tohto právneho úkonu, ktorá nastala dňom jeho uzavretia a nie dňom vyplnenia blankozmenky v súlade s touto Dohodou. Pokiaľ teda Dohoda bola uzatvorená 06.07.2007, všeobecná trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu začala plynúť 07.07.2007 a uplynula 06.07.2010. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa relatívnej neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky preukázateľne dovolali až podaním návrhu v prejednávanej veci, ktorý bol doručený Okresnému súdu Čadca dňa 07.06.2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby a účastníkom napadnutého právneho úkonu bol doručený až súdom s neskorším dátumom. „Súd taktiež nevidí rozpor s dobrými mravmi v samotnom uplatnení námietky premlčania zo strany odporcu v rade 21, nakoľko prípadnú neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporca v rade 2/ nespôsobil." 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ ďalej uplatnili dôvod neplatnosti Dohody v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že Dohoda sa prieči dobrým mravom. Opätovne primárne poukazovali na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 08.decembra 2010 vyplývajúce z čl. III. odôvodnenia bod 21, v zmysle ktorého Ústavný súd v SR vyjadril názor, že pokiaľ Najvyšší súd SR odmietol odklon od doterajšej judikatúry, mal posúdiť predmetný právny úkon, a to dohodu o pristúpení k záväzku cez prizmu dobrých mravov, pretože v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda o právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd uviedol, že nemožno nezohľadniť tú skutočnosť, že manžel sťažovateľky realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky podľa § 106 Obchodného zákonníka a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. „Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované. Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník fyzická osoba bez súhlasu svojho manžela s dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti v sume 1.115.735,40 Sk s príslušenstvom, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou." 8. V pomeroch prejednávanej veci žalovaní v rade 3/ a 4/ prevzali záväzok zmenkového ručenia za žalovaného v rade 1/ ako vystaviteľa vlastnej zmenky, ktorá bola vystavená za účelom zabezpečenia záväzkov žalovaného v rade 1/ voči žalovanému v rade 2/ z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Samotný rozpor konania účastníkov napadnutého právneho úkonu s dobrými mravmi žalobcovia v žalobe bližšie skutkovo nevymedzili. Odkazovali len na citáciu Nálezu Ústavného súdu SR a v priebehu konania právny zástupca žalobcov poukazoval na nedostatok individuálneho majetku žalovaných v rade 3/ a 4/, z ktorého by mohol byť ich záväzok uspokojený a na to, že vzhľadom na majetkové pomery žalovaného v rade 1/ nebol dôvod požadovať zabezpečenie aj od žalovaných v rade 3/ a 4/. Na druhej strane žalovaný v rade 2/ v priebehu konania poukazoval na to, že z predloženej súvahy žalovaného v rade 1/ k 31.12.2007 vyplýva, že žalovaný v rade 1/ mal relevantný majetok, t.j. nemožno tvrdiť, že žalovaný v rade 2/ vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným v rade 1/ s úmyslom poškodiť BSM žalovaných v rade 3/ a 4/ a žalobcov, nakoľko majetok dlžníka bol dostatočný. Nemožno preto podľa okresného súdu tvrdiť, že žalovaný v rade 2/ konal v rozpore s dobrými mravmi. „Na prijatie záveru o tom, že dvojstranný alebo viacstranný právny úkon je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, je potrebné preukázať, že v rozpore s dobrými mravmi bolo konanie všetkých zmluvných strán napadnutého právneho úkonu. Takáto skutočnosť v prejednávanej veci podľa názoru súdu preukázaná nebola. Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky súvisela s uzatvorenou Zmluvou o úvere medzi odporcami v rade 1/ a 2/. Vystavenie zmenky a jej avalovanie ktoroukoľvek fyzickou osobou vrátane spoločníka alebo konateľa obchodnej spoločnosti predstavuje prípustnú formu zabezpečenia záväzkov v obchodnoprávnych vzťahoch. Konanie odporcu v rade 2/, ktorý požadoval takúto formu zabezpečenia zo strany odporcu v rade 1/ vo vzťahu k poskytnutému úveru, súd nehodnotí ako konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko za zisteného stavu majetku odporcu v rade 1/ v čase uzatvorenia Dohody nemožno nijako dospieť k záveru, že by úmyslom odporcu v rade 2/ bolo ohrozenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov odporcov v rade 3/ a 4/ za situácie, kedy odporca v rade 1/ mal majetok relevantný vo vzťahu k výške poskytnutého úveru, samotné plnenie zo zmluvy o úvere sám zabezpečil vystavením vlastnej zmenky a zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam a k pohľadávkam, ktorých výška vyplýva z úverového spisu predloženého odporcom v rade 2/." Pokiaľ išlo o konanie samotných žalovaných v rade 3/ a 4/, ktorí prevzatím zmenkového ručenia potenciálne ohrozili majetok, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobcami v rade 1/ a 2/, nie je vylúčené, že konanie žalovaných v rade 3/ a 4/ bolo v tomto smere neuvážené, vyplývajúce z neznalosti práva, ktorá však žalovaných v rade 3/ a 4/ neospravedlňovala. Skutočnosť, že žalovaní v rade 3/ a 4/ v čase uzavretia Dohody nemali vedomosť o jej možnom dopade na majetkové pomery v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nepovažoval okresný súd za relevantnú, nakoľko neznalosť zákona neospravedlňuje. Nebolo preukázané, že by žalovaní v rade 3/ a 4/ nevstupovali do zmluvného vzťahu so žalovanými v rade 1/ a 2/, súvisiacimi so zabezpečením záväzkov žalovaného v rade 1/ z úveru, ktorý mu bol poskytnutý žalovanému v rade 2/, slobodne a dobrovoľne. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ neplatnosť Dohody pre rozpor s dobrými mravmi videli v tom, že žalovaní v rade 3/ a 4/ bez ich súhlasu a vedomia prevzali ručiteľský záväzok, čím ohrozili majetkové pomery v BSM, tak okresný súd uviedol, že inštitút BSM a majetkové pomery žalobcov 1/ a 2/ boli v tomto prípade vo svetle záverov Nálezu Ústavného súdu SR chránené možnosťou domáhať sa relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 OZ, ktorá je limitovaná všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, čo zároveň poskytuje ochranu a právnu istotu druhej zmluvnej strane relatívne neplatného právneho úkonu. Hoci, ako už bolo uvedené, okresný súd pripustil, že konanie žalovaných v rade 3/ a 4/ pri prevzatí zmenkového ručenia môže byť hodnotené ako neuvážené, intenzitu rozporu s dobrými mravmi, ktorá by zakladala neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nedosahovala. Z uvedeného dôvodu okresný súd aj v časti uplatnenej neplatnosti Dohody podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi žalobu zamietol. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 1 OSP. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedli, že ho podávajú „... z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), a f) O.s.p. a v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu zmenil a aby rozhodol tak, že nami podanej žalobe a v nej uplatnenému nároku v celom rozsahu vyhovie a zároveň v prípade úspechu aby zaviazal žalovaného v rade 2/ z dôvodu, že tento popiera nami uplatnené nároky, k povinnosti nahradiť nám, žalobcom, trovy tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania." Vzhľadom na právne posúdenie veci a dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu, na základe ktorých podanú žalobu a ňou uplatnené nároky v celom rozsahu zamietol, považovali odvolatelia napadnutý rozsudok okresného súdu za nesprávny a nezákonný, a to teda jednak z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej z dôvodu, že prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, pričom poukázali a citovali § 3 ods. 1 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 18, 19 Zákona o rodine. V odvolaní citovali podstatnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. 10. V odvolaní ďalej žalobcovia uviedli vo vzťahu k záverom okresného súdu o vyhodnotení žalovaným v rade 2/ vznesenej námietky premlčania ako dôvodnej, pri uvedených skutkových záveroch, že s touto námietkou nemožno súhlasiť a mali za to, že danú Dohodu a skutočnosť, že až na jej základe s odkladacou podmienkou účinnosti zmluvných dispozitívnych práv oprávnenej osoby z nej vo vzťahu k vyplňovaciemu právu ku vystavenej blankozmenke bolo potrebné „...posudzovať tak, že až momentom oznámenia o využití tohto práva oprávnenou osobou za perfektný právny úkon a teda až od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba na prípadné uplatnenie práva spočívajúceho v možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu osobou, ktorej práva ním boli dotknuté. Pri takomto právnom úkone spojenom s obchádzaním zákona ide preto o to nebezpečnejšie konanie na neprospech druhého z manželov, že nejde o právny úkon, ktorý by vo vzťahu k majetkovému spoločenstvu manželov a nakladaniu sním či ako dopad naň, bol vnímateľný tak, ako je to napr. pri hmatateľných majetkových statkoch patriacich do BSM - hnuteľných veciach a prípadnou neoprávnenou dispozíciou s nimi zo strany jedného z manželov, kedy je ich absencia v majetku oproti ich predchádzajúcemu spôsobu užívania navonok okamžite badateľná a zrejmá, čo umožňuje druhému manželovi okamžitú reakciu na daný stav (využitie práva dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu)." Zdôraznil, že práve vo vzťahu k právnemu úkonu - Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, „...keďže jej dôsledky sa majú prejaviť až v budúcnosti, pritom ak, tak nevedno v ktorom čase, ak nekoná jeden z manželov tak, že by v súlade s postavením v manželstve a dodržiavajúc svoje zákonné povinnosti (vyžiadanie si súhlasu druhého manžela), dotknutý manžel takýmto konaním druhým manželom pokiaľ o takomto jeho právnom úkone z dôvodu, že ho o ňom neoboznámil, nemá vedomosť, sa až do času, kým nedôjde k reálnemu uplatňovaniu práva zo zmenky s obsahom doplneným na základe takejto Dohody (zásah do spoločného majetku), nemá možnosť o jej existencii dozvedieť a preto názor nás názor o inom termíne začatia plynutia premlčacej doby ako od termínu uzavretia takejto Dohody považujeme za správny." 11. Žalobcovia uviedli v odvolaní, že pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je „charakteristické, že : pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.)". Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). „Ak by sa však mala vykladať otázka začatia plynutia premlčacej doby v súlade so zdôvodnením podľa odvolaním napadnutého rozsudku, tak potom je namieste jednoznačne konštatovať dôvodnosť absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu - Dohody ..., ktorej sme sa v konaní dovolávali, a to vo vzťahu k právnemu názoru vyjadrenému v Náleze ÚS SR konštatovaného v texte rozhodnutia, kedy je potrebné právny úkon, u ktorého by sa inak za účelom dosiahnutia nápravy mohol využiť právny inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti, skúmať aj z hľadiska otázky, či v prizme porušenia zásad dobrých mravov nejde o absolútne neplatný právny úkon." V konaní bolo podľa žalobcov jednoznačne „preukázané, že: konanie v rozopre s dobrými mravmi žalovaného v rade 2. spočívalo vtom, že ako osoba profesionálne poskytujúca úvery a disponujúca odborným právnym aparátom a teda za stavu, kedy jej charakter formy podnikania osoby - žalovaného v 1. rade ako spoločnosti s ručením obmedzeným, bol zrejmý a ďalej keď jej bol zrejmý aj jej majetkový stav, ktorý v čase poskytnutia úveru bol tento dostatočný na krytie (splnenie) návratnosti úverom poskytnutých finančných prostriedkov, požadoval zabezpečenie od fyzických osôb; konanie žalovaných v rade 3. a 4., keď či už vedome alebo nevedomky zatajili vykonanie právneho úkonu - podpísanie Dohody ..., čím nekonali len v rozpore so zásadami hospodárenia v BSM vyjadrenými v ust. § 145 ods. 1) OZ ale jednoznačne a zásadným spôsobom takto konali aj v rozpore s dobrými mravmi, ktorých uplatňovanie v manželskom zväzku predpokladajú základné zásady vyjadrené v §§ 18 a 19 Zákona o rodine (ak je predpokladom riadne existujúceho manželstva vernosť, potom ak niektorý z manželov zatajuje určité skutočnosti o svojom správaní sa, ktoré sú spôsobilé ohroziť napr. majetkové spoločenstvo, potom takéto konanie vo vzťahu ku druhému z manželov sú v rozpore nielen zo zákonom ale aj s dobrými mravmi a v zásade spôsobujú stav nedôvery, ktorý môže vyústiť v rozvrat manželského spolužitia, čo je potom stav v zásadnom rozpore z účelom manželstva)." 12. V odvolaní bolo zvýraznené, že za daného stavu okolností uzavretia Dohody, ktorej účastníkmi boli mimo žalovaného v rade 2/ aj žalovaní v rade 3/ a 4/, je preukázaná taká zásadná intenzita ich konania, ktorá spôsobila absolútnu neplatnosť takéhoto ich právneho úkonu už na počiatku, na ktorý takýto neplatný právny úkon bol potom okresný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu Dohody vo vzťahu účastníkov - žalovaného v rade 2/ a žalovaných v rade 3/ a 4/, svojim čo i rozdielnym správaním sa, spôsobili títo všetci, na rozdiel od právneho názoru okresného súdu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu musí byť založená na konaní všetkých jeho účastníkoch, tvrdíme, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť konanie či nekonanie v súlade so zákonom a dobrými mravmi čo aj len niektorým z nich (v takomto prípade dotknutý účastník neplatného právneho úkonu má zachované práva na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia či dokonca právo na náhradu škody). Prvostupňový súd podľa žalobcov potom pochybil, ak pri zistení týchto skutočností o preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho účastníkov na neprospech žalobcov v rade 1/ a 2/ „nekonal ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto právneho úkonu ako absolútne neplatného (iná vada konania spôsobujúca nesprávnosť rozhodnutia).Za vadu prvostupňového konania vo vzťahu k vyššie v texte uvedenej argumentácii potom považujeme ďalej to, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k tomu, že potom prejednávanú vec aj nesprávne právne posúdil najmä tým, že správne použité právne normy nesprávne interpretoval." Podanou žalobou uplatnené nároky a to, čo do vyslovenia neplatnosti označených právnych úkonov, sú v oboch prípadoch podľa žalobcov dôvodné a jedine takýmto spôsobom im do budúcna môže byť poskytnutá ochrana pred zásahmi do ich práv a oprávnených záujmov. Keďže výrokom ohľadom pripojenia ručiteľského vyhlásenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke sa nedomáhali „neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti tohto právneho úkonu - ide o prejav vôle smerujúci ku vzniku povinností ručiteľov z neho (odvodzujúc samotnú absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu na absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretia Dohody ...), vyhovením žalobe v tomto rozsahu do budúcna je vytvorený predpoklad, že v prípade prevodu zmenky na tretiu osobu, čo nie je vylúčené, vo vzťahu ku každému jej nadobúdateľovi je týmto spôsobom zaručená naša právna ochrana a to, že bez ďalšieho dovolávania sa ochrany bude právny stav vyvolaný rozhodnutím súdu ako právny nástupca táto osoba akceptovať (zásada súdnej ochrany ako aj hospodárnosti konania). Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na nasej sírane daný a preukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak." „Podľa § 205 O.s.p. ods. 2), odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,...b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (S 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Vzhľadom na vyššie uvedené potom žiadame, aby odvolací Krajský súd v Žiline nami podanému odvolaniu a v ňom uvedenému odvolaciemu návrhu (I.) v celom rozsahu vyhovel." 13. Žalovaní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 04.08.2015, doručeným okresnému súdu dňa 06.08.2015, krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Krajský súd sa oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku napadnutého odvolaním voči napadnutému rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodov § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP (č.l. 215 spisu), ktorí zároveň uviedli i citáciu niektorých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ďalej v časti odvolania pod III. uvádzali (č.l. 221 a nasl. spisu) a citovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 40a Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 Zákona o rodine, § 19 Zákona o rodine, pričom odvolanie ďalej systematicky členili na časť III. bod 1 „Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky - relatívna neplatnosť a premlčanie" (č.l. 222 spisu) a aj na časť III. bod 2 Dohoda - „...absolútna neplatnosť právneho úkonu" (č.l. 222 a nasl. spisu). Krajský súd však primárne vzhľadom na predmet sporu ako i argumentáciu žalobcov v odvolaní, považoval za podstatné uviesť, že predmetom sporu, tak ako správne okresný súd uviedol v napadnutom rozsudku, boli uplatnené nároky žalobcov, a to žalobou v zmysle § 80 písm. c) OSP Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") k momentu rozhodovania okresného súdu účinnej právnej úpravy, ktorému k momentu rozhodovania odvolacieho súdu zodpovedá § 137 písm. c) CSP. 17. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 18. V napadnutom rozsudku okrem rozhodujúcej právnej úpravy okresný súd ďalej uviedol „Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sa v prejednávanej veci domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000143B/SB/07/061 uzatvorenej medzi odporcami v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ dňa 06.07.2007 v časti, ktorou odporcovia v rade 3/ a 4/ prevzali na seba záväzok zmenečného ručenia a právneho úkonu zmenečného ručenia odporcov v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej odporcom v rade 1/ na základe vyššie označenej Dohody a avalovanej odporcami v rade 3/ a 4/, a to z dôvodu rozporu s ust. § 145 ods. 1 OZ a zároveň z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby súd primárne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP, a to samostatne vo vzťahu k napadnutému právnemu úkonu zmenkového ručenia a právnemu úkonu Dohody" (č.l. 204 spisu). S takto stanoveným postupom okresného súdu v tejto časti a v tomto štádiu konania vo väzbe na odvolacie dôvody odvolateľov sa krajský súd stotožnil. Je zrejmé, že okresný súd v rámci ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že vyhodnocoval skutočnosti, týkajúce sa konania vedeného pred okresným súdom, sp.zn. 10Zm/80/2010, o ktorom konaní okresný súd ustálil, že nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke z tam uvedených dôvodov a tiež ustálil, že „Rovnako označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia odporcov v rade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný okruh účastníkov týchto konaní. 19. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd primárne skúmal podmienky konania v zmysle platnej právnej úpravy k momentu rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd tiež konštatoval, že „Takéto námietky zo strany odporcov v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe odporca v rade 11 vymáha svoje nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11. Súd má za to, že spornú zmenku, resp. platnosť zmenkového ručenia odporcov v rade 3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie konania 10Zm/80/2010 nemožno opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010, nemožno dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale súd konštatuje, že v tejto časti navrhovatelia v rade 1/ a 2/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ navrhovatelia v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že k záväzku odporcov v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových ručiteľov došlo bez ich súhlasu, súd uvádza, že k záväznosti podpisu ručiteľa na zmenke v zmysle ust. čl. I § 30 a nasledujúce Zákona zmenkového a šekového sa súhlas druhého manžela nevyžaduje (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/16/20009 z 26.11.2009) a ani prípadný rozpor právneho úkonu zmenkového ručenia s dobrými mravmi nezakladá neplatnosť avalu na zmenke. Rovnako ani neplatnosť dohody o zabezpečení zmenkou nemá za následok možnosť namietať neplatnosť zmenky, resp. zmenkového avalu z tohto dôvodu, pokiaľ je zmenka formálne platná, ale pôjde len o nedostatok spôsobilého dôvodu pre použitie zmenky ako zabezpečovacej, resp. pre uplatnenie nárokov voči zmenkovému ručiteľovi, ktorú skutočnosť možno namietať v rámci námietok proti uplatnenému nároku zo zmenky. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia odporcov v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej odporcom v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech odporcu v rade 2/ na zmenkovú sumu 73.409,24 € so splatnosťou 15.06.2010 s miestom zaplatenia v UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka v Žiline, Národná 12, 010 01 Žilina." 20. V súvislosti s touto argumentáciou okresného súdu, napriek tomu, že okresný súd poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým podporoval správnosť svojich záverov (síce s nie úplne správnou sp. zn.), tak krajský súd v tomto smere a práve v tomto štádiu konania vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcov a na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu poukazuje potom tiež na závery vyplývajúce z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo 16/2009 zo dňa 26. novembra 2009, z ktorého vyplýva „....Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať o splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. význam. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave vydal dňa 16. februára 1998 zmenkový platobný rozkaz č. k. 49 Zm 299/97, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. marca 1998, na základe ktorého bola žalovanému v II. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v I. rade ako oprávnenému zo zmenky sumu 1 500 000 Sk so 6% úrokom zo sumy 1 500 000 Sk od 22. júla 1997 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 5 000 Sk a trovy konania 60 000 Sk. Povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím povinný nesplnil, v dôsledku čoho bolo vo veci začaté exekučné konanie, vedené pod sp.zn. Ex 292/98. Keďže splnenie povinnosti z právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa žalobkyňa domáha, je už predmetom výkonu rozhodnutia, nie je daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že žalovanému v II. rade, ktorý bol v čase vzniku ručiteľského záväzku jej manželom, nedala súhlas k takémuto úkonu, je potrebné konštatovať, že k záväznosti podpisu zmenky, prípadne ručiteľského vyhlásenia na zmenke sa nevyžaduje súhlas druhého z manželov. Zmenkové záväzky sú peňažnými záväzkami a v ich prípade sa nejedná o dispozíciu so spoločným majetkom. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov". V tomto štádiu konania v prejednávanej veci, za skutkového stavu ustáleného k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, tak ako ho ustálil okresný súd v prvoinštančnom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, závery konštatované okresným súdom, dotvrdené i poukazom okresného súdu na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 3Obo 16/2009), z ktorej v tejto časti vychádzal okresný súd, sa odvolací súd s citovanými závermi okresného súdu, s dôrazom práve na poukaz, dotvrdzujúci správnosť záverov okresného súdu, ktorý sa viazal na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obo 16/2009 a ktorého aplikáciu žalobcovia v rámci podaného odvolania nenamietali, nespochybnili, stotožnil. 21. Krajský súd k rozsahu svojho odvolacieho prieskumu pre úplnosť uvádza, že „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. decembra 2012, sp.zn. 5 Cdo 31/2011). 22. V danom štádiu konania však pri vyhodnotení zákonnej podmienky cez úpravu v § 80 písm. c) OSP primárne k momentu rozhodovania okresného súdu (k momentu rozhodovania krajského súdu účinná právna úprava v § 137 písm. c) CSP), sa potom nemohol odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a už prijaté závery v tomto štádiu konania (ne)stotožniť s následnými závermi okresného súdu, ktoré sa týkali konštatovania existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061. Zo samotného predmetu konania tak ako bol špecifikovaný žalobcami v žalobe bolo podľa odvolacieho súdu nepochybné, že ide o previazané nároky, na ktoré rozhodne nemožno nazerať oddelene. Ak okresný súd v tejto prejednávanej veci určil, že nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej žalovaným v rade 1/, ktorý záver dotvrdzoval i poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obo/16/2009 z 26.11.2009, tak potom nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu zrejmé, prečo ak konštatoval v danej skutkovej situácii, že samotný podpis avalistu na zmenke je len realizáciou záväzku prevzatého v dohode o prevzatí zmenkového ručenia a pokiaľ je takáto dohoda neplatná, tak nespôsobuje neplatnosť samotnej zmenky, ani neplatnosť podpisu na zmenke osoby, ktorá prevzala zmenkové ručenie, ale môže len založiť kauzálnu námietku avalistu vo vzťahu ku konkrétnej osobe oprávnenej zo zmenky (námietky avalistov však v konaní preukázané sp.zn. 10Zm/80/2010, vedenej na Okresnom súde Žilina podľa tvrdení sporových strán, uplatnené neboli), následne bez ďalšieho určil, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody s uvedením „nakoľko v prípade jej neplatnosti by pohľadávka odporcu v rade 2/ voči odporcom v rade 3/ a 4/ titulom zmenkového ručenia nemohla byť uspokojovaná z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľky v rade 1/ a odporcu v rade 3/ a navrhovateľa v rade 2/ a odporkyne v rade 4/, ale len z výlučného vlastníctva odporcov v rade 3/ a 4/. Vyslovením neplatnosti Dohody by sa tak navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom vyplývajúcim z ustanovenia § 147 ods. 2 OZ" (č.l. 205 a nasl. spisu). Odvolaciemu súdu nebol vytvorený relevantný priestor okresným súdom, v súvislosti s takto formulovaným konštatovaním, pre vykonanie odvolacieho prieskumu z dôvodu absencie uvedenia konkrétnych myšlienkových pochodov a úvah v tomto smere. Nemožno podľa odvolacieho súdu, predsa v tomto štádiu konania odhliadnuť, práve v súvislosti s konštatovaním o nemožnosti odlišného nazerania na nároky uplatnené žalobou, i od situácie prebiehajúceho exekučného konania pod sp.zn. Ex 1291/2011, s dôrazom na právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu, i z ktorého dôvodu, nie je bez ďalšieho zrejmé, aké úvahy viedli okresný súd, k ním vyššie citovaným záverom, ak bližšie neuviedol, nekonkretizoval svoje myšlienkové pochody, najmä v rovine záveru, v zmysle ktorého „Vyslovením neplatnosti dohody by sa tak navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom vyplývajúcim z ust. § 147 ods. 2 OZ" (č.l. 206 spisu), keď neozrejmil prípadné súvislosti medzi exekučným konaním (núteným výkonom rozhodnutia) na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu a prípadnou neplatnosťou predmetnej Dohody a ani dôvody, pre ktoré vzhľadom na už konštatovanú previazanosť žalobcom uplatnených nárokov žalobou, ustálený skutkový stav veci (ne)bolo i v tejto časti (ne)možné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo/16/2009 z 26.11.2009, ktoré v napadnutom rozhodnutí uvádzal. Odvolací súd neupiera okresnému súdu autonómiu rozhodovania, ale ak okresný súd v tomto smere neposkytol žiadnu ďalšiu argumentáciu, tak potom jeho závery nebolo možné v tejto časti vyhodnotiť inak, než ako predčasné s tým, že nebol vytvorený priestor pre (ne)stotožnenie sa s nimi v odvolacom konaní. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. 23. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia. 24. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné." Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci. 25. Nadväzne potom možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania. 26. Keďže z vyššie uvedených zistení a konštatovaní odvolacieho súdu vyplýva predčasnosť skutkových i právnych záverov okresného súdu v rovine vyhodnotenia základných podmienok pre aplikáciu § 80 OSP (k momentu rozhodnutia okresného súdu, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu §137 písm. c) CSP) vo vzťahu k Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061, pričom bola konštatovaná previazanosť uplatnených nárokov žalobou, tak je potrebné vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom uviesť, že pokiaľ nie sú splnené otázky týchto základných predpokladov, tak nemal odvolací súd vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie sa k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcov. 27. Len pre úplnosť, i keď zrejme ide len o zrejmú nesprávnosť, nemohlo zostať odvolacím súdom nepovšimnutým, že v napadnutom rozsudku uvedený „§ 147 ods. 2 OZ" vychádza z existencie dohody podľa § 143a Občianskeho zákonníka, ktorá však nebola tvrdená v prvostupňovom konaní. 28. Krajský súd nielen vo vzťahu k aplikácii k rozhodnutiu Najvyššieho súdu sp.zn. 3Obo 16/2009, na ktoré poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí, ako i k jeho podpornej aplikácii odvolacím súdom zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). 29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí sa bude opätovne zaoberať tak otázkou, či na strane žalobcov je naliehavý právny záujem na žalovanom určení, a teda či je daná vecná legitimácia sporových strán, aktívna i pasívna, a to pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností tak v skutkovej rovine, ako i právnej. Primárne bude vyhodnocovať naliehavosť právneho záujmu žalobcov, berúc do úvahy vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu a vzhľadom na skutkový stav veci ako i argumentáciu samotných žalobcov, tiež vo vzťahu k tvrdeniam v rovine exekučného konania na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu, za situácie konštatovaného využitia zmenečného vyplňovacieho práva, sa bude okresný súd v ďalšom konaní zaoberať i existentnosťou Dohody o vydaní a vyplnení zmenky č. 000143/B/SB/07/061 zo dňa 06.07.2007, a to v časti špecifikovanej v žalobe, ak v samotnom rozsudočnom návrhu žalobcovia uviedli, že na základe tejto dohody došlo k doplneniu obsahu blankozmenky vystavenej žalovaným v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech žalovaného v rade 2/. Zároveň bude vychádzať okresný súd i zo záverov odvolacieho súdu o vzájomnej prepojenosti uplatnených nárokov žalobcami v žalobe. 30. V prípade, ak bude splnená podmienka naliehavého právneho záujmu žalobcov na žalovanom určení, bude sa súd prvej inštancie vecne zaoberať dôvodnosťou žaloby. 31. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.